Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 45C/23/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212237015
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7212237015.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci navrhovateľky O.. Z. B. F..

C., D.. X.X.XXXX N. G. XX, G. právnej zastúpenej M.. R. B., H. N. G. XX proti odporkyni O.. O. G., D..
XX.X.XXXX N. C. XX, G. v konaní o zaplatenie 3.710,- eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Zastavuje konanie v časti zaplatenia istiny 227,23 eur s príslušenstvom.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 866,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne
z dlžnej sumy od 16.10.2012 až do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti zaplatenia istiny 2.535,87 eur s príslušenstvom, súd návrh vylučuje na samostatné
konanie, kde bude rozhodnuté aj o trovách tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 20.12.2012 domáhala od žalovanej zaplatenia istiny 3.710,- eur
s príslušenstvom a zároveň si uplatnila náhradu trov konania s odôvodnením, že je výlučnou vlastníčkou
bytu Č.. XX, nachádzajúce sa na X. A. obytného domu na O. X. Č.. X, A. R. H. L., G. V. A. R. D. U.
Č.. XXXXX, P. G.-R., G. Ú. H., pričom medzi účastníčkami konania došlo k uzatvoreniu zmluvy o nájme

bytu, na základe prenechala žalovanej predmetný byt do nájmu na dobu určitú. Nájom zanikol dňa
30.9.2012, pričom v zmysle nájomnej zmluvy bolo dojednané nájomné vo výške 510,- eur a zároveň
bola žalovaná povinná doplatiť žalobkyni prípadne vzniknuté nedoplatky za spotrebu vody, elektriny a
plynu. Nájomné bolo splatné vždy k 15.-dňu v mesiaci. Nakoľko si žalovaná neplnila svoje povinnosti,
vyplývajúce zo zmluvy, vznikol jej dlh vo výške 3.483,10 eur, ktorý dlh uznala v uvedenej výške. Zároveň
sa účastníčky dohodli o úhrade vzniknutého dlhu formou splátok, keďže dňa 28.8.2012 uzatvorili dohodu
o splátkovom kalendári. Žalovaný zaplatila splátku č. 1 vo výške 283,10 eur dňa 12.9.2012 a ostatných

16 splátok neuhradila. V zmysle uvedenej dohody sa účastníčky dohodli, že ak nebude včas uhradená
niektorá splátka, stávajú sa splatnými všetky nezaplatené splátky. Zároveň vznikol žalovanej aj dlh na
nájomnom za mesiac september vo výške 510,- eur. Dlžná čiastka 3.710,- eur, teda pozostáva zo sumy
nájomného za mesiac september 2012 vo výške 510,- eur a sumy 3.200,- eur, čo je uznaný dlh vo výške
3.483,10 eur - 283,10 eur, teda suma, ktorá už bola uhradená.

Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že nesúhlasí so žalovanou sumou 3.710,- eur,
nakoľko nevie z akého dôvodu žalobkyňa prišla k sume za vodu a elektrinu a zároveň poukázala na to,
že jej aktuálna životná situácia je kritická, nemá prácu a nie je schopná dlh uhradiť.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníčok konania a oboznámením sa s listinnými
dôkazmi: výpismi z katastra nehnuteľností, zmluvami o nájme bytu, uznaním dlhu, prehľadom platieb

žalovanej a zistil tento skutkový stav veci:

Medzi účastníčkami konania nebolo sporné, že žalobkyňa je vlastníčkou bytu Č.. XX D. Z. D. X. A. P.C.
W. D. O. X. Č.. X, A. R. H. L., G. V. A. R. D. U. Č.. XXXXX, P. G.-R., G. Ú. H. tak, ako to vyplýva aj z

predloženého výpisu z katastra nehnuteľností.
Rovnako medzi účastníčkami konania nebolo sporné, že v období rokov 2011 a 2012 opakovane
uzatvorili niekoľko zmlúv o nájme bytu, ktorých predmetom bol vyššie uvedený X-L. N. Č.. XX D. Z. D.
O. X. Č.. X. Uvedené zmluvy boli uzatvorené vždy na dobu určitú a to napr. na obdobie od 1.10.2010
do 28.2.2011, od 1.3.2011 do 31.8.2011, od 1.9.2011 do 29.2.2012 a od 1.3.2012 do 31.8.2012.

Žalobkyňa v písomnom podaní doručenom súdu 19.11.2014 zobrala žalobu späť v časti zaplatenia istiny
nad sumu 3.402,- eur s príslušenstvom, pričom na pojednávaní konanom dňa 17.2.2015 uviedla, že k
čiastočnému späťvzatiu došlo z dôvodu, že si opakovane prekontrolovala jednotlivé platby a výpočet
dlžných súm, pričom zistila, že neuhradená ostáva čiastka 3.402,- eur, na ktorej podanej žalobe trvá a v

prevyšujúcej časti (v časti zaplatenia istiny 308,- eur) zobrala žalobu späť a v tejto časti žiadala konanie
zastaviť.

Žalobkyňa vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že došlo k opakovane uzatvoreniu viacerých zmlúv
so žalovanou, predmetom ktorých bol nájom X-L. N. (ktorého je vlastníčkou), pričom tieto zmluvy boli

uzatvárané vždy na dobu určitú. Spočiatku neboli žiadne problémy, žalovaná s rodinou uhrádzala platby
načas,avšakneskôrpostupnezačalivznikaťproblémy,najskôržalovanáuhrádzalaplatbynepravidelne,
avšak neskôr sa nedoplatky zvyšovali, a preto bol nájomný vzťah ukončený. Konkrétne sa vyjadrila
k obdobiu od 01/2011, kedy uviedli, že platby od žalovanej prichádzali s oneskorením, preto ich ona
následne párovala k jednotlivým mesiacom tak, aby bolo uhradené dojednané nájomné v sume 510,-

eur mesačne, a zároveň si započítavala vyčíslené nedoplatky tak, ako ich vyčíslila v písomnom podaní
doručenom súdu. Čo sa týka nedoplatkov uviedla, že sa jednalo o nedoplatky, ktoré vznikli prekročením
dojednanej spotreby energií, pričom staršie zmluvy obsahovali dojednanie, kde bolo presne určené
v akej výške a akým spôsobom sa bude vypočítavať úhrada za nadmernú spotrebu energií, avšak v
zmluvách zo dňa 1.9.2011 a 10.2.2012 sa už takéto dojednanie nenachádza.

Žalovaná vo svojej účastníckej výpovedi potvrdila, že spočiatku neboli žiadne problémy, teda jednotlivé
platby nájomného boli uhrádzané vopred. Neskôr dochádzalo k úhradám aj spätne - nepravidelne,
pretože začala pracovať mimo územia SR. Uviedla však, že vždy sa podľa svojich možností snažila,

aby uhradila dojednané nájomné 510,- eur, prípadne aj vyššiu čiastku a za hlavný problém žalovaná
považovala tú skutočnosť, že aj keď uhradila vyššiu čiastku ako 510,- eur, žalobkyňa si na nájomné
započítala iba sumu 510,- eur a zvyšok si započítala na akýsi nedoplatok s čím však žalovaná nesúhlasí.
Uviedla, že nesúhlasí s tvrdením o nedoplatku za úhrady médií, energie, vody, pričom uviedla, že jej
nebolo doručované vyúčtovanie z elektrárni, vodárni, ani od správcu a nie je jej jasné, ako si tieto

nedoplatky žalobkyňa vypočítala. Uviedla, že žalobkyňou vyčíslená spotreba napr. vody, je neprimerane
vysoká a podľa názoru žalovanej nie je možné, aby jej rodina toľko vody spotrebovala. Pri odpočtoch
nebola prítomná žalovaná, ale jej matka.

Z predložených zmlúv vyplýva, že žalobkyňa ako prenajímateľ a žalovaná ako nájomca uzatvorili zmluvu
o nájme bytu dňa 27.7.2010, pričom nájom bol uzatvorený na dobu určitú od 1.9.2010 do 28.2.2011 ( na
dobu 6 mesiacov).
V zmysle článku IV. bolo dojednané nájomné v sume 510,- eur mesačne s tým, že je v ňom zahrnutý
nájom - odmena pre prenajímateľa a taktiež všetky úhrady spojené s užívaním bytu. Toto nájomné bolo

splatné vždy k 15.-dňu v mesiaci. Účastníčky sa zároveň dojednali, že v nájomnom sú zahrnuté úhrady
za vykurovanie, fond opráv, používanie výťahu, upratovanie a osvetlenie spoločných priestorov, UPC a
úhrady za energie a to mesačná spotreba elektriny 120kWh, mesačná spotreba plynu 2 m3, mesačná
spotreba studenej vody 6 m3, mesačná spotreba teplej vody 7 m3, pričom v prípade prekročeniastanoveného limitu je nájomca povinný nadmernú spotrebu doplatiť nasledovne: za každú nadmernú
1 kWh elektriny 0,1465 eur, za každý nadmerný m3 plynu 0,64 eur a za každý nadmerný m3 studenej
vody alebo teplej vody 2,212 eur.

Dňa 4.1.2011 uzatvorili účastníčky nájomnú zmluvu na dobu určitú (6 mesiacov) od 1.3.2011 do
31.8.2011 s tým, že nájomné bolo dojednané v sume 510,- eur a splatné k 15.-dňu v mesiaci. V
nájomnom boli zahrnuté aj platby za spotrebovanú energiu, elektrina 120 kWh mesačne, plyn 2 m3
mesačne, studená voda 6 m3 mesačne a teplá voda 7 m3 mesačne, pričom v zmysle článku IV. bod 5
v prípade prekročenia stanoveného limitu (v bode 4) bude musieť nájomca nadmernú spotrebu doplatiť.

Presný spôsob výpočtu v tejto zmluve uvedený nebol.
Dňa 1.12.2011 účastníčky uzatvorili nájomnú zmluvu na dobu určitú a to od 1.9.2011 do 29.2.2012 s
dojednaným nájomným 510,- eur mesačne so splatnosťou k 15.-dňu v mesiaci, pričom v nájomnom boli
zahrnuté aj úhrady za energie s mesačnou spotrebou elektriny 120 kWh, mesačnou spotrebou plynu 2
m3, mesačnou spotrebou studenej vody 6 m3 a teplej vody 7 m3 s tým, že v zmysle článku IV. bod 5
sa účastníčky dojednali, že v prípade prekročenia stanoveného limitu bude nájomca povinný nadmernú

spotrebu doplatiť. Opäť konkrétny výpočet pre uvedenú nadmernú spotrebu dojednaný nebol.
Dňa 10.2.2012 uzatvorili účastníčky konania nájomnú zmluvu na obdobie od 1.3.2012 do 31.8.2012 s
dojednaným mesačným nájomným 510,- eur splatným k 15.-dňu v mesiaci, kde zahrnuté boli aj úhrady
za energie, v objemoch rovnako ako to bolo aj v predchádzajúcich zmluvách a rovnako bolo dojednané,
že nájomca bude musieť nadmernú spotrebu nad stanovený limit doplatiť, pričom nebol dojednaný

konkrétny spôsob výpočtu za nadmernú spotrebu.

Z predloženého uznania dlhu vyplýva, že žalovaná ako dlžník svojim podpisom osvedčila peňažný dlh
vo výške 3.483,10 eur na základe zmlúv o nájme bytu.

Medzi účastníčkami konania nebola sporná ani úhrada jednotlivých súm zo strany žalovanej tak, ako
to vyplynulo aj z prehľadu platieb predloženého žalobkyňou, ako aj dokladov osvedčujúcich úhrady
predložených žalovanou na základe čoho mal súd za preukázané, že žalovaná uhradila žalobkyni vo
februári 2011 sumu 800,- eur, v máji 2011 sumu 510,- eur + 510,- eur, v júni 2011 sumu 510,- eur + 510,-
eur, v auguste 2011 sumu 750,- eur, v septembri 2011 sumu 750,- eur, v októbri 2011 sumu 540,- eur,

v decembri 2011 sumu 1.000,- eur, v januári 2012 sumu 600,- eur, vo februári 2012 sumu 510,- eur, v
máji 2012 sumu 510,- eur, v júni 2012 sumu 800,- eur, v decembri 2012 sumu 750,- eur. Zároveň medzi
účastníčkami nebolo sporné, že započítali a považovali za uhradenú sumu 510,- eur za stráženie, ktoré
vykonala žalovaná v prospech žalobkyne a taktiež nebolo sporné, že žalovaná uhradila sumu 283,10 eur
dňa 12.9.2012. Medzi účastníčkami tak nebolo sporné, že za obdobie od januára 2011 do septembra

2012 žalovaná uhradila žalobkyni spolu sumu 9.843,10 eur. Zároveň účastníčky zhodne potvrdili, že
do decembra 2010 žalovaná uhradila všetky platby nájomného, teda za obdobie pred januárom 2011
nemala žalovaná dlh na nájomnom.

Podľa ust. § 96 ods. 1,2,3 O.s.p., Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to
sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví.
Súdkonanienezastaví,akodporcasospäťvzatímnávrhuzvážnychdôvodovnesúhlasí;vtakomprípade
súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo
pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia
návrhu.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa pred prvým pojednávaním zobrala späť žalobu v časti zaplatenia
istiny 227,23 eur (t.j. nad sumu 3.402,77 eur), súd v tejto časti konanie zastavil.

Podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.Podľa ust. § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa ust. § 671 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

Ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, platí sa nájomné z poľnohospodárskych
alebolesnýchpozemkovpolročnepozadu1.aprílaa1.októbra,priostatnýchnájmochmesačnepozadu.

Podľa ust. § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez

určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

Podľa ust. § 686 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie
predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu
alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná
zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
Ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.

V danom prípade sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 3.402,77 eur titulom nedoplatku na
nájomnom a úhradách za služby poskytované s nájmom bytu, pričom dlh vznikol za obdobie od januára

2011 do septembra 2012, preto súd zameral dokazovanie na zistenie skutočností relevantných na
rozhodnutie o vzniku pohľadávky titulom uzatvorenej nájomnej zmluvy medzi účastníčkami konania.
Medzi účastníčkami konania nebolo sporné, že v danom období bolo dojednané nájomné v sume 510,-
eur, ktoré zahŕňalo aj platby za média spotrebované do dojednaného objemu, pričom zároveň bolo
dohodnuté, že v prípade prekročenia uvedeného objemu spotrebovaných médií bude žalovaná povinná

uhradiť nadmernú spotrebu.
Zároveň medzi účastníčkami konania nebolo sporné, že žalovaná uhradila v danom období žalobkyni
súhrnne sumu 9.843,10 eur.
Vzhľadom na skutočnosť, že v relevantnom období od januára 2011 do septembra 2012 t.j. za 21
mesiacov bola v zmysle nájomných zmlúv žalovaná povinná uhradiť žalobkyni nájomné spolu v sume

10.710,- eur (510,- eur x 21), súd mal za to, že žalovaná neuhradila za dané obdobie žalobkyni sumu
866,90 eur (10.710 - 9.843,10).

Na základe uvedeného súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 866,90 eur titulom
nedoplatku na dojednanom nájomnom.

Podľa ust. § 112 ods. 2 O.s.p., ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie
nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na
samostatné konanie.

Nakoľko vo vzťahu k prípadnému vzniku povinnosti žalovanej doplatiť žalobkyni nedoplatok za prípadnú
nadmernú spotrebu médií je potrebné doplniť dokazovanie preukázaním reálne spotrebovanej výšky
jednotlivých médií, ako aj preukázať spôsob výpočtu takejto prípadnej nadmernej spotreby súd mal

za to, že pre rozhodnutie o tejto časti žalovaného nároku je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie a v
tejto časti t.j. v časti zaplatenia istiny 2.535,87 eur s príslušenstvom, súd návrh vylúčil na samostatné
konanie, kde bude rozhodnuté po vykonaní uvedeného dokazovania, kde bude rozhodnuté aj o náhrade
trov celého konania.Pre úplnosť súd dodáva vo vzťahu k predloženej listine - uznaniu dlhu, že aj keď v tejto listine žalovaná

uznala dlh vo výške 3.483,10 eur súd bol povinný preskúmať základ nároku uplatnený v tejto žaloby
a to s poukazom na tú skutočnosť, že v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka, uznanie dlhu,
ako jednostranný právny úkon dlžníka zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh existoval. Z
uvedeného teda vyplýva, že v tomto konkrétnom prípade, kde žalovaná spochybnila v tomto konaní
základ nároku súd sa týmto musel zaoberať. Dôkazné bremeno na preukázanie tej skutočnosti, že

právny titul resp. dlh neexistoval, je však na žalovanej. Uznaním dlhu sa totiž dlžník nezbavuje možnosti
uplatňovať v občianskom súdnom konaní námietky týkajúce sa dôvodu, alebo výšky (rozsahu) nároku
veriteľa (R13/1988).

Poučenie:

Proti 1. a 2. výroku tohto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

Proti 3. výroku odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2
O.s.p.).