Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. december 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/192/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713212200
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5713212200.10

Rozhodnutie

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v spore žalobcu: A. C., E..
XX.XX.XXXX,I.S.XX,XXXXXA.,právnezastúpený:JUDr.KatarínouTuranskou,advokátkousosídlom
Štúrovo námestie 10520/13B, 036 01 Martin, proti žalovanému: 2T Reality, s.r.o. so sídlom Národná
681/19, 010 01 Žilina, IČO: 36 820 199, právne zastúpený: JUDr. Jánom Súkeníkom, advokátom so
sídlom Stred 60/55, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 50 097 351, v konaní o zrušenie rozhodcovského

rozsudku a návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd, vo vzťahu k A. C., E.. XX.XX.XXXX, I. S. XX, XXX XX A., zrušuje rozhodcovský rozsudok sp.zn.
3 Rci/1014/11 vydaný dňa 9.07.2013 Bratislavským rozhodcovským súdom zriadeným pri Capitol Legal
Arbitration s.r.o. so sídlom Panenská 24, 811 03 Bratislava.
II. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.08.2013 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského
rozsudku sp.zn. 3Rci 1014/11 zo dňa 9.07.2013 vydaného Bratislavským rozhodcovským súdom
zriadeným pri Capitol Legal Arbitration s.r.o. so sídlom Panenská 24, 811 03 Bratislava. Žalobca súčasne
žiadal o odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku. Svoju žalobu žalobca odôvodnil
nasledovne: Dňa 21.07.2010 uzavrel žalobca so žalovaným Dohodu o zložení blokovacieho depozitu,
ktorá bola uzavretá na dobu určitú, a to do 31.08.2010. Žalovaný ako sprostredkovateľ pri uzatváraní

a plnení predmetnej dohody konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, žalobca ako fyzická
osoba - spotrebiteľ nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Na základe uvedeného, v
danom prípade išlo o zmluvu spotrebiteľskú. Súčasťou Dohody o zložení blokovacieho depozitu, článok
VI. bod 3, je rozhodcovská doložka, ktorá v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka
obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá určuje, že všetky spory vzniknuté z predmetnej dohody
sa predložia na rozhodnutie výlučne Bratislavskému rozhodcovskému súdu. Rozhodcovská doložka,

ktorá spotrebiteľovi neumožňuje voľbu, na ktorom súde bude vedené konanie je aj súčasťou Zmluvy o
výhradnom sprostredkovaní realitných služieb zo dňa 21.07.2010 uzavretej medzi žalovaným a U. Š.,
označeným v rozhodcovskom rozsudku ako žalovaný v rade 1/ a Y. Š. označenou v rozhodcovskom
rozsudku ako žalovaná v rade 2/. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že rozhodcovská doložka,
ktorá je súčasťou Dohody o zložení blokovacieho depozitu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
a to s ohľadom na skutočnosť, že žalobcovi ako spotrebiteľovi nebola daná možnosť výberu, na

ktorom súde bude konanie vedené. Uvedená rozhodcovská doložka striktne zakladá právomoc riešenia
všetkých sporov výlučne Bratislavskému rozhodcovskému súdu, čím bráni žalobcovi v uplatnení práva
podať žalobu alebo iné podanie na iný orgán ako arbitrážny. Rozhodcovský rozsudok vydaný na
základe neprijateľnej zmluvnej podmienky je nulitným právnym aktom. Žalobca v žalobe zároveň
spochybnil samotnú účinnosť Dohody o zložení blokovacieho depozitu a tiež namietal neprimeranosť v
rozhodcovskom rozsudku uloženej zmluvnej pokuty, ktorá podľa jeho tvrdení zanikla spolu so zánikom

Dohody o zložení blokovacieho depozitu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to,
že došlo k naplneniu dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ods. 1 písm.j) a písm. g) Zákona o rozhodcovskom konaní a zároveň je daný dôvod na odloženie vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenia sa žalobca v tomto konaní domáha.
2. Okresný súd Martin uznesením č.k. 5C/192/2013 - 24 zo dňa 9.09.2013 odložil vykonateľnosť

Rozhodcovského rozsudku vydaného Bratislavským rozhodcovským súdom zriadeným pri Capitol Legal
Arbitration s.r.o., IČO: 35 965 355 pod sp.zn. 3Rci 1014/11 dňa 9.07.2013. Dňa 18.10.2013 bolo
tunajšiemu súdu doručené odvolanie žalovaného proti uzneseniu tunajšieho súdu č.k. 5C/192/2013 - 24
zo dňa 9.09.2013 a dňa 25.11.2013 bolo tunajšiemu súdu doručené doplnenie odvolania žalovaného
proti napadnutému uzneseniu. Krajský súd Žilina ako súd odvolací, uznesením č.k. 11 CO/271/2013 -

52 zo dňa 31.03.2014, uznesenie okresného súdu č.k. 5C/192/2013 - 24 zo dňa 9.09.2013 zrušil a vec
vrátil súdu na ďalšie konanie.
3. Následne Okresný súd Martin opätovne rozhodol o návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku tak, že uznesením č.k. 5C/192/2013 - 67 zo dňa 25.07.2014 odložil
vykonateľnosť Rozhodcovského rozsudku vydaného Bratislavským rozhodcovským súdom zriadeným
pri Capitol Legal Arbitration s.r.o., IČO: 35 965 355 pod sp.zn. 3Rci 1014/11 dňa 9.07.2013, do

právoplatného rozhodnutia vo veci samej, a to vo vzťahu k žalobcovi, označenému v rozhodcovskom
rozsudku ako žalovaný v rade III.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 27.05.2015, ktorého sa zúčastnil žalobca osobne, právna
zástupkyňa žalobcu a zvolený zástupca žalovaného, U.. Z. I.. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil.
5. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalobca na žalobe doručenej súdu dňa

23.08.2013 trvá. Medzi stranami sporu bola uzavretá Dohoda o zložení blokovacieho depozitu, ktorá
je svojim obsahom spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia týkajúce sa ochrany
spotrebiteľa, je preto povinnosťou súdu skúmať nerovnováhu, ktorá bola pri uzatváraní spotrebiteľskej
zmluvy, ktorá spočíva predovšetkým v tom, že rozhodcovská doložka uzavretá medzi stranami sporu
nebola individuálne dojednaná, čím došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa. To, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá sa v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
považuje za neplatnú. Žalobca sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku s tým, že svoj nárok
opiera o ust. § 40 ods. 1 písm. j) a písm. g) Zákona o rozhodcovskom konaní s poukazom na ust.
§ 53 Občianskeho zákonníka. Zo strany súdu došlo k vydaniu rozhodnutia o odklade vykonateľnosti

predmetného rozhodcovského rozsudku, žalobca preto žiada súd, aby rozhodol len v časti zrušenia
rozhodcovského rozsudku.
6. Na pojednávaní bol súdom vypočutý žalobca, ktorý uviedol nasledovné: Pri kúpe bytu cez žalovaného
bolo žalobcovi povedané aká je cena bytu. Žalobca žalovaného upozornil, že nemá takú finančnú
hotovosť ako je cena bytu a nemá ani možnosť splácať financovanie cez inú spoločnosť. Pán I. žalobcovi

povedal, že v tom nevidí žiadny problém, že to zariadi tak, že financovanie bytu bude zabezpečené cez
ich spoločnosť. Spočívalo to v tom, že pán I. žalobcovi poradil do akej banky má ísť a za kým, t.z. išlo o
štandardné vybavovanie financií prostredníctvom banky. Následne obišli niekoľko bánk. Problémy však
spočívali v tom, že vlastníci bytu potrebovali uhradiť dlh, ktorý im uhradil žalobca celkom vo výške 5.000,-
€. Žalobca teda zobral úver na byt, ktorý ešte nevlastnil. Celá situácia sa vyriešila tak, že mama žalobcu

si zobrala úver, aby mohol žalobca vyplatiť manželov Š., vlastníkov bytu. Pokiaľ ide o uzatváranie zmluvy
so žalovaným, rozhodcovský súd žalobcovi nehovoril nič, spoľahol sa len na jednanie žalovaného, ktoré
vo vzťahu k nemu bolo seriózne. Pokiaľ išlo o finančnú čiastku za sprostredkovanie s tým žalobca
nesúhlasil.
7. Zvolený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol nasledovné: S majiteľmi bytu, manželmi Š.A.

sa ako majiteľ realitnej kancelárie stretol tak, že títo kontaktovali realitnú kanceláriu za účelom predaja
ich bytu. Následne realitná kancelária urobila s nimi zmluvu a inzerovala predaj bytu s tým, že sa
našiel kupec, žalobca, s ktorým bola vykonaná ohliadka bytu, spísaný zápis z ohliadky a dohodnutá
provízia. Žalobca pri kúpe bytu uviedol, že časť peňazí má v hotovosti a časť musí zabezpečiť iným
financovaním, na to p. I. uviedol, že banky, s ktorými mal doteraz skúsenosti akceptujú aj diéty u vodičov

kamiónov ako príjem tak, že takýmto spôsobom by bolo možné dofinancovanie kúpnej ceny bytu. S
pánom Š., vlastníkom bytu, bola spísaná výhradná zmluva, pričom s p. I. bolo jednané aj o možnosti
obídenia realitnej kancelárie, na čo však p. I. ako majiteľ realitnej kancelárie nemohol reagovať. Pokiaľ
ide o uzavretie zmluvy so žalobcom, p. I. ho upozornil na rozhodcovskú doložku. Zmluva bola riadne
podpísaná, bez časovej tiesne, bez vyhrážok. Nakoľko zo strany žalobcu nedošlo k plneniu bol podaný

návrh na rozhodcovský súd s tým, že od manželov Š. bola suma priznaná rozhodcovským rozsudkom
získaná v exekúcii. Zo zmluvnej pokuty bolo manželom Š. odpustené 50%. Pokiaľ ide o zmluvu uzavretú
medzi realitnou kanceláriou a žalobcom, táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, ktorú majiteľ realitnej
kancelárie v čase jej uzavretia považoval za vyhotovenú v súlade so zákonom.8. Následne sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a rozhodol vo
veci samej rozsudkom č.k. 5C/192/2013 - 106 zo dňa 27.05.2015, ktorým zrušil rozhodcovský rozsudok
sp.zn. 3 Rci/1014/11 zo dňa 9.07.2013 vydaný Bratislavským rozhodcovským súdom zriadeným pri

Capitol Lgeal Arbitration s.r.o. so sídlom Panenská 24, 811 03 Bratislava. Žalovanému zároveň uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania celkom vo výške 248,54 €. Dňa 25.08.2015 bolo tunajšiemu
súdu doručené odvolanie žalovaného proti rozsudku, ktorým súd rozhodol vo veci samej. Krajský súd
Žilina ako súd odvolací, uznesením č.k. 8Co/581/2015 - 138 zo dňa 29.01.2016, rozsudok okresného
súdu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

9. Dňa 18.05.2016 bolo tunajšiemu súdu doručené oznámenie právnej zástupkyne žalobcu, ktorá súdu
oznámila, že na podklade rozhodcovského rozsudku sp.zn. 3 Rci/1014/11 zo dňa 9.07.2013, ktorého
zrušenia sa žalobca v tomto konaní domáha, bolo na úrade súdneho exekútora JUDr. Ing. Pavla Malíka
na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 5.09.2013 začaté exekučné konanie. O
návrhu žalobcu (povinného v exekučnom konaní) na povolenie odkladu exekúcie do rozhodnutia súdu
o zrušení rozhodcovského rozsudku, doposiaľ rozhodnuté nebolo.

10. Dňa 26.09.2016 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie právnej zástupkyne žalobcu, ktorým došlo
k úprave žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Právna zástupkyňa v podaní uviedla nasledovné:
Od 1.01.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
V zmysle ust. § 73 ods. 1 a 3 zákona sa ustanovenia tohto zákona použijú aj na rozhodcovské
konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1.01.2015. Rozhodcovská zmluva

uzavretápred1.01.2015savšakspravujepredpismiúčinnýmivčasejejuzavretia.Zuvedenéhovyplýva,
že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku neskončené do 31.12.2014 sa nedokončia podľa
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ale dokončia sa podľa zákona č. 335/2014 Z.z.
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Dňa 21.07.2010 uzavrel žalobca so žalovaným Dohodu o
zložení blokovacieho depozitu, ktorá bola uzavretá na dobu určitú, a to do 31.08.2010. V danom prípade

išlo, podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka, o zmluvu spotrebiteľskú. Súčasťou Dohody, v článku VI.
bod 3, je aj rozhodcovská doložka. Ide tu o prípad, keď sa zmluvnou podmienkou vylúči možnosť
uplatnenia nároku spotrebiteľa, žalobcu, zo spotrebiteľskej zmluvy na súde a na základe rozhodcovskej
doložky sa táto právomoc zverí výlučne rozhodcovskému súdu. Zákonom č. 335/2014 Z.z. bol zavedený
inštitút spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Táto úprava sa však týka iba tých spotrebiteľských zmlúv,

ktoré boli uzavreté od 1.01.2015, dovtedy uzavreté spotrebiteľské zmluvy idú v režime zákona č.
244/2002 Z.z. Dojednaná rozhodcovská doložka zakladá výlučnú právomoc rozhodcovského súdu.
Uvedené ustanovenie je neprijateľné v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Tak pri Dohode o zložení blokovacieho depozitu ako aj pri Zápise z ohliadky nehnuteľnosti sa jednalo o

vopred naformulované zmluvné klauzuly, ktoré neboli spotrebiteľom individuálne dojednané. Podľa ust.
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.Nazákladeuvedenéhožalobcažiadal,včastitýkajúcejsažalobcu,vrozhodcovskomrozsudku
označený ako žalovaný v rade III, vo výrokoch IV., V. a VI. o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
11. Dňa 14.11.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného k úprave žaloby

zo dňa 22.09.2016, ktorý uviedol, že so skutočnosťami, ktoré žalobca uvádza v podaní zo dňa
22.09.2016 žalovaný nesúhlasí. Z ust. § 53 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka vyplýva, že
za neprijateľnú zmluvnú podmienku nemožno považovať takú zmluvnú podmienku, ktorá bola so
spotrebiteľom individuálne dojednaná. Na preukázanie individuálnosti dojednania zmluvnej podmienky
žalovaný predložil súdu listinné dôkazy, a to objednávky sprostredkovania realitných služieb, dohodu o

zložení blokovacieho depozitu, zápisy z ohliadky nehnuteľnosti, zmluvu o výhradnom sprostredkovaní
realitných služieb, objednávky na sprostredkovanie predaja nehnuteľností a zmluvu o sprostredkovaní, z
ktorých je zrejmé, že tieto neobsahujú ustanovenia o rozhodcovskej doložke. Žalovaný ďalej uviedol, že
rozhodcovská doložka bola so žalobcom dojednaná individuálne a závisela od prejavu vôle záujemcu.
S poukazom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby súd žalobu žalobcu zamietol.

12. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.11.2016, ktorého sa zúčastnil žalobca osobne, právny
zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného, na základe substitučnej plnej moci A.. O. A.. Žalovaný
sa pojednávania nezúčastnil.
13. Žalobca na pojednávaní uviedol, že po zvážení celej situácie ako aj toho, akým spôsobom došlo k
poskytnutiuslužby,ktorúpotrebovalzostranyžalovaného,kedymunamiestoprísľubuvybaveniafinancií

na zabezpečenie bytu nebola táto služba vôbec poskytnutá, je ochotný túto skutočnosť zohľadniť. Na
základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu bolo žalobcovi súdnym exekútorom stiahnuté
600,- €. Túto sumu je žalobca žalovanému ochotný ponechať, za účelom dohody s protistranou. Právny
zástupca žalovaného uviedol, že suma, ktorá je pre žalovaného prijateľná je 2 000,- €.14. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že na podanej žalobe trvá tak ako bola
bližšie špecifikovaná v podaní zo dňa 22.09.2016. Uzavretie spotrebiteľskej zmluvy medzi žalobcom
a žalovaným spochybňované nebolo. V rámci spotrebiteľskej zmluvy bola dojednaná rozhodcovská

doložka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. V takomto prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. Žalobca svoj
nárok odvodzuje od ust. § 45 ods. 1 písm. i) Zákona o rozhodcovskom spotrebiteľskom konaní. V rámci
všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa sa poukazuje aj na ust. § 53
a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré takéto neprijateľné podmienky upravuje. Ust. § 53 ods. 4 písm.

r) Občianskeho zákonníka, účinného do 31.12.2014, t.j. v čase podpisovania spotrebiteľských zmlúv,
považuje za neprijateľnú podmienku ustanovenia, ktoré v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky
vyžadujú od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Žalobca ako
spotrebiteľ, ktorý nemá právne povedomie nemohol vedieť a ani nevedel, čo je to pojem rozhodcovská
doložka alebo rozhodcovská zmluva. Upozornenie žalovaného na dojednanie rozhodcovskej doložky
podľa názoru právnej zástupkyne neznamená jej individuálne dojednane, chýba prejav vôle spotrebiteľa

uzavrieť rozhodcovskú doložku. Žalobca uviedol, že pokiaľ ide o Dohodu o zložení blokovacieho
depozitu, v článku 3 bolo uvedené, že žalobca je povinný vložiť na účet spoločnosti sumu 2 600,- € ako
blokovaní depozit. Takúto sumu žalovaný na účet spoločnosti nikdy nevložil.
15.Právnyzástupcažalovanéhouviedol,žesavplnomrozsahupridržiavasvojhopísomnéhostanoviska
zo dňa 10.11.2016, ktoré zaslal súdu. Aj keď v tomto prípade má žalovaný postavenie spotrebiteľa

a slúžia mu na ochranu práva spotrebiteľa, nejedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaný
poukazuje na ust. § 53 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého individuálne
dojednanézmluvnépodmienkysanepovažujúzaneplatné.Vsúvislostispredloženímlistinnýchdôkazov
až dňa 10.11.2016 žalovaný poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Žilina v tomto konaní, v zmysle
ktoréhovdôsledkunesplneniapoučovacejpovinnostiokresnéhosúdužalovanýnevedelvakomrozsahu

a akým spôsobom má zamerať svoju dôkaznú povinnosť. Z podkladov predložených žalovaných
vyplýva, že žalovaný vždy dával osobe, s ktorou zmluvu uzatváral, na výber, či chce mať v zmluve
dojednané rozhodcovskú doložku alebo nie. Žalovaný má za to, že rozhodcovská doložka dojednaná
medzi žalobcom a žalovaným bola dojednaná individuálne a preto sa nejedná o neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Obsah, resp. platnosť rozhodcovskej doložky je potrebné posudzovať podľa právnej úpravy

platnej do 31.12.2014, t.j. podľa zákona č. 244/2002 Z.z. Žalovaný zároveň požiadal súd o výsluch p.
I. ako svedka v tomto konaní, s ktorým žalobca ako s osobou oprávnenou uzatvoril Dohodu o zložení
blokovacieho depozitu.
16. Žalobca na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o dojednanie rozhodcovskej doložky, nevie aké
praktiky mal p. I. predtým ako s ním podpisoval zmluvu, či teda predložil dve zmluvy s tým, že v jednej

z nich bola rozhodcovská doložka dojednaná a v druhej nebola. Žalobcovi bola pri uzatváraní zmluvy
predložená jedna zmluva, ktorú mal možnosť podpísať alebo nepodpísať, iné nemal na výber.
17. Následne právny zástupca žalovaného pristúpil ku kladeniu otázok žalobcovi, ktorý uviedol
nasledovné: Na otázku, či mal možnosť žalobca upravovať návrh dohody, žalobca uviedol, že o ničom
nejednali. Na otázku z akého dôvodu sú v dohode opravované sumy, žalobca uviedol, že to bolo z toho

dôvodu, že predávajúci cúvli, nebolo to zo strany žalobcu. Na otázku, aký časový priestor mal žalobca
na oboznámenie sa so zmluvou, tento uviedol, že to bolo do pol hodiny, čo tam sedeli. Na otázku, kto
bol prítomný pri podpísaní dohody, žalobca uviedol, že tam bol on, p. I. a predávajúci s manželkou. Byt
nakoniec žalobca od týchto predávajúcich kúpil mimo realitnú kanceláriu.
18. Na návrh právneho zástupcu žalovaného bol ako svedok súdom vypočutý p. I., ktorý uviedol

nasledovné: Ako konateľ žalovaného sa stretol so žalobcom, ktorých chcel ísť pozrieť nehnuteľnosť na
ulici S. K. A.. Pred ohliadnutím podpísal zápis o ohliadke nehnuteľnosti, byt následne spoločne ohliadli.
Pán I. následne dal žalobcovi zmluvu o depozite, aby sa s ňou mohol oboznámiť s tým, že sa stretli v
kaviarni, kde túto zmluvu podpísali. Boli tam len oni dvaja. Zmluvu o vložení blokovacieho depozitu dal p.
I. žalobcovi po vykonaní ohliadky, keď prejavil o byt záujem. Pokiaľ si spomína v tomto byte sa ešte raz

so žalobcom stretli spolu s manželmi Š.. Pri prvej ohliadke bol asi len pán Š.. V spoločnosti 2T Reality,
s.r.o. bol stanovený postup, podľa ktorého klientom ponúkali zápisy aj dohody bez rozhodcovského súdu
alebo s rozhodcovským súdom. Pokiaľ ide o tento prípad, p. I. mal zápis s formuláciou rozhodcovského
súdu aj bez a pred ohliadkou dal klientovi na výber, ktorú zápisnicu si vyberie a podpíše. Rovnako
postupoval aj po ohliadke v Dohode o vložení blokovacieho depozitu, t.z. dal žalobcovi na výber z dvoch

zmlúv a na druhý deň zmluvu podpisovali.
19. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu, akým spôsobom informoval žalobcu o tom, že zmluva
obsahuje alebo neobsahuje rozhodcovskú doložku, svedok uviedol, že žalobcovi uviedol, že súčasťou
zmluvyjesankciapreprípadobídeniarealitnejkancelárie,ktorábudevymáhanározhodcovskýmsúdom,pretože v opačnom prípade by to na bežnom súde trvalo roky. Na otázku prečo svedok tieto skutočnosti
neuviedol vo svojej výpovedi pred súdom, keď zastupoval žalovaného, svedok uviedol, že sa ho vtedy
na to nikto nepýtal, teraz predložil právnemu zástupcovi zmluvy, ktoré boli aj bez rozhodcovskej doložky.

20. Súd sa oboznámil s listinnými dokladmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a to kópiou dohody
o zložení blokovacieho certifikátu zo dňa 21.07.2010, zápisom z ohliadky zo dňa 20.07.2010,
rozhodcovským rozsudkom sp.zn. 3Rci 1014/11 zo dňa 9.07.2013, výpisom z obchodného registra
žalovaného zo dňa 12.05.2014, dokladom o prevzatí rozhodcovského rozsudku žalobcom a listinnými
dokladmi predloženými žalovaným na pojednávaní - dohodou o sprostredkovaní realitných služieb -

predaj, zápisom z ohliadky nehnuteľnosti, zmluvou o výhradnom sprostredkovaní realitných služieb,
zmluvou o sprostredkovaní, objednávkou sprostredkovania predaja nehnuteľností.

21. Právna zástupkyňa žalobcu v záverečnej reči uviedla, že na podanej žalobe trvá. Účelom právnych
predpisov na ochranu spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré nemajú právne povedomie a vzdelanie. S
tým, že rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne žalobca nesúhlasí. Doposiaľ neboli súdu

predložené žiadne dôkazy preukazujúce, že by žalovaný rozhodcovskú doložku dojednal individuálne.
Aj zo smernice Rady EÚ o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vyplýva, že podmienka
sa vždy považuje sa nedojednanú individuálne, ak bola vopred spísaná a spotrebiteľ nemohol ovplyvniť
jej obsah. Aj samotný svedok na pojednávaní uviedol, že majú vopred naformulované zmluvy, ktoré
predkladajú klientom a žalobcu len upozornil na rozhodcovskú doložku. Žalovaný tiež uviedol, že v

súčasnosti už tieto zmluvy riešia inak, avšak v danej dobe ju považoval za vyhotovenú v súlade
so zákonom. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne, ani
vysvetlená žalobcovi individuálne. Rovnako výpoveď svedka je protirečivá. Žalobca tak žiada, aby súd
jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

22. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že na základe vykonaného dokazovania v
tomto konaní bolo preukázané, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Žalovaný poukázal na výpoveď p. I.
vypočutého ako svedka v tomto konaní ako aj na listinné dôkazy predložené súdu, z ktorých vyplýva,
že nebolo bežnou praxou žalovaného používanie zmlúv obsahujúcich rozhodcovskú doložku, záležalo
vždy od záujemcu o kúpu alebo predaj nehnuteľnosti, teda spotrebiteľa, či v danom prípade súhlasí s

rozhodcovskou doložkou alebo nie. Z Dohody o zložení blokovacieho depozitu je zrejmé, že v nej boli
vykonávané úpravy na základe žiadostí žalobcu a teda žalobca mal možnosť ovplyvniť jej obsah. Čo sa
týka obsahu rozhodcovskej doložky žalovaný má za to, že bola dojednaná platne, nakoľko má všetky
náležitosti,ktorévyžadovalavtedajšiaprávnaúprava,malapísomnúformuabolasúčasťousamostatnej
dohody. Aj z toho dôvodu ju považuje žalovaný za platnú. Z toho dôvodu má žalovaný za to, že bola daná

právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť a žiada, aby súd žalobu žalobcu zamietol.

23. Súd pojednávanie odročil na 14.12.2016.

24. Súd sa oboznámil s listinnými dokladmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil nasledovný

skutkový a právny stav:

25. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 21.07.2010 uzavretá Dohoda o zložení blokovacieho
depozitu, v ktorej žalobca vyhlásil, že má v úmysle uzatvoriť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude
odplatný prevod bytu vo vlastníctve U. Š. a Y. Š. nachádzajúceho sa na ulici S. Č.. X K. A.. Podpisom

Dohody sa žalobca zároveň zaviazal uhradiť žalovanému blokovací depozit vo výške 2 600,- €, a to
v lehote do 31.07.2010, pričom v prípade nesplnenia povinnosti bola dohodnutá zmluvná pokuta vo
výške 1 000,- €. Súčasťou Dohody o zložení blokovacieho depozitu je, v článku VI. bod 3, rozhodcovská
doložka, v zmysle ktorej sa účastníci tejto dohody dohodli, že všetky spory vzniknuté z právnych vzťahov
z tejto zmluvy alebo súvisiacich s touto zmluvou, predložia na rozhodnutie výlučne Bratislavskému

rozhodcovskému súdu zriadenému pri Capitol Legal Arbitration s.r.o. so sídlom Panenská 24, 811
03 Bratislava. Žalovaný, 2T Reality, s.r.o. so sídlom Národná 681/19, 010 01 Žilina, IČO: 36 820
199, vystupoval v Dohode o zložení blokovacieho depozitu ako sprostredkovateľ a žalobca, A. C.,
E.. XX.XX.XXXX, ako záujemca o kúpu bytu/klient. K uzavretiu Dohody došlo po vykonaní ohliadky
nehnuteľnosti uskutočnenej dňa 20.07.2010.

26. V deň vykonania ohliadky nehnuteľnosti, t.j. dňa 20.07.2010, vykonal sprostredkovateľ s klientom
Zápis z ohliadky nehnuteľnosti, súčasťou ktorého je dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 2 500,-
€, v prípade uskutočnenia prevodu vlastníckych práv k prevádzanej nehnuteľnosti na svoju alebotretiu osobu, bez účasti sprostredkovateľa, t.j. priamo s predávajúcimi, manželmi Š.. Vlastníci bytu
ako predávajúci uzavreli so sprostredkovateľom predaja, žalovaným, dňa 21.07.2010 Zmluvu o
sprostredkovaní, predmetom ktorej bol záväzok sprostredkovateľa vyvíjať pre vlastníkov bytu činnosť

smerujúcu k uzavretiu kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu.

27. Dňa 16.02.2011 uzatvorili vlastníci bytu so žalobcom Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný
prevod vlastníckeho práva k bytu, bez účasti sprostredkovateľa predaja. Dňa 28.02.2011 vlastníci bytu
odstúpili od Zmluvy o sprostredkovaní z dôvodu neplnenia povinnosti tejto zmluvy zo strany žalobcu.

Následne sprostredkovateľ predaja vystavil vlastníkom bytu faktúru na zaplatenie provízie dohodnutej v
Zmluve, ktorú vlastníci bytu v uloženej lehote neuhradili.

28. Žalobou podanou na príslušnom rozhodcovskom súde sa sprostredkovateľ predaja ako žalobca
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd vlastníkov bytu, označených ako žalovaný v rade 1/ a
žalovaný v rade 2/ zaviazal na zaplatenie dohodnutej provízie a záujemcovi o kúpu bytu označenému

ako žalovaný v rade 3/, žalobcovi v tomto konaní, uložil povinnosť zaplatiť sprostredkovateľovi predaja,
žalovanému v tomto konaní, dohodnutú zmluvnú pokutu

29. Bratislavský rozhodcovský súd vydal vo veci dňa 9.07.2013 rozhodcovský rozsudok č.k. 3Rci
1014/11, ktorým žalovanému v rade III, žalobcovi v tomto konaní, uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi,

žalovanému v tomto konaní, zmluvnú pokutu vo výške 3 500,- €, poplatok za rozhodcovské konanie vo
výške 261,- € a trovy právneho zastúpenia vo výške 205,01 €. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku
vyplýva, že tento si právomoc vo veci rozhodnúť, voči žalovaným v rade 1/ a 2/, odvodil od rozhodcovskej
doložky, ktorá je súčasťou Zmluvy o sprostredkovaní a voči žalovanému v rade 3/, žalobcovi v tomto
konaní, od rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou Dohody o zložení blokovacieho depozitu, v článku

VI. bod 3.

30. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.08.2013 v súlade s úpravou žaloby zo
dňa 22.09.2016 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Bratislavského rozhodcovského súdu
zriadeného pri Capitol Lgeal Arbitration s.r.o. so sídlom Panenská 24, 811 03 Bratislava sp.zn. 3Rci

1014/11 zo dňa 9.07.2013, vo vzťahu k A. C.F., E.. XX.XX.XXXX, I. S. XX, XXX XX A., označenému v
rozhodcovskom rozsudku ako žalovaný v rade 3/. Rozhodcovský rozsudok bol doručený Bratislavským
rozhodcovským súdom právnej zástupkyni žalobcu, ktorá žalobcu zastupovala už v rozhodcovskom
konaní, dňa 25.07.2013.

31. Podľa čl. 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 (ďalej len „smernica“), na účely
tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

32. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

33. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.

34. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

35. Podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase podpisu Dohody (ďalej len OZ),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. (2)Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3)Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4)Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.36. Podľa ust. § 53 ods. 1 veta prvá OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len „neprijateľná podmienka“)

37. Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

38. Podľa ust. § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

39. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

40.Podľaust.§53ods.5OZneprijateľnépodmienkyupravenévspotrebiteľskýchzmluváchsúneplatné.

41. Podľa § 54 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia Dohody zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech

spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

42. Podľa § 73 ods. 1, 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len
zákon č. 335/2014 Z.z.) (1) Ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský
spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní

začatom pred 1.januárom 2015, zostávajú zachované.(2) Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začalaplynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy
účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods.3 tým nie je dotknuté.

43. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účinného v čase podania

žaloby, (ďalej len ZoKR) účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom
súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a)rozhodcovský rozsudok
bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3 ), b)rozhodcovský
rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne

rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c)jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera
platnosť rozhodcovskej zmluvy, d)sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala,
a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e)účastník
rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo
v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej

úkony neboli ani dodatočne schválené, f)sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca,
ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského
konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g)bola porušená
zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17 ), h)sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu
konania podľa osobitného zákona, alebo i)bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom
rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j)pri rozhodovaní boli
porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

44. Podľa § 41 ods. 1 veta prvá ZoKR, účinného v čase podania žaloby, žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.45. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania
sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského
rozsudku, ak

a)účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu,
b)účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,

c)rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala,
alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského
konania,
d)stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,

e)spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy,
f)stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval
podľa § 34 ods. 2 a z okolností

uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z
dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa,
a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g)v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a

toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h)vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
i)stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j)rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,

ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k)výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l)rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

46. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského

rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm.
c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd
zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej
časti výroku rozhodcovského rozsudku.

47. V zmysle vyššie uvedeného, v priebehu konania vedeného na tunajšom súde nadobudol účinnosť
zákon č. 335/2014 Z. z. účinný od 1. 1. 2015, ktorý upravuje spotrebiteľské rozhodcovské konanie.
Rozhodcovské konanie v danej veci je spotrebiteľským sporom, keďže titulom vydania rozhodcovského
rozsudku bola Dohoda o zložení blokovacieho depozitu uzavretá medzi žalovaným ako dodávateľom
a žalobcom ako spotrebiteľom. V súlade s ust. § 73 zákona č. 335/2014 sa ustanovenia zákona č.

335/2014 Z. z. použijú aj na rozhodcovské konanie, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor, začatý
pred 1. 1. 2015. Za spotrebiteľský spor je potrebné v súlade s citovaným zákonným ustanovením
považovať aj spor o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý je výsledkom rozhodcovského konania
začatého pred 1. 1. 2015, preto je na konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku potrebné aplikovať
ustanovenia zákona č. 335/2014.

48. Je nepochybné, že žalobca pri uzatváranú Dohody o zložení bankového depozitu vystupoval ako
fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti a žalovaný pri uzatváraní Dohody o zložení bankového depozitu konal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd preto posúdil vzťah medzi žalobcom a žalovaným

vzniknutý na základe Dohody o zložení bankového depozitu jako vztah spotrebiteľský.

49. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podľa citovaného ust. § 41 ods. 1 veta prvá ZoKR,
účinného v čase podania žaloby, podaná v zákonom stanovenej lehote. Právna zástupkyňa žalobcurozhodcovský rozsudok prevzala dňa 25.07.2013. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola
súdu doručená dňa 23.08.2013, z čoho vyplýva, že žalobca podal žalobu v zákonnej lehote, ktorú bol
v súlade s platným zákonom o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z. oprávnený podať v lehote 30

dní od doručenia rozhodcovského rozsudku.

50. Podľa vnútroštátneho práva sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
ust. § 54 ods. 1 prvá veta OZ nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení OZ o
spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa ust. § 53 ods. 1 prvá veta, ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

51. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ obsahuje príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a
precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na aplikačnú prax. V tomto výpočte je s účinnosťou

od 01.01.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka - požadovanie od spotrebiteľa v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

52. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v OZ je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako
členskom štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje Smernica Rady 93/13/EHS. Vychádza

sa pritom zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania
monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany.

53. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.08.2013 v súlade s úpravou žaloby zo dňa
22.09.2016 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Bratislavského rozhodcovského

súdu zriadeného pri Capitol Lgeal Arbitration s.r.o. so sídlom Panenská 24, 811 03 Bratislava sp.zn. 3Rci
1014/11 zo dňa 9.07.2013, vo vzťahu k A. C.F., E.. XX.XX.XXXX, I. S. XX, XXX XX A., označenému
v rozhodcovskom rozsudku ako žalovaný v rade 3/. Rozhodcovská doložka je súčasťou Dohody o
zložení blokovacieho depozitu, v článku VI. bod 3. Ide o typ formulárovej zmluvy, ktorú žalovaný ako
sprostredkovateľ predaja v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv

rovnakého druhu a neurčitého počtu. Rozhodcovskú doložku si žalobca osobitne nevyjednal, súd tiež
nemal preukázané, že žalovaný dal žalobcovi pri podpísaní Dohody na výber medzi Dohodou, ktorá
rozhodcovskú doložku obsahuje a Dohodou, ktorej súčasťou rozhodcovská doložka nie je. Individuálne
dojednanie rozhodcovskej doložky žalovaný ako ani zamestnanec žalovaného, p. I., ktorý bol súdom
na pojednávaní vypočutý ako svedok, žiadnym spôsobom nepreukázal. P. I. navyše v priebehu konania

vystupoval najskôr ako zvolený zástupca žalovaného a neskôr bol, na návrh žalovaného, vypočúvaný
ako svedok v súdnom konaním, s ktorým ako so zamestnancom žalovaného žalobca uzatvoril Dohodu o
zložení blokovacieho depozitu. Na základe uvedeného súd nemohol výpoveď p. I. ako svedka v konaní
považovať za hodnovernú. Z listinných dôkazov vyplýva, že žalobca mohol Dohodu ako celok odmietnuť
alebo sa podrobiť všetkým podmienkam stanoveným v zmluve, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

Faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor vzniknutý z právnych vzťahov z Dohody je
v tomto prípade žalovaný ako sprostredkovateľ predaja, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej
doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve.

54. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán a preto je v zmysle OZ neplatná. Platná rozhodcovská doložka vyžaduje individuálne dojednanie,
individuálnyprejavvôleúčastníkovzmluvnéhovzťahuapodpisobochzmluvnýmstrán,akoznaksúhlasu
výlučne s rozhodcovskou doložkou. V tomto prípade nešlo o individuálne dojednanie rozhodcovskej
doložky, na ktorú by bol žalobca upozornený, ktorá by bola s povinným zvlášť dojednaná, on by bol s
týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by svoj súhlas podpisom. Podpis na Dohode nemožno

považovať za prejav súhlasu s dohodnutými zmluvnými podmienkami a zároveň za prejav súhlasu s
rozhodcovskou doložkou. Žalobca sa tak bez svojej vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred
svojich práv, čo je v rozpore s ust. § 54 ods. 1 OZ. Tým, že takto formulovaná rozhodcovská doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
je v zmysle ust. § 53 ods. 4 OZ neplatná. Ak teda v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej

rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať
rozhodcovský rozsudok. Z uvedeného teda vyplýva, že pri rozhodovaní Bratislavského rozhodcovského
súdu boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.55. Súd preskúmal existenciu dôvodov zrušenia rozhodcovského rozsudku aj v zmysle cit. ust. § 45
ods. 1 a ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z., účinného v čase rozhodovania súdu, v zmysle ktorého sa
účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania môže domáhať žalobou podanou na príslušnom

súde zrušenia rozhodcovského rozsudku, okrem iného aj v tom prípade, ak stály rozhodcovský súd
rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv
spotrebiteľa. Pri rozhodovaní Bratislavského rozhodcovského súdu, tak ako už súd konštatoval vyššie,
boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, tým, že nedošlo k
platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, od ktorej si následne rozhodcovský súd odvodil právomoc

vo veci rozhodnúť.

56. Z rozhodcovského rozsudku ďalej vyplýva, že žalobca v rozhodcovskom konaní (žalovaný v súdnom
konaní) si voči žalovanému v rade III v rozhodcovskom konaní (žalobca v súdnom konaní) uplatnil nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty celkom vo výške 3 500,- €, ktorý pozostáva zo zmluvnej pokuty vo výške
1 000,- € dohodnutej v Dohode o zložení blokovacieho depozitu, v článku III bod 1 a zo zmluvnej pokuty

vo výške 2 500,- € dohodnutej v Zápise z ohliadky nehnuteľnosti.

57. Predmetný zmluvný vzťah, ako už bolo spomenuté vyššie, vzniknutý medzi žalobcom a žalovaným
na základe Dohody je vzťahom spotrebiteľským podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Základným
princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku v neprospech

spotrebiteľa. Generálny zákaz použitia neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky,
obsahuje ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka, ktoré má kogentný charakter.

58. Zmluvná podmienka dojednaná v Dohode a v Zápise z ohliadky nehnuteľnosti, v časti týkajúcej sa

zmluvnej pokuty, je pre rozpor s § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka neplatná a z toho dôvodu
neprijateľná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech žalobcu ako spotrebiteľa a súčasne predmetná zmluvná podmienka nebola so žalobcom
dojednaná individuálne. Z Dohody vyplýva viazanie vzniku nároku na zmluvnú pokutu vo výške 1 000,-
€, v prípade neuhradenia blokovacieho depozitu v plnej výške na účet sprostredkovateľa v lehote

do 31.07.2010, zo Zápisu vyplýva viazanie vzniku nároku na zmluvnú pokutu vo výške 2 500,- € na
uskutočnenie prevodu vlastnického práva z predávanej nehnuteľnosti na svoju alebo tretiu osobu, bez
účasti sprostredkovateľa. Z uzavretej Dohody ako aj zo Zápisu však vyplýva, že na druhej strane nebola
dohodnutá žiadna zmluvná pokuta v prospech žalobcu pre nedodržanie akejkoľvek (alebo čo i len
jednej) zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Predmetná zmluvná podmienka navyše zaväzovala

žalobcu k zaplateniu zmluvnej pokuty aj napriek tomu, že Dohoda sa od počiatku zrušila. Súd má za to,
že práve uvedené skutočnosti spôsobili nerovnováhu v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu, a tým aj
neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky a jej súčasnú neplatnosť, nakoľko nie je možné akceptovať
stav, v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán (dodávateľ) zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje
zmluvné podmienky, ktoré druhá strana (spotrebiteľ) buď bezvýhradne príjme alebo s ním dodávateľ

zmluvu neuzavrie.

59. Dojednanie o zmluvnej pokute nachádzajúce sa v Dohode a v Zápise z ohliadky nehnuteľnosti
nie je možné označiť ani za zmluvnú podmienku individuálne dohodnutú, pričom súd poukazuje na
ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a tiež na článok 3 Smernice Rady 93/13/EHS. Podľa

označených ustanovení sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola dodávateľom
navrhnutá vopred, spotrebiteľ sa s ňou oboznámil až pred podpisom zmluvy, pričom nemohol ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Existenciu
vopred pripravovaných formulárových (typových) zmlúv o poskytovaní služieb zo strany žalovaného
obsahujúcich obdobnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom mal

súd preukázané z vyjadrení žalovaného ako aj z listinných podkladov predložených žalovaným.

60. Súd len pre úplnosť uvádza, že nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a dohody o nej, avšak
poukazuje na to, že treba mať na zreteli aj na skutočný zmysel a cieľ zmluvnej pokuty ako inštitútu
súkromného práva zvlášť pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch na strane spotrebiteľa.

Taktiež treba mať na zreteli, že osobitné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa v Občianskom zákonníku
majú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami tej časti zákona, ktorá upravuje záväzkové právo.61. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, na
podklade ktorej si rozhodcovský súd odvodil právomoc vo veci rozhodnúť nebola so žalobcom ako
spotrebiteľom dohodnutá individuálne, ide preto o neprijateľnú podmienku, ktorá sa v spotrebiteľských

zmluvách považuje za neplatnú. Žalovaný navyše nemá právo požadovať od žalobcu zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 3 500,- €, keďže si ju uplatnil na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Z uvedeného dôvodu súd rozhodcovský rozsudok sp.zn. 3 Rci/1014/11 vydaný dňa 9.07.2013
Bratislavským rozhodcovským súdom zriadeným pri Capitol Lgeal Arbitration s.r.o. so sídlom Panenská
24, 811 03 Bratislava, vo vzťahu k A. C., E.. XX.XX.XXXX, I. S. XX, XXX XX A., označenému v

rozhodcovskom rozsudku ako žalovaný v rade 3/, zrušuje.

62. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
63.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
64. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením

§ 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania
potrebných na účelné uplatňovanie práva v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.