Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. august 2016

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 6Er/224/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615201908
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jurčová
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2016:4615201908.2

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR,
Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00151866 proti povinnému: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, Y. W. U. XX,
XXX XX N. pre vymoženie 20,00 eur s prísl. vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozef Buri, LLM,
sídlo exekútorského úradu Ku Bratke 3, 934 01 Levice pod č. EX 13034/2014, o námietkach povinného
voči upovedomeniu o začatí exekúcie ako i o žiadosti povinného na odklad exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd námietky povinného Rudolfa Macku z a m i e t a .

II. Súd návrh povinného Rudolfa Macku na odklad exekúcie z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Na návrh oprávneného bol poverený súdny exekútor vykonaním exekúcie a to vymožením
pohľadávky od povinných na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č. k. ObU-TO-

OVVS-2013/02708-4KR, ktorý vydal Obvodný úrad Topoľčany, odbor všeobecnej vnútornej správy,
dňa 02.07.2013, rozhodnutie č. k. OU-NR-OOP1-2013/11487, ktorý vydal Okresný úrad Nitra, odbor
opravných prostriedkov, dňa 29.10.2013.

Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie dňa 26.03.2015 pod číslom 5406 059667.

Súdny exekútor dňa 23.11.2015 vo veci vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené
povinnému dňa 03.12.2015.

Povinný podal námietky voči exekúcii dňa 17.12.2015, ktoré predložil súdny exekútor súdu dňa
22.12.2015.Vosvojichnámietkachpovinnýuviedol,žežiadaopozastavenieexekúcieaždodoby,pokiaľ
nebude vo veci s konečnou platnosťou rozhodnuté s tým, že požiada o obnovenie konania, pretože mu

bolo odopreté právo obstarať dôkazy dokazujúce jeho nevinu.

K námietkam povinného sa dňa 12.01.2016 vyjadril i oprávnený, ktorý uviedol, že nie je dôvod na
zastavenie exekúcie, nakoľko neevidujú úhradu od povinného.

Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní
od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu
nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo
ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený
alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť
odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil

od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na
základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia oprávnene začala.

Povinný môže uvádzať v námietkach proti exekúcii iba tvrdenia, ktoré pripúšťa ustanovenie § 50 ods. 1
Exekučného poriadku , a to:
a) zánik vymáhaného nároku,
b) okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku,
c) dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a

d) hmotno-právnu legitimáciu účastníka oprávneného alebo povinného.

Tu je potrebné poznamenať, že všetky uvedené okolnosti sú zároveň dôvodom na zastavenie exekúcie
v ktoromkoľvek štádiu. Ak teda povinný námietky nepodá, môže neskôr kedykoľvek podať z uvedených
dôvodov návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie, na rozdiel od námietok proti
exekúcii, však nemá odkladný účinok na vykonanie exekúcie (na vydanie exekučného príkazu).

Zánik vymáhaného nároku možno namietať, iba ak nastal po vzniku exekučného titulu. Vznik
exekučného titulu nastáva dňom, kedy bolo rozhodnutie vydané.

Nie je prípustná námietka, že došlo k splneniu dlhu ešte pred vydaním exekučného titulu (napríklad

pred vynesením rozsudku). Takúto skutočnosť mohol namietať povinný iba v pôvodnom vyhľadávacom
konaní. Má sa za to, že súd rozhodol vo vyhľadávacom konaní podľa stavu platného v deň vyhlásenia
rozsudku a že právo v čase vyhlásenia rozsudku existovalo. Inštitút námietok neslúži ako opravný
prostriedok proti nesprávnym rozhodnutiam. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného
práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.

Zánik vymáhaného nároku je dôvodom na podanie námietok iba v prípade, ak nastal pred začatím
exekučného konania, teda pred dňom, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie
exekúcie

Predpokladom podania návrhu na vykonanie exekúcie je skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplní,
čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Začatie exekučného konania má osobitné hmotno-právne
a procesno-právne účinky. Podaním návrhu prestáva plynúť premlčacia doba (§ 112 Občianskeho
zákonníka , § 402 Obchodného
zákonníka ).

Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie,
ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla
mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol
odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý

je fyzickou osobou.

Právnym dôvodom návrhu na povolenie odkladu je také nezavinené prechodné postavenie povinného,
v ktorom by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny (§ 115,
116 OZ) obzvlášť nepriaznivé následky. Súčasne však oprávnený nesmie byť odkladom exekúcie

vážne poškodený. Nezavinené postavenie povinného predpokladá, že povinný ani len z nedbanlivosti
nezapríčinil, že nemôže splniť to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Konkrétne posúdenie, či
povinný vskutku zachoval primeranú mieru starostlivosti o splnenie judikovaného plnenia, závisí od
obsahu vynucovanej povinnosti (peňažné alebo nepeňažné plnenie). Súčasne tento záver exekučného
súdu by mal zohľadniť aj spôsob, akým vznikla vymáhaná pohľadávka, napríklad, či jej vznik nebol

dôsledkom hazardného alebo podobného konania povinného, či sa povinný nezbavoval majetku bez
ohľadu na jeho záväzky a pod. Povolenie odkladu exekúcie z tzv. sociálneho dôvodu prichádza do
úvahy len vtedy, ak tento dôvod má prechodný charakter a možno opodstatnene očakávať, že v exekúcii
sa po určitom čase bude môcť pokračovať. Trvalý stav sociálneho postavenia povinného, ktoré bráni
vo vykonávaní exekúcie, vylučuje povolenie odkladu. Obzvlášť nepriaznivé následky pre povinného

alebo pre príslušníkov jeho rodiny spočívajú v ohrození základných životných istôt (prechodné ohrozenie
nevyhnutnej výživy, bývania, prípravy na budúce povolanie a iné uspokojovanie obdobných základných
potrieb povinného a jeho rodiny). Oprávnený nemôže byť povolením odkladu vážne poškodený. Aby
súd povolil odklad exekúcie je potrebné, aby boli súčasne splnené podmienky ustanovené v § 56 ods.1Exekučného poriadku, t. z., že povinný sa musí bez svojej viny ocitnúť prechodne v takom postavení, že
by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky
a zároveň oprávnený by nemohol byť odkladom exekúcie vážne poškodený. Alebo súd môže odklad

exekúcie povoliť v prípade, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.

Odklad exekúcie môže byť spojený aj s tým, že možno dôvodne očakávať, že na základe zákonom
vymedzených skutočností dôjde k zastaveniu exekúcie. Odsek 2 odkazuje na § 57 EP. Vo všeobecnosti
možno povedať, že pred povolením odkladu podľa tohto ustanovenia by malo byť aspoň osvedčené, že

sazačalokonaniealeboinýprávnypostup,ktorýchvýsledkommôžebyťprávnaskutočnosťvyvolávajúca
zastavenie exekúcie.

Tento právny dôvod na povolenie odkladu však možno doplniť. Právnym základom na povolenie odkladu
je aj odklad vykonateľnosti exekučného titulu, ktorý pri súdnom rozhodnutí prichádza do úvahy pri
obnove konania a v dovolacom konaní. Súd podľa § 250c a 250n OSP môže odložiť vykonateľnosť aj

správneho rozhodnutia. Treba uviesť, že odklad vykonateľnosti nebráni vydaniu exekučného príkazu,
avšak exekútor po zistení, že nastal odklad vykonateľnosti ex lege alebo na návrh, musí súčasne
predložiť spis súdu na povolenie odkladu exekúcie z úradnej povinnosti. Tento odklad sa povolí na dobu
do právoplatného skončenia dovolacieho konania a nadväzného základného konania, konania o obnove
alebo obnoveného konania.

Súd po oboznámení sa so spisom, zistil, že námietky povinného nie sú dôvodné a taktiež nie je dôvodný
návrh povinného na odklad exekúcie. Súd z rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor opravných
prostriedkov, referát vnútornej správy č.k. OU-NR-OOP1-2016/003225 zo dňa 17.02.2016 zistil, že
správny orgán nepovolil povinnému C. Y. obnovu konania vo veci právoplatného rozhodnutia Okresného

úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu vnútorných vecí č. OU-NR-OOP1-2013/11487 zo
dňa 29.10.2013, ktorým druhostupňový správny orgán zmenil rozhodnutie Obvodného úradu Topoľčany,
odboru všeobecnej vnútornej správy č. ObU-To-OVVS-2013/02708-4KR zo dňa 02.07.2013. Proti
predmetnému rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát vnútornej
správy č.k. OU-NR-OOP1-2016/003225 zo dňa 17.02.2016 podal povinný odvolanie, o ktorom rozhodlo

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor všeobecnej vnútornej správy
Bratislavač.k.SVS-OVS2-2016/12982/TOLzodňa27.04.2016,ktorýmpotvrdilorozhodnutieOkresného
úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát vnútornej správy č.k. OU-NR-OOP1-2016/003225
zo dňa 17.02.2016. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.05.2016. Z uvedeného
dôvodu, dôvody, ktoré uvádza povinný v námietkach voči exekúcie ako i v žiadosti o odklad exekúcie,

nie sú dôvodmi na zastavenie exekučného konania, nakoľko povinnému bola právoplatne zamietnutá
žiadosť o povolení obnovy konania a z uvedeného dôvodu námietka povinného je nedôvodná a preto ju
súd zamietol a taktiež zamietol i návrh povinného na odklad exekúcie.

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu vydaného súdnym úradníkom je prípustná sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia

uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v
čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

sťažnosti.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti
sporu možné a účelné.