Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. február 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 38P/207/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315211687
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Mattielighova

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1315211687.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci

navrhovateľky: N. Y. N., V.. N., J.. XX.XX.XXXX, G. L. XXX, E., L. Z.. X. O., N. N. O. X/D, G.,
proti odporcovi: V. Y., J.. XX.XX.XXXX, G. O. XXXX/X, U.Y. A., o návrhu na rozvod manželstva a
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej: N. Y., J.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka
1, Senec, na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo Róberta Turovského, nar. 24.04.1970 v Trenčíne a Soni Turovskej Soukalovej, rod.
Soukalovej, nar. 14.8.1982 v Plzni, ČR, uzavreté dňa 25.09.2010, zapísané v knihe manželstiev

Matričného úradu Chorvátsky Grob, vo zväzku 3, ročník 2010, na strane 197, pod poradovým číslom
33 r o z v á d z a .

SúdzverujemaloletúN.Y.,J..XX.X.XXXXnačasporozvodemanželstvadoosobnejstarostlivostimatky.

Obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej N. Y., J.. XX.X.XXXX sumou 150,- eur mesačne, ktorú
sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletej vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc
dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd styk otca s maloletou N. Y., J.. XX.X.XXXX neurčuje.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 02.06.2015 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva

s odporcom a úpravy výkonu rodičovských práv
38P/207/2015

a povinností k maloletej N. na čas po rozvode manželstva tak, že táto bude zverená do osobnej
starostlivosti matky a odporca bude zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 300,- eur mesačne. Počas
konania svoj návrh upravila v časti určenia vyživovacej povinnosti a žiadala otca zaviazať výživným na
dcéru sumou najprv 175,- eur mesačne, neskôr bola ochotná pristúpiť na sumu 150,- eur mesačne.

Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo účastníkov konania bolo spočiatku harmonické, bez
vážnejších konfliktov. Od roku 2013 sa však vzťah účastníkov začal meniť. Navrhovateľka si všimla, že
odporca začína čoraz viac času tráviť pri počítači. Z tohto dôvodu sa postupne medzi manželmi prerušilakomunikácia, manželia sa prestali i intímne stýkať. Odporca prestal mať záujem o navrhovateľku a
neskôr aj o dcéru. Akákoľvek snaha o riešenie situácie narazila na odpor odporcu. Odporca sa začal
prejavovať ako nečinný až apatický. Z týchto dôvodov došlo zo strany navrhovateľky k citovému

ochladeniu a v septembri 2013 sa navrhovateľka spolu s maloletou dcérou odsťahovali zo spoločnej
domácnosti, pričom od januára 2014 je vzťah účastníkov už len formálnym zväzkom. Účastníci od
tejto doby spolu žiadnym spôsobom nekomunikujú. Vzhľadom k tomu, že manželstvo neplní svoj
spoločenský účel, navrhovateľka je presvedčená, že obnovenie manželského spolužitie je už nemožné,
nemá oň záujem a rovnako z postoja odporcu je zrejmé, že oň nemá záujem ani samotný odporca.

Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, nemal záujem na obnovení manželského spolužitia.
Uviedol, že navrhovateľka odišla na v máji 2013 na prázdniny ku svojim rodičom s tým, že v septembri
2013 sa prišla odporcu opýtať, či sa má vrátiť do spoločnej domácnosti, na čo jej odporca neodpovedal.
Odtejtodobyspolunežijú.Zpohľaduodporcubolanavrhovateľkanespokojná sodporcovýmsprávaním,
vyčítala mu, že sa necíti dobre, necíti sa byť doma. Vzhľadom k tomu, odporca vymenil celé zariadenie

domu, aby navrhovateľke vyhovel. Ohľadom trávenia času pri počítači bol odporca toho názoru, že trávil
pri ňom toľko času ako navrhovateľka, išlo o bežnú komunikáciu. V rámci úpravy práva a povinností na
čas po rozvode manželstva k maloletej Simone odporca uviedol, že navrhovateľke ide len o peniaze,
pretože všetko čo doteraz robila smerovalo k tomuto. Maloletá N. nie je biologická dcéra odporcu, u
maloletej prišlo k súhlasnému určeniu otcovstva, pričom odporca bol oboznámený so všetkými právami

a povinnosťami rodiča, k osvojeniu prišlo v roku 2012 vo veku keď mala maloletá X roky. Návrh na rozvod
podala navrhovateľka po troch rokoch a jednom mesiaci ako odporca uznal otcovstvo. Navrhovateľka
tým sledovala to, že odporcovi uplynula lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva. V čase keď sa
odporcazoznámilsnavrhovateľkou,maloletáN.mala vrodnomlistezapísanéhoakootcajejvtedajšieho
partnera, ktorý úspešne zaprel otcovstvo. S navrhovateľkou sa zoznámil v čase, keď odpredal byt na

Kramároch a finančné prostriedky získané jeho predajom investoval do výmeny celého zariadenia v
dome v U. A.. V prípade rozvodu manželstva, súhlasil s tým, aby bola maloletá N. zverená do osobnej
starostlivosti navrhovateľky, s tým, že bol ochotný prispievať na jej výživu spočiatku sumou 80,- eur
mesačne, neskôr túto upravil na sumu 100,- eur mesačne. Čo sa týka úpravy styku, tento žiadal upraviť
takakojeuvedenývjehopísomnomvyjadrenízodňa04.11.2015.Odporcaajnapriekuplynutiulehotyna

podanie návrhu na zapratie otcovstva, podal tento návrh na tunajšom súde dňa 22.01.2016, vedený pod
38P/207/2015 - 58

spisovou značkou 14C/16/2016, v ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté. S maloletou je v kontakte iba
formou sms správ keď má sviatok.

Kolízny opatrovník v prípade rozvodu manželstva navrhol upraviť výkon rodičovských práv a povinností
k maloletej N. tak, že táto bude zverená do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia budú maloletú
zastupovať a spravovať jej majetok, výživné zo strany otca navrhol v sume 150,- eur mesačne.

Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľky zo dňa 02.06.2015, sobášnym listom manželov, rodným
listom maloletej N., potvrdením o príjme navrhovateľky, potvrdením o návšteve školy maloletej,
písomným vyjadrením odporcu zo dňa 04.11.2015, mesačný rozpis výdavkov odporcu, potvrdenie o
príjme odporcu, zmluvou o stavenom sporení, potvrdením o príjme navrhovateľky, rozpisom výdavkov
na maloletú, nájomnou zmluvou zo dňa 01.09.2013, úradným záznamom z Úradu práce zo dňa

08.02.2016 a zo dňa 15.02.2016, rozhodnutím Sociálnej poisťovne a ďalšími listinnými dôkazmi na vec
sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový
stav:

Účastníci W. S. O. XX.XX.XXXX na S. Ú. I. U. Grobe, u navrhovateľky sa jedná o manželstvo prvé,

u odporcu o manželstvo druhé. Počas manželstva prišlo k určeniu otcovstva u maloletej N. Y., J..
XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo na adrese O. XXXX/X, U. A., kde
doposiaľ býva odporca a čím je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava III.

Maloletá N. navštevuje X. V. L. I. Š.. Do školy ju navrhovateľka vozí osobným motorovým vozidlom,

prípade maloletá cestuje autobusom, kde cestovné za mesiac činí 20,- eur, nestravuje sa v školskej
jedálni, stravu jej zabezpečuje navrhovateľkina mama. Jednotlivé mesačné výdavky na maloletú
predstavujú stravu 150 -160,- eur, cestovné 20,- eur, priebežne maloletej dokupuje veci na ošatenie a
obuv, maloletá navštevuje súkromné hodiny klavíru 1x do týždňa (1 hodina 10,- eur), čo predstavujemesačne sumu 40,- eur. Zdravotný stav maloletej je dobrý, avšak trpí silnou dermatitídou, má exémy
a je sledovaná v kožnej ambulancii. Vzhľadom k tomu používa kortikoidné maste, matka jej zakupuje
dostupné špeciálne mydlá a emulzie. Maloletá navštevuje prípravku na konzervatórium hru na flautu,

kde jedna hodina stojí 60,- eur a navštevuje ju 1x do týždňa.

Navrhovateľka je v súčasnosti nezamestnaná od 03.12.2015, je poberateľkou dávky v nezamestnanosti
v priemernej sume 450,- eur. Predtým pracovala od júla 2014 do septembra 2015 v U. I.-Y. F. ako
asistentka koordinátora projektu, s tým, že jej priemerný mesačný netto príjem predstavoval 836,- eur,

tento projekt sa však ukončil a navrhovateľka ďalej nepokračovala v tejto činnosti, nakoľko mala zmluvu
na dobu určitú. Predpokladá, že pri novom projekte sa bude môcť opäť zamestnať. Určitú dobu, od
14.10.2015, pracovala ako živnostník pre firmu F. ako administratívny pracovník, kde v októbri 2015
navrhovateľka uviedla, že jej čistý príjem z tejto činnosti by mal dosahovať výšku 800,- eur, s tým, že od
03.12.2015 je poberateľkou dávky v nezamestnanosti. Navrhovateľka spolu
38P/207/2015

s maloletou N. býva na adrese L. XXX, E., s nikým nevedie spoločnú domácnosť. Na maloletú poberá
rodinné prídavky, iné príjmy ani ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.

Odporca je zamestnaný v K. N. N. ako systémový administrátor, s tým, že jeho čistý mesačný príjem

činí 1322,- eur, iné príjmy nemá. Odporca má úver v K. N. N., ktorý si vzal v roku 2009 ešte pred
uzavretím manželstva vo výške 156 000, - eur na dobu 25 rokov, kde mesačná splátka predstavuje sumu
816,40 eur. Ďalej uviedol, že má úver I. Y. vo výške 4700,- eur poskytnutý v roku 2010, ktorý si rovnako
vzal pred uzavretím manželstva, ktorý spláca vo výške 85,80 eur. Okrem toho má ešte zostatok dlžnej
sumy na kreditnej karte v Y. vo výške 2613,36 eur a zamestnanecký úver, ktorý si vzal počas trvania

manželstva, kde mesačná splátka predstavuje sumu 247,04 eur a bol mu poskytnutý vo výške 8500,-
eur na zaplatenie úveru, ktorý mu bol poskytnutý vo výške 7500,- eur. Odporca ostal bývať v dome v
U. A., ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve.

Podľa § 88 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov namiesto

všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého mali manželia posledné
spoločné bydlisko v Slovenskej republike, ak ide o rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je, ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden z manželov; ak nie je takýto súd,
je príslušný všeobecný súd odporcu, a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd navrhovateľa.

Podľa čl. I základných zásad Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., manželstvo je zväzkom muža a ženy.
Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si
rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním

potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.
38P/207/2015 - 59

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia

úpravu styku žiadajú neupraviť.

Súd mal z vykonaného dokazovania a výsluchu účastníkov konania za preukázané, že v danom prípade
sú splnené zákonné podmienky rozvodu manželstva účastníkov konania. Vzťahy medzi manželmi sú
vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a tento

stav je dlhodobý.

Obaja manželia s rozvodom manželstva súhlasili a nemali záujem na jeho zachovaní, súd ustálil ako
hlavnú príčinu rozvratu manželstva rozdielnosť pováh oboch manželov a z toho prameniace diametrálne
odlišné predstavy o vzájomnom manželskom spolužití, čo viedlo k odcudzenie manželov vo všetkých

oblastiach spoločného života, kedy každý z manželov vníma spoločný partnerský život, úlohu a
postavenie druhého partnera v spoločnom živote ako i smerovanie spoločného života diametrálne
odlišne od predstáv druhého manžela.

Ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k maloletej N. na čas po rozvode manželstva súd zveril

maloletú do osobnej starostlivosti matky. Súd návrhu otca na úpravu styku s maloletou N. nevyhovel,
nakoľko maloletá je už vo veku takmer 13 rokov, kedy už sama dokáže prejaviť svoju vôľu stretnúť sa
s otcom.
38P/207/2015

Dokonca sám otec uviedol, že s maloletou nie je v styku už 2 roky a kontaktuje ju len formou sms
správ, aj to len počas sviatkov, hoci sa raz pokúšal kontaktovať matku a stretnúť sa s maloletou N.,
avšak obe mali vypnutý telefón. Odporca súdu nepreukázal, že sa o kontakt s maloletou snažil i naďalej.
Nadôvažok, sám odporca podal na tunajšom súde dňa 22.01.2016 návrh na zapretie otcovstva voči
maloletej, vedený pod spisovou značkou 14C/16/2016, čo podľa názoru súdu je dostatočným prejavom

nezáujmu otca o maloletú.

Spornou medzi rodičmi bola i otázka vyživovacej povinnosti otca voči maloletej, ktorý bol najskôr ochotný
prispievať na výživu maloletej sumou maximálne 80,- eur mesačne, neskôr túto výšku upravil na sumu
maximálne 100,- eur mesačne. Právna zástupkyňa uviedla, že po pojednávaní dňa 10.11.2015 sa

pokúsili uzavrieť rodičia maloletej rodičovskú dohodu, podľa ktorej by bola maloletá zverená na čas po
rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, a otec by sa zaviazal platením výživného v sume
150,- eur mesačne, k čomu odporca uviedol, že s takouto rodičovskou dohodu nesúhlasil a trval na
výške výživného v sume 100,- eur mesačne.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že výška vyživovacej povinnosti sa odvodzuje predovšetkým
z odôvodnených potrieb a záujmov každého maloletého dieťaťa a po ich zistení je možné povinného
rodiča zaviazať na úhradu pomernej časti týchto nákladov formou výživného. Pre určenie vyživovacej
povinnosti nie je smerodajné výlučne to, aký je aktuálny príjem rodiča, ale aké sú jeho schopnostia možnosti tohto príjmu, t. j. koľko by si s ohľadom na svoje vzdelanie, osobný a zdravotný stav
mohol zarobiť. Obligatórne tiež súd prihliada i na životnú úroveň rodičov. V zmysle zákona vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom má prednosť pred inými výdavkami rodičov, z čoho je zrejmé, že rodičia

sú povinní najprv v plnom rozsahu uspokojiť potreby svojich maloletých detí a až následne uspokojiť
svoje vlastné životné potreby. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že matkou navrhovaná výška
vyživovacej povinnosti zo strany otca v sume 150,- eur mesačne bola primeraná a zodpovedala
nákladom na odôvodené potreby a záujmy maloletej N.. Na strane maloletej sú prítomné i ďalšie náklady
spojené s uspokojovaním základných životných potrieb, ako je strava, bývanie, ošatenie, trávenie

voľného času, rozvíjanie osobnosti dieťaťa, a nemožno opomenúť, že maloletá navštevuje prípravku na
konzervatórium hru na flautu, kde jedna hodina stojí 60,- eur a navštevuje ju 1x do týždňa. Nadôvažok,
maloletá v súčasnosti netrávi v domácnosti otca žiaden čas, počas ktorého by musel vynakladať
finančné prostriedky na uspokojovanie potrieb maloletej. Súd má pritom za to, že ak by si povinný rodič
vyživovaciu povinnosť neplnil v dostatočnom rozsahu a staval by tak matku do situácie, kedy by bolo
ohrozené uspokojovanie odôvodnených potrieb a záujmov maloletého dieťaťa, súd by pristúpil k zmene

rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti povinného rodiča a túto by upravil s ohľadom na prístup
povinného rodiča k plneniu si svojej najzákladnejšej rodičovskej povinnosti.

Pokiaľ ide o majetkové pomery rodičov s ohľadom na určenie vyživovacej povinnosti súd poukazuje
na to, že matka si po rozvode manželstva bude musieť riešiť tak svoju, ako i maloletej bytovú otázku,

nakoľko v súčasnosti býva v záhradnej chatke, ktorú má v prenájme. Na strane otca je prítomné
vlastníctvo nehnuteľnosti
38P/207/2015 - 60

v U. A.. Odporca uvádzal, že výživné vyššie ako 100,- eur mesačne by bolo pre neho likvidačné z dôvodu

existencie niekoľkých hypoték a úverov, ktoré si odporca vzal, avšak súd sa nestotožnil s jeho tvrdením,
nakoľko vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má prednosť pred inými výdavkami rodičov, z čoho je
zrejmé, že rodičia sú povinní najprv v plnom rozsahu uspokojiť potreby svojich maloletých detí a až
následne uspokojiť svoje vlastné životné potreby .
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd

rozhodol tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu
trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemôže navrhovateľka a kolízny opatrovník podať odvolanie, nakoľko sa tohto
práva vzdali do zápisnice súdu, čo potvrdili svojimi podpismi.

Protitomutorozsudkumôžeodporcapodaťodvolanienapodklade§204odseku1)O.s.p,podľaktorého
odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z ).

V Bratislave, dňa 23. február 2015