Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. december 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/212/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715205506
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7715205506.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudcovJUDr.

Moniky Koščovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu AB 2 B.V., reg. č. 572 79 667, so sídlom
Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo zastúpeného Advokátskou kanceláriou
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom v Trenčíne, 1. mája 173/11, adresa pre doručovanie Piešťany,
Teplická 7434/147, IČO: 47 234 679, proti žalovanej Q. H., F. XX.XX.XXXX, bytom v Q. F. R., U. XX, o
zaplatenie 1.099 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce
zo dňa 11.04.2016, č.k. 19C/150/2015-63

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Priznáva žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
uložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcovi1.099€,úrokzomeškania38,30€,úrokzomeškania8,05%
ročne zo sumy 1.099 € od 23.4.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň
uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
167,52 € a ostatných trov 65,50 €, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho
zástupcu.

2. Predmetom konania je nárok žalobcu z revolvingového úveru poskytnutého na základe úverovej
zmluvy č. XXXXXXXXXX.

3. Vykonaným dokazovaním vzal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu Home Credit
Slovakia, a.s. dňa 3.6.2011 uzavrel so žalovanou úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol žalovanej
úver vo výške 560 € vrátane revolvingu. Podľa úverových podmienok, ktoré boli súčasťou zmluvy, si

v Hlave 8 §4 zmluvné strany dohodli úverový rámec 497,91 €, ktorý sa mohol navýšiť v telefonickom
rozhovore so spoločnosťou, pri ktorom dochádza k aktivácii úverovej karty. Z prehľadu čerpania úveru
vzal súd za preukázané, že žalovaná prostredníctvom úverovej karty vyčerpala úver vo výške 1.490
€ a uhradila z úveru 391 €. Z dôvodu neplatenia pravidelných splátok žalobca využil svoje právo a
úver „zosplatnil“. Podaním zo dňa 30.9.2014 vyzval právny predchodca žalobcu žalovanú na splatenie
celej dlžnej čiastky 1.637,15 € v dôsledku omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úveru
poskytnutého na základe úverovej zmluvy. Predmetom konania zostal rozdiel na neuhradenom zostatku

revolvingového úveru, a to 1.099 € (po odpočítaní uhradených splátok od čerpaného úveru 1.490 € -
391 €) bez nároku na úroky a iné poplatky.4. Po právnom posúdení veci podľa § 497, § 499, § 506 Obchodného zákonníka dospel k záveru, že
nárok žalobcu je dôvodný. Priznal mu preto sumu 1.099 €, predstavujúcu nezaplatenú časť (len) istiny
úveru.

5. Žalobcovi priznal aj kapitalizované úroky z omeškania ku dňu vypracovania žaloby (23.03.2015) vo
výške 8,05% ročne zo sumy 1.099 € od 17.10.2014 (uplynutie lehoty splatnosti spoplatneného úveru)
do 23.3.2015 (vyhotovenie žaloby), čo predstavuje 38,30 € a ďalej od 24.3.2015 do zaplatenia.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov
konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 65,50 € a trov právneho zastúpenia 167,52
€.

7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm.
f/ O.s.p.. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na nové konanie.

8. Poukázala na to, že súd posúdil predmetný spor podľa ustanovení zákona 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka, pričom mala byť zmluva posúdená podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko je
spotrebiteľskou zmluvou a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd teda mal aplikovať
uvedené ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa. Uviedla, že zmluva

obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré následne v odvolaní špecifikovala.

9. Konštatovala, že v Hlave 8 úverových podmienok je ustanovenie o poskytnutí revolvingového úveru
I a v Hlave 11 ustanovenie o poskytnutí revolvingového úveru II. Zároveň v Hlave 6 úverovej zmluvy
je tzv. Dohoda o zrážkach zo mzdy, v ktorej je uvedené, že ak sa klient dostane do omeškania so

splácaním úveru, je spoločnosť oprávnená požadovať, aby klientovi zamestnávateľ vykonával mesačnú
zrážku zo mzdy vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky stanovenej v úverovej zmluve.
Poukázala na to, že zmluva o úvere nie je zložená z individuálne dojednaných podmienok, ide o typovú
zmluvu, zmluva je koncipovaná tak, že nezabezpečuje rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného
vzťahu a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Odplata, ktorá je dohodnutá v zmluve o úvere,

prevyšuje odplatu obvyklú na finančnom trhu za spotrebiteľský úver. Úroková sadzba zo zmluvy o
úvere je žalobcom uvádzaná vo výške 18,54% a RPMN vo výške 46,56%. Ďalej poukázala na to,
že v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. f/ a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru a výšku a termíny splátok istiny úrokov
a iných poplatkov. Z uvedeného dôvodu je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.

Za ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje ustanovenie o výške zmluvných pokút a sankcií,
táto sankcia je zjavne neprimeraná a predstavuje vážne nebezpečenstvo postihu majetku spotrebiteľa.
Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje ustanovenie úverovej zmluvy, ktoré umožňuje účtovať
žalobcovi paušálne poplatky za zasielanie upomienok. Ďalšou neprijateľnou zmluvnou podmienkou je
rozhodcovská doložka upravená v zmluve a dohoda o zrážkach zo mzdy. Poukázala na to, že pokiaľ

mala záujem od žalobcu získať úver, musela sa podrobiť vopred určenej a sformulovanej zmluvnej
podmienkeozabezpečenípohľadávkyformoudohodyozrážkachzomzdybeztoho,abytátopodmienka
s ňou bola individuálne dohodnutá, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného a žalobcovi
umožňujúcu siahnuť na jeho majetok bez toho, aby mohol zabrániť vykonávaniu zrážok zo mzdy.

Konštatovala, že nemala záujem uzatvoriť zmluvu o revolvingovom úvere, čím namietala neprijateľnosť
zmluvnej podmienky uvedenej v Hlave 8 a 11 úverových podmienok.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej poukázal na to, že žalovaná mala v odvolaní uviesť
konkrétne tvrdenia vecné alebo právne spochybňujúce opodstatnenosť žalobného nároku a s ohľadom

na uvedené žalobca sa nedožaduje plnení z týchto údajných neprijateľných zmluvných podmienok, a
teda nie je dôvod sa nimi zaoberať. Žalobca si uplatnil nárok vo výške 1.099 €, ktorý pozostáva z istiny
úveru 1.490 € po odpočítaní uhradených splátok čerpaného úveru 391 € bez nároku na úroky a iné
poplatky, preto súd žalobcovi uplatnené právo priznal v požadovanom rozsahu. Rovnako si žalobca
neuplatnil žiadnu zmluvnú odplatu voči žalovanej. Aj v prípade, že by odvolací súd posúdil nárok žalobcu

ako bezdôvodné obohatenie, žalobný návrh bol podaný včas, nakoľko prvé požičanie peňazí bolo dňa
24.7.2013, to nebolo spochybnené a žaloba bola podaná 31.3.2015, t.j. v dvojročnej premlčacej lehote.
Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.11. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovanej bolo žalovanej odoslané dňa 26.7.2016.

12. Odvolací súd pred prejednaním odvolania vyzval žalobcu a žalovanú v zmysle ustanovenia § 382

CSP, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovení § 1 ods. 2, § 2 písm. d/, § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 zák.
č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 30.11.2011, § 52 ods.1,2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
do 30.06.2011, § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015, § 451 ods. 1,2, §
456 Občianskeho zákonníka, § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré pri doterajšom rozhodovaní
neboli použité a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce.

13. Žalobca vo vyjadrení na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že nie je nutné aplikovať ustanovenia tak,
ako ich vymenoval súd druhej inštancie, keďže žalobca si žiadnu zmluvnú odplatu v žalobe neuplatnil.
Aj v prípade neplatnosti právneho úkonu by žalobca mal právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
ako rozdiel medzi požičaním a vrátením (1490 € mínus 391 €), teda právne posúdenie veci nič nemení
na tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie aj pri inom právnom posúdení je vecne správne.

14. Žalovaná sa k výzve odvolacieho súdu nevyjadrila.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti

rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.
1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích
dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolací dôvod
podľa ust. § 365 ods.1 písm. h/) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.

16. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20.12.2016 o 13,40 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 13.12.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle

ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

18. Žalovaná podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 31.05.2016, t. j. za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd prejednával vec v čase účinnosti zák. č. 162/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (CSP) účinného od 01.07.2016.

19. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t. j. 01.07.2016).

20. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

21. Žalovaná namieta odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t. j. že rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

22. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolací dôvod podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. h/, t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

23. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.)

odvolacísúduvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúduprvejinštancie,priktorejaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti
majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych
predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny

predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán
sporu).24. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že aj keď súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil, ak právne vec posudzoval podľa ustanovení Obchodného zákonníka, uvedená
skutočnosť nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože na základe zistenia, že

žalovanej bol poskytnutý úver, ktorý nesplatila v celom rozsahu v dohodnutej dobe, a ani do rozhodnutia
súdu, súd žalobe v tejto časti vyhovel a teda v spore vecne správne rozhodol.

25.Rozhodnutiusúdunemožnovytknúťnedostatočnézistenieskutkovéhostavu,anižebyvzaldoúvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli

za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až § 135
O.s.p. účinným v čase jeho rozhodovania. Na zistený skutkový stav však aplikoval nesprávne zákonné
ustanovenia. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

26. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej
odvolací súd uvádza, že súdom zistený skutkový stav z vykonaných dôkazov bol dostatočným
podkladom pre rozhodnutie v spore (§ 153 ods.1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu).

27. Žalovaná v odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie veci.

28.Súdprvejinštancieprávnevecposúdilpodľaustanovení§497,§499,§506Obchodnéhozákonníka.

29. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalovanej, že zmluva o úvere uzatvorená medzi

žalobcom a žalovanou dňa 03.06.2011 je zmluvou spotrebiteľskou, a preto mal byť právny vzťah
posúdený podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 30.11.2011 (ďalej len zák. č.
129/2010 Z.z.) a ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

30. Právny vzťah založený medzi žalobcom a žalovanou zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa

03.06.2011 bolo potrebné posúdiť podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.). Uvedená právna úprava
definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi (§ 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.) a zmluvu o spotrebiteľskom

úvere ako zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom. Právna regulácia zákona o spotrebiteľských úveroch je špeciálnou úpravou
zmluvy o úvere vytvorená predovšetkým s ohľadom na špecifiká týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

31. Zmluva o revolvingovom úvere s ohľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán tejto zmluvy
nebol podnikateľom, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. OZ, preto sa na právny vzťah,
ktorého účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 OZ).

32. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.2011, spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

33. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.2011, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

34. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015, ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

35. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 30.11.2011 (ďalej len zák. č. 129/2010
Z.z.), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

36.Podľa§2písm.d/zák.č.129/2010Z.z.,naúčelytohtozákonasarozumiezmluvouospotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

37. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

38. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bezpoplatkov,ak a)zmluvaospotrebiteľskomúverenemápísomnúformupodľa§9ods.1aneobsahuje

náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

39. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení predpokladom uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je jej písomná forma. Žalobca a žalovaná dňa 03.06.2011 uzatvorili zmluvu o

úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 560 €. Plnenie z
tejto úverovej zmluvy však predmetom tohto konania nebolo.

40. Predmetom konania bol nárok vyplývajúci zo zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru I.
Možnosť čerpať revolvingový úver bola zmluvnými stranami upravená v úverovej zmluve v spojení s

ustanoveniami v Hlave 8 úverových zmluvných podmienok spoločnosti, teda v zmluvných podmienkach,
ktoré boli prílohou zmluvy o úvere, s účinkami okamihom prvého čerpania finančných prostriedkov
prostredníctvom úverovej karty.

41. Aj keď boli zmluvné podmienky neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, konkrétne náležitosti a

podmienky týkajúce sa zmluvy o revolvingovom úvere boli upravené iba v zmluvných podmienkach
nepodpísaných zmluvnými stranami, ktoré preto nemožno považovať za uzatvorenie zmluvy v písomnej
forme. Zmluva je dvojstranný právny úkon a prejavom súhlasu zmluvných strán s týmto úkonom
je aj podpis zmluvných strán na danej zmluve. V predmetnom spore však podpis zmluvných strán
na zmluvných podmienkach absentuje (nachádza sa iba v časti úverovej zmluvy), a preto nemožno

konštatovať, že medzi zmluvnými stranami došlo k písomnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere.

42. Dôsledkom nedostatku písomnej formy právneho úkonu v prípade spotrebiteľských zmlúv nie je jej
neplatnosť,alespoukazomnaust.§11ods.1písm.a/zák.č.129/2010Z.z.saposkytnutýspotrebiteľský
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

43. Aj v predmetnom spore tak bolo potrebné považovať revolvingový úver poskytnutý žalobcom
žalovanej za bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho žalobcovi titulom tohto úveru patrí len jeho
nesplatená istina bez úrokov a bez poplatkov. Žalobca si iné nároky (než istinu úveru) neuplatnil. Žalobca
si v konaní uplatnil nárok (iba) na plnenie, ktoré predstavovalo rozdiel medzi výškou poskytnutého

plnenia z revolvingového úveru t. j. 1.490 € a výškou úhrad žalovanej t. j. 391 €, teda vo výške 1.099
€, bez nároku na úroky a iné poplatky. Z uvedeného vyplýva, že aj keď súd prvej inštancie na vec
neaplikoval správny právny predpis, rozhodol vecne správne, ak uložil žalovanej zaplatiť sumu vo výške
1.099 €, pretože práve táto suma predstavuje sumu, ktorú je povinná plniť z revolvingového úveru bez
úrokov a bez poplatkov a ktorú žalobcovi doposiaľ neuhradila.

44. Odvolacia námietka žalovanej, v ktorej označila ustanovenia v hlave 8 úverových podmienok o
revolvingovom úvere za neprijateľnú zmluvnú podmienku, je celkom nenáležitá. Žalovaná v odvolaní
tvrdila, že nemala záujem uzatvoriť aj zmluvu o revolvingovom úvere a ak chcela získať úver, muselasa týmto ustanoveniam bez výhrad podrobiť. Tieto jej tvrdenia odvolací súd nepovažuje za dôvodné
vzhľadom na jej ďalšie správanie po uzavretí úverovej zmluvy, keď sa rozhodla aktivovať úverovú kartu
a čerpať ďalší úver (okrem úveru 560 €).

45. Ustanovenia o revolvingovom úvere boli síce súčasťou formulárovej zmluvy o úvere, avšak iba táto
skutočnosť sama o sebe ešte nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán,
čo by bolo možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z obsahu úverových podmienok
totiž vyplynulo, že revolvingový úver sa žalovanej neposkytol iba na základe uzavretia písomnej

zmluvy o úvere. Týmto spôsobom sa stala zmluva (iba) platnou. Účinnou sa zmluva o revolvingovom
úvere stala až okamihom prvého čerpania finančných prostriedkov prostredníctvom úverovej karty zo
strany žalovanej, teda jedine na základe slobodne prejavenej vôle žalovanej čerpať a použiť finančné
prostriedky z revolvingového úveru. Žalovaná sa tak mala možnosť rozhodnúť, či bude alebo nebude
čerpať finančné prostriedky formou revolvingového úveru. Z výpisu čerpania, splátok a úhrad však mal
odvolací súd bez akýchkoľvek pochybností za preukázané, že žalovaná sa rozhodla čerpať finančné

prostriedky a tieto aj vyčerpala v celkovej výške 1.490 €. Na základe uvedeného teda nemožno vyvodiť
záver o nerovnováhe v právach a povinnostiach strán, majúci za následok neprijateľnosť zmluvnej
podmienky.

46. Ani odvolacia námietka žalovanej týkajúca sa existencie ďalších neprijateľných zmluvných

podmienok v uzavretej zmluve (výška úrokovej sadzby 18,54%, RPMN 46,56%, neuvedenie údaja o
konečnej splatnosti úveru, výška zmluvných pokút a sankcií, možnosť uplatňovať paušálne poplatky za
zasielanie upomienok, rozhodcovská doložka, dohoda o zrážkach zo mzdy) nie je právne významná z
hľadiska rozhodovania o uplatnenom nároku.

47. Žalobca sa v tomto konaní nedomáhal svojho nároku na základe týchto „prípadných“ neprijateľných
zmluvných podmienok, a preto akékoľvek právne posúdenie (ne)prijateľnosti vymenovaných zmluvných
podmienok by bolo nad rámec posúdenia nielen súdom prvej inštancie, ale aj odvolacieho prieskumu.

48. Rovnako aj odvolacia námietka žalovanej, týkajúca sa použitia ustanovení Obchodného zákonníka

pri priznaní úrokov z omeškania, nie je dôvodná. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia jednoznačne
vyplýva, že úroky z omeškania boli súdom prvej inštancie priznané „vo výške občianskoprávnych úrokov
8,05%“, a teda síce podľa ustanovení Obchodného zákonníka, ale v maximálnej výške ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva (ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka in fine).

49. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie aj o trovách konania sporových strán, preto zo všetkých
vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok, vrátane výroku o trovách konania, v zmysle ust. §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

50. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení

s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu
odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej. O výške tejto
náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ust. § 251 CSP.

51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).