Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/32/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4207203855
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4207203855.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci žalobcu: Rímskokatolícka cirkev Trnavská
arcidiecéza, IČO: 00 419 702, Hollého 10, Trnava, zastúpený Advokátska kancelária MAPLE&FISH
s.r.o.,sosídlomBratislava,Rajská15/A,IČO:36718432,protižalovanému:Slovenskýpozemkovýfond,
IČO: 17 335 432, Bratislava, Búdkova 36, o vydanie nehnuteľných vecí, o odvolaní žalobcu a žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 23. septembra 2015, č. k. 8C/67/2007-847 v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Komárno zo dňa 23. septembra 2015 č. k. 8C/67/2007-854 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v časti výroku o povinnosti

žalovaného vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo k vo výroku rozsudku uvedeným nehnuteľnostiam p
o t v r d z u j e .

V časti týkajúcej sa zamietnutia zvyšku žaloby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s
opravným uznesením z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 23. 09. 2015 č. k. 8C/67/2007-847 podľa § 1, § 2 ods. 1, §
3 ods. 1 až 3, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1 až 3, § 6 zák. č. 161/2005 Z. z. a § 2 ods. 1 písm. a/, § 2 ods.
1 písm. b/ zák. č. 220/2004 Z. z. uložil žalovanému povinnosť vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo

k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Komárno, odbor katastrálny, v katastrálnom území V.,
v katastri nehnuteľnosti v registri „C“ na katastrálnej mape na LV č. XXXX ako parc. č. XXXXX/X,
druh pozemku zastavené plochy a nádvoria o výmere 64 m2, parc. č. XXXXX/XXX, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria o výmere 129 m2 a parc. č. XXXXX/XXX, druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria o výmere 51 m2, spolu s dokumentáciou prislúchajúcou k týmto parcelám všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania
si s poukazom na ustanovenie vtedy platného § 151 ods. 3 OSP súd vymienil právo rozhodnúť po

právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Otázku pasívne a aktívne vecne legitimovaných subjektov v tomto konaní mal prvoinštančný súd
vyriešenú aj s poukazom na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 17. 09. 2014 č.
k. 5Co/279/2013-800, t. j. tak ako je uvedené v prípade žalobcu a žalovaného v rámci záhlavia
prvoinštančného rozsudku. Cieľom a účelom zák. č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k niektorým
nehnuteľnostiam, je aspoň čiastočné zmiernenie následkov minulých majetkových a iných krívd

spáchaných na majetkoch cirkví a náboženských spoločností spočívajúcich v porušovaní všeobecne
uznávaných ľudských práv a slobôd zo strany štátu. Pre uplatňovanie reštitučných zákonov je potrebné
vychádzať predovšetkým z materiálneho pojatia právneho štátu a interpretácii právnych predpisov z
hľadiska ich účelu a zmyslu. Reštitučnými zákonmi sa každá spoločnosť snaží čiastočne zmierniťnásledky minulých majetkových a iných krívd. Štát a jeho orgány sú preto povinné vychádzať zo
špeciálnej úpravy reštitučných zákonov a nie vychádzať z absolútne formalistického prístupu k nim a
majú postupovať podľa príslušného reštitučného zákona v súlade so zákonnými záujmami osôb, ktorých

ujma má byť aspoň čiastočne kompenzovaná. Všetky reštitučné zákony sú vo vzťahu k všeobecnej
úprave obsiahnutej v Občianskom zákonníku predpismi špeciálnymi. Zo špeciálnej povahy zák. č.
161/2005 Z. z. vyplýva, že pre subjekty, na ktoré sa vzťahuje platí vo vymedzenom rozsahu osobitný
režim, ktorý sa premietol v stanovení základných predpokladov pre navrátenie vlastníctva v zmysle
tohto zákona. Týmto základným predpokladom je písomná výzva oprávnenej osoby povinnej osobe a

zároveň aj preukázanie jedného z dôvodov navrátenia vlastníctva uvedeného v § 3 cit. zákona. Právo na
prinavrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam musela oprávnená osoba uplatniť u povinnej osoby do 30.
04. 2006. Pretože otázka aktívnej, pasívnej legitimácie, kvalifikovanej výzvy a reštitučného titulu už bola
v rámci odvolacieho konania vyriešená, spornou zostala už iba otázka vydania týchto nehnuteľností,
ktoré sú druhom pozemku označené ako orná pôda a záhrady, resp. sú označené ako zastavené plochy
a nádvoria a ostatné plochy. Konkrétne ide o tieto nehnuteľnosti označené v katastri nehnuteľnosti ako

parcely registra „C“ 28506/4, 28533/3, 28533/5, 28682/20, 28682/9, 28703/87, 28531/70, 28531/134,
28531/135, ktoré sa všetky nachádzajú v kat. úz. V. a sú z hľadiska druhu pozemku podľa Katastrálneho
zák. č. 162/1995 Z. z. evidované ako zastavené plochy a nádvoria, ostatné plochy, pričom tieto všetky
parcely zostávajú naďalej sporné. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal aj na obsah uznesenia
KrajskéhosúduvNitrevydanéhovtejtovecidňa 17.09.2014podč.k.5Co/279/2013-800,podľaktorého

hlavnou prekážkou pri posudzovaní vydania nehnuteľnosti (pozemku) by nemal byť druh pozemku,
ale ak ide o pozemok zastavaný stavbou, tak posúdenie toho, či takáto stavba patrí alebo nepatrí k
hospodárskej usadlosti a za akým účelom. Zákon č. 161/2005 Z. z . nie je možné vykladať zužujúco,
ale právne naopak ho treba chápať v tom smere, že predmetom vydania má byť všetok majetok
odňatý cirkvi v rozhodnom období, najmä ak tvoril poľnohospodársku usadlosť. Zo správy Mesta V.,

správy OÚ V. - odbor katastrálny, fotodokumentácie a mailovej správy geodeta vyplýva, že v danom
prípade s poukazom na obsah ust. § 2 ods. 1 písm. b/ zák. č. 161/2005 Z. z. sú splnené podmienky
k vydaniu a navráteniu vlastníctva k týmto parcelám: parc. č. XXXXX/X, parc. č. XXXXX/XXX a parc.
č. XXXXX/XXX v prospech žalobcu. Stavby postavené na týchto troch parcelách (dom, strojnícky dom
a sklad) boli postavené a užívané od roku 1937, pričom išlo o hospodárske a iné stavby patriace k

pôvodnej hospodárskej usadlosti. Dňom 11. 03. 1959 na základe prídelovej listiny prešli do vlastníctva
štátu, čo vyplýva, aj zo spisu vtedajšieho Ľudového súdu Komárno Čd/0511/59. Vo zvyšku (pokiaľ
ide o vydanie parciel č: XXXXX/X., XXXXX/X, XXXXX/X, XXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/
XX a XXXXX/XX zaujal prvoinštančný súd ten právny názor, že tieto parcely nie je možné žalobcovi
vydať, a preto v tejto časti podaný návrh (žalobu) vo zvyšku zamietol. V zmysle tohto názoru ako aj

s poukazom na obsah zák. č. 161/2005 Z. z. sa vlastnícke právo vracia iba k nehnuteľnostiam, ktoré
tvoria poľnohospodársku pôdu a nie poľnohospodársky pôdny fond. Z uvedeného následne vyplýva,
že v prípade inej ako poľnohospodárskej pôdy (§ 82 ods. 1 písm. a/ zák. č. 161/2005 Z. z.), ktorú
tvorí produkčne potencionálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmelnice,
ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty (§ 2 písm. h/ zák. č. 220/2004 Z. z.) neprichádza do

úvahy navrátenie vlastníckeho práva. Žalobca v konaní nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by
spochybnil zápis druhu pozemku nachádzajúci sa v katastri nehnuteľností, ktorý je s poukazom na
ust. § 70 ods. 2 Katastrálneho zákona záväzný. Vzhľadom k tomu, že zastavené plochy a nádvoria a
ostatné plochy nie je možné považovať za poľnohospodársku pôdu, bola žaloba žalobcu v tejto časti
ako nedôvodne zamietnutá.

2. O trovách konania si súd prvej inštancie vymienil právo rozhodnúť po právoplatnosti rozsudku vo veci
samej (§ 151 ods. 3 vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku).

3. Opravným uznesením zo dňa 23. 09. 2015 č. k. 8C/67/2007-854 súd prvej inštancie s poukazom na

vtedy platné ust. § 164 OSP opravil zrejmú nesprávnosť týkajúcu sa odseku I. výrokovej časti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 23. 09. 2015 č. k. 8C/67/2007-847 tak, že namiesto nesprávne
uvedeného Katastrálneho úradu v Nitre, Správa katastra Komárno, uviedol správne označenie tejto
inštitúcie ako Okresný úrad Komárno, odbor katastrálny.

4. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti výroku podal včas odvolanie žalobca žiadajúc Krajský
súdvNitre,abyvydaluznesenie,ktorýmrozsudokOkresnéhosúduKomárno zodňa23.09.2015sp.zn.
8C/67/2007-847 v napadnutej zamietajúcej časti v spojení s opravným uznesením zo dňa 23. 09. 2015
sp. zn. 8C/67/2007-854 zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.Zároveň žiadalo zaviazať žalovaného k úhrade trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. Súd
prvej inštancie rozhodol nielen v rozpore so skutkovým stavom, ale aj v rozpore so súdnou praxou
slovenských súdov a v rozpore so zrušujúcim uznesením Krajského súdu v Nitre, čím porušil ust. § 226

CSP. Z dôkazov v spise sa nachádzajúcich jednoznačne vyplýva, že predmetné pozemky buď vôbec
zastavané nie sú, alebo ak sú zastavané, tak hospodárskou stavbou, pričom všetky slúžia hospodárskej
výrobe alebo sú pre ňu nepostrádateľné! Ak súd prvej inštancie vo vzťahu k trom vydaným a súčasne
zastavaným trom parcelám zaujal ten právny záver, že je ich možné vydať, nakoľko ide o hospodárske
stavby a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti, nie je zrejmé, prečo vo vzťahu k

ôsmym zamietajúcich parcelám dospel k nesprávnemu záveru napriek tomu, že z predložených dôkazov
vyplýva nesúlad reálneho a evidovaného stavu. Rovnako ide o parcely tvoriace súčasť hospodárskej
usadlosti, ktoré slúžia k poľnohospodárskej výrobe. Je nepochybné, že úmyslom zákonodarcu nebolo
vylúčiť z vydania tie nehnuteľnosti, ktoré nie sú evidované ako poľnohospodárska pôda, ale patria k
hospodárskej usadlosti a majú pre hospodárske využívanie význam. Z predložených dôkazov vyplýva,
že údaje o nehnuteľnostiach evidované v katastri nehnuteľnosti nezodpovedajú reálnemu stavu a sú

s ním v rozpore, pričom ide o pozemky, ktoré je možné podľa zák. č. 161/2005 Z. z. vydať. V konaní
dvakrát za účasti geodeta navrhli vykonať tváromiestnú ohliadku. Je zrejmé, že súd prvej inštancie
akceptoval iba označenie druhu pozemku v zmysle jeho evidencie v katastri nehnuteľnosti, vôbec
pritom neakceptujúc a nevysporiadajúc sa s argumentáciou žalobcu, že reálny stav nezodpovedá stavu
evidovanému. Navyše súd svoje úvahy v rámci odôvodnenia zamietajúcej časti dostatočným spôsobom

neuviedol, resp. neodôvodnil, čo robí napadnutý rozsudok v tejto časti nepreskúmateľným, právne
formalistickým a až zmätočným.

5. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcej časti výroku podal včas odvolanie žalovaný, navrhujúc
odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na začatie konania aj v

tejto časti zamietne. Zákon vydanie pozemkov pod stavbami postavenými pred prechodom na štát na
žiadnom mieste neumožňuje. Ak súd prvej inštancie poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 5Co/279/2013-80, podľa ktorého, pri posúdení možnosti vydania pozemkov nie je podstatné,
o aký druh pozemku ide. ale akou stavbou je zastavaný, tak takýto záver nemá oporu v zákone. V
ustanovení§2ods.1písm.b/zák.č. 161/2005Z.z.citovanýzákonriešivydaniestaviebaniepozemkov.

Vychádzajúc z uvedeného bolo potom potrebné aplikovať ust. § 2 ods. 1 pís. a/ citovaného zákona.
Predmetom vydania môže byť iba poľnohospodárska pôda a nie zastavané pozemky.

Žalobca v písomnom vyjadrení k podaného odvolaniu uviedol, že navrhuje Krajskému súdu v Nitre, aby
odvolanie žalovaného zamietol a rozsudok v časti týkajúcej sa vydaných parciel ako vecne správny

potvrdil. Je zrejmé, že stavby postavené na vydať sa majúcich parcelách boli postavené ešte pred ich
zoštátnením, čo znamená, že aplikácia ust. § 6 písm. b/ citovaného zákona neprichádza do úvahy. V
tejto súvislosti poukázal na obsah rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/238/2013 zo dňa 28. 07. 2014.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolaciemu súdu

navrhuje rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 23. 09. 2015 v jeho zamietajúcej časti ako vecne
správny potvrdiť. Poukázal aj na obsah rozhodnutia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/950/2014-1086
zo dňa 05. 11. 2015, podľa ktorého je možné navrátiť podľa zák. č. 161/2005 Z. z. vlastníctvo iba k takej
pôde, ktorá je produkčne potencionálnou pôdou a zároveň je evidovaná v katastri nehnuteľnosti ako
orná pôda, chmelnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé porasty.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSPP) preskúmal odvolaniami žalobcu a žalovaného
napadnutý rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 23. 09. 2015 č. k. 8C/67/2007-847 v spojení s
opravným uznesením tohto súdu zo dňa 23. 09. 2015 č. k. 8C/67/2007-854 a to zvolením procesného
postupu v zmysle § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.

1 a contrario), následne dospejúc k tomu záveru, že podané odvolanie žalobcu považoval v prevažnej
časti uplatnených odvolacích dôvodov za opodstatnené a napadnutý rozsudok v zamietajúcej časti
výroku pre jeho nepreskúmateľnosť, pre nedostatok odôvodenia podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil
a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Pokiaľ
ide o podané odvolanie žalobcu voči vyhovujúcej časti výroku napadnutého rozsudku, tak odvolací súd

podané odvolanie žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné s tým, že napadnutý rozsudok vo vyhovujúcej
časti výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil stotožňujúc sa pritom s rozsahom ako
aj obsahom odôvodnenia prvoinštančného súdu v tejto časti (§ 387 ods. 2 CSP).7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací sú rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

Podľa § 220 ods. 3 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutej

vyhovujúcej časti výroku k vydať sa majúcim nehnuteľnostiam žalobcovi nachádzajúcich sa v kat. úz.
Kolárovo ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pretože súd prvej inštancie aj s poukazom
na rešpektovaný právny záver (§ 391 ods. 2 CSP) obsiahnutý v zrušujúcom uznesení Krajského súdu
v Nitre č. k. 5Co/279/2013-800 rozhodol vecne správne. V prípade všetkých troch vydať sa majúcich
parciel žalobcovi (parc. č. 28682/9, 2851/134 a 28531/135) ide o ten istý druh pozemku, t. j. zastavané

plochy a nádvoria, ktoré súd zaviazal žalovaného žalobcovi vydať, nakoľko mal za preukázané, že ide
o hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti (§ 2 ods. 1 písm. b/
zák. č. 161/2005 Z. z.). Tieto stavby boli postavené ešte v roku 1937, pričom do vlastníctva bývalého
Československého štátu prešli až v roku 1959. Taktiež svoje pozitívne stanovisko k vydaniu troch parciel
tak, ako sú bližšie špecifikované vo vyhovujúcej výrokovej časti napadnutého rozsudku prvoinštančný

súd správne odôvodnil aj s poukazom na pripojenú fotodokumentáciu, mailovú správu geodeta, ako aj
správu OÚ Komárno, odbor katastrálny, z obsahu ktorých mal za preukázané, že v prípade predmetných
troch vydať sa majúcich parciel žalobcovi nie sú splnené podmienky tak, ako sú zakotvené v § 6 zák. č.
161/2005 Z. z.. Vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu
Komárno zo dňa 23. 09. 2015 č. k. 8C/67/2007-847 v spojení s opravným uznesením zo dňa 23. 09.

2015 č. k. 8C/67/2007-854 v napadnutej vyhovujúcej časti výroku ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil. V ďalšom odvolací súd odkazuje na rozsah a samotný obsah odôvodnenia napadnutého
rozsudku vzťahujúcim sa na vyhovujúcu časť výroku rozsudku, s ktorou sa stotožňuje (§ 387 ods. 2
CSP).

9. Pokiaľ ide o zamietajúcu časť výroku rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 23. 09. 2015 č. k.
8C/67/2007-847 v spojení s opravným uznesením č. k. 8C/67/2007-854 tak túto odvolací súd procesným
postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Hlavným dôvodom pre zavedenie tohto procesného postupu
vo vzťahu k zamietajúcemu výroku napadnutého rozsudku je nepostačujúce odôvodnenie zamietnutia

žaloby prvoinštančným súdom, čo robí napadnutý rozsudok v tejto časti nepreskúmateľným. Súd prvej
inštancie, čo sa týka žaloby žalobcu vo vzťahu k zvyšným siedmym parcelám zapísaným na LV číslo
XXXX. pre k. ú. V. podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol, konštatujúc, že žalobca ani po výzve súdu
nepredložil súdu taký relevantný dôkaz, ktorý by spochybnil zápis druhu pozemku, ktorý je podľa § 70
ods. 2 katastrálneho zákona záväzný. Vlastnícke právo je možné vrátiť iba k poľnohospodárskej pôde,

a nie k poľnohospodárskemu pôdnemu fondu. Odôvodnenie zamietajúcej časti výroku v tomto rozsahu
považuje odvolací súd za nedostatočné a zároveň aj v rozpore s ust. § 220 ods. 3 veta tretia CSP. V
ďalšom konaní bude povinnosťou prvoinštančného súdu, aby sa jednotlivo a predovšetkým konkrétne
zaoberal každou zo siedmych parciel, ku ktorým bol žalobný návrh žalobcu zamietnutý. V tejto súvislostizaujme aj bližšie stanovisko k správe OÚ Komárno - odbor katastrálny, ako aj e-mailu príslušného
geodeta v tom smere, prečo iba tri parcely z celkového počtu desať parciel nespĺňajú podmienky § 6
zák. č. 161/2005 Z. z., resp. prečo práve naopak u zamietnutých siedmych parcelách sú tieto podmienky

§ 6 cit. zák. dané. Súd prvej inštancie sa u týchto parciel bude bližšie zaoberať aj tým, či netvoria súčasť
hospodárskej usadlosti, a ak stoja na týchto parcelách aj stavby, tak kedy boli postavené a kedy prešli
do vlastníctva bývalého Československého štátu. V neposlednej miere v ďalšom konaní zváži možnosť
tvaromiestnej obhliadky sporných parciel, ktorá by z hľadiska skutkových zistení bola podľa názoru
odvolacieho súdu prínosom pre ďalšie dokazovanie. Takisto sa bude zaoberať aj obsahom písomného

vyjadrenia žalovaného nachádzajúceho sa na č. l. 882 najmä v súvislosti s uvádzaným skutočným
stavom žalovaných siedmych parciel nachádzajúcich sa v k. ú. V., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX.

10. Vo svojom novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP).

11. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).