Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. apríl 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/833/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114221298
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114221298.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedníčky JUDr. Zlatice Javorovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobcu: W. K., nar. XX. Q. XXXX,
trvalo bytom M. XXX, proti žalovanej: V. K., rod. M., nar. XX. F. XXXX, trvalo bytom C., C. C.
XXXX/X, zastúpenej advokátkou: JUDr. Eva Koleničová, Paulínska 20, 917 01 Trnava, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava
zo 17. apríla 2015 č. k. 22C/17/2014-297 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. bezpodielové spoluvlastníctvo manželov účastníkov
konania (t.č. strán) vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal osobné motorové
vozidlo značky Citroën Xsara 1,6 l 5D N1NFUB/-/-, rok výroby 2003, EČ: TT 592 BO,
VIN: VF7N1NFUB73741604; II. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom hodnotového
vyporiadaniabezpodielovéhospoluvlastníctvasumu600eur,do15dníodprávoplatnostitohtorozsudku;
III. rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania; IV. žalobcovi a žalovanej uložil
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť Okresnému súdu Trnava súdny poplatok za konanie v sume

66 eur, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku; V. rozhodol, že o trovách štátu rozhodne
súd samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 143, § 144, § 145 ods. 1 a 2, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a 3,
§ 150 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a poukazom
na judikáty R 71/1974, 3 Cz 57/73, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 99/2009 z 25.5.2010
a rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27.9.2004 sp. zn. 22 Cdo 684/2004.
Vecne dôvodil, že medzi stranami nedošlo k dohode o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva

manželov (ďalej len „BSM“), preto v súlade s § 149 ods. 3 O. z. o jeho vyporiadaní rozhodol súd.
Manželstvo žalobcu a žalovanej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej aj „OS
Trnava“) zo 17.6.2014 pod č. k. 10P/3/2014 - 134, ktorý nadobudol právoplatnosť 25.6.2014.
Strany okrem motorového vozidla zn. Citröen Xsara, r. v. 2003, ŠPZ: TT 592 BO, nežiadali vyporiadať
žiadne iné hnuteľné veci, zhodli sa na tom, že motorové vozidlo nadobudli za trvania manželstva, na
zostatkovej hodnote tohto motorového vozidla v sume 800 eur (z ktorého dôvodu nebolo potrebné
vykonať znalecké dokazovania na stanovenie všeobecnej hodnoty vozidla ku dňu vyporiadania BSM,

podľa stavu vozidla v čase zániku BSM) aj na tom, že vozidlo má byť prikázané do vlastníctva žalobcu,
ktorýhovsúčasnostiužívaajepodľapotvrdeniaOkresnéhodopravnéhoinšpektorátuvTrnavezapísaný
ako jeho vlastník a držiteľ.
Strany sa tiež zhodli, že ku dňu zániku BSM nevlastnili žiadne nehnuteľnosti patriace do BSM.Medzi účastníkmi bolo sporné, či predmetom vyporiadania má byť suma 1054 eur ako zostatok
finančných prostriedkov z vyplateného stavebného sporenia od spoločnosti G. B. B. a. s.. Súd prvej
inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že strany mali uzatvorenú zmluvu o stavebnom

sporenísuvedenouB.B.,pričompožiadaliozrušenietejtozmluvy,sporiteľskýúčetč.XXXXXXXX/XXXX
bol zrušený ku dňu 28.10.2013 a v prospech účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX (osobný účet žalovanej) bola
28.10.2013 poukázaná suma 5.052,82 eur a 19.2.2014 štátna prémia v sume 62,12 eur, celkovo bola
na účet žalovanej titulom zrušenia predmetného stavebného sporenia poukázaná suma 5.114,94 eur.
Medzi stranami nebolo sporné, že 31.10.2013 vrátili bratovi žalobcu F. K. pôžičku aj s úrokmi v sume

2.100 eur, ani to že 31.10.2013 bol vykonaný výber z účtu žalovanej - hotovosti v sume 2.200 eur za
účelom splatenia dlhu bratovi žalobcu, keď zvyšných 100 eur bolo podľa žalovanej použitých na deti.
Ďalej nebolo sporné, že zo zostatku stavebného sporenia bola použitá suma 1.910 eur na zaplatenie
poplatku B. B. a.s. (ďalej len „B. a.s.“) za predčasné splatenie úveru (strany mali uzatvorenú Zmluvu
o hypotekárnom úvere a Zmluvu o splátkovom úvere z 28.8.2013, na základe ktorej im bol poskytnutý
úver v B. a.s. v celkovej výške 75.000 eur, dňa 31.3.2014 bol vykonaný príkaz na úhradu sumy 3.910,15

eur na predčasné splatenie - rozdiel sumy, z toho suma 1.910 eur mala podľa strán pochádzať práve z
vyplateného zostatku stavebného sporenia). Súd prvej inštancie mal teda za preukázané, že zo sumy
5.114,94 eura, bola stranami použitá suma 2.100 eur na splatenie dlhu bratovi žalobcu a suma 1.910
eur na splatenie poplatkov za predčasné splatenie úveru účastníkov v Slovenskej sporiteľni a.s. Na
účte žalovanej tak zo stavebného sporenia mala zostať suma 1.104,94 eur. Žalobca chcel vyplatiť z

tohto zostatku polovicu, žalovaná sa bránila tým, že tieto prostriedky nevyužila pre osobnú spotrebu,
ale na náklady domácnosti a pre maloleté deti. Súd považoval v danom prípade za rozhodujúce, že
predmetné peňažné prostriedky boli stavebnou sporiteľnou stranám poukázané za trvania manželstva,
pričom žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ich použitie žalovanou v rozpore s § 144 a nasl. O. z.,
t. j. na iné účely ako na bežnú spotrebu alebo na náklady spojené s užívaním a udržiavaním majetku v

BSM. Pretože predmetné finančné prostriedky boli spotrebované za trvania manželstva strán, nemôžu
byť predmetom vyporiadania BSM strán, pretože v konaní nebolo preukázané, že by tieto finančné
prostriedky existovali ku dňu zániku BSM strán.
Žalobca žiadal vyporiadať finančné prostriedky v sume 1500 eur, ktoré počas manželstva, v čase keď
žili oddelene, posielal žalovanej na splatenie spoločného úveru, ako výživné pre deti, na nájom, plyn a

elektrinu, žalobca uvádzal, že on žil zo 120 eur a žalovaná disponovala sumou cca 1.000 eur, jemu tak
vznikoldlh600eurujehorodičovnastravu.PodľarozsudkuOSTrnavaz31.3.2014č.k.20P/17/2014-12
bolo žalobcovi za obdobie od 21.1.2014 do 31.3.2014 uložené zaplatiť nedoplatok na výživnom pre
mal. W. v sume 255 eur a na mal. W. v sume 250 eur, pričom žalobca dôvodil, že 10.2.2014 poukázal
žalovanej sumu 500 eur, a to jednak 200 eur na hypotéku, 150 eur na nájom, plyn a elektrinu a 150

eur na výživné pre deti, ďalej jej v mesiacoch 12/2013, 01/2014 a 02/2014 poslal po 500 eur. Žalobca
bol názoru, že keď ho súd zaviazal zaplatiť nedoplatok na výživnom, ktorý on zaplatil, treba tieto sumy,
ktoré poukazoval žalovanej, považovať za platby hypotéky a nájomného a keďže na deti teraz dopláca,
ako súd rozhodol, mala by mu žalovaná zaplatiť polovicu hypotéky a úveru, ktoré on zaplatil, žalovaná
mu od decembra 2013 zablokovala prístup k jej účtu, na ktorý jej bolo vyplatené aj stavebné sporenie,

tam jej chodila výplata, prídavky na deti a žalobca k týmto peňažným prostriedkom nemal prístup.
Žalovaná poukázala na to, že sám žalobca v konaní potvrdil, že prostriedky v sume 1500 eur boli
spotrebované počas manželstva na spoločný úver, preto táto suma nie je spôsobilá byť predmetom
vyporiadania BSM, pretože bola spotrebovaná počas trvania BSM na účely splatenia dlhu patriaceho
do BSM a tiež bola spotrebovaná na chod domácnosti a starostlivosť o rodinu počas trvania BSM. Súd

prvej inštancie uzavrel, že ostatne uvedeným rozsudkom bolo žalobcovi uložené zaplatiť nedoplatok
na výživnom na deti za obdobie od 21.1.2014 do 31.3.2014 v celkovej výške 505 eur a skutočnosť, že
predmetné výživné bolo už zaplatené, mal žalobca namietať predovšetkým v konaní o úpravu práv a
povinností k maloletým deťom, pretože výška zročného výživného sa určuje podľa toho, aké výživné
bolo v skutočnosti v rozhodujúcom období zaplatené. V konaní bolo preukázané, že predmetné finančné

čiastky žalobca poukázal na účet žalovanej, avšak sám uviedol, že tieto sumy mali slúžiť na výživné pre
deti, splatenie spoločného úveru, zaplatenie nájmu, plynu a elektriny. Ide teda o finančné prostriedky
spotrebované počas manželstva na bežnú spotrebu a na užívanie a udržiavanie majetku v BSM, preto
táto suma nemôže byť predmetom vyporiadania zaniknutého BSM.
Žalobca žiadal vyporiadať aj sumu 2000 eur, predstavujúcu výšku spotrebiteľského úveru, poskytnutého

mu spoločnosťou M. a.s., ktorá suma bola použitá na vyplatenie spoločného dlhu strán - pokuty za
predčasné splatenie hypotekárneho úveru v B. a.s., ktorý úver splácal výlučne žalobca. Podľa žalobcu
žalovaná vedela o úvere a finančné prostriedky z neho boli použité na spoločné účely, tvrdil, že žalovaná
mu povedala, že on spravil problémy a má si zohnať peniaze na predčasné splatenie hypotéky kdechce, že jej je jedno, či si vezme pôžičku alebo úver, hlavne aby si zohnal peniaze. Žalobca uviedol, že
žalovanú neinformoval o tom, že si berie spotrebiteľský úver vo M. a.s., hneď ako mu peniaze prišli na
účet na druhý deň túto sumu poukázal na účet žalovanej. Úver vo M. a.s. si zobral len z toho dôvodu,

aby vyplatil spoločný dlh. Do rozvodu manželstva splatil 3 splátky tohto úveru, k 30.6.2014 bol zostatok
úveru 1765,72 eur s úrokmi. Žiadal, aby bol tento úver zahrnutý do vyporiadania BSM, aby mu polovicu
z poskytnutého úveru žalovaná vyplatila. Žalovaná s vyporiadaním sumy 2000 eur nesúhlasila, nakoľko
uvedenúpôžičkučerpalvýlučnežalobca,ktorýpodpisovalajúverovúzmluvu,atobezvedomiaasúhlasu
žalovanej, preto bola nútená dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 40a O. z..,

úverovú zmluvu podpísal žalobca počas rozvodového konania, cca 3 mesiace pred právoplatnosťou
rozvodu manželstva, o tomto úvere sa dozvedela až niekedy v júni 2014. Poprela, že by mu povedala
aby si zobral úver, naopak žalobca jej povedal, že sa nemá starať odkiaľ si zoženie peniaze na to,
aby poplatky za predčasné splatenie úveru v B. a.s. boli v celej výške zaplatené. Potvrdila, že vedela,
že tieto poplatky nie sú zaplatené a že je potrebné ich zaplatiť, pretože bez toho nebol možný prevod
bytu. Podľa nej však bol úver vo M. a.s. čerpaný účelovo, pričom už mesiac po rozvode bol splatený. V

danom čase podľa nej žalobca disponoval potrebnou sumou a nebolo potrebné takýto úver bez vedomia
žalovanej čerpať. Bola názoru, že tento úver nepatrí do BSM, no v prípade, že by súd bol názoru, že patrí
do masy BSM, súhlasila s úhradou polovice zostatku dlhu ku dňu právoplatnosti rozvodu. Vykonaným
dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že 13.3.2014 bola uzavretá Zmluva o poskytnutí
spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ reg. č. 002540611130314 medzi M., a.s. ako veriteľom a žalobcom

ako dlžníkom, výška poskytnutého úveru bola 2000 eur, podľa potvrdenia o zrealizovaní transakcie bola
tátosumapoukázanánaúčetžalobcu13.3.2014,ktorý14.3.2014tútosumuvybralapoukázalnaosobný
účet žalovanej č. XXXXXXXXXX/XXXX na účel: doplatenie hypotekárneho úveru, podľa oznámenia M.
a.s., celkový zostatok úverovej pohľadávky bol ku dňu 25.6.2014 rovný 1.772,24 eur, podľa výpisu z
úverového účtu č. B XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (reg. č. zmluvy 002540611130314) žalobca splatil

dňa 15.4.2014 sumu 99,55 eur, dňa 15.5.2014 sumu 99,55 eur, dňa 16.6.2014 sumu 99,55 eur, dňa
15.7.2014 sumu 99,55 eur a dňa 16.7.2014 sumu 1.686,16 eur, z výpisu z osobného účtu žalovanej
č. XXXXXXXXXX/XXXX vyplýva, že 17.3.2014 bol vykonaný vklad na jej účet z účtu žalobcu v sume
2000 eur na doplatenie hypotekárneho úveru a 31.3.2014 bol vykonaný príkaz na úhradu sumy 3.910,15
eur na predčasné splatenie. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca predmetný úver čerpal za účelom

poukázania sumy 2.000 eur na účet žalovanej, aby tak mohol byť splatený spoločný úver strán, ktorý
mali v B., a.s., resp. poplatkov za jeho predčasné splatenie. Bolo preukázané, že suma 2000 eur prišla
na jej účet a následne 31.3.2014 bola v rámci sumy 3.910,15 eur, použitá na predčasné splatenie úveru
v B. a.s., z čoho vyplýva, že žalobca poskytnuté peňažné prostriedky použil v rámci BSM účastníkov a
nie na svoju osobnú spotrebu. S poukazom na § 145 ods. 1 a 2 O. z., judikáty R 71/19743 a Cz 57/73,

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 99/2009 z 25.5.2010 a vyššie uvedené dôkazy dospel súd
prvej inštancie k záveru, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru nie je právnym úkonom, ktorý sa
týka spoločných vecí, uzavretím zmluvy o flexipôžičke nevznikol spoločný záväzok manželov (žalobcu
a žalovanej), pretože nešlo o vybavovanie záležitostí týkajúcich sa spoločných vecí, a z tohto dôvodu
k takémuto právnemu úkonu nebol potrebný súhlas žalovanej. Tento právny úkon preto nie je relatívne

neplatný pre nesúhlas žalovanej s jeho uzatvorením, avšak zaviazaný z neho, je len žalobca. Nakoľko
žalobca preukázal, že peňažné prostriedky v sume 2000 eur použil na spoločný majetok strán, keď tieto
poukázal na účet žalovanej za účelom splatenia poplatkov spojených s predčasným splatením úveru
strán v B. a.s., teda prostriedky zo svojho výlučného majetku vynaložil na spoločný majetok, v zmysle §
150 O. z. môže od žalovanej požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok,

z ktorého dôvodu súd sumu 2000 eur zohľadnil pri vyporiadavaní BSM strán.
Na základe vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu, súd vyporiadal zaniknuté BSM strán tak, že
osobné motorové vozidlo značky Citröen Xsara prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu predovšetkým
vzhľadom na skutočnosť, že strany s takým spôsobom vyporiadania BSM súhlasili a žalobca predmetné
vozidlo v súčasnosti užíva, vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty tohto vozidla ku dňu vyporiadania v

sume 800 eur, na ktorej sa strany zhodli. Pretože predmetom vyporiadania neboli žiadne iné hnuteľné
veci, či nehnuteľnosti, žalobcovi vznikla povinnosť vyplatiť polovicu hodnoty tohto vozidla, teda sumu
400 eur žalovanej. Na druhej strane bolo potrebné zohľadniť vnos navrhovateľa do BSM v sume 2000
eur, z ktorej sumy tak vznikla povinnosť žalovanej vyplatiť polovicu, t. j. sumu 1000 eur žalobcovi. Po
započítaní uvedených súm (1000 eur - 400 eur) preto súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi

titulom hodnotového vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sumu 600 eur, v lehote do 15 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. BSM strán teda bolo vyporiadané prikázaním motorového vozidla
žalobcovi a uložením povinnosti žalovanej zaplatiť tzv. vyrovnací podiel v sume 600 eur. Súd v danom
prípade rešpektoval dispozíciu strán predmetom konania o vyporiadnie bezpodielového spoluvlastníctvaa vyporiadal len tie veci, resp. majetok patriaci do BSM, ktoré účastníci urobili predmetom konania,
nakoľko pokiaľ by súd v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadal aj veci, resp.
majetok, ktorý účastníci neurobili predmetom konania, konal by v rozpore s § 153 ods. 2 O.s.p. (rozsudok

Najvyššieho súdu ČR z 27.9.2004 sp. zn. 22 Cdo 684/2004).
Rozhodnutie o trovách konania právne odôvodnil § 142 ods. 2 O. s. p., vecne tým, že vzhľadom na
výsledok predmetného konania, pri ktorom každá zo strán získala vyporiadaním BSM hodnoty vo výške
polovice v pomere k celku a ani u jednej zo strán nemožno hovoriť o tom, že by bola vzhľadom na
predsúdne neúspešné rokovania strán, v konaní o vyporiadanie BSM pred súdom úspešná. Žalovaná

odmietala žalobcovi titulom vyporiadania BSM uhradiť akýkoľvek vyrovnací podiel, zásadne odmietla
podieľať sa na úvere, ktorý si žalobca vzal z M. a.s., pričom na základe vykonaného dokazovania ju súd
nakoniec zaviazal na zaplatenie vyrovnacieho podielu v sume 600 eur, pričom zohľadnil aj úver, ktorý
si žalobca vzal vo M. a.s. Na druhej strane nebolo možné zohľadniť náklady žalobcu na mediáciu, keď
táto služba bola žalobcovi poskytnutá ešte pred rozvodom manželstva strán, teda pred tým, ako bolo
dôvodné uvažovať o vyporiadaní BSM a týkala sa aj rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k

mal. deťom. Žalobca tiež nebol v konaní úspešný vo všetkých svojich nárokoch, keď neboli zohľadnené
sumy 1.500 eur a 1.054 eur, ktoré chcel vyporiadať. Súd tak vzhľadom na okolnosti daného prípadu a
vzhľadomnačiastočnýúspechobochstrán, považovalzasprávnerozhodnúťtak,žežiadnyzúčastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.
Súd zároveň zaviazal žalobcu a žalovanú spoločne a nerozdielne zaplatiť Okresnému súdu Trnava

súdny poplatok za konanie o vyporiadanie BSM, v sume 66 eur, podľa položky 6 písm. b) sadzobníka
súdnych poplatkov, ktorý je prílohou z. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, t. j. vo výške 3% z predmetu
konania (800 eur), najmenej však 66 eur, a to v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Rozhodol tiež, že o náhrade trov konania štátu rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a to v súlade s § 151 ods. 3 O. s. p. najmä vzhľadom

na skutočnosť, že ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie nebolo právoplatné uznesenie č. k.
22C/17/2014-285 z 8.4.2015, ktorým bolo rozhodnuté o priznaní náhrady hotových výdavkov Slovenskej
sporiteľni a.s. z prostriedkov štátu.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie iba žalobca, a to v celom jeho rozsahu,

s návrhom na jeho zmenu tak, že motorové vozidlo Citroen Xsara by bolo prikázané žalobcovi s tým, že
žalovaná nemá nárok na polovicu z hodnoty auta a bola by jej uložená povinnosť vyplatiť mu polovicu
zostatku stavebného sporenia vo výške 527 eur, 750 eur ako polovicu nákladov za hypotéku, nájomné
a energie, 300 eur ako polovicu dlhu u rodičov, 1000 eur ako polovicu hotovostnej pôžičky a súd by
ju zaviazal preplatiť právne služby žalovaného vo výške 360 eur. K automobilu Citroën Xsara uviedol,

že počas konania niekoľkokrát poukazoval na to, že sa strany dohodli, že žalovanej ostanú hmotné
veci a žalobca chce iba auto. Má za to, že došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov, nesúhlasil, aby
platil žalovanej polovicu za auto, nakoľko si vzala z ich bytu veci viacnásobne prevyšujúce cenu auta,
dohodli sa ústne a nič nenasvedčovalo tomu, že ho takto podrazí a ako laika v právnych veciach oklame,
inak by nesúhlasil, aby si vzala všetky hmotné a cenné veci a bol by si dal vypracovať nejakú zmluvu.

Do BSM zahrnul auto len preto, aby ho mal vo vlastníctve legálne. Očakával, že súd bude pozerať na
veci aj z ľudskej a logickej stránky, lebo kto nechá niekomu všetky cenné veci a ešte by aj doplácal
za auto? K zostatku stavebného sporenia 1054 eur uviedol, že nesúhlasí s tým, že nemá nárok zo
stavebného sporenia, nakoľko mal za preukázané, že mal zablokovaný prístup k účtu, bol poškodený
tým, že nemohol použiť finančné prostriedky podľa vlastného uváženia, boli to spoločné peniaze a nie

peniaze žalovanej, preukázal koľko finančných prostriedkov mal on a koľko žalovaná, ktorá však použila
paragraf o spoločnej mase a tým ho poškodila. Vybrala všetky ich peniaze a zablokovala účet, načo
nemalaprávonakoľkoneprebehloBSM.Súdneprihliadalnato,žesichfinanciamidisponovalavýhradne
žalovaná. Ako môže byť spoločná masa, keď sa peňazí žalobca nemôže reálne dotknúť, dôkazom
čoho je fakt, že 7.3.2014 žalovaná vložila na svoj účet sumu 2.000 eur, ktoré predtým vybrala aj s

ostatnými peniazmi z účtu. K sume 1.500 eur uviedol, že trvá na tom, že žalovanej posielal mesačne
500 eur po dobu troch mesiacov, čo preukázal, posielal ich na platenie hypotéky, nájomného a na
deti, napriek tomu ho žalovaná dala na súd a žiadala o doplatenie výživného na deti a Okresný súd v
Trnave rozhodnutím pod sp. zn. 20P/17/2014 z 31.3.2014 mu uložil povinnosť doplatiť nedoplatok na
výživnom pre deti W. 255 eur a W. 250 eur, čo je v konečnom dôsledku 170 eur za tri mesiace, takže

žalovanej platil 500 eur a nedoplatok 170 eur, čo je suma prevyšujúca jeho plat. Účet mal zablokovaný,
posielal jej 500 eur, dostal povinnosť doplatiť výživné a preto sa pýta, či je spravodlivé, aby jeden z
rodičov platil celú hypotéku, nájomné, plyn, elektriku, mal zablokovaný prístup k spoločným peniazom
a ešte dostal aj povinnosť doplatiť výživné na deti. Súd neprihliadol podľa neho na etický pohľad veci.Keďže nemožno všetko posudzovať iba podľa paragrafov, hypotéku si brali strany spolu, tak prečo
by ju mal platiť sám, žalovaná zobrala všetky peniaze a on má nedoplatok na deti? Preto žiadal súd,
aby mu preplatila polovicu nákladov za hypotéku, nakoľko bol uvedený do omylu a tým aj poškodený.

Žiadal súd o spoluúčasť žalovanej vo výške jednej polovice na dlhu u jeho rodičov (600 eur), ktorý dlh
riadne vydokladoval, tento dlh vznikol počas trvania manželstva a na základe sebeckého hospodárenia
žalovanej, čo súdu objasnil (zablokovaný účet). Uzavrel, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil
skutkové zistenia a žalobca sa cíti poškodený ako z morálneho, tak aj z finančného hľadiska, žiadal,
aby boli prehodnotené všetky skutočnosti, nakoľko žalovaná zneužila jeho nevedomosť a snahu vyhnúť

sa konfliktom, schováva sa za paragrafy, ktoré si otáča tak ako jej vyhovujú a nemá morálne zábrany.
Všetko mu zobrala (aj deti) a teraz sa smeje, že ho ošklbala a zničila. Má veľa dlhov a ona si žije v
pohode s vedomím, že si žalobca nepomôže, lebo nemá právnika. Chce iba spravodlivosť ako podľa
paragrafov, tak podľa svedomia. BSM je jeho jediná možnosť ako sa domôcť svojich práv a peňazí lebo
mimosúdne sa so žalovanou dohodnúť nedalo a ani nedá dodnes.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila tak, že navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. K osobnému motorovému vozidlu Citroen Xsara uviedla, že
strany sa zhodli na tom, že predmetné motorové vozidlo patrí do masy BSM, tiež na zostatkovej cene
tohto motorového vozidla v sume 800 eur, aj na tom, aby bolo prikázané do výlučného vlastníctva
žalobcu, žalovaná bola preto názoru, že súd rozhodol správne a spravodlivo ohľadom osobného

motorového vozidla. K zostatku stavebného sporenia v sume 1054 eur uviedla, že tieto finančné
prostriedkybolispotrebovanévčasetrvaniamanželstva,atedakudňurozvodumanželstvasažalobcom
uvádzané financie spotrebovali v čase trvania manželstva a BSM. Žalovaná počas trvania manželstva
tieto financie použila na náklady na chod domácnosti, starostlivosť o dve maloleté deti a pod., rozhodne
nie pre svoju vlastnú potrebu. Stotožnila sa s rozhodnutím a jeho odôvodnením v tejto časti. K sume

1500 eur uviedla, že žalobca uviedol, že predmetnou sumou disponoval počas manželstva s ňou a za
trvania BSM a že uvedené peniaze boli spotrebované počas trvania BSM na spoločný úver. Mala za to,
že suma 1500 eur, uvádzaná žalobcom, nie je spôsobilá byť predmetom vyporiadania BSM, nakoľko
bola spotrebovaná počas trvania BSM na účely dlhu patriaceho do BSM. Stotožnila sa s rozhodnutím a
jeho odôvodnením v tejto časti. K dlhu u rodičov v sume 600 eur uviedla, že sa stotožňuje s rozhodnutím

súdu v tejto časti, ako aj s rozsiahlym odôvodnením rozsudku. Žalobca v podanom odvolaní okrem iného
žiadal, aby bola žalovaná zaviazaná k náhrade trov právneho zastupovania žalovanej v sume 360 eur.
Tejto požiadavke nerozumie a nie je jej známe, na základe akých skutkových a právnych okolností toto
žalobca požaduje. Žalobca v podstate v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové skutkové ani právne
okolnosti, ktoré by v čase rozhodnutia súdu neboli objasnené, prejednané a zahrnuté do vyjadrenia

strán. Mala za to, že žalobca má len subjektívny pocit krivdy a nespravodlivého rozhodnutia v dôsledku
neznalosti právnych predpisov. Žalobca mal možnosť nechať sa právne zastupovať, pričom by mu
nevznikli zbytočné náklady v odvolacom konaní.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších zmien a doplnení, keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety
prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204
ods. 1 O. s. p., účinného v čase ich podania, akt. § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou
(predtým účastníkmi konania), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O. s. p., akt. § 359
CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 O.
s. p., akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205

ods. 1 O. s. p., akt. § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 O. s. p., akt. § 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu,
pretože rozsah prieskumu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa odvolania strany mal mať
za následok faktické zvrátenie výsledkov konania na súde prvej inštancie, z osobitného predpisu tu
vyplýval aj určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami a od rozhodnutia vo veci samej boli

závislými i ostatné výroky napadnutého rozsudku o poplatkovej povinnosti účastníkov aj o trovách štátu
a trovách konania (§ 212 ods. 2 písm. b/ a d/ O. s. p., akt. § 379 písm. a/ a c/ CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritom viazaný odvolacími dôvodmi a skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP),postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5
dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba navzdory

námietkam žalobcu považovať za vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie v miere postačujúcej
pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej stránke.
Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľa) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou
súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej
argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej

inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich
správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej
veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§
387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej
inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné:

5. Z ustanovenia § 143 O. z. citovaného napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie vyplýva, že 1.
v BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania
manželstva (pričom rozhodná úprava tu obsahuje tiež taxatívny výpočet, čiže vymedzenie všetkých
výnimiek z pravidla, podľa ktorého to, čo nadobúda jeden z manželov za trvania manželstva, patrí
do BSM) a tiež to, že 2. predmetom BSM (ako aj občianskoprávnych vzťahov všeobecne) môžu byť

primárne veci a sekundárne práva alebo iné majetkové hodnoty, pokiaľ to povaha takýchto práv alebo
iných majetkových hodnôt pripúšťa (ďalej tiež len „predmety“). Hmotnoprávna úprava (O. z.) vymedzuje
tiež základný rámec pre spôsob rozhodnutia súdu a i proces dokazovania v tých súdnych konaniach,
v ktorých sa má práve za pomoci autoritatívneho rozhodnutia na to povolaného orgánu štátu reagovať
na stav neochoty rozvedených manželov dospieť k vyporiadaniu BSM dohodou (majúcou samozrejme

pred rozhodnutím súdu prednosť). Spomenutým rámcom pre spôsob rozhodnutia je principiálna potreba
zahrnutia (súdom) do výroku rozhodnutia o vyporiadaní BSM všetkého, čo nadobudol niektorý z
manželov za trvania manželstva a predstavuje vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu z povahy
veci nevylúčené z režimu občianskoprávnych vzťahov, čo zároveň nespadá do zákonného výpočtu
predmetov právnych vzťahov, nemajúcich zdieľať režim BSM a čo napokon existovalo (právne a pokiaľ

to ide, aj fyzicky) v čase zániku BSM a existuje aj v čase rozhodovania o vyporiadaní. Zásadou tu je,
že aj aktíva či pasíva BSM, reprezentované buď majetkovými právami (pohľadávkami) alebo dlhmi,
sa súčasťou výroku rozhodnutia o vyporiadaní BSM (rozsudku alebo zmier schvaľujúceho uznesenia)
môžu stať len vtedy, ak tieto tvoria súčasť vyporiadavaného BSM (v opačnom prípade nie je prečo
ich vyporiadať - teda pri záujme na čo najlepšom pochopení podstaty problému dôvod niečo do

BSM nepatriace medzi bývalých manželov rozdeliť), ak (obdobne ako veci) existujú ešte aj v čase
rozhodovania o vyporiadaní (nakoľko tu inak nie je čo - i tu rozumej samostatným výrokom rozhodnutia
súdu - deliť) a ak jestvuje prinajmenšom požiadavka právnej istoty, pre ktorú sa javí nevyhnutným
celkom jednoznačné určenie toho z bývalých manželov, komu by buď právo alebo záväzok voči tretej
osobe mali pripadnúť (pričom ak tu takejto nevyhnutnosti niet, nie je načo výrok súdneho rozhodnutia o

príslušnú - takto len samoúčelnú - deklaráciu „obohacovať“). Predmety inak na vyporiadanie súce (čoho
podmienkou je preukázanie ich spolupatričnosti k BSM), v čase rozhodovania však už neexistujúce,
pritom z vyporiadania v širšom zmysle slova vylúčenými nie sú, vyporiadať však možno len hodnoty
takýchto už masu BSM opustivších predmetov a to spravidla pripísaním ich hodnoty na vrub toho z
bývalých manželov, ktorý sa o ich „vyvedenie“ z „množiny“ majetku určeného na vyporiadanie postaral

(čo obvykle vedie k tomu, že strane takto si počínajúcej sa zníži suma pripadajúca na jej vyporiadací
podiel, ak je tým, komu má na základe vyporiadania v širšom zmysle slova na vyrovnanie niečo zaplatiť
druhá strana, alebo sa naopak suma majúca byť vyplatená na vyrovnanie v príslušnom rozsahu zvýši -
to vtedy, ak tu diskutovaná okolnosť nastane na strane toho, kto má vyporiadaním nadobudnúť majetok
vo vyššej hodnote a z takéhoto dôvodu doplatiť na vyrovnanie niečo strane nadobúdajúcej menej).

Proces dokazovania tzv. hmotnoprávna úprava (doplňovaná na celok ustanovením § 150 O. z.)
ovplyvňuje tak, že ak je tu pravidlom, že predmety nadobúdané za trvania manželstva hoc aj len jedným
manželom do BSM patria, každú výnimku z takéhoto pravidla je potrebné preukázať a preukazovať
ju musí ten, komu je toto na prospech (čiže ten, kto usiluje buď o vyradenie niektorého z predmetov
z tzv. masy BSM, alebo hodlá ťažiť z existencie takého aktíva či pasíva BSM, pri zohľadnení ktorého

a najmä požiadavky strany na náhradu jej toho, čo z vlastného vynaložila na spoločný majetok,
by vyporiadanie v širšom zmysle slova mohlo dopadnúť celkom inak). U tvrdených pasív BSM, tak
ako aj v prípade tvrdenia o nadobudnutí určitého predmetu za trvania manželstva do výlučného
vlastníctva iba jedného z manželov (ak tu nejde o nesporné výnimky podľa § 143 O. z.) pritom platí,že na preukázanie výnimky nie je postačujúcim preukázanie takého spôsobu nadobudnutia finančných
prostriedkov (slúžiacich na obstaranie predmetu inak patriaceho do BSM), ktorý buď už na nadobudnutie
kvalifikuje len jedného manžela, alebo ho má zvýhodniť až pri vyporiadaní; ale tiež preukázanie použitia

na sledovaný účel a len naň výlučne takýchto prostriedkov. Uvedené je problémom vyjadriteľným
tiež tak, že pri obstarávaní predmetov za prostriedky nepatriace do BSM nesmie dôjsť k obraznému
„zliatiu“ týchto prostriedkov s prostriedkami naopak do BSM patriacimi; to, že k takémuto „zliatiu“
nedošlo (čiže výlučnosť použitia prostriedkov nepatriacich do BSM), je rovnako povinný preukázať (i tu
spôsobom vlastným dôkaznému konaniu, čiže nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti) ten, kto tvrdí

buď výnimku z pravidla nadobúdania do BSM alebo sleduje zámer urobiť súčasťou vyporiadania tiež
poskytnutie mu náhrady za to, čo z vlastného majetku vynaložil na majetok spoločný a pre prípad opaku
(rozumej nepreukázania použitia na konkrétny účel výlučne vlastných alebo iných do BSM nepatriacich
prostriedkov) je z pohľadu zmarenia sledovaného cieľa už celkom bez významu, v akom pomere sa na
výslednej sume, majúcej byť vynaloženej na obstaranie podieľali prostriedky z BSM a v akom prostriedky
mimo neho).

Práve uvedené muselo mať aj v prejednávanej veci za následok, že ak sa žalobcovi nepodarilo
preukázať použitie prostriedkov z ním tvrdenej pôžičky (600 eur, ktoré si mal žalobca požičať od svojich
rodičov) na majetok patriaci do BSM (rozumej v smere vyššie priblíženej výlučnosti použitia), muselo už
byťbezpredmetným,vakomrozsahuačibolakčasuzánikuBSMpôžičkasplatená(náhraduzačokoľvek
v takejto súvislosti žalobcom zaplatené totiž v rámci vyporiadania BSM priznať nešlo). Nedôvodnou tak

bola odvolacia námietka, ktorou žalobca žiadal spoluúčasť žalovanej v 1-ici na dlhu žalobcu voči rodičom
žalobcu, t. j. aby bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie sumu 300 eur.
Taktiežnedôvodnoubolaodvolacianámietkažalobcuojehonesúhlasesozaplatenímžalovanejpolovice
hodnoty auta Citroën Xsara z dôvodu, že si žalovaná vzala z ich bytu všetky hmotné a cenné veci
viacnásobne prevyšujúce cenu auta. Odvolací súd ju považuje za nedôvodnú z viacerých dôvodov. V

konaní o vyporiadanie BSM súd po nevyporiadanom majetku z bezpodielového spoluvlastníctva nepátra
a vychádza zo skutkového opisu vecí tak, ako ho vykonali strany. Pri posúdení otázky, či určitý majetok
patrí do nevyporiadaného BSM, nie je súd viazaný právnym posúdením strán (viď uznesenie Krajského
súdu v Hradci Králové, pobočka Pardubice z 18.12.2002 sp. zn. 24Co/531/2002-133). Odvolací súd
poukazuje na skutočnosť, že strany v konaní pred súdom prvej inštancie nežiadali vyporiadať žiadne

iné hnuteľné veci ako motorové vozidlo Citroën Xsara a preto tvrdenie žalobcu, že žalovaná si na
základe dohody strán vzala z ich bytu všetky hmotné a cenné veci viacnásobne prevyšujúce cenu
auta a žalobcovi malo zostať auto, nemožno vyhodnotiť inak ako účelové a nepreukázané (žalobca
nepreukázal existenciu takýchto vecí, žiadnym spôsobom ich nekonkretizoval a nešpecifikoval, netvrdil
ani nepreukázal že by malo ísť o veci patriace do BSM ani nepreukázal existenciu uvedenej dohody,

nenavrhol v tomto smere vykonanie žiadneho dokazovania, keď naviac skutočnosti a dôkazy, ktoré
neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa boli pri odvolaní proti rozsudku vo veci samej odvolacím
dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O. s. p.), a ani správanie žalovanej tak nešlo vyhodnotiť
ako rozporné s dobrými mravmi (§3 ods. 1 O. z.).
Odvolateľ tiež nesúhlasil s názorom, že nemá žiaden nárok na vyporiadanie zostatku finančných

prostriedkov v sume 1054 eur z vyplateného stavebného sporenia. Odvolací súd uvádza, že s tvrdeniami
žalobcu ohľadom tohto zostatku, uvedenými žalobcom už pred súdom prvej inštancie, sa riadne a
dostatočne vysporiadal súd prvej inštancie a odvolací súd sa stotožňuje s jeho záverom, že uvedené
finančné prostriedky boli spotrebované za trvania manželstva strán na bežnú spotrebu rodiny a náklady
spojené s užívaním a udržiavaním majetku v BSM strán. K tvrdeniam o zablokovaní účtu žalovanou iba

na okraj odvolací súd uvádza, že samotná skutočnosť, že na účte v peňažnom ústave sú uložené aj
prostriedky v BSM, neoprávňuje manžela majiteľa účtu k nakladaniu s prostriedkami na tomto účte (sp.
zn. 22Cdo 2793/2006/rozhodnutie NS ČR/).
Taktiež sa už prvoinštančný súd riadne a dostatočne vysporiadal s tvrdeniami žalobcu ohľadom sumy
1500 eur, ktorú sumu počas trvania manželstva so žalovanou, v čase keď žili oddelene, poslal žalobca

žalovanej na splatenie spoločného úveru, ako výživné pre deti, na nájom, plyn a elektrinu, ktorú sumu
žiadal vyporiadať žalobca tak, že mu žalovaná vyplatí jej polovicu. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom
súdu prvej inštancie, ktorý uzavrel, že ide o finančné prostriedky spotrebované počas manželstva na
bežnú spotrebu a náklady spojené s užívaním a udržiavaním majetku v BSM strán, z ktorého dôvodu
táto suma nemôže byť predmetom vyporiadania zaniknutého BSM.

K tvrdeniu žalobcu, že bol uvedený žalovanou do omylu, odvolací súd uvádza, že vzhľadom na
všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť
zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samotnej podstaty práva, právny omyl, vychádzajúci z
neznalostiustanovenípráva,môžebyťospravedlniteľnýlenvýnimočne.Otakútovýnimočnosťokolností,za ktorých môže byť aj právny omyl ospravedlniteľný, v prejednávanej veci nešlo, žalovaný neuviedol
žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by tomu nasvedčovali, keď pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa
predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou.

Požiadavka žalobcu, aby bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť jej poskytnuté právne služby bola
nedôvodná, neprislúchajúca žalobcovi, nakoľko ide o vzťah žalovanej a jej advokátky a platenie trov
v rozhodnom období upravoval § 140 ods. 1 O. s. p. tak, že každý účastník platí trovy konania, ktoré
vznikajú jemu osobne, a trovy svojho zástupcu.
Skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych

záverov,kuktorýmdospelsúdprvejinštancieavecnúsprávnosťnapadnutéhorozsudku,pretoodvolanie
žalobcu z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Žalobca v
odvolaní neprodukoval žiadne relevantné nové tvrdenia, s ktorými by sa nevysporiadal už súd prvej
inštancie, odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane výrokov o náhrade trov
konania, o vyhradení rozhodnutia o trovách štátu samostatnému uzneseniu a o poplatkovej povinnosti
(nespochybňovaných odvolaním) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

Odvolací súd na záver uvádza, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia. Súd prvej inštancie postačujúco odôvodnil svoje rozhodnutie; jeho zdôvodnenie
ako celok spĺňa parametre zákona na odôvodnenie rozsudku, je v ňom totiž dostatočne vysvetlené
z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal aj ako vec - zistený skutkový stav - právne posúdil. Za

odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým
nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces
totiž nepatrí právo účastníka konania (t. č. strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)

pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).

6. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262

ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnej žalovanej priznal právo
na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech
vo veci (žalovaná), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci
úspech nemala (žalobca).
Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu

trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262
ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

7. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 <. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§

426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)