Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/543/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614205362
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2614205362.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpenej splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36613843, proti žalovaným: 1/ Z. H., nar. X. C. XXXX,
trvalo bytom F., t. č. bytom F., L. XXX/XXX, 2/ H. H., nar. XX. X. XXXX, trvalo bytom D., B. XXX/XXX, o
zaplatenie 3.202,29 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Senica
z 30. apríla 2015 č. k. 10C/25/2015-85 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti veci samej a v časti o

trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1/ a 2/ majú právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 2.645,37 eur, úrok z omeškania za obdobie od 2.7.2011 do
3.11.2012 v sume 46,41 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 2.645,37 eur za čas od
3.11.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti takéhoto rozsudku; II. vo zvyšku žalobu zamietol a
III. žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 384,26 eur a náhradu iných trov v sume 158,61 eur do 3 dní od právoplatnosti
takéhoto rozsudku. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 2, § 3 ods. 1 a § 4 ods.
1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. k/,
§ 54 ods. 1 a 2, § 101, § 103, § 565 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov); 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZoOS“); § 497 Obch.
z. (Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a poukazom na

uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2013 sp. zn. I.ÚS 402/2013. Vecne dôvodil, že právna
predchodkyňa žalobkyne (Slovenská sporiteľňa a. s.) uzatvorila so žalovanými 29.3.2006 zmluvu o
splátkovom úvere č. 0252774184, ktorej súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky (ďalej aj
„VOP“), na základe ktorej právna predchodkyňa žalobkyne poskytla žalovaným úver v sume 3.319,39
eur, ktorý sa zaviazali žalovaný splácať v mesačných splátkach v sume 46,41 eur, splatných k 1. dňu
v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola 1.4.2006 a splatnosť poslednej plátky 1.3.2016. Zmluvou o
postúpení z 27.9.2012 právna predchodkyňa žalobkyne postúpila pohľadávku vymáhanú v tomto konaní

žalobkyni, čo bolo právnou predchodkyňou žalobkyne listom z 15.10.2012 oznámené žalovanej 1/. Z
prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že dátum poslednej úhrady bol deň 21.1.2010
(správne12.1.2010)vsume50eur.Zvýzvykúhradez15.10.2012súdprvejinštanciezistil,žežalobkyňa
vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru a vyzvala žalovaných na úhradu dlžnej sumy do 30.10.2012.Žalovaná 1/ so žalobou žalobkyne súhlasila a chcela sa s ňou dohodnúť na splátkach. Súd prvej
inštancie zmluvný vzťah medzi stranami posúdil ako spotrebiteľský vzťah, keďže v prípade úveru ide
síce o absolútny obchod, avšak ust. § 52 ods. 1 O.z. došlo k rozdeleniu obchodno-právnych vzťahov

aj na ďalšiu kategóriu, ktorú predstavujú vzťahy medzi podnikateľom (dodávateľom) a spotrebiteľom.
Po vykonaní dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok uplatnený žalobou je sčasti
premlčaný. Nakoľko žalobkyňa si v predmetnej veci uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd ako
prvé ex offo v zmysle § 5b ZoOS skúmal premlčanie uplatneného nároku. Z prílohy č. 1 k Zmluve o
postúpení pohľadávky mal preukázané, že žalovaní naposledy plnili 12.1.2010 v sume 50 eur. Poukázal

na znenie čl. 7 bod 7.6.1 písm. a/ VOP, podľa ktorého mala právna predchodkyňa žalobkyne právo
predčasne zosplatniť úver za predpokladu, ak bol žalovaný v omeškaní s platením jednej splátky istiny
aleboúrokov,ktorétrváviacakodesaťdní.Maltiežzapreukázané,ževeriteľprávovzmysle§565O.z.v
spojení s obchodnými podmienkami uplatnil dňa 3.11.2012 a zosplatnil budúce splátky splatné pôvodne
od 1.12.2012 do 1.3.2016. Žalovaná suma 3.202,29 eur pozostáva teda zo 69 splátok v sume 46,41 eur,
z toho 29 neuhradených splátok do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celkom v sume 1.345,89 eur a

40 budúcich zosplatnených splátok splatných pôvodne od 1.12.2012 do 1.3.2016 v sume 1.856,40 eur.
Pokiaľ ide o premlčanie jednotlivých neuhradených splátok do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, na toto
sa vzťahuje režim upravený v § 103 O. z. a teda premlčacia doba plynie pre každú splátku zvlášť odo dňa
jej zročnosti, vychádzajúc z dikcie ust. § 103 O. z. je zrejmé, že neuhradené splátky splatné dňa 1.7.2010
až 1.6.2011 celkom v sume 556,92 eur, spoločne s úrokom z omeškania z týchto splátok do 3.11.2012 v

sume 91,72 eur a úrokom z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 556,92 eur od 4.11.2012 do zaplatenia
súpremlčané,keďžežalobabolasúdudoručenádňa6.6.2014.Argumentoval,ževzmysle§52ods.2O.
z. na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
O. z., aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Slovenská súdna prax v súčasnej dobe
zastáva názor, že právna úprava chrániaca spotrebiteľa odôvodňuje aplikáciu ustanovenia (v duálnom

režime, tak podľa Obch. z., ako aj O. z.), ktoré by mohlo byť pre spotrebiteľa (v určitej konkrétnej situácii)
výhodnejšie. Aplikáciu občiansko-právnej premlčacej doby v absolútnych obchodno-právnych zmluvách
majúcich spotrebiteľský charakter odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodoval o
sťažnosti podnikateľa poskytujúceho stavebné úvery (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2013
sp. zn. I. ÚS 402/2013). V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 142 ods.

2 O. s. p., vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb a vecne úspechom žalobkyne v 82,61% uplatneného nároku, ktorej priznal náhradu
trov konania v sume 542,87 eur, z toho náhradu trov právneho zastúpenia v sume 384,26 eur a iné trov
konania v sume 158,61 eur a žalovaným úspešným v 17,39% uplatneného nároku náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnili a zo spisu nevyplýva, že by im nejaké trovy vznikli.

2. Proti tomuto rozsudku zjavne iba v jeho zamietajúcej časti veci samej podala včas odvolanie iba
žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu v takejto časti vyhovením žalobe, alternatívne navrhla rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Dôvodila, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Súd

nesprávne aplikoval ustanovenia O. z., týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať
ustanovenia Obch. z., keďže ide o zmluvu o úvere a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah aj
napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Predmetná úverová zmluva bola uzavretá
29.3.2006, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ust. § 52 až 54 O. z. len na kúpnu zmluvu,
zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v 8. časti O. z., ako aj na zmluvu podľa § 55 O. z. a zmluva

o úvere bola upravená v Obch. z.. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala
povinnosťuvedenávprechodnomustanovení§879fods.3O.z..Novelizovanýmust.§52ods.1O.z.sa
nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých
pred 1.1.2008. To znamená, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol
dlžník spotrebiteľom, tak ako v danom prípade, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008

z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54 O. z.. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej
pred 1.1.2008 sa spravujú ustanoveniami Obch. z. bez ohľadu na povahu účastníkov. V tejto súvislosti
poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) 7MCdo 9/2014 z
24.3.2015, jeho rozhodnutie z 28.4.2011 sp. zn. 2MCdo 3/2011, z 27.3.2013 sp. zn. 6MCdo 4/2012,
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21.11.2013 sp. zn. 15Co/132/2013, z 30.10.2013 sp.

zn. 15Co/28/2013, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 20.2.2014 sp. zn. 9Co/138/2013, rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline z 12.9.2013 sp. zn. 9Co/157/2013 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z
30.9.2014 sp. zn. 9Co/64/2013-145. Zastávala názor, že jej vznikol nárok na úhradu uplatnených splátokspolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej
splátky až do zaplatenia.

3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili, odvolací návrh nepodali.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „O. s. p.“), keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak

nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204
ods. 1 O. s. p., účinného v čase jeho podania, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -
stranou (predtým účastníkom konania), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O. s. p.,

akt. § 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a
202 O. s. p., akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 205 ods. 1 O. s. p., aj § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O. s. p., akt. § 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 212 ods. 1 O. s. p., akt. § 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380

ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§
383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď
miestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabulianawebovejstránkesúdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok

treba navzdory námietkam žalobkyne považovať za vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie v
miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej stránke.

5.Úpravaspotrebiteľskejzmluvytvoríprávnyzákladochranyspotrebiteľavsúkromnoprávnychvzťahoch
a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Na ochranu spotrebiteľa boli prijaté viaceré osobitné

právne normy a za týmto účelom sa viackrát novelizoval O. z. (ktorým bola dopĺňaná definícia
spotrebiteľskej zmluvy), ako aj ZoOS. Na úrovni komunitárneho práva bolo prijatých pomerne veľa
smerníc a nariadení, ktoré sa týkajú problematiky ochrany spotrebiteľa. Ak by sa úprava obsiahnutá
v smerniciach prevzala do vnútroštátneho právneho poriadku nesprávne, napr. zúžene, mohol by sa
dotknutý subjekt (spotrebiteľ) domáhať ochrany svojich práv na Súdnom dvore Európskej únie a žiadať

o posúdenie nesúladu národnej úpravy s príslušnou smernicou. Judikatúra Súdneho dvora Európskej
únie (napr. v rozhodnutí C-106/89, Marleasing SA v. La Commercial International d Alimentation
SA., C-334/92, Theodor Wagner Mired v. Fondo de Garantia Salarial alebo C-91/92, Paola Faccini
Dori a Recrep SRL) dovodila povinnosť vykladať vo svetle komunitárnych noriem nielen ustanovenia
národného práva implementujúceho komunitárny predpis (smernicu), ale tiež národné právo ako celok,

pričom vnútroštátny súd je povolaný k výkladu národného práva v čo najväčšom možnom rozsahu vo
svetle textu a účelu smerníc (tzv. nepriamy účinok smerníc). Vzhľadom na nadradenosť komunitárneho
práva ako rozhodujúceho faktora pri naplnení cieľa smerníc (predovšetkým čl. 6 ods. 1 Smernice
Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, chrániaci
situáciu znevýhodneného postavenia spotrebiteľa a smerujúci k nahradeniu formálnej rovnováhy,

ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou), bolo
potrebné pri výklade definície nachádzajúcej sa v ustanovení § 52 O. z. a ustanoveniach zákona o
ochrane spotrebiteľa (v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy) vychádzať z
rozšíreného výkladu definície spotrebiteľskej zmluvy, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzatvára
vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje,

t. j. kvalifikovať ako spotrebiteľskú zmluvu každú zmluvu, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie reflektovať obsah a účel
európskej ochrany spotrebiteľa, obsiahnutý v príslušných smerniciach, aj definičné znaky spotrebiteľskej
zmluvy, keďže žalobkyňa sa domáha svojho nároku voči žalovanému, ktorý je spotrebiteľom.
Z uvedeného potom možno vyvodiť záver, že prípadná nedôslednosť pôvodnej právnej úpravy O. z.

(účinnej do 31.12.2007) nemôže mať za následok nemožnosť spotrebiteľa (vo vzťahu k uplatňovaným
nárokom voči nemu zo zmluvy uzavretej do 31.12.2007), reálne sa domôcť práv priznaných normami
na ochranu spotrebiteľa (§ 52 - § 54 O. z.). Až novelizované znenie ustanovenia § 52 ods. 1 predstavujesprávne transponovanú definíciu spotrebiteľskej zmluvy (ktorou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom).
Obdobný uvedenému je prípad novelizácie ustanovenia § 52 ods. 2 veta tretia O. z., ktoré už normatívne

vyriešilo prednostnú aplikáciu O. z. pred ustanoveniami ObZ (na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ). Podľa záverov rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3MCdo 12/2014 z 21. apríla 2015 novelizované znenie ustanovenia § 52 ods. 2 veta tretia O. z. (účinné
od 1. mája 2014) sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Je potrebné zdôrazniť,
že súdna prax vyšších súdov, zohľadňujúca nadradenosť komunitárneho práva, ako rozhodujúceho

súboru právnych noriem pri výklade národného práva v súvislosti s konaním, v ktorom sa uplatňuje
právo proti spotrebiteľovi, ustálila aj do uvedenej doby prednostnú aplikáciu ustanovení O. z. (napr.
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.
24Co/126/2012,rozsudokKrajskéhosúduvŽilinesp.zn.5Co/716/2014).Námietkažalobkyneonutnosti
favorizovať Obch.z. neobstojí, pretože všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľa platia
bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy, a teda platili a platia aj vo vzťahu k úverom ako

tzv. obchodnoprávnym vzťahom (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/95/2010 z 27.
januára 2011).
Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo potrebné
na daný prípad aplikovať občianskoprávnu úpravu premlčania, ktorá vzhľadom na dĺžku premlčacej
doby, je pre žalovaného ako spotrebiteľa priaznivejšia (v porovnaní so štvorročnou premlčacou

lehotou podľa Obch.z.). Nič na tom nemení skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi
pôvodným veriteľom a žalovanými je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi
režimom Obch.z. bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným
zmluvných typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý môže byť prítomný tak v občianskoprávnych
ako aj obchodnoprávnych vzťahoch. Nemožno opomenúť ani ustanovenie § 54 ods. 1 O. z. podľa

ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, a preto je v
legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej úpravy (porov. rozsudok Krajského súdu v
Žilineč.k.5Co/716/2014-63zo16.12.2014).PravidloprednostnejaplikácieustanoveníO.z.,ktorésúpre
spotrebiteľa výhodnejšie, bolo odobrené aj Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí

sp. zn. I. ÚS 402/2013 z 19. júna 2013 konštatoval, že prednostným uplatnením O. z. na prospech
spotrebiteľa, na úver ako absolútny obchod upravený v ObZ, nedošlo k porušeniu ústavných práv
veriteľa.
S poukazom na vyššie uvedené závery, odvolacie námietky žalobkyne, poukazujúce na prednostnú
aplikáciu ustanovení Obch.z. aj v prípade spotrebiteľskej zmluvy, nemohli obstáť.

K rozhodovacej činnosti v odvolaní označených súdov je potrebné uviesť, že podľa platného
právneho poriadku Slovenskej republiky nie je daná viazanosť právnym názorom vysloveným skorším
rozhodnutím súdu rovnakého stupňa. Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie je však
daná povinnosť eurokonformného výkladu národného práva, so zachovávaním nepriameho účinku
jednotlivých smerníc (pri napĺňaní cieľov vysokej ochrany spotrebiteľa garantovaných komunitárnym

právom, smerujúcich k náležitému vyvažovaniu postavenia spotrebiteľa ako slabšej strany v
hmotnoprávnych a procesnoprávnych vzťahoch, v dôsledku len iluzórnej slobody spotrebiteľa pri
uzatváraní zmluvy s dodávateľom a s tým spojenej nerovnováhy zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa). V zmysle záverov ústavnoprávnej judikatúry však Ústavný súd SR akceptuje práve
teleologický výklad právnej normy, ako aj interpretačný postup všeobecných súdov, ktorý je spôsobilý

v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zisťovaní jej obsahu, účelu
a zmyslu (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 650/2013). Vstupom Slovenskej
republiky do Európskej únie je daná tiež povinnosť eurokonformného výkladu národného práva, so
zachovávanímnepriamehoúčinkujednotlivýchsmerníc(prinaplnenícieľovvysokejochranyspotrebiteľa
garantovaných komunitárnym právom). Aplikáciu občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania v

spotrebiteľských zmluvách potvrdila vyššie uvedená rozhodovacia prax súdov, pričom rozhodnutia
vyšších súdov označených žalobkyňou v odvolaní nezohľadňujú nadradenosť komunitárneho práva,
primárne ako aj sekundárne pramene práva Európskej únie, vrátane rozsudkov Súdneho dvora
Európskej únie, smerujúce k náležitému vyvažovaniu postavenia spotrebiteľa ako slabšej strany v
hmotnoprávnych a procesnoprávnych vzťahoch (v dôsledku len iluzórnej slobody spotrebiteľa pri

uzatváraní zmluvy s dodávateľom a s tým spojenej nerovnováhy zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa). Preto vo svetle eurokonformného výkladu dotknutých právnych noriem nebolo možné sa
so žalobkyňou uvádzanými rozhodnutiami na podporu jej tvrdení (v danom prípade) stotožniť.Odvolací súd sa preto stotožnil s aplikáciou ustanovenia § 101 O. z. na súdenú vec, upravujúceho
trojročnú premlčaciu lehotu a pokiaľ ide o premlčanie jednotlivých neuhradených splátok do vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti, na toto súd prvej inštancie správne aplikoval režim upravený v § 103 O. z.,

podľa ktorého premlčacia doba plynie pre každú splátku zvlášť odo dňa jej zročnosti, preto je zrejmé,
že neuhradené splátky splatné dňa 1.7.2010 až 1.6.2011 celkom v sume 556,92 eur vrátane ich
príslušenstva, boli ku dňu podania žaloby (6.6.2014) premlčané.

6. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej

zamietajúcej časti veci samej ako vecne správne potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho (odvolaním
nespochybneného) rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania.

7. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.

1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešným žalovaným priznal právo na
náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo
veci (žalovaní 1/ a 2/), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo
veci úspech nemala (žalobkyňa).

8. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1

CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP)

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)