Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. apríl 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/30/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106219118
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7106219118.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošiceIsudkyňouMgr.ZuzanouČisovskouvovecinavrhovateľa:MestoKošice,sosídlomv

Košiciach, Trieda SNP 48/A, IČO: 00 691 135 proti odporcovi: OM SERVIS, s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Hroncova 3, IČO: 36 187 691, zastúpenému: JUDr.Tibor Sásfai, advokát, so sídlom v Košiciach, Fejova
4, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e , že navrhovateľ je výlučným vlastníkom pozemku parc. č.XXXX/XX o výmere 245 m2,
zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na liste vlastníctva č.XXXXX, katastrálne územie L. Y., obec
V.-L., okres V..

Návrh v časti o určenie, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom pozemkov parc. č.XXXX/XX o výmere
2.224 m2 - zastavané plochy a nádvoria, č.XXXX o výmere 526 m2 - zastavané plochy a nádvoria a
č.XXXX o výmere 505 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zamieta.

V prevyšujúcej časti o určenie, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XXXX o výmere
1.122 m2 - zastavané plochy a nádvoria, návrh v y l u č u j e na samostatné konanie, v ktorom
rozhodne aj o náhrade trov celého konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 13.7.2006 domáhal, aby súd určil, že je vlastníkom

pozemkov: parcely č.XXXX/XX - zastavané plochy o výmere 2.224 m2, parcely č.XXXX/XX - zastavané
plochy o výmere 245 m2, parcely č.XXXX - zastavané plochy o výmere 526 m2, parcely č.XXXX
- zastavané plochy o výmere 505 m2 a parcely č.XXXX - zastavané plochy o výmere 1.122 m2,
nachádzajúcich sa v katastrálnom území V. - L. Y..

Navrhovateľ návrh odôvodnil skutočnosťami, že sa stal vlastníkom parcely č.XXXX/X - dvor vo výmere
4.047 m2, parcely č.XXXX - zastavané plochy o výmere 526 m2, parcely č.XXXX - zastavané plochy

vo výmere 1.468 m2 a parcely č.XXXX - zastavané plochy vo výmere 1.468 m2 v katastrálnom území
V. - L. Y. na základe § 2 ods.1 zákona č.138/1991 Zb. o majetku obcí, podľa ktorého do vlastníctva
obce prechádza majetok Slovenskej republiky, ku ktorému patrilo ku dňu účinnosti zákona č.369/1990
Zb. o obecnom zriadení, t.j. ku dňu 24.11.1990, právo hospodárenia národným výborom na území, na
ktorých sa nachádzajú. V súlade s citovaným ustanovením prešlo na navrhovateľa vlastnícke právo
k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam ku dňu účinnosti zákona č.138/1991 Zb., t.j. dňa 1.5.1991. V
súlade s ust. § 14 citovaného zákona bol medzi Okresným úradom Košice ako odovzdávajúcim a

navrhovateľom ako preberajúcim spísaný delimitačný protokol o odovzdaní a prevzatí majetku, ktorý mal
len deklaratórny charakter. Na základe týchto skutočností bol navrhovateľ zapísaný ako vlastník vyššie
uvedených nehnuteľností na LV č.XXXXX. Následne, šetrením v katastri nehnuteľností navrhovateľ
ku dňu 6.6.2002 navrhovateľ zistil, že z delimitovanej parcely č.XXXX/X sa pôvodná výmera 4.047m2 zmenšila na výmeru 1.924 m2, z parcely č.XXXX sa pôvodná výmera 1.468 m2 zmenšila na
výmeru 1.122 m2 a vlastníkom parciel č.XXXX/XX, Č..XXXX/XX, Č..XXXX, Č..XXXX E. Č..XXXX sa
stal odporca (pôvodné obchodné meno Hutné stavby, s.r.o. Košice) na základe vyhlásenia o vydržaní

nehnuteľnosti vydaného notárom v notárskej zápisnici č.N/37/99, Nz/37/99. Navrhovateľ popieral, že
sporné parcely mohol nadobudnúť odporca vydržaním. Popieral splnenie podmienok pre vydržanie
a to dobrej viery, ako aj vydržacej doby s ohľadom na platnosť stredného Občianskeho zákonníka.
Naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodňoval tým, že sa pokladá za vlastníka
sporných parciel, pričom nemôže riadne vykonávať svoje vlastnícke právo a jeho právne postavenie

vlastníka je tým neisté. Zosúladenie skutočného stavu so stavom právnym, zapísaným v katastri
nehnuteľností, môže preto dosiahnuť len určovacou žalobou. Navrhovateľ ďalej argumentoval tým, že
ak by aj súd vychádzal z toho, že národné výbory ku dňu účinnosti zákona č.138/1991 Zb. nemali právo
hospodárenia k predmetným nehnuteľnostiam, potom je daný iný právny titul nadobudnutia vlastníckeho
práva navrhovateľa k predmetným nehnuteľnostiam a to vydržaním, s tým, že oprávnenosť držby
navrhovateľ odvodzuje práve z citovaného zákona a delimitačného protokolu, na základe ktorého došlo

k zapísaniu vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa na list vlastníctva č.1, pričom navrhovateľ
bol oprávneným držiteľom a mal v nerušenej držbe nehnuteľnosti až do roku 2002, kedy zistil, že
už nie sú vedené na liste vlastníctva v jeho prospech. Navrhovateľ ďalej argumentoval, že odporca
vznikol dňa 30.11.1998 ako samostatná právnická osoba, ktorá nie je právnym nástupcom žiadnej inej
právnickejosoby.JehopôvodnéobchodnémenoboloHutnéstavby,s.r.o..Zanajzávažnejšiuskutočnosť

spochybňujúcu oprávnenosť vydržania predmetných nehnuteľností odporcom považoval fakt, že hoci
odporca vznikol koncom roku 1998 ako nová právnická osoba, už o necelé dva mesiace, v januári
1999, bol schopný preukázať splnenie podmienok pre osvedčenie vydržania. Mal za to, že Hutné
stavby, š.p. nikdy vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam v minulosti nenadobudol. Na základe
hospodárskej zmluvy mohol nadobudnúť len správu k nehnuteľnostiam. Vlastníctvo ostávalo zachované

v prospech Československého štátu. Hutné stavby, š.p. Košice pritom zanikol dňa 30.4.1992 výmazom
z obchodného registra, pričom majetok štátneho podniku bol prevedený so všetkými aktívami i pasívami
na Fond národného majetku SR ku dňu 1.5.1992. Majetok štátneho podniku bol pravdepodobne vložený
do spoločnosti Hutné stavby, a.s., ktorá vznikla dňa 1.5.1992 na základe zákona č.92/1991 Zb. o
podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Na základe tohto za právneho zástupcu štátneho

podniku Hutné stavby Košice možno považovať Hutné stavby, a.s. a nie odporcu. Uvedená spoločnosť
naďalej existuje až do súčasnosti. Odporca teda v žiadnom prípade nemôže byť právnym nástupcom
spoločnosti Hutné stavby, a.s. ani pôvodného štátneho podniku. Navrhovateľ mal za to, že určenie
vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa je potrebné navrhovateľovi priznať práve z dôvodu, že
odporcanemoholsplniťpodmienkypreosvedčenievydržania,atospoukazomnaust.§70ods.1zákona

č.162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností, podľa ktorého údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak
sa nepreukáže opak. V čase osvedčenia vydržania, t.j. v januári 1999, bol v katastri nehnuteľností ako
vlastník zapísaný navrhovateľ, preto v zmysle citovanej zásady je navrhovateľa potrebné považovať
za vlastníka. Podľa ustálenej súdnej praxe na určení toho, že vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností
nesplnil podmienky pre vydržanie, nemožno mať naliehavý právny záujem. Keďže vyhlásenia odporcu

uskutočnené pred notárom, čo sa týka osvedčenia vydržania, zjavne nie sú pravdivé a správne,
navrhovateľ má naliehavý právny záujem na tom, aby bol obnovený predchádzajúci právny stav, t.j.
aby bol opäť zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností. Toto môže dosiahnuť v rámci súdneho
konania práve žalobou o určenie vlastníckeho práva. K námietke odporcu, že navrhovateľ nemal byť
pôvodne zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností v celom, či čiastočnom rozsahu, navrhovateľ

uviedol, že skúmanie týchto okolností by nemalo byť predmetom tohto súdneho konania, nakoľko
odporca zásadne nemôže mať naliehavý právny záujem na faktickom určení nesprávnosti pôvodného
zápisu navrhovateľa ako vlastníka. Ďalej poukázal na to, že vzhľadom na rozsah nadobudnutého
majetku podľa zákona č.138/1991 Zb. o majetku obcí, navrhovateľ nemohol v priebehu krátkeho obdobia
nadobudnúť konkrétne informácie o tom, že niektoré nehnuteľnosti sú v užívaní tretích osôb a teda, z

pochopiteľných dôvodov nemohol vyvinúť kroky smerujúce k majetkovoprávnemu vysporiadaniu svojich
nehnuteľností. Z tohto dôvodu nemožno navrhovateľovi vyčítať nedbanlivosť, že nestaral o predmet
svojho vlastníctva. Navrhovateľ sa v prípade protokolárneho odovzdania nehnuteľností spoľahol na
konanie odovzdávajúceho subjektu a o jeho dobromyseľnosti svedčí aj výpis z listu vlastníctva priložený
k protokolu, kde ako vlastník figuroval Československý štát, Národný výbor mesta Košice.

Odporca návrh považoval za nedôvodný, pretože navrhovateľ nemohol nadobudnúť predmetné
nehnuteľnosti podľa zákona o majetku obcí; nešlo totiž o majetok, ku ktorému by národným výborom
patrilo ku dňu 24.11.1990 právo hospodárenia s týmto majetkom. Poukázal na to, že navrhovateľnesie dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že je vlastníkom sporných nehnuteľností, pričom
delimitačný protokol nie je možné pokladať za relevantný právny titul pre nadobudnutie vlastníckeho
práva obcou. Odporca zdôrazňoval predovšetkým skutočnosť, že jeho právny predchodca - Hutné

stavby, národný podnik, neskôr štátny podnik, hospodárskymi zmluvami od štátu nadobudol predmetné
nehnuteľnosti, na ktorých vystaval administratívnu budovu, ako aj ďalšie budovy a tieto v celosti v
dobrej viere ako vlastné užíval a v dobrej viere ich užívali aj právni nástupcovia, v poslednom rade aj
odporca.Keďževlastníckyrežimnebolvevidenciinehnuteľnostíevidovaný,poslúžiloktomuosvedčenie
vydané notárom, vychádzajúce z pravdivých skutkových základov. Odporca ďalej argumentoval, že jeho

právny predchodca, ktorý nadobudol na základe spomínanej hospodárskej zmluvy správu národného
majetku, spravoval tieto nehnuteľnosti až do svojho zániku. V rámci privatizácie bola vytvorená akciová
spoločnosť Hutné stavby a na základe privatizačného rozhodnutia prešiel majetok, ktorý bol v správe
národného podniku, na vytvorenú akciovú spoločnosť Hutné stavby. Právny predchodca odporcu, Hutné
stavby a.s. pritom nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam ešte pred účinnosťou
zákona č.138/1991 Zb. o majetku obcí.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov tvoriacich obsah spisu, ako aj znaleckým
dokazovaním a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci:

Z výpisu z listu vlastníctva č.XXXXX katastrálne územie L. Y., obec V. K., okres V. K. zo dňa 5.4.2002

súd zistil, že ako vlastník parciel:
- č.XXXX/XX o výmere 2.224 m2 - zastavané plochy a nádvoria (pozemok, na ktorom je dvor),
- č.XXXX/XX o výmere 245 m2 - zastavané plochy a nádvoria (pozemok, na ktorom je dvor),
- č.XXXX o výmere 526 m2 - zastavané plochy a nádvoria (pozemok na ktorom je nebytová budova),
- č.XXXX o výmere 505 m2 - zastavané plochy a nádvoria (pozemok, na ktorom je nebytová budova),

- č.XXXX o výmere 1.122 m2 - zastavané plochy a nádvoria (pozemok, na ktorom je nebytová budova),
- ako aj budovy súpisného čísla 14 na parcele č.2639, budovy súpisného čísla 14 na parcele č.XXXX
- a budovy súpisného čísla 13 na parcele č.XXXX bola evidovaná spoločnosť Hutné stavby, s.r.o. so
sídlom v Košiciach, Letná 45, IČO: 36 187 691 na základe titulov nadobudnutia: vyhlásenie o vydržaní
nehnuteľnosti N/37/99, Nz/37/99, Z-199/99, zámenná zmluva V-705/00, kúpna zmluva zo dňa 14.6.2001

V-924/01, kúpna zmluva V-1922/01.

Z výpisu z listu vlastníctva č.XXXXX zo dňa 1.4.2003 súd zistil, že ako vlastník vyššie špecifikovaných
parciel je evidovaný odporca na základe titulu nadobudnutia Vyhlásenie o vydržaní nehnuteľností
N/37/99, Nz/37/99.

Z výpisu z evidencie nehnuteľností, vyhotoveného Krajskou správou geodézie a kartografie v Košiciach
dňa 6.1.1992 z listu vlastníctva č.1, katastrálne územie V. - L. súd zistil, že ako vlastník parciel:
- č.XXXX/X - dvor o výmere 4.047 m2,
- č.XXXX - zastavané plochy o výmere 526 m2,

- č.XXXX - zastavané plochy o výmere 505 m2 a
- č.XXXX - zastavané plochy o výmere 1.468 m2, bol evidovaný Československý štát - Národný výbor
mesta Košice.

Z výpisu z pozemkovej knihy PKV č.6866 zo dňa 25.7.1967 (č.l.121) súd zistil, že k parcele č.XXXX -

pasienok v intraviláne o výmere 61 árov a 11 m2 sa v zmysle č.d. 447 zo dňa 27.3.1959 vkladá podľa
rozhodnutia odboru organizačného oddelenia poľnohospodárskej rady MsNV v Košiciach vlastnícke
právo pre Československý štát, operatívnu správu MsNV v Košiciach.

Z hospodárskej zmluvy o prevode správy národného majetku č.Fin-7283/1967 - Št. (č.l.115) uzavretej

dňa 1.7.1967 podľa ust. § 347 Hospodárskeho zákonníka medzi odovzdávajúcou organizáciou Mestský
národný výbor Košice a preberajúcou organizáciou Hutné stavby, národný podnik Košice súd zistil, že
predmetom zmluvy bol prevod správy národného majetku - stavebnej plochy v Košiciach, Švermova
ul. č.43, parcely č.XXXX/X, číslo PKV 6866, o výmere 11.375 m2, v katastrálnom území mesta Košice,
vytvorenej podľa geometrického plánu Oblastného meračského strediska Košice č.B-2-25/423-920-59

zo dňa 16.2.1959, za sumu 45.000 Kčs. Správa majetku sa prevádza ku dňu 1.7.1967. Podľa bodu
4 zmluvy, dôvodom prevodu správy je, že na pozemku je postavená administratívna budova Hutných
stavieb, národný podnik a budovy Stavbárskych domovov.Vyššie uvedenú hospodársku zmluvu evidoval v archíve a predložil súdu okrem odporcu aj Obvodný
úrad Košice, organizačný odbor, vrátane geometrického polohopisného plánu č.B-2-25/423-920-59 zo
dňa 16.2.1959 a výkazu plôch vyhotoveného Oblastným ústavom geodézie a kartografie v Prešove,

Okresným meračským strediskom v Košiciach.

Podľa vyššie citovaného výkazu plôch ku geometrickému polohopisnému plánu (č.l.119), v rámci
dovtedajšieho stavu bol v PKV č. XXXX ako vlastník
- parcely č.XXXX roľa o výmere 1 hektár, 13 árov, 98 m2,

- parcely č.XXXX záhrada o výmere 11 árov, 95 m2,
- parcely č.XXXX zastavaná plocha o výmere 3 hektáre, 21 árov, 59 m2,
- parcely č.XXXX záhrada o výmere 15 árov, 64 m2,
- parcely č.XXXX roľa o výmere 61 árov, 11 m2 a
- parcely č.XXXX/X cesta o výmere 37 árov, 87 m2, bol evidovaný navrhovateľ, v užívaní Štátnej vyššej
hospodárskej školy v Košiciach. Ako vlastník parcely č.XXXX zastavaná plocha o výmere 1 hektár, 29

árov a 29 m2 bol evidovaný Československý štát, v správe ŠPÚ Košice Bankov.

Podľa tohto výkazu plôch ku geometrického plánu malo dôjsť k zmene tak, že_
- z parcely č.XXXX malo ubudnúť 3.119 m2 k parcele č.XXXX/X,
- z parcely č.XXXX malo ubudnúť 4.570 m2 k parcele č.XXXX/X,

- z parcely č.XXXX malo ubudnúť 749 m2 k parcele č.XXXX/X,
- z parcely č.XXXX malo ubudnúť 656 m2 k parcele č.XXXX/X,
- z parcely č.XXXX malo ubudnúť 656 m2 k parcele č.XXXX/X,
- z parcely č.XXXX malo ubudnúť 4.333 m2 k parcele č.XXXX/X,
- z parcely č.XXXX/X malo ubudnúť 411 m2 k parcele č.XXXX/X

- z parcely č.XXXX/X malo ubudnúť 82 m2 k parcele XXXX/X.
Z parcely č.XXXX malo ubudnúť 464 m2 k parcele č.XXXX/X.

Podľa nového stavu teda vznikla:
- nová parcela č.XXXX/X zastavaná plocha o výmere 11.375 m2 ( t.j.4.570 + 749 + 656 + 656+ 4.333 +

411 m2) v prospech Československého štátu v správe Hutné stavby, národný podnik Košice,
- nová parcela č.XXXX/X stavebná plocha o výmere 3.665 m2 (t.j. 3.119 + 464 + 82 m2) v prospech
Československého štátu v správe MsNV v Košiciach,
- pôvodná parcela č.XXXX zastavaná plocha, ktorá sa zmenšila na výmeru 1 hektár 24 árov a 73 m2 so
zachovaním pôvodného vlastníckeho stavu v prospech Československého štátu, v správe ŠPÚ Košice

Bankov,
- nová parcela č.XXXX/X roľa o výmere 3.709 m2,
- pôvodná parcela č.XXXX záhrada, ktorá sa zmenšila na výmeru 446 m2,
- pôvodná parcela č.XXXX zastavaná plocha, ktorá sa zmenšila na výmeru 31.503 m2,
- pôvodná parcela č.XXXX záhrada, ktorá sa zmenšila na výmeru 908 m2,

- nová parcela č.XXXX/X roľa o výmere 1.778 m2,
- nová parcela č.XXXX/X cesta o výmere 3.294 m2, všetky so zachovaním pôvodného vlastníckeho
stavu v prospech Mesta Košice, v užívaní Štátnej vyššej hospodárskej školy v Košiciach.

Podľa informácie z katastra nehnuteľností (č.l.65), vyššie citovaná hospodárska zmluva o prevode

správy národného majetku bola uložená v zbierke listín pod položkou výkazu zmien 481/67 a zapísaná
na LV č.XXX.

Z listiny označenej ako Vyrozumenie o urobení zápisu v evidencii nehnuteľností (č.l.127) súd zistil,
že Ústav geodézie a kartografie, Stredisko geodézie v Košiciach listom zo dňa 5.9.1967 oznamuje

národnému podniku Hutné stavby Košice, že v evidencii nehnuteľností na liste vlastníctva č.XXX bol
urobený zápis vychádzajúci z hospodárskej zmluvy o prevode správy národného majetku - parcely
č.XXXX/X (administratívna budova, Stavbársky domov).

Z výpisu z LV č.XXX (č.l.76) súd zistil, že ako vlastník parcely č.XXXX/X (pod pol.výkazu zmien 481/67,

na základe hospodárskej zmluvy o prevode správy národného majetku č.Fin. 7283/67-Št. zo dňa
1.7.1967) je evidovaný Československý štát - Hutné stavby, národný podnik Košice. Pod položkou
výkazu zmien 285/92 je evidovaná zmena vlastníka na Hutné stavby a.s. Košice, IČO: 00 154 041.Z listu Mestského národného výboru v Košiciach, finančného odboru č.50/1973 zo dňa 5.12.1973
(č.l.113), označeného ako Majetkoprávne vysporiadanie pozemkov v rámci sídliska Solovjevova,
adresovaného národnému podniku Hutné stavby, podnikové riaditeľstvo Košice, súd zistil, že správa

národného majetku - pozemkov, bola prevedená na Hutné stavby, národný podnik hospodárskou
zmluvou č. Fin. 7283/67-Št. zo dňa 1.7.1967, pričom Hutné stavby od Mestského národného výboru
ako odovzdávajúcej organizácie prevzali pozemok vykázaný v pozemkovej knihe vo vložke č.XXXX,
pôvodne označený ako stavebná plocha - parcela č.XXXX/X vo výmere 11.375 m2, do ktorej sú pojaté aj
plochy stavbárskych domovov podniku. Národný výbor ďalej zistil, že zmena správy v prospech Hutných

stavieb v evidencii nehnuteľností na LV č.XXX bola na základe tejto hospodárskej zmluvy a návrhu
Hutných stavieb zo dňa 15.8.1967 už vykonaná. V dôsledku vyššie uvedeného už nie je potrebné ešte
raz previesť správu predmetného národného majetku na národný podnik Hutné stavby.

Z Protokolu o prechode vlastníctva majetku, majetkových práv a záväzkov (č.l.5) podľa zákona
č.138/1991 Zb. o majetku obcí, uzatvoreného medzi odovzdávajúcim Okresným úradom Košice a

preberajúcim navrhovateľom (bez uvedenia dátumu), súd zistil, že predmetom prechodu vlastníctva mali
byť pozemky v katastrálnom území Košice - Sever, zapísané na LV č.X, spolu XXXX parciel, na LV
č.XXXX - X parcely a na LV č.XXXX - XX parciel. Predmetom prechodu vlastníctva nemali byť pozemky
uvedené v prílohe 4 a 5 protokolu, ktoré boli v trvalom užívaní iných organizácií. Prechod vlastníctva
sa uskutočňuje k 1.5.1991.

Z listiny označenej ako Záznam z rokovania o posúdení podkladov a protokolu o prechode vlastníctva,
majetkových práv a záväzkov, konaného dňa 3.12.1992 (č.l.6) súd zistil, že delimitačná komisia
Magistrátu mesta Košice prerokovala podklady a protokol, predložený Okresným úradom Košice a
doporučila protokol podpísať. Záznam mal tvoriť neoddeliteľnú súčasť delimitačného protokolu.

Z informácie Katastrálneho úradu v Košiciach (č.l.65) súd zistil, že na základe žiadosti o zápis do EN
na základe výpisov z pozemkovej knihy, vyvlastňovacieho rozhodnutia č.Výst.14762/58 Col zo dňa
4.11.1995, rozhodnutia 6070/1964 Hr zo dňa 10.11.1964 a geometrického plánu č.761-03-0064-70 zo
dňa 9.12.1970 boli na LV č.1 katastrálne územie Košice okrem iných zapísané aj parcely EN:

- č.XXXX/XXX,
- Č..XXXX/XXX,
- Č..XXXX/XXX,
- Č..XXXX/XXX,
- Č..XXXX/XXX,

- Č..XXXX/XXX,
v prospech vlastníka Čsl.štát - Mestský národný výbor Košice (položka výkazu zmien 482/73). Z
informácie katastrálneho úradu ďalej vyplynulo, že vyššie uvedené parcely, zapísané na LV č.X boli na
základe technicko-hospodárskeho mapovania prečíslované na parcely C KN:
- Č.. XXXX/X,

- Č..XXXX,
- Č..XXXX,
- Č..XXXX
a na základe delimitačného protokolu podľa zákona č.138/1991 Zb o majetku obcí (pod položkou výkazu
zmien č.656/93) zapísané do LV č.XXXXX, katastrálne územie Severné mesto v prospech vlastníka -

navrhovateľa.

Z listu vlastníctva č.XXXXX katastrálne územie Severné mesto, obec Košice (č.l.68) súd zistil, že pod
položkou výkazu zmien č.656/93 bol navrhovateľ zapísaný ako vlastník parciel:
- č.XXXX/X dvor o výmere 4.393 m2,

- č.XXXX zastavané plochy o výmere 526 m2,
- č.XXXX zastavané plochy o výmere 505 m2,
- č.XXXX zastavané plochy o výmere 1.122 m2.

Následne, pod položkou výkazu zmien č.440/99 bola na LV č.XXXXX zaevidovaná zmena:

- pri parcele č.XXXX/X nová výmera 1.924 m2 (t.j. došlo k zmenšeniu o 2.469 m2),
- pri parcele č.XXXX zánik vlastníctva v celom rozsahu,
- pri parcele č.XXXX zánik vlastníctva v celom rozsahu a
- pri parcele č.XXXX zánik vlastníctva v celom rozsahu.Uvedená zmena na LV č.XXXXX (pod pol. 440/99) bola vykonaná na základe notárskej zápisnice
č.N/37/99, Nz/37/99 zo dňa 21.1.1999 spísanej v notárskej kancelárii JUDr.Stanislava Furdu, z ktorej

súd zistil, že na základe vyhlásenia obchodnej spoločnosti Hutné stavby, s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Letná 45, IČO: 36 187 691 (odporca s pôvodným obchodným menom) bolo spísané vyhlásenie o
vydržaní nehnuteľností podľa zákona č.323/1992 Zb. v spojení s Občianskym zákonníkom. Notár
osvedčil vydržanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Košice - Sever, zapísaných
na LV č.XXXXX ako:

- parcela č.XXXX - zastavané plochy o výmere 526 m2,
- parcela č.XXXX - zastavané plochy o výmere 505 m2,
- parcela č.XXXX - zastavané plochy o výmere 1.122 m2,
- parcela č.XXXX/XX - zastavané plochy o výmere 2.224 m2 a
- parcela č.XXXX/XX - zastavaná plocha o výmere 245 m2,
posledné dve parcely vytvorené na základe geometrického plánu č.322-755-98 Geodézie Prešov, a.s. zo

dňa 8.12.1998, overeného dňa 11.12.1998 v prospech odporcu. Z obsahu notárskej zápisnice vyplýva,
že v rokoch 1961 až 1965 došlo k prevodu týchto parciel na právneho predchodcu nadobúdateľa
Hutné stavby, štátny podnik, ktorý zanedbal zaregistrovať túto skutočnosť na príslušnom úrade. Na
základe pôvodnej hospodárskej zmluvy boli vybudované na týchto nehnuteľnostiach administratívne
budovy Hutných stavieb (na parcele č.XXXX, Č..XXXX E. Č..XXXX), dvor (na parcele č.XXXX/XX) a

zeleň (na parcele č.XXXX/XX), ktoré právny predchodca a následne aj nadobúdateľ nerušene užívali
a užívajú doposiaľ, pričom reálne vlastníctvo nebolo nikdy spochybňované. Notár uplynutie vydržacej
doby konštatoval najneskoršie do 31.11.1998.

Súčasťou notárskej zápisnice je geometrický plán na odčlenenie parciel č.XXXX/XX a č.XXXX/XX,

vyhotovený Geodéziou Prešov, a.s. dňa 8.12.1998, overený dňa 14.1.1999 Okresným úradom Košice
I, katastrálnym odborom a k nemu prislúchajúci výkaz výmer. Podľa neho došlo k rozdeleniu pôvodnej
parcely č.XXXX/X - zastavané plochy (dvor) o výmere 4.393 m2, zapísanej na LV č.XXXXX, s tým, že
pôvodná parcela č.XXXX/1 sa zmenšila na výmeru 1.924 m2 - zastavaná plocha, dvor (so zachovaním
doterajšieho stavu vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa) a z odčlenenej výmery spolu 2.469 m2

vznikli nové parcely č.XXXX/XX o výmere 2.224 m2 - zastavané plochy, dvor a č.XXXX/XX o výmere
245 m2 - zastavané plochy (iná plocha) v prospech nového vlastníka (odporcu).

Zo žiadosti o zápis do katastra nehnuteľností (č.l.98), doručenej katastru dňa 5.2.1999 súd zistil, že
odporca požiadal o zápis vlastníckeho práva vo svoj prospech na základe vyššie citovanej notárskej

zápisnice. Vlastnícke právo v prospech odporcu bolo zapísané na LV č.XXXXX.

Z listiny predloženej odporcom - Grafickej identifikácie parcely č.XXXX/X o výmere 11.375 m2 zapísanej
v PKV č.XXXX, vyhotovenej Ing.R. S., autorizovaným geodetom a kartografom dňa 2.11.2009 súd zistil,
že parcela č.XXXX/X obsahuje aj parcely po obnove operátu evidencie nehnuteľností, označené novými

číslami, parc.č. XXXX o výmere 562 m2, parc.č.XXXX o výmere 505 m2, parc.č.XXXX o výmere 1.122
m2, parc. č.XXXX/XX o výmere 2.224 m2 a parc. č.XXXX/XX o výmere 245 m2.

Z privatizačného projektu Hutné stavby, š.p. Košice, z prehlásenia riaditeľa podniku zo dňa 4.2.1992
súd zistil, že predmetom privatizačného projektu je všetok majetok Hutné stavby Košice, štátny podnik.

Podľa prílohy k privatizačnému projektu predmetom privatizácie podľa bodu 1 bol aj majetok označený
ako AB-PR HS + 1 a 2 garáže, lokalita katastrálne územie Košice, pôvod vlastníctva - bezodplatný
prevod od bývalého finančného odboru Národného výboru mesta Košice č.Fin-7283/1967-Št, s tým, že
Československý štát tieto plochy získal na základe ust. § 29 zákona č.279/1949 Zb.

Navrhovateľ namietal, že aj v prípade, ak by bolo v konaní preukázané, že parcely, ku ktorým sa domáha
určenia vlastníckeho práva, sú identické s tou parcelou, ktorá bola predmetom prevodu správy v zmysle
hospodárskej zmluvy, nie je splnená podmienka pre vydržanie v prospech odporcu a to dobromyseľnosť
jeho právneho predchodcu, pretože je zrejmé, že hospodárska zmluva o prevode správy národného
majetku nemohla založiť dobrú vieru odporcu, resp. jeho právneho predchodcu v tom, že sa stal

vlastníkom predmetného pozemku.

Účastníci konania navrhli, aby súd nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom geodetom za účelom
stotožnenia pôvodnej parcely č.XXXX/X, ktorá bola predmetom prevodu správy národného majetku vzmysle hospodárskej zmluvy a parciel, ktoré sú predmetom tohto konania. Súd preto nariadil znalecké
dokazovaniesúdnymznalcomzodborugeodézieakartografie,odvetviageodézie,pričomúlohouznalca
bolo vyhotoviť identifikáciu parcely č.XXXX/X, pôvodne vedenej v pozemnoknižnej vložke č.XXXX o

výmere 11.375 m2, vytvorenej geometrickým polohopisným plánom Oblastného ústavu geodézie a
kartografie Prešov, Okresného meračského strediska Košice č.B-2-25/423-920-59 zo dňa 16.2.1959
a to porovnaním zápisu a zákresu tejto nehnuteľnosti s aktuálnym terajším zápisom a zákresom tejto
nehnuteľnosti v súbore popisných informácii a v súbore geodetických informácií katastra a odpovedať
na otázku, či vyššie uvedená nehnuteľnosť zodpovedá, resp. je totožná s nehnuteľnosťami v súčasnosti

zapísanými na LV č.XXXXX, ku ktorým sa domáha určenia vlastníckeho práva navrhovateľ.

Zo znaleckého posudku K..U. H. č.3/2013 zo dňa 11.6.2013 súd zistil, že:
- parcela č.XXXX/XX zastavané plochy o výmere 2.224 m2 v plnom rozsahu zodpovedá pôvodnej
parcele č.XXXX/X,
- parcela č.XXXX zastavané plochy o výmere 526 m2 v plnom rozsahu zodpovedá pôvodnej parcele

č.XXXX/X,
- parcela č.XXXX zastavané plochy o výmere 505 m2 v plnom rozsahu zodpovedá pôvodnej parcele
č.XXXX/X,
- parcela č.XXXX zastavané plochy o výmere 1.122 m2 zodpovedá pôvodnej parcele asi na 93% a
- parcela č.XXXX/XX zastavané plochy o výmere 245 m2 pôvodnej parcele nezodpovedá. V súvislosti s

uvedenou parcelou súdny znalec poznamenal, že sa jedná o trávnatú plochu v bezprostrednej blízkosti
stavby budovy postavenej na parcele č.XXXX.

Súdny znalec vykonal miestnu ohliadku nehnuteľnosti spojenú s geodetickým zameraním skutočného
stavu nehnuteľnosti v teréne dňa 2.7.2012 a overením geometrickej polohy existujúcich stavieb na

parcelách č.XXXX, Č..XXXX, Č..XXXX E. Č..XXXX.

Odporca namietal, že navrhovateľ nikdy predmetné nehnuteľnosti neužíval, nikdy ich nemal v držbe.
Ide totiž o parcely, na ktorých sú postavené budovy Hutných stavieb, ktoré nepretržite po celý čas až
doposiaľ užíva odporca, resp. jeho právny predchodca. Aj čo sa týka parcely č.XXXX/XX, fakticky sa

jedná o zelený pás trávy pred budovou patriacou odporcovi, ktorá bola nepretržite v jeho držbe a preto sa
oprávnenedomnieva,žeajtentopozemokmupatrí.Ovzťahuktejtoparceleodporcateoretickyuznal,že
táto nebola predmetom prevodu správy v zmysle hospodárskej zmluvy na základe záverov znaleckého
posudku, avšak mal za to, že je možné uvažovať o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním.

Štatutárny zástupca odporcu, ktorý pracoval vo funkcii generálneho riaditeľa Hutné stavby, a.s. po dobu
šiestich rokov a štyri roky vo funkcii prezidenta Hutné stavby Holding, a.s. uviedol, že k faktickému
užívaniu nehnuteľnosti zo strany navrhovateľa nikdy nedošlo. Pozemky sa totiž nachádzajú vo vnútri
areálu odporcu.

Navrhovateľ v konaní netvrdil, že by bol reálne fyzicky užíval niektorý zo sporných pozemkov alebo že
by sa niekedy domáhal voči odporcovi alebo právnym predchodcom vysporiadania vzájomných vzťahov
k predmetným nehnuteľnostiam.

Z rozhodnutia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR č.79/92 zo dňa 18.3.1992

súd zistil, že bol schválený privatizačný projekt štátneho podniku Hutné stavby Košice, registrovaný pod
registračným číslom 78, v súlade s ust. § 10 zákona č.92/91 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu
na iné osoby, s tým, že do privatizácie podľa tohto projektu vstupuje celý podnik. Spôsob privatizácie
sa uskutoční priamym predajom časti majetku, založením a.s. EKO - TREND Trenčín a založením a.s.
Hutné stavby Košice.

Podľa informácie Ministerstva hospodárstva SR, Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného
majetku po schválení privatizačného projektu odstúpilo realizáciu privatizácie štátneho podniku Hutné
stavby Fondu národného majetku SR. Na základe žiadosti Fondu národného majetku zriaďovateľ, v
tomto prípade Ministerstvo výstavby a stavebníctva SR, vydalo rozhodnutie o zrušení štátneho podniku

Hutnéstavby.PovydanítohtorozhodnutiamajetokštátnehopodnikuprešielnaFondnárodnéhomajetku
SR a ďalší postup pri realizácii privatizačného projektu bol v jeho kompetencii.Súd požiadal Fond národného majetku o zaslanie tej časti privatizačného projektu, z ktorého by bolo
zrejmé, aký majetok nadobudla privatizáciou založená spoločnosť Hutné stavby, a.s., konkrétne, či
predmetom privatizácie bola aj nehnuteľnosť - parcela č.2510/2 zapísaná v pozemnoknižnej vložke

č.6866 o výmere 11.375 m2, získaná prevodom na základe hospodárskej zmluvy č.Fin-7283/1967-Št.

Z informácie Fondu národného majetku SR (č.l.345) súd zistil, že preskúmaním majetkovoprávnej
dokumentácie privatizačného projektu Hutné stavby, š.p. Košice bolo z výpisu z listu vlastníctva
č.XXX, vyhotoveného dňa 19.9.1991 zistené, že parcely uvedené na tomto liste vlastníctva pod

č.XXXX/X až XXXX/XX a parcela č.XXXX vlastnícky patriace Československému štátu - Hutné stavby,
národný podnik Košice sú totožné s pozemnoknižnými parcelami č.XXXX, Č..XXXX E. Č..XXXX,
zapísanými v pozemnoknižnej vložke č.XXXX. V špecifikácii privatizovaných nehnuteľností, ktorá je
nedeliteľnosťousúčasťouprivatizačnéhoprojektuanávrhuFondunárodnéhomajetkuSRnavkladalebo
záznam vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, sú na týchto pozemkoch uvedené stavby a to
administratívna budova a garáže. Doklady preukazujúce, akým spôsobom nadobudol štát vlastnícke

právo k pozemku parcele č.XXXX sú výpis z pozemkovej knihy a Hospodárska zmluva o prevode
správy národného majetku č.Fin -7283/1967-Št.zo dňa 4.8.1967. Súčasťou majetkoprávnej agendy
privatizačného projektu sú doklady k stavbám a to rozhodnutie o povolení stavby administratívnej
budovy zo dňa 21.7.1959 a dodatočné povolenie na užívanie stavieb - garáže. Fond národného majetku
poukázal na skutočnosť, že povinnou súčasťou privatizačného projektu a podmienkou prevodu majetku

štátu na iné osoby boli doklady, resp. údaje preukazujúce, že nehnuteľný majetok navrhovaný do
privatizácie je vo vlastníctve štátu a doklady preukazujúce, že privatizovaný subjekt má k tomuto
majetku právo správy (hospodárenia). Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade privatizovaných pozemkov
zapísaných na LV č.XXX boli splnené obidve zákonné podmienky podľa citovaného zákona a
rozhodnutím Ministra výstavby a stavebníctva zo dňa 8.4.1992 bol zrušený štátny podnik Hutné stavby,

š.p. bez likvidácie ku dňu 30.4.1992, zakladateľ zrušeného štátneho podniku previedol majetok na Fond
národného majetku SR, ktorý ho následne vložil do ním založenej spoločnosti Hutné stavby, a.s. Košice.

Z fotokópie časti privatizačného projektu - špecifikácie nehnuteľností vkladaných do majetku akciovej
spoločnosti (č.l.347), predloženej Fondom národného majetku SR súd zistil, že:

- pod položkou 42 je uvedený pozemok AB PR + I a II garáže Košice, Švermova 45, katastrálne územie
V. - L., list vlastníctva č.XXX, parcela č.XXXX, Č..XXXX/XX, Č..XXXX/X až 17 a č.XXXX/XX až 37 o
výmere 5.729 m2 zastavané plochy, dvor,
- pod položkou 43 je uvedené AB PR Košice, Švermova 45, katastrálne územie V. - L., list vlastníctva
č.XXX ,zastavané plochy, s poznámkou: stavebné povolenie,

- pod položkou 44 - garáže, Košice, Švermova 45, katastrálne územie V. -L., list vlastníctva č.XXX, s
poznámkou: predložená žiadosť o dodatočné povolenie a užívanie stavby.

Z výpisu z LV č.XXX, vyhotoveného Strediskom geodézie Košice-mesto zo dňa 19.9.1991 (č.l.348),
predloženého Fondom národného majetku SR súd zistil, že parcela č.XXXX - zastavané plochy o

výmere 2.164 m2, ďalej parcela č.XXXX/XX - dvor o výmere 2.941 m2, parcela č.XXXX/X až 17 a parcela
č.XXXX/XX až 37 sú totožné s pozemkami parc. č.XXXX, XXXX E. XXXX v PKV XXXX a evidované v
prospech vlastníka Československý štát - Hutné stavby, národný podnik Košice.

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I súd zistil, že Hutné stavby, š.p. Košice so

sídlom v Košiciach, Švermova 45 zanikol dňa 30.4.1992 na základe zrušenia rozhodnutím zakladateľa
- Ministerstva výstavby a stavebníctva SR č.221-514/1992 zo dňa 8.4.1992 bez likvidácie, s tým,
že majetok zrušeného štátneho podniku so všetkými aktívami, pasívami, právami a záväzkami bol
prevedený na Fond národného majetku ku dňu 1.5.1992.

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I súd zistil, že spoločnosť Hutné stavby, a.s. so
sídlom v Košiciach, Letná 45, IČO: 00 154 041 vznikla dňa 1.5.1992 na základe rozhodnutia zakladateľa.
V období od 25.7.1997 do 14.5.2007 došlo k zmene obchodného názvu na Hutné stavby Holding, a.s.
a od 15.5.2007 až doposiaľ figuruje spoločnosť s obchodným menom CTY GROUP, a.s..

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I súd zistil, že spoločnosť odporcu, pôvodne
pod obchodným menom Hutné stavby, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Letná 45, IČO: 36 187 691 vznikla
dňa 30.11.1998 na základe spoločenskej zmluvy spoločníkov CITY SERVIS, a.s., K.. U. Y. a N. I.. K
zmene obchodného názvu na OM SERVIS, s.r.o. došlo od 5.12.2001.Podľaust.§2ods.1zákonač.138/1991Zb.omajetkuobcí,vzneníúčinnomdo24.6.1992,dovlastníctva
obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej

štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu (odkaz na zákon č.369/1990 Zb.
o obecnom zriadení, t.j. ku dňu 24.11.1990) právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých
sa nachádzajú.

Podľa ust. § 2 ods.7 citovaného zákona, veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda obec

dňom účinnosti tohto zákona (t.j. k 1.5.1991).

Podľa ust. § 14 ods.1 citovaného zákona, o prechode vlastníctva vecí, postúpení majetkových práv
a záväzkov sú povinné spísať odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické osoby písomné protokoly. O
prechode práva hospodárenia k veciam a postúpení majetkových práv a záväzkov do správy organizácií
spíšu protokoly orgány miestnej štátnej správy, obecné zastupiteľstvá a organizácie.

Podľa ust. § 14 ods.2 citovaného zákona, zápis prechodu vlastníckeho práva štátu na obec v evidencii
nehnuteľností vykonajú príslušné strediská geodézie na základe zoznamov potvrdených orgánom
miestnej štátnej správy a obecným zastupiteľstvom.

Podľa ust. § 3 ods.2 vyhlášky MF SR č.104/1966 Zb. o správe národného majetku, národný majetok
spravuje zásadne tá organizácia, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok celkom alebo
prevažne slúži.

Podľa ust. § 3 ods.3 citovanej vyhlášky, ak má organizácia v správe národný majetok, ktorý užíva celkom

alebo prevažne iná organizácia, sú obe organizácie povinné bez meškania zariadiť, aby sa taký majetok
previedol do správy tej organizácie, ktorá národný majetok celkom alebo prevažne užíva.

Podľa ust. § 2 ods.4 citovanej vyhlášky, ako vlastník nehnuteľného národného majetku sa zapisuje
v evidencii nehnuteľností československý štát s vyznačením organizácie, ktorá majetok spravuje.

Organizácia je povinná do 60 dní po tom, keď nadobudla do svojej správy nehnuteľnosti, oznámiť zmenu
vo vlastníctve alebo v správe nehnuteľností orgánu vedúcemu evidenciu nehnuteľností a odovzdať mu
podklady pre zápis zmien v tejto evidencii.

Podľa ust. § 13 ods.1 citovanej vyhlášky, prevody správy národného majetku mimo obvyklého

hospodárenia sa uskutočňujú hospodárskymi zmluvami o prevode správy národného majetku (odkaz
na ust. § 347 Hospodárskeho zákonníka) alebo rozhodnutiami nadriadených orgánov.

Podľa ust. § 1 ods.1 zákona č.92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, v znení
účinnom do 27.2.1992, tento zákon upravuje podmienky prevodu majetku štátu, ku ktorému majú právo

hospodárenia štátne podniky, štátne peňažné ústavy, štátne poisťovne a iné štátne organizácie (ďalej
len "podnik"), včítane ich majetkových účastí na podnikaní iných právnických osôb, ako aj podmienky
prevodu majetkových účastí štátu na tomto podnikaní, a to na česko-slovenské alebo zahraničné
právnické alebo fyzické osoby (ďalej len "privatizácia").

Podľa ust. § 2 citovaného zákona, majetkom podniku na účely tohto zákona je súhrn vecí a finančných
prostriedkov, ku ktorým má podnik právo hospodárenia alebo ktoré sú v jeho vlastníctve, ako aj súhrn
práv, iných majetkových hodnôt a záväzkov podniku.

Podľa ust. § 5 citovaného zákona, prevod majetku podľa tohto zákona sa vykoná podľa schváleného

privatizačného projektu podniku alebo podľa schváleného privatizačného projektu majetkovej účasti
štátu na podnikaní.

Podľa ust. § 6 ods.1 citovaného zákona, privatizačný projekt podniku je súhrn ekonomických,
technických, majetkových, časových a ďalších údajov, ktorý obsahuje

a) označenie podniku a vymedzenie majetku určeného na privatizáciu podľa tohto projektu (ďalej len
"privatizovaný majetok"),
b) údaje o tom, akým spôsobom štát privatizovaný majetok nadobudol.Podľa ust. § 10 ods.1 citovaného zákona, privatizačný projekt podniku a privatizačný projekt účastí
schvaľuje a zverejňuje
a) Federálne ministerstvo financií, ak je zakladateľom podniku alebo ak vykonáva práva štátu týkajúce

sa majetkových účastí právnických osôb federálny ústredný orgán štátnej správy,
b) príslušný orgán štátnej správy republiky v ostatných prípadoch.

Podľa ust. § 11 ods.1 citovaného zákona, v súlade so schváleným privatizačným projektom podniku
zakladateľ zruší podnik bez likvidácie alebo vyjme časť majetku podniku.

Podľa ust. § 11 ods.3 citovaného zákona, ak zakladateľom podniku je orgán štátnej správy republiky
alebo obec, prechádza privatizovaný majetok dňom zrušenia podniku alebo dňom vyňatia časti majetku
na Fond národného majetku Českej republiky alebo na Fond národného majetku Slovenskej republiky
(ďalej len "fondy republík"), ktoré zriadia zákony národných rád.

Podľa ust. § 15 ods.1 citovaného zákona, predajom privatizovaného majetku alebo jeho vložením
do základného kapitálu obchodnej spoločnosti prechádza na nadobúdateľa ku dňu účinnosti zmluvy
vlastnícke právo k veciam, ako aj iné práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom.

V predmetnej veci sa navrhovateľ domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Vykonaným

dokazovaním bolo nesporne preukázané, že v čase podania návrhu na začatie konania, ako aj v čase
rozhodovania, bol ako vlastník nehnuteľností, ktoré navrhovateľ učinil predmetom návrhu, evidovaný v
katastri nehnuteľností na LV č.XXXXX, katastrálne územie L. Y., obec V. - L. odporca.

Predmetný návrh je svojim charakterom určovacou žalobou podľa ust. § 80 písm.c/ O.s.p., preto sa súd

primárne zaoberal danosťou naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení.

Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podľa ustálenej súdnej
judikatúry daný vždy, ak navrhovateľ hodlá dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností vo svoj
prospech. V danom prípade sa domáha navrhovateľ určenia, že je vlastníkom nehnuteľností, pri ktorých

je v katastri nehnuteľností vedený ako vlastník odporca, preto má vo vzťahu k nemu nepochybne
naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím k významu zápisu vlastníckeho
práva v katastri nehnuteľností a k jeho právnym účinkom je odôvodnený záver, že právne postavenie
navrhovateľa je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť
ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na

vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým
právnym prostriedkom na odstránenie neistoty v skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi.
Navrhovateľ splnil aj podmienku, že žaloba na určenie vlastníckeho práva musí smerovať proti všetkým,
ktorí sú ako vlastníci nehnuteľnosti zapísaní v katastri nehnuteľností.

Rozhodnutie o určení vlastníckeho práva, ktoré sa opiera o ustanovenie § 80 písm.c/ O.s.p. je
rozhodnutím deklaratórnym a preto je možné žalobe vyhovieť len v prípade, že navrhovateľ je v
dobe rozhodovania vlastníkom nehnuteľnosti. Podľa citovaného ustanovenia teda môže byť určená len
existencia takého práva alebo povinnosti, prípadne právneho vzťahu, ktorý existuje ku dňu vyhlásenia
rozsudku. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá sa zapisuje do katastra nehnuteľnosti, síce nemožno

vykonať bez vkladu do katastra, avšak existencia tohto práva nie je na údajoch katastra závislá. Samotný
katastrálny zákon predpokladá, že môže existovať rozdiel medzi skutočným právnym stavom a jeho
zápisom v katastri nehnuteľností. V prípade rozporu medzi právnym stavom evidovaným v katastri
nehnuteľností a stavom skutočným, musí súd vychádzať zo skutočného stavu. Pritom je oprávnený
posudzovať ako predbežné otázky platnosť nadobúdacích titulov a prihliadať na skutočnosti, ktoré majú

za následok nesúlad medzi stavom katastra a skutočným stavom. Z uvedených dôvodov bol navrhovateľ
tým subjektom, ktorý musel preukázať tvrdenie, že skutočný stav je taký, že je vlastníkom nehnuteľností.
V spore, v ktorom sa navrhovateľ domáha kladného určenia svojho tvrdeného vlastníctva, ho teda
zaťažuje dôkazné bremeno, t.j. povinnosť tvrdenia, akým titulom svoje tvrdené vlastníctvo nadobudol.

V predmetnej veci navrhovateľ vyvodzoval svoje vlastnícke právo k označeným nehnuteľnostiam zo
zákona č.138/1991 Zb. o majetku obcí a tvrdil, že v súlade s vyššie cit.ust. § 2 ods.1 tohto zákona
do jeho vlastníctva prešli z majetku štátu dané nehnuteľnosti z dôvodu, že ku dňu účinnosti zákona o
obecnom zriadení patrilo právo hospodárenia k týmto nehnuteľnostiam národnému výboru. Vlastníctvomal nadobudnúť ku dňu účinnosti zákona o majetku obcí, t.j. ku dňu 1.5.1991, v súlade s vyššie cit.ust.
§ 2 ods.7.

Súd preto skúmal existenciu podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľom podľa
tohto zákona.

Vykonanýmdokazovaním(správakatastra,výpiszLV)bolopreukázané,ževlastníckeprávokparcelám:
- č.XXXX/1 dvor o výmere 4.393 m2,

- č.XXXX zastavané plochy o výmere 526 m2,
- č.XXXX zastavané plochy o výmere 505 m2,
- č.XXXX zastavané plochy o výmere 1.122 m2,
bolo zapísané v prospech navrhovateľa na LV č.XXXXX v r.1993 na základe protokolu o prechode
vlastníctva majetku, majetkových práv a záväzkov, spísaného podľa vyššie cit. ust.§ 14 ods.1 zákona
č.138/1991 Zb. o majetku obcí medzi odovzdávajúcim Okresným úradom Košice a preberajúcim

navrhovateľom.

Následne, pod položkou výkazu zmien č.440/99 bola na LV č.XXXXX zaevidovaná zmena:
- pri parcele č.XXXX/X nová výmera 1.924 m2 (t.j. došlo k zmenšeniu o 2.469 m2),
- pri parcele č.XXXX zánik vlastníctva v celom rozsahu,

- pri parcele č.XXXX zánik vlastníctva v celom rozsahu a
- pri parcele č.XXXX zánik vlastníctva v celom rozsahu. Uvedená zmena bola vykonaná na základe
notárskej zápisnice č. N/37/99, Nz/37/99 zo dňa 21.1.1999 -osvedčenia o vydržaní v spojení s
geometrickýmplánomč.322-755-98GeodéziePrešov,a.s.zodňa8.12.1998,overenýmdňa11.12.1998,
na základe ktorých bolo na LV č.XXXXX zapísané vlastnícke právo odporcu k parcelám č.XXXX,

Č..XXXX E. Č..XXXX v celom rozsahu a vo vzťahu k parcele č.XXXX/X došlo k odčleneniu jej časti o
výmere spolu 2.469 m2 v prospech nových parciel č.XXXX/XX o výmere 2.224 m2 a č.XXXX/XX o
výmere 245 m2.

Do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich

orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo
hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú (§ 2 ods. 1 zákona o majetku obcí).

Odporca argumentoval tvrdením, že predmetný majetok štátu nemohol prejsť do vlastníctva
navrhovateľa, pretože ku dňu účinnosti zákona o obecnom zriadení ( 24.11.1990) národnému výboru

nepatrilo právo hospodárenia s týmto majetkom. Tvrdil, že právo hospodárenia k uvedenému majetku v
danom čase totiž patrilo jeho právnemu predchodcovi - štátnemu podniku Hutné stavby Košice a z tohto
dôvodu nemohlo dôjsť k prechodu vlastníctva na obec. Uvedená skutočnosť bola v konaní nesporne
preukázaná.

Ako totiž vyplynulo z hospodárskej zmluvy č.Fin-7283/1967-Št. uzavretej dňa 1.7.1967 podľa ust. §
347 Hospodárskeho zákonníka, Mestský národný výbor Košice previedol správu národného majetku
- stavebnej plochy v Košiciach, Švermova ul. č.43, parcely č.XXXX/X, číslo PKV 6866, o výmere
11.375 m2, v katastrálnom území mesta Košice, vytvorenej podľa geometrického plánu Oblastného
meračského strediska Košice č.B-2-25/423-920-59 zo dňa 16.2.1959, za sumu 45.000 Kčs na Hutné

stavby, národný podnik Košice. Ako to vyplýva z uvedeného geometrického plánu a výkazu plôch,
predmetná novovzniknutá parcela č.XXXX/X o výmere 11.375 m2, ku ktorej bola prevedená správa
národného majetku, vznikla z parcely č.XXXX (749 m2), z parcely č.XXXX (656 m2), z parcely č.XXXX
(656 m2), z parcely č.XXXX (4.333 m2) a z parcely č.XXXX/X (411 m2).

Prevod správy bol vykonaný podľa ust. § 347 Hospodárskeho zákonníka a vykonávacieho predpisu,
účinného v čase uzavretia zmluvy, vyhlášky MF SR č. č.104/1966 Zb. o správe národného majetku.
Podľa ust. § 13 ods.1 citovanej vyhlášky sa prevody správy národného majetku mimo obvyklého
hospodárenia uskutočňujú hospodárskymi zmluvami o prevode správy národného majetku.

Podľa bodu 4 hospodárskej zmluvy, dôvodom prevodu správy bolo, že na pozemku je postavená
administratívna budova Hutných stavieb, národný podnik a budova Stavbárskych domovov. Uvedený
dôvod prevodu správy korešponduje s účelom správy národného majetku, tak ako je vymedzený v
ust. § 3 ods.2 vyhlášky MF SR č.104/1966 Zb., podľa ktorého národný majetok spravuje zásadne táorganizácia, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok celkom alebo prevažne slúži. Podľa
ust. § 3 ods.3 citovanej vyhlášky, ak má organizácia v správe národný majetok (v danom prípade
prevádzajúci Mestský národný výbor Košice), ktorý užíva celkom alebo prevažne iná organizácia (v

danom prípade nadobúdajúce Hutné stavby, národný podnik Košice), sú obe organizácie povinné bez
meškania zariadiť, aby sa taký majetok previedol do správy tej organizácie, ktorá národný majetok
celkom alebo prevažne užíva ( Hutné stavby, národný podnik Košice).

Ako to vyplynulo z Vyrozumenia Ústavu geodézie a kartografie, strediska geodézie v Košiciach zo dňa

5.9.1967 a LV č.XXX, na základe predmetnej hospodárskej zmluvy a geometrického plánu bol urobený
zápis v evidencii nehnuteľností na LV č.XXX a v súlade s vyššie cit.ust. § 2 ods.4 vyhlášky MF SR
č.104/1966 Zb. bol ako vlastník prevádzaného nehnuteľného národného majetku zapísaný v evidencii
nehnuteľností československý štát s vyznačením organizácie, ktorá majetok spravuje (Hutné stavby,
národný podnik).

V tejto súvislosti je potrebné dodať, že samotný Mestský národný výbor v Košiciach mal vedomosť o
tom a bol uzrozumený s tým, že došlo k prevodu správy národného majetku na národný podnik Hutné
stavby. Uvedená skutočnosť nepochybne vyplýva z listu Mestského národného výboru v Košiciach zo
dňa 5.12.1973, označeného ako Majetkoprávne vysporiadanie pozemkov v rámci sídliska Solovjevova,
adresovaného národnému podniku Hutné stavby, v ktorom sám MsNV v Košiciach uvádza, že zmena

správy vo vzťahu k parcele č.XXXX/X vo výmere 11.375 m2, zapísanej pôvodne v pozemkovej knihe
vo vložke č.XXXX, do ktorej sú pojaté aj plochy stavbárskych domovov podniku, bola na základe tejto
hospodárskej zmluvy a návrhu Hutných stavieb zo dňa 15.8.1967 v evidencii nehnuteľností vykonaná
na LV č.XXX v prospech národného podniku Hutné stavby.

Podľa informácie katastra nehnuteľností a znaleckého posudku Ing.U. H., v roku 1977 došlo k
prečíslovaniu parciel na základe technicko-hospodárskeho mapovania strediska geodézie. Vzhľadom
na tieto zmeny účastníci konania navrhli, aby súd nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom
geodetom za účelom stotožnenia pôvodnej parcely č.XXXX/X, ktorá bola predmetom prevodu správy
národného majetku v zmysle hospodárskej zmluvy a parciel, ktoré sú predmetom tohto konania. Úlohou

znalcabolovyhotoviťidentifikáciuparcelyč.XXXX/X,pôvodnevedenejvpozemnoknižnejvložkeč.XXXX
o výmere 11.375 m2, vytvorenej geometrickým polohopisným plánom Oblastného ústavu geodézie a
kartografie Prešov, Okresného meračského strediska Košice č.B-2-25/423-920-59 zo dňa 16.2.1959
porovnaním zápisu a zákresu tejto nehnuteľnosti s aktuálnym terajším zápisom a zákresom tejto
nehnuteľnosti v súbore popisných informácii a v súbore geodetických informácií katastra.

Zo záverov znaleckého posudku Ing.U. H. č.3/2013 zo dňa 11.6.2013 vyplynulo, že tri parcely, ku ktorým
sa navrhovateľ domáhal určenia vlastníckeho práva a to parcela č.XXXX/XX zastavané plochy o výmere
2.224 m2, parcela č.XXXX zastavané plochy o výmere 526 m2 a parcela č.XXXX zastavané plochy
o výmere 505 m2, v plnom rozsahu zodpovedajú parcele č.XXXX/X, ktorá bola predmetom prevodu

správy podľa hospodárskej zmluvy. Čo sa týka ďalších dvoch parciel, parcela č.XXXX zastavané plochy
o výmere 1.122 m2 zodpovedá parcele č.XXXX/X asi na 93% a parcela č.XXXX/XX zastavané plochy
o výmere 245 m2 tejto parcele nezodpovedá.

Závery znaleckého posudku účastníci konania nenamietali. Zároveň v konaní nebolo zistené a

navrhovateľ ani netvrdil, že by odo dňa platnosti hospodárskej zmluvy, ktorou došlo k prevodu
správy národného majetku na Hutné stavby, národný podnik Košice, do dňa účinnosti zákona o
obecnom zriadení č.369/1990 Zb., t.j. do 24.11.1990, došlo k zmene subjektu, oprávneného na správu
predmetného majetku. Transformáciou národného podniku Hutné stavby Košice na štátny podnik,
ktorý vznikol dňa 1.7.1989 (a zanikol dňa 30.4 1992), k zániku práv vyplývajúcich z hospodárskej

zmluvy nedošlo. Uvedený deň - 24.11.1990 - je rozhodujúci vzhľadom na znenie ust. § 2 ods.1 zákona
č.138/1991 Zb. o majetku obcí, pretože do vlastníctva obcí mohli prejsť z majetku Slovenskej republiky
len veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia národným výborom ku dňu účinnosti zákona č.369/1990
Zb. o obecnom zriadení.

Zhrnúc vyššie uvedené závery súd konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal, že k nehnuteľnostiam
parcele č.XXXX/XX zastavané plochy o výmere 2.224 m2, parcela č.XXXX zastavané plochy o výmere
526 m2 a parcela č.2640 zastavané plochy o výmere 505 m2 (t.j. parcely, ktoré zodpovedajú na 100 %
parcele, ktorá bola predmetom prevodu správy podľa hospodárskej zmluvy) patrilo právo hospodárenianárodnému výboru, na území ktorého sa tieto nehnuteľnosti nachádzali a teda nepreukázal, že by boli
splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníctva navrhovateľa, uvedené v hore citovanom § 2 ods. 1
zákona č. 138/1991 Zb.

Navrhovateľ podporne tvrdil, že ak by aj súd vychádzal z toho, že národné výbory v rozhodnom čase
nemali právo hospodárenia k predmetným nehnuteľnostiam, potom je daný iný právny titul nadobudnutia
vlastníckeho práva navrhovateľa a to vydržaním. Oprávnenosť držby pritom navrhovateľ odvodzoval
zo zákona č.138/1991 Zb. o majetku obcí v spojení s delimitačným protokolom, na základe ktorého

došlo k zapísaniu jeho vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, pričom bol oprávneným držiteľom
nehnuteľností a mal ich v nerušenej držbe celú desaťročnú vydržaciu lehotu. Až v roku 2002 zistil, že
predmetné nehnuteľnosti už nie sú vedené na liste vlastníctva v jeho prospech.

Podľa ust. § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

Podľa ust. § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa ust. § 129 ods.1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou

alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa ust. § 130 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege) pri splnení
nasledovných zákonom požadovaných predpokladov:
a/ musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, ktorým môže byť každá vec v právnom zmysle, ktorá môže
byť predmetom vlastníctva, s výnimkou veci vylúčených zákonom,

b/ držba musí byť oprávnená (§ 130 ods.1 Občianskeho zákonníka),
c/ držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby (v prípade nehnuteľností desať
rokov).

Subjektom vydržania môže byť fyzická, ako aj právnická osoba, prípadne štát. Výsledkom splnenia

všetkých zákonom požadovaných predpokladov vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci
vydržiteľom a to okamihom uplynutia vydržacej doby.

V danom prípade mohlo dôjsť k naplňovaniu vyššie uvedených zákonom stanovených predpokladov pre
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním až po účinnosti novely Občianskeho zákonníka, učinenej

zákonom č.509/1991 Zb. s účinnosťou od 1.1.1992. Iné netvrdil ani navrhovateľ, ktorý oprávnenosť
svojej držby a moment vstupu do nej odvodzoval od zápisu jeho vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností na LV č.XXXXX na základe delimitačného protokolu. Ako to vyplynulo z dokazovania,
protokol o prechode vlastníctva majetku, majetkových práv a záväzkov bol medzi odovzdávajúcim
Okresným úradom Košice a preberajúcim navrhovateľom spísaný po jeho prerokovaní delimitačnou

komisiou Magistrátu mesta Košice dňa 3.12.1992. V uvedený deň teda navrhovateľ mohol prvý krát
nadobudnúť vedomosť o majetku, ktorým mal byť predmetom prechodu do jeho vlastníctva.

K nadobudnutiu vlastníckeho práva navrhovateľa vydržaním by mohlo dôjsť, ak by boli v dobe po
nadobudnutí účinnosti citovanej novely Občianskeho zákonníka splnené všetky predpoklady stanovené

v hypotéze ust. § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka.

Podľaust.§129ods.1a130ods.1Občianskehozákonníka,zadržiteľasapovažujeosoba,ktoráfakticky
ovláda vec a nakladá s ňou ako s vlastnou. Oprávnená držba pritom predpokladá splnenie nasledovných
náležitostí:

a/ faktické ovládanie veci,
b/ vôľa nakladať s vecou ako so svojou, to znamená správať sa k veci tak, akoby držiteľovi vlastnícky
patrila,
c/ dobrá viera, že mu vec patrí.Podľa ustálenej súdnej judikatúry a súdnej praxe skutočnosť, či držiteľ veci je dobromyseľný, treba
vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, teda z hľadiska osobného presvedčenia

samotného držiteľa veci. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav totiž nemožno priamo dokázať,
možno o nej len usudzovať z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným
rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti
daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec,
ktorú fakticky ovláda, patrí. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí

v spore preukázať držiteľ veci; medzi takéto okolnosti patrí napríklad nadobúdací titul, od ktorého držiteľ
odvodzuje svoje právo.

Je síce pravdou, držba veci, ktorá zahŕňa faktické ovládanie veci (corpus possessionis) nemusí spočívať
vofyzickomovládaníveci,avšakmusiatuexistovaťurčitéskutočnosti,svedčiaceonadobudnutífaktickej
vlády nad vecou. Z právnej teórie vyplýva, že corpus possessionis má ten, kto vstupuje ohľadne veci

do takých spoločenských vzťahov, ktoré sú vo všeobecnosti považované za prejav právnej moci nad
vecou, teda za nakladanie s vecou. Z povahy nehnuteľností ako takých je zrejmé, že tieto nemožno
držať fyzicky tak, ako hnuteľné veci. Držiteľ teda nemusí na pozemok vstúpiť po dlhý čas, môže ho
nechať ladom a napriek tomu zostáva jeho držiteľom. To však len do doby, pokiaľ sa držby nechopí niekto
iný. Zo zákona i z povahy veci vyplýva, že držba musí byť nepretržitá po celú vydržaciu dobu. Držiteľ

nesmie držbu stratiť. Ako už súd uviedol vyššie, to samozrejme neznamená, že držiteľ musí celú dobu
vec fyzicky držať. Ide o to, aby v priebehu vydržacej doby nenadobudol držbu veci niekto iný. Vydržanie
sa teda pretrhuje prerušením držby, pokiaľ vec prešla do cudzej pokojnej držby.

Z textu zákona vyplýva, že oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa

mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Je potrebné zdôrazniť, že ide o opatrnosť normálnu, obvyklú,
posudzovanú zásadne z objektívneho hľadiska. Pri posudzovaní dobrej viery je potrebné klásť na
každého držiteľa rovnaké minimálne nároky bez ohľadu na jeho duševnú vyspelosť, na vzdelanie,
životné skúsenosti a podobne. Z uvedeného je zrejmé, že o dobrej viere je možné hovoriť tam, kde držiteľ
vec drží alebo vykonáva právo v omyle, že mu vec alebo právo patrí a ide pritom o ospravedlniteľný

omyl. Ospravedlniteľný je omyl vtedy, ak k nemu došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s
obvyklou mierou opatrnosti, ktorú je možné so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu požadovať
od každého. Je vždy treba brať do úvahy, či držiteľ nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu
dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vzniklo vecné právo a teda, k
právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Dobrá viera teda musí byť
podložená konkrétnymi okolnosťami, na základe ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa
je opodstatnené.

V danom prípade je potrebné súhlasiť s navrhovateľom, že tento mohol byť v dobrej viere o existencii
takého právneho titulu, ktorý podľa platného práva má za následok nadobudnutie jeho vlastníctva. Týmto
právnym titulom bol zákon č.138/1991 Zb. o majetku obcí a podľa neho spísaný delimitačný protokol,
ktorý vymedzoval majetok, ktorý mal na navrhovateľa zo zákona prejsť a ktorý bol podkladom pre zápis
vlastníckeho práva navrhovateľa. Predmetný protokol a jeho prílohy - t.j.zoznam parciel, ktoré mali

spĺňať predpoklady stanovené zákonom pre prechod majetku štátu na obec (a teda, mali k nim mať
právo hospodárenia národné výbory), bol vypracovaný a navrhovateľovi predložený odovzdávajúcou
organizáciou - Okresným úradom Košice.

Súd však dospel k záveru, že v danom prípade nebola splnená tá podmienka držby, ktorou je faktické

ovládanie veci.

Podľa ust. § 7 ods.1 zákona č.138/1991 Zb. o majetku obcí, orgány obce a organizácie sú povinné
hospodáriť s majetkom obce a majetkom v štátnom vlastníctve, ktorý bol obci zverený, v prospech
rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného prostredia.

Podľa ust. § 7 ods.2 citovaného zákona, orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce
zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Sú povinné najmä
a) udržiavať a užívať majetok,b) chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím,
c) používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv
alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi,

d) viesť majetok v predpísanej evidencii.

Je nesporné a ani sám navrhovateľ netvrdil, že by niekedy od r.1992 do podania žaloby o určenie
vlastníckeho práva (13.7.2006), teda po dobu 14 rokov, učinil akýkoľvek prejav faktickej a právnej moci
nad predmetnými pozemkami.

V tejto súvislosti je v prvom rade potrebné uviesť, že navrhovateľ sa nikdy nechopil fyzického užívania
pozemkov. V konaní bolo naopak nesporné a ani navrhovateľ túto skutočnosť nespochybňoval a iné
netvrdil a teda, že predmetné nehnuteľnosti fyzicky užívali iné subjekty. Do 30.4.1992 Hutné stavby
š.p., od 1.5.1992 (od svojho vzniku) do r.1998 Hutné stavby a.s. a od 30.11.1998 (od svojho vzniku)
odporca. Ide totiž o areál, na ktorom sú postavené budovy pôvodne patriace Hutným stavbám š.p. resp.

a.s., v súčasnosti budovy odporcu; ako to vyplýva z LV č.XXXXX, ide o tri priemyselné nebytové budovy
so súpisným číslom.

Čo sa týka právneho dôvodu (titulu) užívania predmetných nehnuteľností, ako už súd uviedol vyššie,
štátny podnik Hutné stavby ich užíval na základe hospodárskej zmluvy z roku 1967, ktorou došlo k

prevodu správy z národného výboru a od 1.5.1992 ich užívala spoločnosť Hutné stavby a.s. titulom
vlastníckeho práva. Vykonaným dokazovaním (správou Fondu národného majetku, rozhodnutiami
ministerstva, privatizačným projektom, výpismi z obchodného registra) mal súd za preukázané, že
predmetný majetok vo vlastníctve štátu (národný majetok), ku ktorému mal právo hospodárenia štátny
podnik Hutné stavby, nadobudla do vlastníctva v rámci privatizácie podľa zákona č.92/1991 Zb. o

podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby spoločnosť Hutné stavby a.s., so sídlom v Košiciach.
Citovaný zákon stanovil zásady a podmienky prevodu majetku štátu na iné osoby. Za majetok štátu
podliehajúcemuprevodusapovažujetakýmajetok,kuktorémumajúprávohospodáreniaštátnepodniky,
štátne peňažné ústavy, štátne poisťovne a štátne organizácie alebo ktorý je v správe Slovenského
pozemkového fondu, vrátane ich majetkových účastí na podnikaní iných právnických osôb. Prevod

majetku štátu sa môže vykonať buď na základe rozhodnutia o privatizácii podniku alebo jeho časti
alebo na základe rozhodnutia o privatizácii majetkovej účasti štátu na podnikaní inej právnickej osoby
vydaného na základe privatizačného projektu. Po vydaní rozhodnutia o privatizácii zakladateľ podnik
zruší bez likvidácie a dňom zrušenia prechádza majetok privatizovaného podniku do vlastníctva Fondu
národného majetku. Takto získaný majetok môže fond použiť len na účely stanovené v ustanovení

§ 12 uvedeného zákona, pričom je viazaný schváleným privatizačným projektom (rozhodnutím o
privatizácii) a z tohto musí vychádzať aj ohľadne spôsobu privatizácie. Predajom privatizovaného
majetku prechádzajú na nového vlastníka privatizovaného majetku ku dňu účinnosti zmluvy o predaji
všetky vlastnícke práva k veciam, ako aj práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom, vrátane
neznámych. Nový vlastník privatizovaného majetku sa stáva právnym nástupcom privatizovaného

subjektu a vstupuje univerzálny ex lege do jeho práv a záväzkov.

V danom prípade, rozhodnutím Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR
č.79/92 zo dňa 18.3.1992 bol schválený privatizačný projekt štátneho podniku Hutné stavby Košice,
v súlade s vyššie cit. ust. § 10 zákona č.92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu

na iné osoby. Predmetom privatizácie štátneho podniku bola aj nehnuteľnosť - parcela č.2510/2
zapísaná v pozemnoknižnej vložke č.XXXX o výmere 11.375 m2, ktorú nadobudol do správy
( získal právo hospodárenia) na základe hospodárskej zmluvy č.Fin-7283/1967-Št zo dňa 4.8.1967. V
rámci privatizačného procesu boli predložené doklady preukazujúce splnenie podmienok stanovených
zákonom č.92/1991 Zb. a teda, že nehnuteľný majetok navrhovaný do privatizácie, je vo vlastníctve štátu

a,žeprivatizovanýsubjektmáktomutomajetkuprávosprávy(hospodárenia).RozhodnutímMinisterstva
výstavby a stavebníctva zo dňa 8.4.1992 bol zrušený štátny podnik Hutné stavby bez likvidácie ku dňu
30.4.1992, zakladateľ zrušeného štátneho podniku previedol majetok na Fond národného majetku SR,
ktorý ho následne vložil do ním založenej spoločnosti Hutné stavby, a.s., so sídlom v Košiciach, Letná
45, IČO: 00 154 041, ktorá vznikla dňa 1.5.1992. Spoločnosť Hutné stavby a.s. Košice sa dňa 1.5.1992

stala vlastníkom privatizovaného majetku, vrátane toho, ktorý bol predmetom hospodárskej zmluvy o
prevode správy národného majetku.Čo sa týka prejavu faktickej a právnej moci nad predmetnými pozemkami je ďalej potrebné uviesť, že
napriek povinnostiam pri hospodárení s majetkom vo vlastníctve obce (mesta), ustanoveným v zákone
( vyššie cit.ust. § 7 ods.1 a 2 zákona č.138/1991 Zb.), sa navrhovateľ o tieto pozemky - spolu vo výmere

4.622 m2 - nezaujímal a nestaral, nezisťoval, v akom sú stave, či ich neužíva neoprávnený subjekt,
či ich niekto nepoškodzuje, či niekomu nevzniká bezdôvodné obohatenie, akým spôsobom sa vlastne
tento majetok využíva. Z listu vlastníctva, založeného v prospech navrhovateľa (č.XXXXX), musel tento
nadobudnúť vedomosť aj o tom, že čo sa týka druhu pozemkov, jedná sa o zastavané plochy, na ktorých
sú postavené budovy (stavby), ktoré nie sú v jeho vlastníctve. Napriek tvrdeniu, že sa navrhovateľ

pokladal za vlastníka pozemkov, nepodnikol žiadne právne ani faktické kroky na ochranu vlastníckeho
práva, nepodal žalobu na vypratanie, na zaplatenie bezdôvodného obohatenia, návrh na uzavretie
nájomnejzmluvy,navysporiadanierozdielnehovlastníckehostavuvlastníkapozemkuavlastníkastavby
stojacej na pozemku a pod.. Za takejto situácie, t.j. počas dlhodobej 14 rokov trvajúcej pokojnej držbe
iného subjektu, nie je možné hovoriť o nepretržitej držbe navrhovateľa.

Argumentácia navrhovateľa, ktorý poukázal na rozsah nadobudnutého majetku podľa zákona
č.138/1991 Zb. o majetku obcí (1.555 parciel), v dôsledku čoho nemohol nadobudnúť konkrétne
informácie o tom, že niektoré nehnuteľnosti sú v užívaní tretích osôb a teda, že nemohol vyvinúť v
tomto smere účinné kroky a že z tohto dôvodu mu nemožno vyčítať nedbanlivosť, že sa nestaral o
predmet svojho vlastníctva, je vzhľadom na časové rozpätie 14 rokov neakceptovateľná. Uvedená

doba bola dostatočne dlhá na to, aby navrhovateľ podnikol kroky na získanie informácií, potrebných na
riadne spravovanie a hospodárenie s majetkom vo vlastníctve obce (mesta) a keby tak bol postupoval,
mohol sa dozvedieť už skôr o dôvode resp. právnom titule, od ktorého odvodzoval svoje právo k
predmetným pozemkom subjekt, tieto pozemky fakticky užívajúci. Za takejto situácie nie je možné
hovoriť o ospravedlniteľnom omyle, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou

mierou opatrnosti, ktorú je možné so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu požadovať od
každého.

Zhrnúc vyššie uvedené závery súd konštatoval, že k vydržaniu predmetných nehnuteľností v prospech
navrhovateľa nedošlo.

Navrhovateľ namietal právny titul, na základe ktorého je ako posledný vlastník sporných nehnuteľností
v katastri zapísaný odporca. V katastri nehnuteľností (na LV č.XXXXX) figuruje ako právny titul pre
nadobudnutie vlastníckeho práva odporcu notárska zápisnica, ktorou bolo osvedčené vydržanie.
Navrhovateľ tiež tvrdil, že odporca nepreukázal, že je právnym nástupcom spoločnosti Hutné stavby

a.s., ktorá vznikla v procese privatizácie, preto si nemôže započítať ani dobu predchádzajúcej držby
tejto spoločnosti. Odporca tvrdil, že v skutočnosti vlastnícke právo nadobudol prevodom časti majetku
spoločnosti Hutné stavby a.s., ktorá sa v roku 1997 zmenila na spoločnosť holdingového typu (došlo
aj k zmene obchodného názvu na Hutné stavby Holding a.s.), ktorá vytvorila niekoľko dcérskych
a vnučkovských spoločností , ktoré si vysporiadali majetkové vzťahy vzájomným odstúpením časti

majetkov, zámennými zmluvami a pod.. Najprv (15.4.1998) vznikla dcérska spoločnosť CITY SERVIS
a.s., Letná 45, Košice, IČO:31 690 107 spojením so spoločnosťou HOTEL BANKOV a.s. Košice a táto
dcérska spoločnosť bola zakladateľom spoločnosti odporcu, pričom došlo aj k prevodu majetku, vrátane
toho, ktorý je predmetom konania, na odporcu.

Súd konštatoval, že posúdenie platnosti titulu, na základe ktorého mohol nadobudnúť vlastnícke právo
odporca, resp. posúdenie toho, či skutočne je alebo nie je vlastníkom, je pre rozhodnutie v predmetnej
veci irelevantné a nemá naň vplyv. Z tohto dôvodu nepovažoval za potrebné vykonať v tomto smere
ani osobitné dokazovanie zamerané na zisťovanie, na základe akého titulu mohol odporca nadobudnúť
daný majetok, pôvodne vo vlastníctve spoločnosti Hutné stavby a.s. Totiž aj za predpokladu, že by

bolo preukázané, že odporca vlastníctvo platne nenadobudol, súd by tejto žalobe vyhovieť nemohol
a teda, nemohol by určiť, že navrhovateľ je vlastníkom sporných nehnuteľností. Vyplýva to z vyššie
uvedených záverov súdu. Vlastnícke právo navrhovateľa, ktoré musí existovať aj v čase rozhodovania
súdu o určovacej žalobe, v konaní preukázané nebolo. Aktívna legitimácia na podanie žaloby na určenie
vlastníckeho práva proti odporcovi, za predpokladu, že toto v katastri zapísané právo odporcu namieta

a zároveň je schopný preukázať svoje vlastnícke právo, svedčí inému subjektu, ako navrhovateľovi.

Zhrnúc vyššie uvedené závery, súd rozhodol tak, že vo vzťahu k parcelám č.XXXX/XX zastavané plochy
a nádvoria o výmere 2.224 m2, č.XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 526 m2 a č.XXXXzastavané plochy a nádvoria o výmere 505 m2, zapísaným na LV č.XXXXX, katastrálne územie Severné
mesto, obec Košice - Sever, návrh pre nepreukázanie vlastníckeho práva navrhovateľa zamietol.

Vo vzťahu k parcele č.XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria (trávnatá plocha pri budove súp.č.XX)
o výmere 245 m2, ktorá podľa záverov znaleckého posudku nezodpovedala resp. nepochádzala z
pôvodnejparcely,ktorábolapredmetomprevodusprávynárodnéhomajetkupodľahospodárskejzmluvy,
súd žalobe vyhovel a určil, že navrhovateľ je vlastníkom tejto parcely. Odporca uviedol, že síce je
toho názoru, že aj túto parcelu nadobudol vydržaním, avšak bude rešpektovať závery znaleckého

dokazovania a počas súdneho konania nárok navrhovateľa v tejto časti uznal. Súd konštatoval, že vo
vzťahu k tejto parcele, ktorá vznikla na základe geometrického plánu č.322-755-98 Geodézie Prešov,
a.s. zo dňa 8.12.1998, overeného dňa 11.12.1998 (tvoriaceho súčasť notárskej zápisnice o osvedčení
vydržania v prospech odporcu) odčlenením z parcely č.XXXX/X, navrhovateľ preukázal nadobudnutie
vlastnícke práva. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že uvedená parcela č.XXXX/X,
pôvodne vo výmere 4.047 m2, bola v zmysle LV č.1 vo vlastníctve štátu a v správe národného výboru

mesta Košice aj ku dňu účinnosti zákona o obecnom zriadení (24.11.1990); v súlade so zákonom
č.138/1991 Zb. o majetku obcí a delimitačným protokolom preto prešla z majetku štátu na navrhovateľa.
Vlastnícke právo navrhovateľ nadobudol ku dňu účinnosti zákona o majetku obcí, t.j. ku dňu 1.5.1991;
bolo zapísané na LV č.XXXXX.

Čo sa týka parcely č.XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1122 m2, na ktorej je postavená
budova súp.č.XX vo vlastníctve odporcu, zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že táto zodpovedá
parcele, ktorá bola predmetom prevodu správy podľa hospodárskej zmluvy takmer v celom rozsahu (93
%) ; nezodpovedá jej len v rozsahu 7 %. Je teda zrejmé, že v rozsahu 93 % vo vzťahu k tejto parcele
platí rovnaký záver, ako vo vzťahu k parcelám č.XXXX/XX,Č..XXXX E. Č..XXXX, kde navrhovateľ svoje

vlastnícke právo nepreukázal. Vo vzťahu k zvyšnému rozsahu 7 % je teda daná pravdepodobnosť, že
navrhovateľbymoholpreukázaťsvojevlastníckeprávo.Odporcavšakuviedol,ževzhľadomnaokolnosti
prípadu je pripravený preukázať, že túto časť nadobudol titulom vydržania. Za takejto situácie, kedy nie
je ani zrejmé, ktorá časť uvedenej parcely v rozsahu 93 % zodpovedá hospodárskej zmluve a ktorá
nie, je daná potreba vyhotovenia geometrického plánu, ktorým bude uvedený rozsah vymedzený, čo

predpokladá vykonanie ďalšieho dokazovania. Súd preto návrh o určenie vlastníckeho práva vo vzťahu
k uvedenej parcele vylúčil na samostatné konanie, v ktorom rozhodne aj o náhrade trov celého konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie

smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona. ( § 251 O.s.p. )