Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoP/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816204810
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8816204810.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci starostlivosti súdu o mal. I. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Vranov nad Topľou, na návrh matky:
E. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX, t.č.: H. XX, XXX XX J., M. republika, za účasti otca: E. Q.,

nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX, t.č. A. kirk XX, F. K. Q. F I., zast. E.. M. B., advokát, AK so sídlom
Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Vranou nad Topľou, č.k. 8P/128/2016-24 zo dňa 08.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzujerozsudoksúduprvejinštancievjehonapadnutejčasti,t.j.vovýrokuktorýmsúdprvejinštancie
zvýšil výživné zo strany otca na maloletú I. zo sumy 40,- Eur na sumu 100,- Eur od 24.06.2016 do
budúcna, vo výroku o dlžnom výživnom a vo výroku o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom zvýšil výživné zo strany otca na maloletú
I. zo sumy 40,-eur na sumu 100,-eur mesačne počnúc dňom 24.6.2016, II. výrokom zaviazal otca
zaplatiť dlžné zvýšené výživné vo výške 254,-eur za obdobie od 24.6.2016 do 31.10.2016 do 60 dní od
právoplatnosti rozhodnutia, III. výrokom v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol, IV. výrokom návrh
otca na zníženie výživného zamietol a V. výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov

nemá na ich náhradu nárok.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 3, 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1,3
Zákona o rodine, výrok o trovách konania § 52 CMP.

3. Vychádzal zo zistenia, že od poslednej úpravy výživného (r. 2011) došlo na strane maloletej

k podstatnej zmene pomerov, nakoľko začala navštevovať strednú školu a celkové náklady na
zabezpečenie jej potrieb sa s pribúdajúcim vekom zvýšili. Otec maloletej žije v I. od roku 2009, je
zamestnaný a dosahuje pravidelný príjem. Pri ostatnej úprave výšky výživného otec v zahraničí pracoval
len príležitostne brigádnicky. Vzhľadom na dobu jeho pobytu v zahraničí, nadobudnuté pracovné
skúsenosti a možnosti otca v krajine kde žije pracovať, mal súd za preukázané, že je v jeho možnostiach
a schopnostiach podieľať sa na zabezpečení výživy dcéry sumou 100,-eur mesačne. Dlžné zvýšené

výživné určil nasledovne: 60,-eur *4 mesiace a 14,-eur za 7 dní mesiaca jún ( 24.6.2016-31.10.2016).

4. Proti výrokom I. a II. rozsudku podal odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu otec poukazujúc
na § 365 ds. 1 písm. h/ CSP. V odvolaní namietal, že súd v rámci vykonaného dokazovania síce
zistil skutkový stav veci, no domnievam sa, že uvedenú vec nesprávne právne posúdil. Odvolaním
napadol rozsudok najmä preto, že považuje určené výživné za neprimerane vysoké, a to vzhľadom

na jeho zárobkové a osobné pomery. Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, súdu dokladoval
svoje zárobkové pomery a preukázal aj jednotlivé výdavky so životnými nákladmi vo Veľkej Británii. Ztakto vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že nie je v jeho príjmových možnostiach uhrádzať
výživnévovýške,akotourčilsúd.Rovnakonesúhlasístvrdeniami,ktoréuviedlamatkamaloletej,žesao
dcérunezaujímaanijakýminýmspôsobomjejneprispieva.Dcéraotcapoprosila,čibyjejnemoholzaslať

výživné za 2 mesiace, nakoľko musela odcestovať do Českej republiky. Na jej žiadosť otec zaslal výživné
za 2 mesiace vopred. Rovnako nie je podľa otca pravdou, že dcére neposlal výživné, výživné na dcéru
vždy riadne plnil. Okrem plnenia si svoje vyživovacej povinnosti dcére poslal oblečenie prostredníctvom
matky, ktorá žije na Slovensku a ktorá jej ho odovzdávala. Uvedené oblečenie dcére posielal nie preto,
že musel, ale preto, že to chcel, aby mala veci na úrovni jej rovesníkov. Matka maloletej sa o dcéru

dlhodobo nestarala, dcéra nechodila do školy a z uvedeného dôvodu bolo z 2 posledných škôl vylúčená.
Takéto správanie matky nesvedčí o úprimnom záujme o dcéru, ani o príkladnej starostlivosti. Matka
svojím nezáujmom o dcéru spôsobila, že táto sa začala správať ku otcovi negatívne, nekomunikovala
s ním a priepasť medzi nami sa prehlbovala. Súdom zvýšené výživné považuje za neprimerane vysoké
aj vzhľadom k tomu, ako bola upravená jeho vyživovacia povinnosť pred jeho zvýšením, a to vo vzťahu
k zmene pomerov jednak na strane maloletej ako aj na otcovej strane. Podľa názoru otca nedošlo k

tak podstatnej zmene pomerov na jeho strane, ktoré by odôvodňovali výrazné zvýšenie výživného o
takmer 150 %. Matka nepreukázala výdavky, ktoré má spojené s výživou dcéry. K zmene pomerov došlo
práve na strane jeho manželky, ktorá v čase poslednej úpravy výživného nemala skoro žiaden príjem
a v súčasnosti je jej priemerný mesačný príjem na úrovni 700,- Eur mesačne. Matkou uvádzaný nájom
v sume 9.000 CZK je výdavok spojený s domácnosťou a tento je povinný hradiť rovnako aj jej súčasný

partner, ktorého zárobkové pomery sú na obdobnej úrovni ako príjmy manželky. Nie je teda pravdou,
že na úhrade nákladov na bývanie sa podieľa sama. Otec je toho názoru, že pri rozhodovaní o výške
výživného boli nedostatočným spôsobom zohľadnené ním uvádzané skutočnosti. Za čas, kedy pracoval
sa jeho priemerný mesačný príjem od poslednej úpravy výživného nezvýšil. V zahraničí pracuje ako
nízko kvalifikovaný zamestnanec, žije v nájomnom sociálnom byte a nemá príjem, ktorý by mu dovoľoval

uhrádzať výživné v súdom stanovenom rozsahu. Všetky svoje príjmy a výdavky relevantným spôsobom
súdu preukázal a domnieva sa, že tieto neboli brané v zreteľ pri rozhodnutí, a teda súd vec nesprávne
právne posúdil. Z vyššie uvedených dôvodov na podanom odvolaní trval a navrhol mu vyhovieť. Žiadal,
aby odvolací súd rozsudok zmenil a určil výživné na úrovni 70,- Eur mesačne.

5. Ani matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

6. Odvolací súd na základe podaného odvolania, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (362 ods.
1 CSP) oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§
355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle zásad uvedených v §

379 a násl. CSP, § 62 a § 65 CMP, bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením §
385 ods. 1 CSP a contrario dospel k záveru, že odvolanie otca je nedôvodné.

7. Pokiaľ ide o oba napadnuté výroky, odvolací súd uvádza, že bol súdom prvej inštancie v dostatočnom
rozsahu zistený skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani

v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací
súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom
rozsahu odkazuje a konštatuje, že pri zmene výšky výživného a určení dlžného výživného súd prvej
inštancie vzal do úvahy všetky kritéria dané § 62 ods. 1,2,3, 4, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine
a na zvýraznenie toho ešte dodáva, že v prejednávanom prípade došlo jednoznačne k podstatnej zmene

pomerov na starne maloletej, a to v dôsledku jej fyzického dospievania, ako aj v súvislosti so štúdiom
na strednej škole, čím nepochybne došlo k zvýšeniu nákladov na zabezpečenie základných potrieb
maloletej, a na strane druhej, nedošlo k závažnej a odôvodenej negatívnej zmene pomerov na strane
otca, práve naopak, jeho pomery sa zastabilizovali. Zákon o rodine kogentne upravuje právo dieťaťa
na výživu a každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor svojho minima zabezpečiť jeho výživu.

Otec nemá inú vyživovaciu povinnosť. K odvolacej námietke otca, že matka má hradiť len polovicu
nájomného, odvolací uvádza, že súd prvej inštancie správne ustálil, že za celý byt sa platia poplatky
okolo 18.000,- CZK a matka platí z toho mesačne polovicu 9.000,- CZK. Teda táto odvolacia námietka
otca nie je dôvodná. Opačne však čo do bývania otca, na poplatkoch by sa mala podieľať jeho priateľka,
ktorá v byte býva so svojím dieťaťom. Otec má povinnosť podieľať sa iba na výchove tohto dieťaťa.

K ďalšej odvolacej námietke otca, odvolací súd uvádza, že matka riadne zdokladovala, že uhradila za
pomôcky pre maloletú do školy 6.000,- CZK. Uvedené vyplýva aj z potvrdenia strednej odbornej školy
J., T. 508. W. si maloletá riadne plní školskú dochádzku a zameškala iba 61 riadne ospravedlnených
hodín. Nie menej dôležitou je aj skutočnosť, že k zvýšeniu výživného došlo po 5-tich rokoch.8. Odvolací súd tak potom oba odvolaním napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie s osvojením
si odôvodnenia ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.