Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. október 2016

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4C/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814200681
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2016:5814200681.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v právnej veci žalobkyne: S. H., rod. H.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. č. XX, proti žalovaným: 1/ F.. Z. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
V., K. S. č. XXXX/X, 2/ O. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. K. č. XXX, obaja zast.: JUDr.
Šárka Sameliaková, advokátka so sídlom v Námestove, Hviezdoslavova č. 45, 3/ M. K., rod. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom V., H. č. XXXX, zast.: JUDr. Daniel Šintaj, advokát so sídlom v Banskej
Bystrici, Majerská cesta č. 96, konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne zamieta.

II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovaným trovy konania v plnej výške, ktorá bude číselne uvedená
v uznesení po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou podanou súdu dňa 30.01.2014 žiadala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti a to parcely C-KN č. XXXX/XX o výmere 1062 m2, trvalé trávne porasty, zapísaná na LV
č. XXXX, nachádzajúca sa v k.ú. V..

2. Taktiež žiadala zaviazať žalovaných náhradou trov konania a súdneho poplatku za podanú žalobu.

3. Žalobu odôvodnila tým, že v októbri 2009 navštívila geodetickú kanceláriu F.. Z. V., nakoľko mala
problém s hranicou lesa a chcela si dať zamerať pozemok. Do geodetickej kancelárie prišla aj s listom
vlastníctva č. XXX, kde potom, ako ho F.. V. uvidel, neposkytol jej geodetické služby, ale začal jej dávať
návrhy aby mu odpredala les. Keďže pracoval ako geodet, mal znalosti ohľadom cien, za aké sa v danej
lokalite predávali nehnuteľnosti, pričom zneužil jej nevedomosť a predmetnú nehnuteľnosť získal za
nízku sumu. V tom čase bola v geodetickej kancelárii prítomná aj O. Y., ktorá ju taktiež požiadala o
odpredajpozemku.TaktiežakoF..V.zneužilajejneznalosťocenáchnehnuteľnostívpredmetnejlokalite.

Následne potom F.. V. kontaktoval manželov H. a opätovne od nej kúpil pozemok za neprimerane nízku
cenu.

4. Uviedla, že tak F.. V., ako aj O. Y. museli ako pracovníci geodetickej kancelárie mať vedomosť o
cenách nehnuteľností v predmetnej lokalite, avšak využili to, že ona sama nevedela, za akú sumu sa
predávajú nehnuteľnosti.

5.Uviedla,žepodľanejkúpnazmluvazodňa05.11.2010jeabsolútneneplatná,pretožesapriečidobrým
mravom. Nielenže nízka kúpna cena je v rozpore s dobrými mravmi, ale aj konanie žalovaných, keďže
kúpili od nej pozemok za účelom stavby a tento mal neporovnateľne vyššiu hodnotu. Podľa nej sa vočinej dopustili aj úžerníckeho konania, pričom úžernícku zmluvu označuje platná judikatúra za absolútne
neplatnú a teda s poukazom na tieto skutočnosti je aj kúpna zmluva neplatná.

6. Na pojednávaní pred súdom zotrvala na podanom návrhu a uviedla, že vo veci, kde bola neúspešná,
podala návrh na obnovu konania, kde bude volaný znalec s tým, že ona sama do dnešného dňa nevie
za akú sumu sa predávajú obvykle na danom mieste predmetné pozemky. Čo sa týka judikátu, na ktorý
poukazovala zástupkyňa žalovaných, NS ČR vychádzal z rozhodovacej praxe nemeckých súdov.

7. Uviedla, že koncom roka XXXX šla do geodetickej kancelária Ing. V., keďže bola čerstvá dedička po
svojom otcovi, chcela si dať zamerať les, ale oni ju začali lákať, aby predala predmetné pozemky s tým,
že v tom čase nebola skúsená v tom za akú sumu sa predávajú pozemky v lokalite V.. Až po troch rokoch
si uvedomila, že cena tých pozemkov bola podhodnotená. V tom čase nebola v takej finančnej situácii,
ktorá by ju nútila k predaju pozemkov. Pôvodne chcela len zamerať hranice. Vychádzala z toho, že na
dedičskom rozhodnutí bola uvedená úradná cena a ona nevedela, že je nejaký rozdiel medzi trhovou a

úradnou cenou. Pri prvej kúpnej zmluve dostala zhruba 400.000,- Sk, Potom ju oslovila M. K. na predaj
ďalších pozemkov, ktorých cena bola 6,- Sk/m2. Následne sa odmlčali s tým, že potom jej telefonoval F..
V., že zistil, že má v realitnej kancelárii ponúknutý na predaj pozemok, že aby ho stiahla a on ho od nej
kúpi. Taktiež ju oslovili aj s tým, že manželia H. majú záujem o kúpu pozemkov. Ponúkali jej rôzne ceny,
od 6,- Sk/m2 po 10,- Sk/m2. K podpisu zmluvy nebola nútená, len si myslí, že tá zmluva je v rozpore s

dobrými mravmi a to s poukazom na podhodnotenú venu predávaných pozemkov.

8. Ďalej uviedla, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy vedela o existencii katastrálneho úradu,
ale za žiadnym znalcom nebola. Túto konkrétnu zmluvu podpisovala rok po tom, ako uzatvárala
predchádzajúce zmluvy s tým, že pomedzi to si dala ponuku aj do realitnej kancelárie, kde vlastne neboli

žiadni znalci. Realitná kancelária zodpovedala len za predaj a ona im povedala, že to chce predať za
takú cenu, za akú sa predávajú pozemky v V..

9. Žalovaný Ing. Z. V. sa na pojednávaní vyjadril, že si pamätá, keď prišla pani žalobkyňa za nimi do
kancelárie s požiadavkou, že chce niečo zamerať s tým, že on jej vytlačil snímok a opýtal sa jej, či to

nechce predať. Povedal jej aj konkrétnu sumu. Vtedy nič nepovedala, ale o dva - tri týždne sa ohlásila, že
má chuť predávať pozemky. Vždy od ponuky až po uzavretie kúpnej zmluvy mala dostatok času s tým,
že kúpna cena bola pravdivo daná do kúpnej zmluvy a reálne jej aj vyplatená. Dokopy takto uzavreli asi
štyri zmluvy. Nepôsobila na neho, žeby si neuvedomovala čo koná. Vždy mala čas na rozmyslenie a ona
sama prišla s tým, že chcel predávať pozemky. Predtým, ako k nim prišla do kancelárie, ju nepoznal.

10. Žalovaná M. K. a žalovaná O. Y. sa na pojednávanie nedostavili.

11. Súd preto vykonal podľa § 80 Civilného sporového poriadku pojednávanie v ich neprítomnosti s tým,
že ich výsluch s poukazom na vykonané dokazovanie nepovažoval za potrebný.

12. Súd sa na pojednávaní oboznámil aj s listinnými dôkazmi a to s návrhom, s kúpnou zmluvou,
so zápisnicou o výsluchu osoby, s kúpnou zmluvou, s uznesením Okresného súdu Námestovo č.k.
4C/10/2014-23 zo dňa 04.02.2014, s plnou mocou, s výpisom z LV č. XXXX k.ú. V., s vyjadreniami,
s uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 4C/10/2014-49 zo dňa 06.04.2016, s oznámením, s

výpisom z LV č. XXXX k.ú. V., so žiadosťou o ustanovenie advokáta, s návrhom a so stanoviskom obce
V..

13. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa ako predávajúca a žalovaná O. Y.
a F.. Z. V. ako kupujúci uzatvorili dňa 05.11.2010 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej prevod vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX k.ú. V., pozemok E-KN parc. č. XXX vodná pl. o výmere
3888 m2, pozemku E-KN, parc. č. XXX lesný pozemok o výmere XXXXX m2 a to len tá časť, ktorý podľa
geometrického plánu č. XXXXXXXXX-XXX/XXXX vyhotoveného geodetickou kanceláriou Ing. Z. V. zo
dňa XX.XX.XXXX zodpovedá podielu ,,1“ vodná pl. o výmere 288 m2, ktorý s dielom ,,2“ lesný pozemok
o výmere 774 m2 vytvára novovytvorenú parcelu č. XXXX/XX trvalé trávne porasty o výmere 1062 m2

vo vzťahu ku kupujúcej O. Y. v 1 účasti a nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX k.ú. V. , pozemok E-
KN parc. č. XXX vodná pl. ovýmere 3888 m2, pozemku E-KN parc. č. XXX lesný pozemok o výmere
11559 m2 a to len tú časť, ktorá podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX vyhotoveného
geodetickou kanceláriou F.. Z. V. zo dňa 20.10.2010 zodpovedá podielu ,,1“ vodná pl. o výmere XXXm2, ktorý s dielom ,,2“ lesný pozemok o výmere 774 m2 vytvára novovytvorenú parcelu č. XXXX/XX
trvalé trávne porasty o výmere 1062 m2 vo vzťahu ku kupujúcemu F.. Z. V. v 1 účasti.

14. Spornou v konaní bola platnosť predmetnej kúpnej zmluvy.

15. V prípade kúpnej zmluvy ide o dvojstranný právny úkon. Právne úkony plnia v súkromnom práve
úlohu právneho dôvodu pre vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu, ktoré následky právne predpisy
s takýmto prejavom spájajú. Nedostatky právneho úkonu sankcionuje právny poriadok absolútnou

prípadne relatívnou neplatnosťou. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona a to
od počiatku (ex tunc), bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Právne účinky z absolútne
neplatného právneho úkonu vôbec nevzniknú. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada
ex offo, t.j. z úradnej povinnosti. Absolútna neplatnosť je dôsledkom chýb právnych úkonov, ako sú
nedostatok slobodnej a vážnej vôle, jeho neurčitosť, nezrozumiteľnosť, nemožnosť plnenia, ktoré je
predmetom právneho úkonu, konanie osoby v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon

neschopnou, rozpor obsahu, alebo účelu právneho úkonu so zákonom, alebo obchádzanie zákona,
či rozpor s dobrými mravmi a nedostatok požadovanej formy právneho úkonu. Absolútnu neplatnosť
právneho úkonu nie je možné zhojiť.

16. Žalobkyňa v konaní namietala absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovanými 1/ a

2/ pre jej rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 OZ, vzhľadom na neprimerane nízku kúpnu cenu.

17. Pojem dobré mravy právny poriadok bližšie nešpecifikuje. V zmysle ustálenej judikatúry je potrebné
vykladať tento pojem ako súhrn určitých etických a kultúrnych noriem morálneho charakteru, ktoré
sú všeobecne platné a uznávané v demokratickej spoločnosti a v historickom vývoji osvedčujú istú

nemennosť a stabilitu. Komplex uvedených noriem predstavuje spoločensky uznávanú mienku, ktorá
vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby boli v súlade so
všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Súd zisťuje, či sa výkon práva prieči týmto
pravidlám v danom čase a na danom mieste podľa objektívnych kritérií, nezávisle na vedomí a vôli toho,
kto práva alebo povinnosti vykonáva.

18. V súkromnom práva platí zásada zmluvnej voľnosti - teda zásada slobodne si vybrať svojho
zmluvného partnera, slobodne si vybrať typ zmluvy, ktorý so zmluvným partnerom uzavrieme, ako aj
slobodne určiť obsah zmluvy a teda aj kúpnu cenu. Kúpnu zmluvu upravuje Občiansky zákonník v
ustanovení § 588 a nasl. Pokiaľ ide o kúpnu cenu, túto zákon nelimituje, v ustanovení § 589 len uvádza,

že cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktorými sa rozumie
najmä zákon č. 18/1996 Z.z. o cenách. Porušenie ustanovenia § 589 Občianskeho zákonníka pritom
zákon síce sankcionuje neplatnosťou, avšak ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 42a
OZ, nie o absolútnu neplatnosť. Zákon č. 18/1996 Z.z. však v zásade neupravuje dohadovanie výšky
ceny v súkromnoprávnych vzťahoch týkajúcich sa prevodu nehnuteľnosti. Platné právo teda v zásade

nezakazuje uzavrieť takú kúpnu zmluvu, kde kúpna cena medzi zmluvnými stranami je dohodnutá
vo výške, ktorá nereflektuje reálnu trhovú hodnotu nehnuteľnosti bez ohľadu na to, či je kúpna cena
dohodnutá nižšia, alebo aj vyššia ako je hodnota nehnuteľnosti. Samotný predaj veci pod cenu nerobí
kúpnu zmluvu neplatnou.

19. Aj napriek tomu, že v zmysle § 39 OZ môže nastať situácia, že v dôsledku príliš nízkej kúpnej ceny
môže byť právny úkon, v danom prípade kúpna zmluva, v rozpore s dobrými mravmi, nie je tomu vždy.
Samotná skutočnosť, že bola dohodnutá nízka cena, pokiaľ táto bola výsledkom zmluvného jednania
účastníkov konania, sa neprieči dobrým mravom, pokiaľ na uzatvorenie zmluvy nemá vplyv i okolnosť,
v dôsledku ktorej by sa takéto konanie priečilo dobrým mravom, alebo sa takýmto postupom sledoval

nemravný cieľ.

20. Z výpovede žalobkyne a žalovaného Ing. Z. V. jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa k uzavretiu
kúpnej zmluvy pristúpila slobodne, mala dostatok času na rozhodnutie či kúpnu zmluvu vôbec uzavrie.
Taktiež medzi nimi prebehli rokovania ohľadom kúpnej ceny. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že žalovaní vedeli

z titulu výkonu svojho povolania o cene pozemkov, táto skutočnosť preukázaná nebola. Žalovaný
1/ je geodetom a žalovaná 2/ bola, zamestnankyňou geodetickej kancelárie, teda ani jeden nie je
znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností a preto nebol dôvod, aby vedeli o skutočnej trhovej hodnote
kupovaných nehnuteľností. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že žalovaný 1/ jej navrhol cenu, za ktorúby od nej odkúpil predmetnú nehnuteľnosť. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa mala možnosť pred
uzavretím zmluvy si preveriť hodnotu nehnuteľnosti, či už prostredníctvom obce, urbáru, resp. realitnej
kancelárie. Taktiež z výpovede žalobkyne vyplynulo, že v čase uzatvárania zmluvy nemala finančné

problémy, pre ktoré by bola nútená nehnuteľnosti predať.

21. S poukazom na tieto skutočnosti preto súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že
by uzavretá kúpna zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanými 1/ a 2/, ktorou došlo k prevodu sporných
nehnuteľností bola v rozpore s dobrými mravmi a teda nebolo preukázané, že by v danom prípade išlo o

absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ. Iný dôvod absolútnej neplatnosti žalobkyňou tvrdený
nebolasúdaniinýdôvodabsolútnejneplatnostinezistil,keďnazákladevykonanéhodokazovaniamalza
preukázané, že kúpna zmluva bola uzavretá slobodne, vážne, táto je dostatočne určitá a zrozumiteľná,
pričomplnenie,ktoréjepredmetomzmluvyjemožné.Obsahkúpnejzmluvyajejúčelsanepriečizákonu,
kúpna zmluva bola uzavretá písomne a teda bola dodržaná aj forma ustanovená zákonom.

22. S poukazom aj na tieto skutočnosti, keďže žalobkyňa mala pred uzavretím kúpnej zmluvy možnosť
informovať sa o obvyklých cenách nehnuteľností v danej lokalite zamietol jej návrh na ustanovenie
znalca.

23.Žalovaná2/kúpnouzmluvoupreviedlavlastníckeprávakvyššieuvedenémupozemku C-KNparcely

č. XXXX/XX, v prospech žalovanej 3/. Po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
na základe tejto kúpnej zmluvy Okresný úrad Námestovo, katastrálny odbor rozhodnutím č. V XXX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX povolil vklad vlastníckeho práva k vyššie uvedenej nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľností. Tým, že žalovaná 2/ previedla vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti na žalovanú 3/
prestala byť jej vlastníčkou a teda žalovaná 2/ nie je účastníčkou hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v

konaní ide, teda v danom prípade je tu aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a strane, ktorá
mala vo veci plný úspech, priznal náhradu trov proti neúspešnej strane.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.