Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/669/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714206090
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7714206090.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a z členov senátu
JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: T., s.r.o., IČO:
XX XXX XXX, so sídlom v F., T. XX, zastúpený spoločnosťou E. s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v
F., T. XX proti povinnému: Y. T., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. č. XXX, okres Y., o vymoženie 474,00 eur
s prísl. a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom R.. C. V., A. XX, F., o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 21.6.2016, č.k. 20Er/258/2014-45, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie súdu prvej inštancie.

Účastníkom n e p r i z n á v náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 21.6.2016, č.k.

20Er/258/2014-45 (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu vedenú na Exekútorskom úrade súdneho
exekútora R.. C. Krutého, T.. pod sp. zn. EX XXXX/XX a uviedol, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté
samostatným uznesením.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie

na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému na podklade exekučného titulu - rozsudku vydaného
Stálym rozhodcovským súdom zo dňa 10.4.2012, sp. zn. SR XXXXX/XX. Dňa 21.1.2016 doručil
oprávnený na exekútorský úrad doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol, že
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od podania návrhu na vykonanie
exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je navrhnutý výkon
tejto exekúcie. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sa už stali známe exekútorovi,

ktorý navrhol vykonanie exekúcie a stali sa známe rovnako tak súdu, ktorému podal exekútor žiadosť o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného
súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti a to aj s prihliadnutím na
existenciuneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok,obmedzeníaleboneprípustnostipoužitiazmenkyalebo
rozpor s dobrými mravmi. Opísané skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nespochybnil
ani sám povinný podaním žaloby podľa § 40 zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej

len „ZoRK“). Súd s poukazom na uvedené v zmysle § 243f zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) opätovne preskúmal zmluvu o úvere,
zmenku a rozhodcovský rozsudok a dospel k záveru, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným
vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „Občiansky zákonník“). Citoval § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch ako aj § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového a uviedol,

že zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 1.3.2011 a rovnakého dňa došlo aj k vystaveniu vlastnej
blankozmenky, v ktorej oprávnený vyplnil zmenkovú sumu 474 eur. V zmysle § 4 ods. 7 zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v prípade ak veriteľ prijal zmenku od dlžníka, tá smela byť
len zabezpečovacia a zmenková suma v čase vyplnenia smela byť maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. 30 % istiny. V danom prípade

bola spotrebiteľovi poskytnutá suma 250 eur, ktorú mal splatiť spolu s poplatkom za poskytnutie úveru
predstavujúcim viac ako 90 % sumy poskytnutej istiny. Uvedené súd považoval za hrubý rozpor s
dobrými mravmi, na čo rozhodcovský súd neprihliadal. Celkový dlh povinného tak predstavoval sumu,
ktorá prekračuje najvyššiu prípustnú sumu stanovenú zákonom a zároveň navýšenú o ďalší úrok vo
výške 0,25 % denne. Ďalej súd uviedol, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskej zmluve

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom k uvedeným
skutočnostiam súd dospel k záveru, že sú naplnené všetky podmienky stanovené v hypotéze § 57
ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a síce rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie,
bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok

vznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky a zároveň rozpor s dobrými mravmi alebo so
zákonom. Preto súd exekúciu zastavil.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. V odvolaní oprávnený namietal posúdenie povinného ako spotrebiteľa. Poukázal na to, že s povinným

uzavrel dňa 1.3.2011 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý
úver na účel zamestnania. Povinný nie je spotrebiteľom v zmysle definície spotrebiteľa podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. Oprávnený v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal
z vyhlásení povinného, že ide o úver poskytnutý na výkon povolania a trval na tom, že povinný
nijako nepreukázal skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy o úvere mu patrilo postavenie spotrebiteľa.

V prípade postavenia oprávneného je potrebné akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho
vzťahu s povinným vstupoval, pričom poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora v oblasti
práva na ochranu spotrebiteľa. Ďalej oprávnený poukázal na skutočnosť, že v zmluve o úvere a
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru povinný vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom
zmluvy (vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) a že nemá k nej žiadne výhrady a zaväzuje

sa ju dodržiavať. Z uvedeného oprávnenému vyplynulo, že predmetná zmluva o úvere nie je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou. K uvedeným tvrdeniam priložil oprávnený dôkaz,
a to uznesenie Okresného súdu Topoľčany zo dňa 4.3.2016, sp. zn. 5Er/1352/2014, ktorý v obdobnej
veci rozhodol tak, že v exekúcii sa pokračuje. V prípade, ak by aj súd napriek tomu považoval vzťah
medzi oprávneným a povinným za spotrebiteľský, namietal, že v zmenkovom konaní až do 22.12.2015

nebol súd oprávnený ex offo prihliadať na okolnosti, ktoré sa zakladali na in personam vzťahoch medzi
zmenkovým veriteľom a zmenečníkom. Dodatočná povinnosť prihliadnuť na neprípustnosť použitia
zmenky, ak nebola súdu uložená takáto procesná povinnosť v čase konania o zmenkovom nároku
(ako je to od 1.1.2016), je vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom
porušenia ústavnej zásady ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere (pravou retroaktivitou), pretože

sa spätne zasahuje do už priznaných nárokov v súlade s vtedajším právom. Uviedol, že doterajšia
zmenková judikatúra spred 23.12.2015 nepripúšťala ex offo prihliadať na neprípustnosť zabezpečenia
dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Zákaz zmenky nemôže spôsobiť jej nevykonateľnosť. Iba
zmenkový dlžník (zmenečník), ktorý takú zmenku vystavil, má právo na náhradu škody voči veriteľovi,
ktorý mu použitím takej zmenky spôsobí škodu. Avšak bez takejto námietky zmenečníka súd nemohol

na ňu prihliadať ex offo, pretože súd môže ex offo prihliadať iba na neplatnosť zmluvy o úvere.
Ak však súd nezistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemôže brániť výkonu práva zo
zmenky. Ale aj keby zistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, do 22.12.2015 na túto okolnosť
musel upozorniť zmenkový dlžník námietkou. K tvrdeniam súdu o rozhodcovskej doložke uviedol, že
rozhodcovská doložka v úverovej zmluve je nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje

každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania
alebo súdneho konania. Z textu uzavretej rozhodcovskej doložky totiž vyplýva, že zmluvné strany sa
dohodli na alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. Prijatie argumentácie súdu by
znamenalo pre dodávateľa jediné, a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Mal zato, že alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho
práva, ale aj európskeho práva. Trval na tom, že uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade
nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. V prípade rozhodcovskej zmluvy sa teda jedná o

individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.

5. Súdny exekútor a povinný zostali v odvolacom konaní nečinní.

6.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok/ďalejlen„C.s.p./)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Podľa obsahu odvolania odvolací súd v zmysle § 124 ods. 1 C.s.p.
posúdil, že oprávnený napáda výrok o zastavení exekúcie a nie aj výrok, ktorým súd rozhodol, že o

trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací
súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. S účinnosťou od 1.7.2016 bol prijatý zákon č. 160/2015 Z.z. (C.s.p.) ako nový procesnoprávny predpis

upravujúci postup súdu v sporovom konaní.

8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

9. V čase rozhodovania odvolacieho súdu je už účinný Civilný sporový poriadok a v súlade s citovaným
ustanovením§470ods.1C.s.p.odvolacísúdjepovinnýaplikovaťjehoustanoveniaajnakonaniezačaté

pred 1.7.2016, ako je to aj v tomto prípade.

10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 1.3.2011 zmluvu
o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 250 eur,
ktorý sa povinný zaviazal vrátiť v 9 mesačných splátkach po 50 eur zvýšený o poplatok vo výške

200 eur, t.j. celkovú sumu 450 eur (ďalej len „zmluva o úvere“). Exekučným titulom v tomto konaní
je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. zo
dňa 10.4.2012, č. SR XXXXX/XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.4.2012 a vykonateľnosť dňa
3.5.2012.

12. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle § 243f ods. 1
Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých
sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa §
39ods.4Exekučnéhoporiadkupovinnosť,podľaktorejjeoprávnenýpovinnýdoplniťnávrhnavykonanie

exekúcie. S poukazom na § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie
v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z..

13. Na podklade označených skutočností a dôkazov oprávneným súdu vznikla povinnosť preskúmať,

či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Súd
prvej inštancie zistil, že v rozhodcovskom konaní sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol zo
spotrebiteľskej zmluvy, a preto skúmal (ne)existenciu neprijateľných zmluvných podmienok.14. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. II Rozhodcovskej zmluvy,
ktorú účastníci uzavreli dňa 1.3.2011. Túto rozhodcovskú zmluvu súd prvej inštancie vyhodnotil ako

neprijateľnúzmluvnúpodmienku,naktorúneboloprihliadnutévrozhodcovskomkonaní(inakbytotižtoto
rozhodcovské konanie neprebehlo a nebol by vydaný exekučný titul) a dospel k záveru, že rozhodcovská
zmluva je neplatná a exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) vydaný na základe neplatnej zmluvy je
vydaný v rozpore so zákonom.

15. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Rozhodcovskej
zmluve ako neprijateľnej podmienky. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve
v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými
podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom
predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v

jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Je
otázne, či by oprávnený poskytol povinnému úver aj bez podpísania rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený
nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, resp., že by si povinný
osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak, rozhodcovská zmluva je formulárová zmluva, ktorú povinný
nemohol nijako ovplyvniť, mohol ju len ako celok odmietnuť alebo podpísať.

16. Neobstojí ani odvolacia námietka oprávneného, že v posudzovanom prípade ide alternatívnu
rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola/je právne prípustná, pretože ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014 totiž nie je o možnosti výberu medzi

všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či zmluva
nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre
exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

17. Za takejto situácie súd prvej inštancie správne vzal za preukázané splnenie podmienok stanovených
v hypotéze ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku a správne preto exekúciu zastavil.

18. Oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie právneho vzťahu medzi oprávneným a
povinným ako spotrebiteľského.

19. V súlade s § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V
preskúmavanej veci sa nepochybne jedná o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na zákonné kritériá
obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník totiž spotrebiteľa definuje
tak, že spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Veriteľ je tým účastníkom

konania, ktorý musí preukazovať, na aký účel poskytol povinnému úver. Toto oprávnený ako veriteľ v
konaní nepreukázal. Len tá skutočnosť, že v zmluve je uvedený ako účel poskytnutia úveru povinnému
- zamestnanie (uvedením krížika v príslušnej kolónke) bez ďalšieho ešte neznamená, že úver bol
povinnému poskytnutý na účely zamestnania. Tým viac, keď zo zmluvy nevyplývajú ďalšie údaje, ktoré
by zamestnanie povinného bližšie identifikovali.

20. K výhradám oprávneného, že dodatočná povinnosť súdu prihliadnuť na neprípustnosť použitia
zmenky, ak nebola súdu uložená takáto procesná povinnosť v čase konania o zmenkovom nároku,
je vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom porušenia ústavnej

zásady ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere, odvolací súd uvádza, že procesná norma odo
dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch za situácie,
keď zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim. Novela Exekučného poriadku vykonanázákonom č. 438/2015 Z.z. sa vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia k úprave účinnej od
23.12.2015pretovzťahujeajnakonaniazačaténasúdepredúčinnosťounovelyzákonač.438/2015Z.z.

21. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

22. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie,
odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený

nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

24.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).