Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. december 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/65/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200688
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200688.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek
senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu 1/ Občianske združenie
Hron pre slobodné rieky, IČO: 42 190 720, Zvolenská cesta 14, 974 03 Banská Bystrica, zastúpeného
JUDr. Katarínou Belešovou, Svrčinovec č. 778, 023 12 Svrčinovec a žalobcu 2/ Obec Trnavá Hora,
Okružná cesta 229/21, 966 11 Trnavá Hora, IČO: 00 321 052, zastúpeného advokátom JUDr. Samuelom

Baránikom, Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava proti žalovanému Okresný úrad Banská Bystrica, Nám.
Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica za účasti ďalších účastníkov: 1/ ZUS servis, s.r.o., Priemyselná 12,
965 63 Žiar nad Hronom, zastúpeného advokátom JUDr. Rastislavom Paučom, Nad plážou 33, 974 01
Banská Bystrica, 2/ F.. N. K., Z. č. XX, XXX XX Y. E., 3/ Y. U., N. XX/XX, XXX XX L. J. E., 4/ D. Y., XXX
XX K. č. XXX, 5/ M. E., XXX XX K. č. X 6/ N. H., XXX XX K. č. XXX, 7a/ G. I., E. XXX/X, XXX XX L. J.
E., 7b/ Z. G., M.R. I. XXX/XX, L. J. E., 8/ Z. I., XXX XX K. č. XXX, 9/ O. H., XXX XX G. č. XXX, 10/ I. G.,

J. XXXX/XX, XXX XX L., 11/ M. L., N. 4, XXX XX K., 12/ O. H., Komsomolská 1753/20, 960 XX L., 13/
D. P., XXX XX K. č. XX, 14/ E. S., XXX XX K. č. XXX, 15/ Z. H., XXX XX Y. E. č. XXX, 16/ S. H., XXX XX
K. č. XX, 17/ Z. P., XXX XX K. č. XX, 18/ Z. P., XXX XX K. č. XX, 19/ K. E., XXX XX K. č. XXX, 20/ Z. N.,
XXX XX K. č. XXX, 21/ Y. N., XXX XX K. č. XXX, 22/ S. K., Y. G. č. XXX, 23/ G. I., XXX XX K. č. XXX, 24/
Z. A., K. XX/XX, XXX XX Y. E., 25/Ján N., K. XX/XX, XXX XX Y. E., 26/ Z. A., K. XX/XX, XXX XX Y. E.,
27/ Z. N., K. XX/XX, XXX XX Y. E., 28/ Z. E., K. XX/X, XXX XX Y. E., 29/ N. rybársky zväz - Rada Žilina,

Andreja Kmeťa 20, 010 55 Žilina, 30/ Klub slovenských turistov, sekcia vodnej turistiky, Záborského 33,
831 03 Bratislava 3, 31/ Združenie Slatinka, A. Sládkoviča 2, 960 01 Zvolen, 32/ Združenie Pohronských
organizácií SRZ. Ul. Mieru 29, 968 01 Nová Baňa, 33/ Slovenský pozemkový fond Bratislava, RO Žiar
nad Hronom, 34/ SVP š.p., Radničné námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica, 35/ HYDRO-ENERGY, a.s.,
Kladnianska 34, 821 05 Bratislava, 36/ K. H., Do I. XX/X, Y. E.- Z., 37/ Z. H. ml., Do I. XX/X, Y. E.- Z.,
38/Z. H., Do I. XX/X, Y. E.- Z., 39/ S. H., Do I. XX/X, Y. E.- Z., 40/ O. A., K. XX/XX, Y. E. - Z., 41/ S. A.,

K. XX/XX, Y. E. - Z., 42/ X. E., K. XX/XX, Y. E.- Z., 43/ Z. H., K. XX/XX, Y. E. - Z., 44/ Z. I., K. XX/X, Y.
E. - Z., 45/ L. I., K. XX/X, Y. E. - Z., 46/ K. I., K. X/X, Y. E. - Z., 47/ M. Q., K. XX/X, Y. E. - Z., 48/ K. Q.,
K. XX/X, Y. E. - Z., 49/ I. E., K. XX/X, Y. E. - Z., 50/ Z. E., K. XX/X, Y. E. - Z., 51/ L. N., K. XX/XX, Y.
E. - Z., 52/ Z. N. ml., K. XX/XX, Y. E. - Z., XX/ M. N., K. XX/XX, Y. E. - Z., 54/ S. E., K. XX/XX, Y. E. -
Z., 55/ F.. Z. Y., K. XX/X, Y. E.- Z., 56/ D. Y., K. XX/X, Y. E. - Z., 57/ F.. Z. Y., Y. E. - Z., 58/ Z. M. ml.,
K. XX/X, Y. E. - Z., 59/ Z. M., K. XX/X, Y. E. - Z., 60/ Z. M., K. XX/X, Y. E. - Z., 61/ I. K., K. XX/XX, Y.

E. - Z., 62/ M. K., K. XX/XX, Y. E. - Z., 63/ K. M., K. XX/X, Y. E. - Z., 64/ S. S., O. O. X/61, Y. E. - Z.,
65a/ K.. I. G., ul. N. XX/XX, L. J. E., 65b/ S.. I. G., ul. Z. X/.X, L. J..d E., 66a/ K.. I. G., ul. N. XX/XX, L.
J. E., 66b/ S.. I. G., ul. Z. X/X, L. J. E. 67/ F.. Z. U., K. XXX, 68/ O. I., K. XXX, 69a/ M. P., K. č. XXX,
69b/ S. P., K. č. XXX, 69c/ S. P., K. č. XXX, 69d/ S. P., K. č. XXX, 69e/ S. P., K. č. XXX o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BB-
OVBP2-2014/07368 SA zo dňa 10. apríla 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného číslo: OU-BB-OVBP2-2014/07368 SA zo dňa 10. apríla 2014 v spojení s
rozhodnutím Stavebného úradu Obec Pitelová č. 40/2012 zo dňa 6. júla 2012 z r u š u j e podľa
§ 250j ods. 2, písm. a), d), e) O. s. p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi 2/ trovy konania vo výške 894,09 Eur, z toho 70.-Eur na
zaplatený súdny poplatok a 824,09 Eur na odmenu za zastupovanie advokátom žalobcu 2/ a zaplatiť ich
zástupcovi žalobcu 2/ do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca 1/ a žalobca 2/ každý samostatne podali v zákonom stanovenej lehote žalobu, ktorou sa
domáhali, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. apríla 2014, pričom žalobca 2/ sa domáhal
zrušenia aj prvostupňového rozhodnutia obce Pitelová č. 40/2012 zo dňa 6. 7. 2012 a vrátenia veci
správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Podľa žalobcu 1/ napadnuté rozhodnutie trpí nezákonnosťou z dôvodu, že prvostupňové rozhodnutie
bolo vydané miestne nepríslušným stavebným úradom. Krajský stavebný úrad Banská Bystrica
opatrením zo dňa 16. 12. 2011 určil stavebný úrad pre umiestnenie stavby MVE Jalná, ktorá sa bude
nachádzať v k. ú. K. a Y. E.. Urobil tak skôr, ako začalo konanie o umiestnení tejto stavby. Urobil tak
na žiadosť stavebníka ZUS Servis s.r.o. zo dňa 15. 12. 2011, ktorý k svojej žiadosti priložil projektovú

dokumentáciu v predchádzajúcom vyhotovení bez dodatku č. 1, ktorý bol spracovaný až vo februári
2012. Podľa žalobcu 1/ opatrenie Krajského stavebného úradu bolo ničotné, pretože nebolo žiadne
konanie o predmetnej stavbe začaté. Krajský stavebný úrad Banská Bystrica tak porušil § 3 ods. 2 a 6
zákona č. 71/1976 Zb. o správnom konaní. Bola porušená aj zásada, podľa ktorej rozhodujúcim kritériom
pri určovaní miestnej príslušnosti v prípade viacerých stavebných úradov je rozsah budúcej stavby v

územnom obvode každého stavebného úradu. Žalobca ďalej tvrdil, že napadnuté rozhodnutie obsahuje
pozemky, ktoré neexistujú s výnimkou parc. č. EKN 518/3. Ďalej obsahuje zmätky, keď parcely EKN
310/3, EKN 310/2 atď. sú uvedené ako parcely ležiace v k. ú. K. a pritom ležia v k. ú. Z., Q. Y. E..

Žalobca 1/ ďalej namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v tom, že správny orgán

nepožadoval od stavebníka doklady, ktoré mali byť súčasťou žiadosti, a teda podkladom pre riadne
zistenie skutkového stavu. Žiadateľ požiadal o vydanie rozhodnutia na stavbu, ale správny orgán dospel
kzáveru,žeideolíniovústavbu,čojesícesprávnyzáver,alenevyžadoval,abybolidoplnenéobligatórne
obsahové náležitosti, ktoré sú uvedené vo vyhláške č. 453/2000 Z. z. a to opis prebiehajúcich hraníc
územia a prílohu uvedenú v tejto vyhláške v § 3 ods. 3, písm. a) a to mapový podklad v mierke

1:10000 až 1:50000 s vymedzením hraníc územia. U líniových stavieb je takýto mapový podklad povinný
správny orgán pripojiť k územnému rozhodnutiu a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Ďalej namietal, že
žiadosť neobsahovala náležitosti podľa § 35 ods. 1, písm. c) a to zoznam všetkých známych účastníkov
územného konania, d) druhy a parcelné čísla podľa katastra nehnuteľností s uvedením vlastníckych
a iných práv, ktorých sa územné rozhodnutie týka, parcelné čísla susedných pozemkov a susedných

stavieb, e) súhlas vlastníka pozemku a taktiež f) údaj o splnení podmienok určených dotknutými orgánmi
štátnej správy, ak boli obstarané pred podaním návrhu a to najmä podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002
Z. z. o ochrane prírody a krajiny a to súhlas na výrub drevín. Bola porušená tak zásada zákonnosti ako aj
zásada materiálnej pravdy, keďže správny orgán konal o žiadosti, ktorá nemala povinné náležitosti a tým
zároveň nebol dostatočne zistený skutkový stav a neboli zaobstarané podklady potrebné pre vydanie

rozhodnutia.

Žalobca 1/ namietal aj nezákonnosť pre nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.
Odôvodnenie kopírovalo len vyjadrenia jednotlivých účastníkov konania a s námietkami účastníkov
sa žalovaný vysporiadal tak, že opätovne odcitoval znenie právnej normy a deklaroval, že sa ňou

riadil. Žalobca ďalej poukázal na to, ako sa žalovaný vysporiadal s nesúhlasným stanoviskom Obce
Trnavá Hora. Namietal, že žalovaný mal vedomosť o umiestnení malých vodných elektrárni na rieke
Hron v krátkych vzdialenostiach a to v Bzenici, v Šášovskom Podhradí, Jalnej a Vlkanovej, avšak sa
nevysporiadal so silným synergickým efektom, ktoré takéto umiestnenie bude mať na vodný ekosystém.
Namietal, že v odôvodnení rozhodnutia chýbajú dôvody, na základe ktorých správny orgán rozhodol o

umiestnenístavbyaoktorésvojerozhodnutieoprel.Ďalejnamietol,žechýbajúštúdieobsahujúcevšetky
možné alternatívy zásahov do životného prostredia. V odôvodnení chýba aj vyjadrenie sa k jednotlivým
odvolacím námietkam žalobcu.

Žalobca 1/ namietal aj nezákonnosť spočívajúcu v nedostatočne zistenom skutkovom stave. Podľa

žalobcu žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán využili skutočnosť, že Obec Trnavá Hora a aniobec Pitelová nemajú schválený územný plán, ktorý by musel byť ako strategický dokument posúdený
s ohľadom vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z.. Podľa žalobcu vzhľadom na
uvedené, dochádza k porušovaniu Smernice EP a Rady 2001/42/ES o posudzovaní určitých plánov a

programov na životné prostredie. Žalobca ďalej poukázal a odcitoval z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR
5Sžp/106/2009, 3Sžp/1/2008 a 3Sžp/2/2008 a zdôraznil, že pri navrhovanej činnosti je preukázateľný
vplyv na územie NATURA. Nezákonnosť videl aj v tom, že stavebný úrad sa nevysporiadal s námietkou
žalobcu,žepredmetnástavbanebolaposudzovanásdôrazomnasynergickývplyvspoločnesovšetkými
plánovanými MVE na rieke Hron v krátkych vzdialenostiach medzi sebou, ďalej nebol schválený územný

plán Obce Trnavá Hora, ktorý musí byť posudzovaný podľa SEA, a preto žalovaný nepostupoval
podľa § 65b ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z., kde sa výslovne uvádza, že účastníkom následného
povoľovacieho konania, je tzv. zainteresovaná verejnosť. Žalobca podával písomné stanoviská, ale
žalovaný ich ignoroval.

Žalobca 2/ namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v nedostatočnom zistení

skutkového stavu z dôvodu, že: a) prvostupňové rozhodnutie nedostatočne rieši situáciu, ktorá nastane
pri prevádzke malej vodnej elektrárne Jalná pred vzdutím, pretože nebolo eliminované ohrozenia
zdvihnutia pozemných vôd, riziko povodní a nebola riešená situácia nad vzdutím, kde sa zmenia pomery
v tvorbe ľadov, čo negatívne ovplyvní občanov žijúcich v miestnej časti Jalná, vystaví ich privysokému
riziku,čovplývaajnahodnotyichnehnuteľností;b)stavebnýúradmalpovinnosťoboznámiťsaspetíciou

občanov obce Pitelová a žalobcu, a zohľadniť ju v rozhodovaní, opačný prístup je porušením článku 27
Ústavy Slovenskej republiky a zákona č. 85/1990 Zb.; c) rozhodnutie umiestňuje stavbu v k. ú. K.
na pozemky, ktoré podľa katastra nehnuteľností neexistujú alebo sú v k. ú. Z.. Rozhodnutie je potom vo
výroku zmätočné a nesprávne. Začlenenie 15-tich parciel do k. ú. K. a len 9 do k. ú. Z. je nepravdivé.
Z katastrálnej mapy vyplýva, že celé teleso stavby sa bude nachádzať v k. ú. Z. a k. ú. K. je stavbou

dotknuté len nepriamo a to pätou samotnej stavby.

Žalobca 2/ ďalej namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci. Bolo povinnosťou správneho orgánu riadiť sa ostatnou územnoplánovacou
dokumentáciou v zmysle § 37 ods. 1 stavebného zákona, keďže Obec Trnavá Hora nemá schválený

územný plán. Touto ostatnou územnoplánovacou dokumentáciou sú Plán hospodárskeho a sociálneho
rozvoja obce Trnavá Hora, Koncepcia územného rozvoja Slovenska a Územný plán vyššieho územného
celkuBanskáBystrica.Žiadnyztýchtodokumentovvznikmalejvodnejelektrárneneodporúča,vzhľadom
na jej negatívne dôsledky na životné prostredie a cestovný ruch. Žalovaný v rozhodnutí nesprávne
uvádza, že Územný plán VÚC Banská Bystrica nie je územnoplánovacou dokumentáciou a nesprávne

vychádzal z toho, že na predmetnú stavbu neexistuje žiadna záväzná územnoplánovacia dokumentácia.

Žalobca 2/ namietal nezákonnosť rozhodnutia aj pre nepreskúmateľnosť, pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov, ktorá spočívala v tom, že sa žalovaný v rozhodnutí nezaoberal odvolacími
námietkami žalobcu a to námietkou ohľadne rizika povodní pred vzdutím, námietkou, že mu bolo upreté

právo na výkon územnej samosprávy na vlastnom území, námietkou, že nebola do úvahy zobratá
petícia občanov, námietkou o porušení právnej ochrany drevín. Tým bolo upreté žalobcovi jeho právo
na odôvodnenie rozhodnutia.

Žalobca 2/ ďalej namietal aj nezákonnosť spočívajúcu v tom, že konanie pred správnym orgánom bolo

zaťažené vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Argumentoval tým, že
umiestňovaná stavba má byť lokalizovaná v katastrálnych územiach patriacich obciam Trnavá Hora a
Pitelová. Žalovaný určil ako stavebný úrad obec Pitelová napriek tomu, že plošne všetky pozemky, na
ktorých má hlavná stavba stáť sa nachádzajú na území Obce Trnavá Hora a to v k. ú. Z. a občania Obce
Trnavá Hora sú bezprostredne touto stavbou dotknutí. Rozhodnutie podľa § 119 stavebného zákona

podľa žalobcu má byť založené na odôvodnenej úvahe správneho orgánu a nie na jeho ľubovôli. Niet
rozumného dôvodu, prečo pri pôsobnosti dvoch stavebných úradov v rozsahu hlavnej stavby 100% v
Obci Trnavá Hora sa dá kompetencia stavebnému úradu, v obvode ktorého sa realizuje iba nepriamo
(prístupom).Nedôveruvnestrannérozhodnutieumocnilaskutočnosť,žestarostaobcePitelovásanetajil
tým, že vidí v stavbe malej vodnej elektrárne príležitosť na získanie benefitov od investora a namietané

rozhodnutie vydal napriek nesúhlasu obecného zastupiteľstva svojej obce. Namietal tiež, že opatrenie
o určení príslušnosti stavebného úradu bolo dané pred začatím konania a to dňa 16. 12. 2011, pričom
konanie začalo až 14. 4. 2012. Opatrenie o určení miestne príslušného úradu je preto nulitné a bez
zákonného podkladu.Žalobca 2/ tiež namietal, že podľa § 140a ods. 1, písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. ďalej len „stavebného
zákona“ bol v tomto konaní dotknutým orgánom, ktorý vydal nesúhlasné stanovisko, ktoré bolo doručené

stavebnému úradu ale tento ho ignoroval. Podľa žalovaného žalobca mal v konaní postavenie účastníka
konania a nie dotknutého orgánu, a preto nesúhlasné stanovisko nebolo pre stavebný úrad záväzné.
Toto ale nebolo v súlade s § 140a ods. 1, písm. b) stavebného zákona, podľa ktorého je žalobca aj
dotknutým orgánom, pretože výstavba malej vodnej elektrárne sa má realizovať na jeho území. Tým, že
správny orgán nekonal so žalobcom ako s dotknutým orgánom, resp. nezobral do úvahy jeho záväzné

stanovisko, zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nezákonnosť rozhodnutia.

Žalovaný vo svojich vyjadreniach k žalobám uviedol, že zo správneho spisu vyplýva, že žaloby neboli
dôvodné a navrhol, aby ich súd zamietol. K námietke žalobcov o nulite opatrenia, ktorým bol určený
Stavebný úrad Pitelová uviedol, že z § 119 ods. 1 stavebného zákona jednoznačne vyplýva, že Krajský
stavebný úrad mal príslušnosť stavebného úradu určiť ešte pred začatím samotného konania „ak

ide o stavbu alebo opatrenie, ktoré sa má uskutočniť...“ a to na základe podnetu navrhovateľa pred
začatím konania, alebo na základe podnetu niektorého z príslušných stavebných úradov v prípade,
ak navrhovateľ podal návrh na začatie územného konania ešte pred určením príslušného stavebného
úradu. Stavebný zákon výslovne neurčuje, kto je oprávnený podať návrh na určenie, ani podľa akých
kritérií pri určení nadriadený orgán postupuje. Výklad kompetenčného konfliktu zo strany žalobcov

považuje žalovaný za nesprávnu interpretáciu zákona z hľadiska právneho aj logického, nakoľko v §
119 ods. 1 stavebného zákona nie je uvedené, že podmienkou určenia príslušnosti úradov je začatie
konania resp. vyvolanie „kompetenčného konfliktu“ , ale k určeniu môže dôjsť aj pred konaním. K
námietke neúplného návrhu, ktorú uplatnil žalobca 1/ uviedol, že návrh na územné konanie bol podaný
s náležitosťami v zmysle § 3 ods. 2 a 3, písm. a) vyhlášky č. 453/2000 Z. z., keď zo spisového materiálu

vyplýva, že v predmetnej veci súčasťou dokumentácie pre územné rozhodnutie sú aj situácie širších
vzťahov so zakreslením zameraných profilov v mierke 1:10000, výkres č. BI, celková situácia stavby M
1:1000, výkres B2, výrez z katastrálnej mapy určeného operátu v k. ú. K. a v k. ú. Z. M 1:2000. Tieto
výkresy sú overené odtlačkom pečiatky stavebného úradu v územnom konaní, z ktorej vyplýva, že
tvoria súčasť územného rozhodnutia č. 40/2012 zo dňa 6. 7. 2012. Opis prebiehajúcich hraníc vyplýva z

textovej časti dokumentácie pre územné rozhodnutie vypracovanej odborníkmi z Katedry hydrotechniky,
Stavebnej fakulty, Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, časť A4.2 popis lokality, ktorá bola
predložené stavebnému úradu k návrhu na vydanie územného rozhodnutia.

K žalobnej námietke nedostatku odôvodnenia uviedol, že rozhodnutie žalovaného ako aj

prvostupňového správneho orgánu sú dostatočne zrozumiteľné a spĺňajú zákonné náležitosti podľa § 47
ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku. Stavebný úrad jasne vo svojom rozhodnutí odôvodnil,
prečosanámietkamiuplatnenýmižalobcom1/vúzemnomkonanínezaoberal.Ďalejžalovanýodôvodnil,
prečo nevyhovel odvolaniu žalobcu 1/. Stavebný úrad v konaní o umiestnení stavby zhromaždil
predložené doklady a zachytil vo vydanom rozhodnutí ich podstatný obsah. Splnil svoju povinnosť

podľa § 37 stavebného zákona posúdiť a vyhodnotiť okrem iného aj súlad predložených podkladov s
právnymi predpismi. K námietke žalobcu 1/ o tom, že v konaní o umiestnení stavby nedošlo k posúdeniu
strategického dokumentu na životné prostredie tzv. SEA podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie uviedol, že Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici vydal
záverečné stanovisko č. 2011/0012/ZS-DK zo dňa 12. 12. 2011, ktorým odporučil realizáciu navrhovanej

činnostimalejvodnejelektrárneJalnánariekeHronprenavrhovateľaZUSServiss.r.o.ŽiarnadHronom.
Boli tam stanovené aj podmienky pre ďalšie povoľovacie procesy, ktoré majú stanoviť také technické
riešenia, ktoré nebudú mať negatívny vplyv na prvky ÚSES. Tieto podmienky boli rešpektované nielen v
dokumentáciinavrhovateľaalesúajuvedenévbode41.)až34.)vpodmienkachúzemnéhorozhodnutia,
ktorým bola stavba malej vodnej elektrárne umiestnená a sú teda záväzné pre stavebné konanie.

Poukázal na to, že predmetom rozhodnutia o umiestnení stavby je určenie stavebného pozemku a
umiestnenie stavby na ňom a určenie podmienok pre umiestnenie stavby a požiadaviek na obsah
projektovejdokumentácie.Až vstavebnomkonanívzmysle §66stavebnéhozákonasaurčujúzáväzné
podmienky uskutočňovania a užívania stavieb. K umiestneniu stavby a k projektovej dokumentácii sa
vyjadril aj Krajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici, Obvodný úrad životného prostredia

v Banskej Štiavnici, orgán ochrany pred povodňami, orgán štátnej správy ochrany ovzdušia, orgán
štátnej vodnej správy, orgán štátnej správy v odpadovom hospodárske, orgán štátnej správy pre tvorbu
a ochranu životného prostredia, pričom ich stanoviská boli kladné. Stavebný úrad posúdil návrh naumiestnenie stavby podľa § 37 stavebného zákona a zistil, že umiestnenie zodpovedá hľadiskám
životného prostredia, týmto hľadiskám neodporuje a ani životné prostredie neohrozuje.

Žalovaný k námietkam oboch žalobcov týkajúcich sa petície občanov Obce Trnavá Hora uviedol, že k
tejto sa vyjadril Krajský úrad životného prostredia listom č. 02/2012/148-2 zo dňa 6. 6. 2012.

K žalobnej námietke oboch žalobcov o tom, že Obec Trnavá Hora bola dotknutým orgánom uviedol, že
v zmysle § 34 ods. 1 stavebného zákona nemala obec postavenie dotknutého orgánu podávajúceho

záväzné stanovisko ale účastníka konania, preto nebolo jej stanovisko záväzné.

Žalovaný k námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu pre chýbajúce podklady uviedol, že
Obec Trnavá Hora nemá platnú a záväznú územnoplánovaciu dokumentáciu, pretože územný plán je
len v etape obstarania. Prieskumy boli spracované v roku 2009 a zadanie bolo verejne prerokované
od 14. 12. 2009 do 14. 1. 2010. Toto bolo po posúdení súladu procesu obstarania a súladu s

nadradenou územnoplánovacou dokumentáciou krajským stavebným úradom schválené obecným
zastupiteľstvom. Keďže Obec Trnavá Hora nemá územný plán, stavebný úrad si zaobstaral stanoviská
orgánov uvedených vyššie. Neexistencia územného plánu nezakladá dôvod na nevydanie územného
rozhodnutia.

Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že sa nestotožnil s námietkami, podľa ktorých stavbou dôjde k ohrozeniu
zdvihnutia pozemných vôd a s námietkami o riziku povodní, pretože tieto nie sú opodstatnené.
Opatrenia boli zapracované do podkladov územného rozhodnutia v bode č. 3.5 v dostatočnej miere
a konkrétne technické riešenie bude predmetom stavebného konania. Kladné stanovisko podali k
predmetnej stavbe dotknuté orgány štátnej správy Obvodný úrad životného prostredia Banská Štiavnica

a Krajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici na úseku štátnej vodnej správy, ktorý háji
záujmy z hľadiská povodní, pozemných vôd a ďalšie záujmy. K námietke, že žalovaný sa neriadil
ostatnou plánovacou dokumentáciou, uviedol, že podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú
v zmysle § 37 ods. 1 stavebného zákona územné plány obcí a zón. Preto podkladom pre vydanie
územného rozhodnutia nebola koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001 a ani Územný plán

vyššieho územného celku Banskobystrický kraj. Vyplýva to z podrobnosti ich spracovania, keď územné
plány obcí riešia v zásade funkčné využitie jednotlivých plôch, územné plány zón umiestňovanie stavieb
v území, ale koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001 stanovuje rámec sociálnych, ekonomických
enviromentálnych a kultúrnych požiadaviek štátu na územný rozvoj a starostlivosť o životné prostredie
a Územný plán vyššieho územného celku Banskobystrický kraj stanovuje zásady a regulatívy štruktúry

osídlenia,priestorovéhousporiadaniaafunkčnéhovyužívaniaúzemia.Ďalejuviedol,žeBanskobystrický
samosprávny kraj nie je na úseku územného plánovania dotknutým orgánom v konaní o umiestnení
stavby. Podstatné teda boli skutočnosti zistené v rámci územného konania a to vyjadrenia dotknutých
orgánov.

Žalovaný k námietkam zmätočnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúcej v neexistujúcich pozemkoch
uviedol, že je pravdou, že pozemky boli medzičasom vzhľadom na pozemkové úpravy prečíslované,
ale ide o pozemky identické. Sú tam čísla tých, na ktorých žiadateľ žiadal vo svojej žiadosti, aby bola
stavba umiestnená.

Ďalší účastník v prvom rade ZUS Servis s.r.o., pre ktorého bola stavba umiestnená uviedol, že v
správnom konaní urobil všetko, čo bolo potrebné a urobil to v súlade so zákonom. Umiestňovaná stavba
resp. činnosť bola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktoré bolo mimo dosahu
ďalšieho účastníka 1/ a úplne v kompetencii odborných orgánov a výsledkom tohto posudzovania bolo
zistenie, že stavba, ktorá bola napadnutým rozhodnutím umiestnená, je bez negatívnych vplyvov na

životné prostredie. Stanovisko je výsledkom posudzovania všetkých odborných orgánov, ktoré do toho
majú čo z odbornej stránky povedať. Poukázal na to, že žalobcovia v zmysle rozhodovania Najvyššieho
súdu nemôžu byť rozhodnutím o umiestnení stavby dotknutí. Rozhodnutie vo výroku nie je zmätočné,
i keď od podania žiadosti do súčasnosti došlo k zmene v katastri nehnuteľností, avšak ide o pozemky
identické.

Ďalší účastník 2/ poukázal na to, že návrh územného plánu pre Obec Trnavá Hora vo svojom prvom
štádiu predpokladal pre dané územie postavenie malej vodnej elektrárne. K námietke nezrozumiteľnosti
výroku uviedol, že medzičasom došlo k sceleniu pozemkov a v súvislosti s tým aj k ich prečíslovaniu,avšak ide stále o tie isté pozemky, ktoré boli uvedené v žiadosti žiadateľa, a ku ktorým on ako vlastník
dal súhlas s tým, aby na nich boli predmetné stavby postavené.

Žalobca 2/ k vyjadreniu ďalšieho účastníka 2/ uviedol, že návrh územného plánu obsahoval rezerváciu
daného územia pre malú vodnú elektráreň len v čase pred postavením malej vodnej elektrárne v
Hronskej Dúbrave. Po jej postavení názor zmenil a v rozpracovanej územno-plánovacej dokumentácii
sa už nič také nenachádza.

Spoločný zástupca ďalších účastníkov prítomných na pojednávaní uviedol, že súhlasí s podanými
žalobamiasichdôvodminezákonnostinapadnutéhorozhodnutia,pretožetítoďalšíúčastnícinesúhlasia
s postavením malej vodnej elektrárne na danom území, čo vyjadrili tak v petícii občania Obce Pitelová
ako aj Trnavá Hora a tak prijatými uzneseniami prostredníctvom zastupiteľstva Obce Pitelová a Obce
Trnavá Hora.

Ďalšia účastníčka poradové číslo 31 - Združenie Slatinka namietala nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia spočívajúcu aj v tom, že nebola daná výnimka podľa rámcovej Smernice o vodách č. 506,
2000/60/ES článok 4 odsek 7.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O. s. p.,

preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu a z dôvodov uvedených
v žalobách (§ 249 ods. 2 O. s. p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru,
že žaloby sú dôvodné.

Súd z obsahu správneho spisu zistil, že návrh spoločnosti ZUS Servis s.r.o. Žiar nad Hronom na

vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby bol doručený obci Pitelová dňa 23. 4. 2012. Návrh
obsahuje zoznam stavebných objektov a prevádzkových súborov stavby, druh, katastrálne územie,
parcelné číslo a čísla listov vlastníctva pozemkov, na ktorých má byť stavba umiestnená, charakteristiku
dotknutého územia a spôsob doterajšieho využitia územia. Neobsahuje zoznam navrhovateľovi
známych účastníkov. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že v zmysle uznesenia Vlády SR č. 178/2011

z 9. 3. 2011 návrh koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030
a zmluvy o budúcej zmluve medzi navrhovateľom a SVP štátny podnik po spracovaní zámeru a
EIA na výstavbu MVE Jalná plánuje výstavbu takejto elektrárne na dotknutom území. Navrhovateľ
k návrhu pripojil požadované prílohy, medzi ktorými je aj situačný výkres stavu územia na podklade
katastrálnej mapy s vyznačením väzieb na okolie a dokumentáciu v dvoch vyhotoveniach vypracovanú

oprávnenou osobou, stanoviská dotknutých orgánov, súhlas vlastníkov pozemkov, zmluva o budúcej
zmluve a výpisy z listov vlastníctva. V spise sa nachádza aj opatrenie Krajského stavebného úradu v
Banskej Bystrici zo dňa 16. 12. 2011, ktorým bol určený ako stavebný úrad oprávnený konať a vydať
rozhodnutie o umiestnení stavby malej vodnej elektrárne Jalná, ktorá bude prechádzať katastrálnymi
územiami Pitelová a Trnavá Hora, Obec Pitelová, starosta obce. V tomto opatrení je uvedené, že určenie

stavebného úradu sa vzťahuje len pre rozhodnutie o umiestnení stavby malej vodnej elektrárne Jalná.
Opatrenie je adresované ZUS Servis s.r.o. Žiar nad Hronom a na vedomie Obci Pitelová a Obci Trnavá
Hora. Územné konanie bolo oznámené verejnou vyhláškou zo dňa 9. 5. 2012, ktorá bola na úradnej
tabuli v obci Pitelová vyvesená 9. 5. 2012 a zvesená 6. 6. 2012 a na úradnej tabuli Obce Trnavá
Hora vyvesená 10. 5. 2012 a zvesená 1. 6. 2012. Osobitne bola doručená aj známym účastníkom

konania a dotknutým orgánom. Oznámenie o začatí územného konania obsahuje aj nariadenie ústneho
pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním na deň 6. júna 2012 v zasadačke Mestského úradu v
Žiari nad Hronom a poučenie o možnosti uplatniť námietky v stanovenej lehote s tým, že po jej uplynutí
sa na ne už nebude prihliadať a to ani v odvolacom konaní. Ďalej sa v spise nachádza zápisnica z
ústneho konania a podané pripomienky jednotlivých účastníkov konania. Obsahom správneho spisu

je aj list Obce Trnavá Hora adresovaný stavebnému úradu 4. 5. 2012, ktorým bol zaslaný
výpis z uznesenia obecného zastupiteľstva a nesúhlas so zámerom výstavby malej vodnej elektrárne
Jalná, ďalej podanie označené ako záväzné stanovisko obce k územnému rozhodnutiu adresované a
doručené 9. 5. 2012 Obci Pitelová a vyjadrenie k projektovej dokumentácii adresované Obcou Trnavá
Hora navrhovateľovi zo dňa 13. 3. 2012.

Prvostupňový správny orgán rozhodol 6. 7. 2012 pod č. 40/2012 o umiestnení stavby podľa návrhu
žiadateľa a v bode 1 určil podmienky na umiestnenie stavby a projektovú prípravu. V bode 2 na
napojenie inžinierských sietí. V bode 3 podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov a topod poradovým číslom 3.1 až 3.21. V bode 4 určil podmienky zo záverečného stanoviska posudzovania
vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a to pod bodom 1 až 34. V bode 5 podmienku
dodržiavania rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 23. 3.

2012, ktorým bola povolená výnimka. V bode 6 odcitoval stanovisko Banskobystrickej regionálnej správy
ciest a. s., závod Žiar nad Hronom a uviedol k tomu svoje stanovisko. V bode 7 odcitoval stanovisko
Banskobystrickéhosamosprávnehokraja,odborregionálnehorozvojaauviedolktomusvojestanovisko.
V bode 8 stanovisko Ministerstva DVRR SR, sekcia cestovného ruchu a svoje stanovisko k nemu. V
bode 9 stanovisko obce Trnavá Hora a svoje stanovisko k nemu. Ďalej rozhodnutie v časti II. obsahuje

odcitovanie námietok a rozhodnutie o námietkach.

Stavebný úrad v odôvodnení opísal priebeh konania, zdôvodnil rozhodnutie o námietkach jednotlivých
účastníkov a uzavrel, že posúdil návrh na umiestnenie stavby podľa § 37 stavebného zákona a zistil,
že umiestnenie stavby zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné prostredie, že týmto hľadiskám
neodporuje a životné prostredie neohrozuje. Ďalej, že všetky podmienky uvedené v jednotlivých

vyjadreniach a stanoviskách dotknutých orgánov sú rešpektované vo výroku a boli stanovené ako
podmienky pre umiestnenie navrhovanej stavby.

Z obsahu správneho spisu vyplýva, že vo veci bolo najprv rozhodnuté o odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici č. KSU-BB 2012-1114-2:OŠSS

zo dňa 14. 12. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2. 1. 2013 a proti tomuto rozhodnutiu Krajská
prokuratúra v Banskej Bystrici pod č. KV 36/13-12 zo dňa 4. apríla 2013 podala protest, ktorému
žalovaný nevyhovel a predložil ho podľa § 69 ods. 2 správneho poriadku Ministerstvu dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja SR, ktoré protestu nevyhovelo a jeho rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím
ministra č. 124/2013 pod č. 25246/2013/D220-SLP/67851/M zo dňa 19. decembra 2013. Rozhodnutie

druhostupňového správneho orgánu bolo zrušené v konaní o preskúmaní jeho zákonnosti na základe
žalôb Občianskeho združenia Hron pre slobodné rieky, Obce Trnavá Hora a Slovenského rybárskeho
zväzu Žilina rozsudkom tunajšieho súdu 24S/15/2013-100 zo dňa 17. februára 2014 podľa § 250j ods.
3 O. s. p. z dôvodu, že žalovaný nepredložil súdu včas správny spis.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 10. 4. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2. 5.
2014 zamietol odvolanie odvolateľov proti vyššie uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu ako
neodôvodnené a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že stavebný
úrad posúdil návrh na umiestnenie stavby podľa § 37 a § 38 stavebného zákona a zistil, že
jej umiestnenie neodporuje hľadiskám starostlivosti o životné prostredie a ani neohrozuje životné

prostredie, zosúladil stanoviská a opatrenia dotknutých orgánov a vyhodnotil námietky a vyjadrenia
účastníkov konania. Ďalej vo svojom rozhodnutí odcitoval § 3, § 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 1 a 2 zákona
č. 67/1971 Zb. o správnom konaní a § 37 ods. 1, 2, 3, 4, § 39, § 39a, § 39b ods. 3,4, § 40
ods. 1 a § 42 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona. Dôvodil, že podkladom pre územné
rozhodnutie sú územné plány obcí a zón, čo vyplýva z § 37 ods. 1 stavebného zákona. Ak nebol

spracovaný územný plán, čo je prípad Obce Trnavá Hora, podkladom na vydanie územného rozhodnutia
sú spracované územnoplánovacie podklady, inak si stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na
vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti zistené vlastným prieskumom alebo
zistené pri miestnom zisťovaní. Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001 a ani územný plán
vyššieho územného celku Banskobystrický kraj nie sú podkladom na vydanie územného rozhodnutia

v zmysle § 37 ods. 1 stavebného zákona. Vyplýva to z toho, že územné plány obcí riešia funkčné
využitie jednotlivých plôch, územné plány zón umiestňovanie stavieb v území ale koncepcia územného
rozvoja stanovuje rámec sociálnych, ekonomických, enviromentálnych a kultúrnych požiadaviek štátu
na územný rozvoj a starostlivosť o životné prostredie a územný plán vyššieho územného celku stanovuje
zásady a regulatívy štruktúry osídlenia a priestorového usporiadania a funkčného využitia územia.

Územný plán vyššieho územného celku Banskobystrický kraj je nadradenou územnoplánovacou
dokumentáciou obce, s ktorou musí byť územný plán obce v súlade. Žalovaný v odôvodnení považoval
za potrebné upozorniť na skutočnosť, že v zadaní pre územnoplánovaciu dokumentáciu Obce Trnavá
Hora, ktoré bolo schválené obecným zastupiteľstvom na strane 26 v kapitole 11 požiadavky z hľadiska
ochrany trás nadradených systémov dopravného a technického vybavenia územia a požiadavky na

rešpektovanie ochranných pásiem sa uvádza: „rezervovať územie pre výstavbu malej vodnej elektrárne
na Hrone v rkm 138,6“. Vzhľadom na to, že návrh územného plánu sa podľa § 25 stavebného zákona
posudzuje, je zadanie pre spracovanie územného plánu relevantným, aj keď nie záväzným podkladom
pre vydanie územného rozhodnutia. Z hľadiska regulatívov uvedených v záväznej časti Územnéhoplánu vyššieho územného celku Banská Bystrica uviedol, že regulatív vylučuje budovanie malých
vodných elektrární v území NATURA, čo sa netýka umiestňovanej malej vodnej elektrárne Jalná a ďalší
regulatív nezakazuje umiestňovanie malých vodných elektrární na tokoch, ale prikazuje v podrobnejších

územnoplánovacích dokumentoch hľadať také systémové opatrenia, ktoré by stresovo nepôsobili na
prvky územného systému ekologickej stability. Poukázal na výsledok procesu posudzovania vplyvov
navrhovanej stavby na životné prostredie, ktoré bolo vykonané podľa zákona č. 24/2006 Z. z. pred
ObvodnýmúradomživotnéhoprostrediavBanskejŠtiavnici,ktorývydalzáverečnéstanoviskozodňa12.
12. 2011, ktorým odporúča realizáciu navrhovanej činnosti malej vodnej elektrárne Jalná na rieke Hron

pre navrhovateľa. Podmienky, ktoré boli v záverečnom stanovisku stanovené stavebný úrad zahrnul do
územného rozhodnutia v bode 4.1 až 34 a sú záväzné pre ďalšie stavebné konanie. Ďalej rozhodnutie
odôvodnil tým, že pokiaľ ide súlad návrhu na umiestnenie stavby malá vodná elektráreň Jalná s
platnou územnou plánovacou dokumentáciou, tak Obec Trnavá Hora nemá platnú územnoplánovaciu
dokumentáciu, Územný plán vyššieho územného celku Banskobystrický kraj nie je územnoplánovacou
dokumentáciou,ktorájepodkladomprevydanieúzemnéhorozhodnutiaaBanskobystrickýsamosprávny

kraj nie je na úseku územného konania dotknutým orgánom v konaní o umiestnení stavby. K námietkam
týkajúcim sa určenia okruhu účastníkov konania uviedol, že pri líniových stavbách ako aj stavbách
s veľkým počtom účastníkov, sa začatie územného konania ako aj rozhodnutia oznamujú verejnou
vyhláškou. K námietke Obce Trnavá Hora o tom, že bolo podané nesúhlasné stanovisko k výstavbe
malejvodnejelektrárneJalnáuviedoltoľko,žeObecTrnaváHorajeúčastníkomkonaniaaniedotknutým

orgánom.PoukázalnarozhodnutieObecnéhozastupiteľstvaObceTrnaváHorač.1/2010,podľaktorého
bolo schválené zadanie pre územný plán Obce Trnavá Hora s tým, že sa má priestor na 138,6 rkm
rezervovať pre malú vodnú elektráreň. Ani v konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z. neuviedla Obec
Trnavá Hora, že nesúhlasí s takouto stavbou. Obec Trnavá Hora nemá v konaní o umiestnení stavby
postavenie dotknutého orgánu štátnej správy, ktorý vydáva záväzné stanovisko v zmysle osobitného

predpisu,apretoniejenesúhlasnéstanoviskoobcepreposudzovanienávrhunaumiestneniestavbypre
stavebný úrad záväzné. K námietkam vo vzťahu k obavám z možných záplav ako aj vzostupu spodnej
hladiny odvolací orgán uviedol, že opatrenia boli vo forme podmienok zapracované do podkladov
územného rozhodnutia v dostatočnej miere a konkrétne technické riešenie bude predmetom stavebného
konania. K odvolacej námietke potrebného chýbajúceho povolenia k výrubu drevín uviedol, že na

výrub drevín sa vyžaduje súhlas podľa § 47 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny od
príslušného orgánu ochrany prírody a na stínanie a odstraňovanie stromov a krov v korytách vodných
tokov a na pobrežných pozemkoch a v inundačných územiach je potrebné povolenie príslušného
orgánu štátnej vodnej správy. Tieto povolenia sa vyžadujú až k povoleniu činnosti, a teda k rozhodnutiu
o povolení stavby a nie k rozhodnutiu o umiestnení stavby. Podmienkou, aby realizácia stavby bola

povolená v stavebnom konaní je, aby súhlas bol vydaný. K územnému rozhodnutiu sa vyžaduje
vyjadrenie dotknutého orgánu štátnej správy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa § 9 ods. 1,
písm. b) zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z., ktoré v tomto prípade bolo vydané
príslušným Obvodným úradom životného prostredia v Banskej Štiavnici pod č. C/2012/00398-02/ZH-
NOH dňa 16. 3. 2012. Žalovaný ďalej v odôvodnení poukázal na znenie § 62 ods. 4 stavebného

zákona, podľa ktorého ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy
chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane ohroziť či obmedziť práva a
oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný
úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. Žalovaný dôvodil tým, že v rozhodnutí o umiestnení stavby
boli podrobne stanovené podmienky pre spracovanie dokumentácie pre stavebné povolenie, ktoré majú

možné negatívne vplyvy vhodnými opatreniami eliminovať. Uzavrel, že po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia a celého spisového materiálu zistil, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ustanoveniami stavebného zákona a bol dodržaný § 46 správneho poriadku.

Podľa § 25 ods. 1, 4, 6 zákona č. 50/1976 Zb. (ďalej len stavebného zákona) (1) Pred predložením

návrhu územného plánu na schválenie sa preskúma, či a) obsah návrhu je v súlade so záväznou časťou
schválenejúzemnoplánovacejdokumentácievyššiehostupňa,b)obsahnávrhuapostupjehoobstarania
a prerokovania sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi, c) návrh je v súlade so zadaním, d)
návrh je v súlade s rozsahom územného plánu, e) záväzná časť územného plánu navrhovaná na
vyhlásenie všeobecne záväzným právnym predpisom je v súlade s § 13. 4) O preskúmanie súladu

návrhu územného plánu obce podľa odseku 1 obec požiada krajský stavebný úrad. (6) Návrh územného
plánu, ktorého obsah nie je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho
stupňa alebo s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo ktorého postup
obstarania a prerokovania nie je v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi,nemožno schváliť. Pokiaľ by prišlo k schváleniu napriek takémuto rozporu, schválenie je v celom
rozsahu neplatné.

Podľa § 33 ods. 1 stavebného zákona na územné konanie je príslušný stavebný úrad.

Podľa § 35 ods.1 stavebného zákona (1) Územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka,
z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou
ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou ( § 45 ods.

4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a
fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi.

Podľa § 36 ods. 1 stavebného zákona (1) Stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým
orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym
zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie

priústnompojednávaní,inakžesananeneprihliadne.Stavebnýúradoznámizačatieúzemnéhokonania
do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná.

Podľa § 37 stavebného zákona (1) Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány
obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie

územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce
podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného
rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom
zisťovaní. (2) Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti
o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh

a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či
vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na
stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú
hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné
podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho

pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. (3) Stavebný
úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi
vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú
v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. (4) Ak stavebný úrad po posúdení návrhu
podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa

odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami
alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.

Podľa § 39 stavebného zákona (1) V územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na
navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad

s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných
opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a
urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V
rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie
podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť

ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. (2) Ak sa územné rozhodnutie
o umiestnení stavby alebo územné rozhodnutie o využití územia týka územia, vo vzťahu ku ktorému
sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu,1ga) musí
obsahovať informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní a záverečnom stanovisku, ak boli
vydané.

Podľa § 39a stavebného zákona (1) Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok,
umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na
obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej
prílohe územného rozhodnutia. (2) V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na

ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie
súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným
prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc
pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenouschopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na
pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku
vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny

alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. (3) Rozhodnutie o umiestnení
stavby sa nevyžaduje na: a) stavby, ktorých podmienky na umiestnenie podrobne rieši územný plán
zóny, ak je to v jeho záväznej časti uvedené, b) drobné stavby, c) stavebné úpravy a udržiavacie práce, d)
stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné
ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru, e) reklamné stavby. (4) Stavebný úrad spojí územné

konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe
a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných
stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného
plánu zóny. (5) Stavebný úrad môže v rozhodnutí o umiestnení jednoduchej stavby, jej prístavby alebo
nadstavby určiť, že na jej uskutočnenie postačí ohlásenie podľa § 55 ods. 2. Nevzťahuje sa to na
stavby povoľované špeciálnymi, vojenskými a inými stavebnými úradmi podľa § 120 a 121.

Podľa § 126 ods. 1 stavebného zákona (1) Ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov
chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok,
vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu

ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane
prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej
bezpečnostijadrovýchzariadení,oprevenciizávažnýchpriemyselnýchhavárií,ospráveštátnychhraníc,
o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o

vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej
správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a,
ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov.

Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto
zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 140a ods. 1, písm. b) a ods. 3 stavebného zákona (1) Dotknutým orgánom podľa tohto zákona
je b) obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby

na jej území, okrem stavieb uvedených v § 117b. (3) Dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona
chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do
spisov, podávať záväzné stanoviská podľa § 140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej
obhliadke a vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona.

Podľa § 140b ods. 1, 2 stavebného zákona (1) Záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto
zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy
chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah
záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia
záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. (2) Dotknutý orgán

je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom.
Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe
ktoréhouplatňujesvojupôsobnosť,aúdaj,čitýmtozáväznýmstanoviskomzároveňnahrádzastanovisko
pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona.

Podľa § 4 ods. 3, písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (3) Obec pri výkone samosprávy
najmä d) usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, 5b) vydáva súhlas,
záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a
fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej
činnosti v obci.

Podľa § 9 ods. 1, písm. b), l) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (1) Orgán ochrany
prírody je dotknutým orgánom v konaniach podľa osobitných predpisov vo veciach ochrany prírody akrajiny, najmä ak ide o b) vydanie územného rozhodnutia, l) vydanie povolenia na výrub drevín podľa
osobitných predpisov.

Podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny (3) Na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu
ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených
prípadochvydaťlenpoposúdeníekologických aestetickýchfunkciídrevinyavplyvovnazdravie
človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z
nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo

nájomca a po vyznačení výrubu dreviny.

Podľa § 3 ods. 2, 3 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. (2) Ak ide o návrh na vydanie územného rozhodnutia o
umiestnení líniovej stavby alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby s veľkým počtom
účastníkov konania, územného rozhodnutia o využití územia, o chránenej časti krajiny, o
stavebnej uzávere, ak sa týkajú rozsiahleho územia, údaje podľa odseku 1 písm. c) a d) sa v návrhu

neuvádzajú, ale uvedie sa opis prebiehajúcich hraníc územia. (3) K návrhu na vydanie územného
rozhodnutia sa prikladajú a) situačný výkres súčasného stavu územia na podklade katastrálnej mapy so
zakreslením predmetu územného rozhodnutia a jeho polohy s vyznačením väzieb (účinkov) na okolie; ak
sa navrhuje umiestnenie stavieb, využitie územia, stavebná uzávera, chránené územie alebo ochranné
pásmo podľa odseku 2, aj mapový podklad v mierke 1:10 000 až 1:50 000 s vymedzením

hraníc územia, ktoré je predmetom rozhodnutia a širších vzťahov (účinkov) k okoliu; situačný výkres
a mapový podklad sa prikladá v dvoch vyhotoveniach, b) dokumentácia pre územné rozhodnutie v
dvoch vyhotoveniach vypracovaná oprávnenou osobou; v prípadoch uvedených v § 45 ods. 6 písm. a)
zákona postačí dokumentácia vypracovaná osobou s príslušným odborným vzdelaním, c) rozhodnutia,
stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy a

obce, d) záverečné stanovisko o posúdení vplyvu stavby alebo činnosti na životné prostredie alebo
rozhodnutie zo zisťovacieho konania, ak bolo vydané, e) doklady o rokovaniach s účastníkmi územného
konania, ak sa konali pred podaním návrhu.

Podľa § 4 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. (1) Územné rozhodnutie obsahuje okrem všeobecných náležitostí

a) meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) navrhovateľa a ostatných účastníkov konania, b)
druh, účel a stručný opis predmetu územného rozhodnutia, c) druhy a parcelné čísla pozemkov podľa
katastra nehnuteľností, na ktorých sa predmet územného rozhodnutia umiestňuje; ak ide o prípady
uvedené v § 36 ods. 4 zákona, postačí opis územia, d) podmienky podľa druhu územného rozhodnutia
ustanovené v § 39 až 39d zákona, e) ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí ochrana verejných

záujmov a právom chránených záujmov účastníkov konania, f) rozhodnutie o námietkach účastníkov
konania, g) dobu platnosti rozhodnutia. (2) K územnému rozhodnutiu pripojí stavebný úrad overený
situačný výkres so zakreslením predmetu územného rozhodnutia na podklade katastrálnej mapy alebo
mapový podklad vypracovaný podľa § 3 ods. 3 písm. a).

Podľa § 5 zákona č. 71/1967 Zb. na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný
zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. (1) V konaní, v ktorom ide o činnosť účastníka, spravuje
sa miestna príslušnosť miestom tejto činnosti; ak sa konanie týka nehnuteľnosti, miestom, kde je

nehnuteľnosť.

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. (2) Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania
došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho
orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.

Podľa § 20 zákona č. 71/1967 Zb. Ak správny orgán nie je príslušný na rozhodnutie, je povinný podanie
bez meškania postúpiť príslušnému správnemu orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania. Ak je
nebezpečenstvo z omeškania, správny orgán urobí nevyhnutné úkony, najmä na odvrátenie hroziacej
škody.

Súd zdôrazňuje, že predmetom súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia a predchádzajúceho
postupu správneho orgánu je rozhodnutie a postup správneho orgánu výlučne z dôvodov, ktoré
boli uplatnené v žalobách. Súd dôvody nezákonnosti nie je oprávnený vyhľadávať, dopĺňať alebokonkretizovať. Dôvody nezákonnosti možno uplatniť len žalobou a len v zákonnej dvojmesačnej lehote
od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Na neskôr uplatnené dôvody nie je možné prihliadať.

Z obsahu správneho spisu je zrejmé, že v tomto prípade bola podaná žiadosť o územné rozhodnutie,
ktorým sa má umiestniť stavba v katastrálnom území Jalná a K.. Konanie pred správnym orgánom sa
riadi správnym poriadkom obsiahnutým v zákone č. 71/1967 Zb. pokiaľ osobitný zákon neustanovuje
inak. Podľa § 5 správneho poriadku je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý je určený
osobitným zákonom a ak takého niet, je to obec. Pre územné konanie je takýmto osobitným zákonom

stavebný zákon. Stavebný zákon v § 33 ods. 1 určil, že príslušným na územné konanie je stavebný úrad
a zároveň v piatej časti v § 117 až § 121 určil orgány, ktoré vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu a
špeciálneho stavebného úradu ako aj funkčnú príslušnosť pre rozhodovanie o opravných prostriedkoch
proti rozhodnutiam stavebných úradov a pre určenie miestnej príslušnosti v prípadoch, kedy sa stavba
má umiestniť na území presahujúcom do katastrov viacerých obcí resp. krajov. Žiadne z ustanovení
stavebnéhozákonaneobsahujevšeobecnépravidlopreurčeniemiestnejpríslušnostistavebnéhoúradu,

preto sa miestna príslušnosť v zmysle § 140 stavebného zákona, podľa ktorého ak nie je výslovne
neustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom
konaní, riadi § 7 ods. 1 správneho poriadku. V prípade, že by kritériá miestnej príslušnosti podľa
tohto ustanovenia spĺňalo viac stavebných úradov platí osobitná úprava obsiahnutá v § 119 stavebného
zákonaapretentoprípadobsiahnutáv§119ods.1stavebnéhozákona.Vdanomprípadeišlookonanie,

ktoré začalo na návrh účastníka konania. Konanie začína dôjdením návrhu príslušnému správnemu
orgánu.Správnyporiadokupravujepostupakomásprávnyorgánpostupovať,keďmuje doručenýnávrh
na konanie, na ktoré nie je v zmysle zákonných pravidiel príslušný. V takom prípade musí postupovať
podľa § 20 správneho poriadku a bez meškania podanie účastníka postúpiť príslušnému orgánu. V
tomto prípade obci Pitelová bol doručený návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení malej

vodnej elektrárne Jalná, ktorá sa má umiestniť v obvode dvoch stavebných úradov a to Obce Pitelová
a Obce Trnavá Hora. Preto v zmysle § 20 správneho poriadku v spojení s § 119 ods. 1 stavebného
zákona Obec Pitelová mala postúpiť vec orgánu, ktorý bol kompetentný rozhodnúť, lepšie povedané
určiť, ktorý stavebný úrad bude príslušný o podanom návrhu rozhodovať. Stavebný úrad Obec Pitelová
tak nepostupoval, čím zaťažil konanie vadou, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia. O

právach a právom chránených záujmov účastníkov konania majú oprávnenie rozhodovať len tie správne
orgány, u ktorých tak ustanovil zákon. Vyplýva to z článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa
ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý
je ustanovený zákonom. Stavebný zákon v § 119 ale ani na inom mieste neoprávnil žalovaného, aby
stanovil pravidlá pre určenie miestnej príslušnosti v prípadoch, v ktorých budú v budúcnosti žiadosti

podávané na umiestňovanie stavieb vo viacerých územných obvodoch stavebných úradov ale len na
to, aby určil miestnu príslušnosť stavebného úradu v konkrétnom prípade. Ani gramatický výklad, o
ktorý oprel svoje vyjadrenie žalovaný nesvedčí tomu, že žalovaný, resp. predtým Krajský stavebný úrad
mal v kompetencii opatrením určiť na žiadosť budúceho navrhovateľa budúcu príslušnosť stavebného
úradu. Zo znenia § 119 ods. 1, na ktoré sa žalovaný odvoláva „ak ide o stavbu, ktorá sa má uskutočniť“

jednoznačne vyplýva, že musí ísť o prípad, kedy bol podaný návrh na umiestnenie stavby, v ktorom
sa navrhuje lokalizácia, kde sa stavba má umiestniť. Teda návrh na konanie, výsledkom ktorého je
umiestnenie stavby. Inak povedané, správny orgán môže rozhodnúť o umiestnení len takej stavby, o
ktorej prebehlo konanie a stavbu možno umiestniť len v územnom konaní. Pokiaľ nie je podaný návrh
na umiestnenie stavby, potom z právneho hľadiska nie je stavba, ktorá v zmysle práva je stavbou,

ktorá sa má uskutočniť. Nie je možná ani identifikácia, či ide o stavbu ktorá sa má umiestniť vo
viacerých alebo iba v jednom územnom obvode. Právny význam výrazu „stavba sa má uskutočniť“
je daný stavebným zákonom, v zmysle ktorého sa stavba umiestňuje, teda má umiestniť na základe
návrhu navrhovateľa v územnom konaní. Jedine návrh na umiestnenie stavby je takým podaním,
ktoré špecifikuje stavbu, ktorá sa umiestniť a lokalizuje ju do konkrétneho územia. Je preto potrebné

súhlasiť so žalobcami, že v preskúmavanom správnom konaní nebola určená zákonným spôsobom
príslušnosť prvostupňového správneho orgánu, a preto rozhodol v prvom stupni nepríslušný správny
orgán. Opatrenie, list adresovaný navrhovateľovi pred začatím konania resp. pred podaním návrhu v
tejto veci a na vedomie Obci Trnavá Hora a Obci Pitelová, nemal a ani nemohol mať žiadne právne
účinky. Z uvedeného vyplýva, že konanie predchádzajúce napadnutému rozhodnutiu trpí takou vadou,

ktorá mohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, preto v tejto časti boli žaloby
dôvodné.Zo správneho spisu bolo zistené, že Obec Trnavá Hora predložila stavebnému úradu, ktorý rozhodoval v
prvom stupni podanie označené ako „záväzné stanovisko obce“ k územnému rozhodnutiu k stavbe malej
vodnej elektrárne Jalná, v ktorom Obec Trnavá Hora uvádza, že je dotknutým orgánom v zmysle § 140a

ods.1, písm. b) stavebného zákona a nesúhlas vydáva podľa § 4 ods. 3, písm. d) a § 11 ods. 4, písm. c)
zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Prvostupňové rozhodnutie o umiestnení stavby vo výroku v
časti I. bod 9 uvádza, že takéto stanovisko bolo podané s uvedením jeho obsahu a ďalej výrok pokračuje
textom „stavebný úrad k stanovisku uvádza: Obec Trnavá Hora sa pod č. 130/2011 zo dňa 25. 2. 2011
vyjadrila v rámci procesu EIA v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. k zámeru „malá vodná elektráreň“. V

uvedenom vyjadrení, ktoré obec zaslala na Obvodný úrad životného prostredia, Radničné námestie 18,
Banská Štiavnica, nebol vyslovený nesúhlas s predloženým zámerom, boli v ňom uvedené pripomienky,
spracované na základe znalosti miestnych pomerov aj na základe pripomienok občanov. Následne v
proceseposudzovaniavplyvovnavrhovanejčinnostinaživotnéprostrediesaObecTrnaváHorakspráve
o hodnotení v stanovenej lehote nevyjadrila. V priebehu procesu posudzovania vplyvov navrhovanej
činnosti na životné prostredie bola stavba MVE Jalná zakomponovaná do návrhu Územného plánu

Obce Trnavá Hora. V pripravovanej ÚPD Obce Trnavá Hora, je v záväznej časti uvedený nasledovný
regulatívvodnéhohospodárstva:„rezervovaťprofilnaHronevrkm138,6vzmysleVládouSRschválenej
koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030 (Uznesenie Vlády
SR č. 178 z 9. 3.2011)“ a smernej časti ÚPN Obce Trnavá Hora z hľadiska využitia hydroenergetického
potenciálu vodných tokov: „ neuvažuje s realizáciou MVE Jalná vytypovaný profil pre MVE Jalná na

Hrone v rkm 138,6 rezervuje ako výhľadový“. Vzhľadom na tieto skutočnosti stavebný úrad rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia“. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia nie
je žiadna zmienka o dôvodoch výroku pod bodom 9. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
uviedol, že Obec Trnavá Hora má v konaniach o umiestnení stavby postavenie účastníka podľa § 34
ods. 1 stavebného zákona a nie postavenie dotknutého orgánu. Preto nesúhlasné stanovisko obce

pre posudzovanie návrhu na umiestnenie stavby nie je pre stavebný úrad záväzné. Podľa § 47 ods.
2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie o veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
podľa ktorého sa rozhodlo. Územné rozhodnutie v zmysle § 39 a § 39a vo výroku musí obsahovať
vymedzenie územia na navrhovaný účel a určenie podmienok na umiestnenie stavby a rozhodnutie o
námietkach účastníkov konania. Náležitosti rozhodnutia sú bližšie upravené v § 39a stavebného zákona

a v § 4 vyhlášky č. 453/2000 Z. z.. Výrok, ktorým prvostupňový správny orgán iba odcitoval stanovisko
obce Trnavá Hora a uviedol svoje stanovisko k nemu, nie je zrozumiteľný a ani z neho nie je jasné, ako
vlastne správny orgán rozhodol. Zrejmé je len to, že podanie Obce Trnavá Hora, ktoré táto označila ako
záväzné stanovisko, do úvahy ako záväzné stanovisko dotknutého orgánu nezobral. Pokiaľ žalovaný
takýto postup odôvodnil tým, že Obec Trnavá Hora nie je dotknutým orgánom, vec nesprávne právne

posúdil, pretože podľa citovaného § 140a ods. 1, písm. b) stavebného zákona je dotknutým orgánom
aj obec, ktorá nie je stavebným úradom podľa stavebného zákona a konanie sa týka pozemku alebo
stavby na jej území, okrem stavby diaľnice a stavby pre motorové vozidlá. Navyše, predmetný výrok
nie je odôvodnený a ani odvolacia námietka, ktorej žalovaný nevyhovel, nie je odôvodnená tak, ako to
vyžaduje zákon o správnom konaní v § 47 ods. 3. Obec Trnavá Hora ako účastník konania namietala

v odvolaní nesprávnosť postupu spočívajúcu v tom, že správny orgán nezobral do úvahy záväzné
stanovisko podané Obcou Trnavá Hora ako dotknutým orgánom. Bolo teda úlohou správneho orgánu
uviesť, ktoré skutočnosti považoval za rozhodné, keď takýto postup považoval za správny a ako ich
právne posúdil. A ak nepovažoval Obec Trnavá Hora za dotknutý orgán, vec nesprávne právne posúdil.
V prípade, že ju nepovažoval za dotknutý orgán, ktorý je oprávnený podávať záväzné stanoviská, ako

to tvrdil na pojednávaní, tak takúto argumentáciu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nepoužil, a
preto tieto dôvody ostali pre účastníka skryté. Obec Trnavá Hora sa pri podávaní svojho záväzného
stanoviska odvolala na právny predpis zákon o obecnom zriadení, ktorý ju na podávanie záväzných
stanovískoprávňujetak,akotovyžaduje§140bods.2stavebnéhozákona.Bolopretoúlohousprávneho
orgánu v prvom stupni a následne aj na základe odvolania správneho orgánu v druhom stupni uviesť,

ktoré skutočnosti sú rozhodné a akou úvahou správny orgán dospel k tomu, že Obec Trnavá Hora v
tomto konaní nie je dotknutým orgánom, ktorý je oprávnený podávať záväzné stanoviská. V tejto časti je
teda rozhodnutie výsledkom nesprávneho právneho posúdenia, ale aj nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov.

K námietke nesprávnosti a zmätočnosti rozhodnutia, spočívajúcej v tom, že vo výroku sú uvedené
neexistujúce pozemky, na ktorých sa má stavba umiestniť, súd uvádza, že správny orgán je povinný
spoľahlivo zistiť skutočný stav veci, ktorým je pri svojom rozhodovaní viazaný. V prípade, že v čase
po podaní návrhu do vydania rozhodnutia správneho orgánu došlo k prečíslovaniu pozemkov, naktorých bola stavba umiestnená rozhodnutím prvostupňového orgánu, bolo potrebné na takúto zmenu
adekvátne zareagovať, nakoľko takáto zmena, keď v čase rozhodovania druhostupňového správneho
orgánu už v katastri nehnuteľností nie sú evidované pozemky pod číslami tak, ako je uvedené v

prvostupňovom rozhodnutí, je práve dôvodom na zmenu prvostupňového rozhodnutia. Správny orgán
potom musí túto zmenu odôvodniť porovnaním, ktorý pozemok uvedený v návrhu dostal nové číslo a
v dôsledku akých právnych skutočností.

K námietke žalobcu 1/ o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia v dôsledku neodstránenia vád návrhu

je potrebné uviesť, že stavebný zákon v § 35 uvádza, že návrh na umiestnenie stavby obsahuje aj názvy
právnických a fyzických osôb, ktoré majú byť účastníkmi tohto konania a ktoré sú navrhovateľovi známe.
Stavebný zákon zároveň v § 143 splnomocnil ministerstvo, aby vo vykonávacom predpise upravilo
podrobnosti okrem iného aj ohľadom návrhu na vydanie rozhodnutia. Vykonávací predpis vyhláška č.
453/2000 Z. z. v § 4 upravil podrobnosti o návrhu na vydanie územného rozhodnutia tak, že návrh
na vydanie územného rozhodnutia pokiaľ ide líniovú stavbu alebo stavbu s veľkým počtom účastníkov

konania atď. nemusí obsahovať zoznam známych účastníkov konania. Správny orgán preto nepochybil,
keď nežiadal navrhovateľa, aby týchto známych účastníkov konania doplnil. Zo správneho spisu však
vyplýva, že správny orgán zisťoval okruh známych účastníkov konania, o čom svedčí zoznam osôb,
ktorým bolo oznámenie o začatí územného konania doručované inak ako verejnou vyhláškou. Námietka
o chýbajúcich prílohách a chýbajúcom opise hraníc územia nekorešponduje s obsahom návrhu a jeho

príloh, ktoré nie je možné od návrhu oddeliť a ktoré sú súčasťou správneho spisu. Z uvedeného vyplýva,
že z týchto dôvodov napadnuté rozhodnutie bolo v súlade so zákonom.

Ani ďalší dôvod žalobcu 1/, v ktorom videl nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a to, že odôvodnenie
obsahuje len doslovné paragrafové znenie právnej normy a vyhlásenie, že sa ňou žalovaný riadil,

neobstojí, pretože nezodpovedá obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tak, ako je uvedené na
čl. 11 až 13 tohto rozsudku.

Námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď nebolo v správnom konaní posudzované
umiestnenie stavby z hľadiska synergického efektu štyroch vodných elektrární na Hrone na vodný

ekosystém, neboli vykonané štúdie obsahujúce všetky možné alternatívy zásahov do životného
prostredia a tiež, že sa žalovaný nezaoberal dôvodmi odvolania žalobcu, boli uplatnené len všeobecne
bez toho, aby boli konkretizované, čo konkrétne v zistenom skutkovom stave do spoľahlivého zistenia
skutkového stavu v správnom konaní chýbalo (žalobca 1/ ani netvrdí, že sa doplnenia zisťovania
skutkového stavu dožadoval vo svojich námietkach proti umiestňovanej stavbe v zákonnom stanovenej

lehote). Námietka, že je rozhodnutie nezákonné, pretože skutkový stav nemohol byť zistený riadne,
keď Obec Trnavá Hora nemá schválený územný plán, takisto neobstojí a nemá žiadny právny základ
ani význam. Zákon rieši prípady, kedy obec nemá schválený územný plán a výslovne stanovuje, aké
podklady sú pre územné rozhodnutie v takom prípade podstatné v § 37 stavebného zákona. Žalobca 1/
nepodal námietky v zákonom stanovenej lehote. Pokiaľ vidí nezákonnosť rozhodnutia žalovaného v tom,

žetentoneodpovedalnajehoodvolacienámietky,takvtejtočastiježalobanekonkrétna,pretožežalobca
1/ neuvádza, ktorá konkrétna námietka, ktorú uplatnil v odvolaní, nebola v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia vyhodnotená. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia naopak vyplýva, že žalovaný sa
podstatnými námietkami uvedenými v odvolaniach vyrovnal tak, že uviedol svoje stanovisko k nim.

Neobstojí ani námietka nedostatku podkladu rozhodnutia v tom, že chýba rozhodnutie podľa § 47
ods. 3 zákona č. 543/2000 Z. z., podľa ktorého sa na výrub dreviny vyžaduje súhlas orgánov ochrany
prírody, ak tento zákon neustanovuje inak a že súhlas na výrob dreviny sa môže v odôvodnených
prípadochvydaťlenpoposúdeníekologickýchaestetickýchfunkciídrevinyavplyvovnazdraviečloveka.
Stavebný zákon v ustanoveniach, ktorými upravuje územné konanie a ani vykonávací predpis, ktorým

upravuje návrh na vydanie územného rozhodnutia, neurčuje ako podmienku pre vydanie rozhodnutia
predchádzajúci súhlas orgánu ochrany prírody s výrubom dreviny, pokiaľ stavba má byť umiestnená
na území, na ktorom sa pred jej umiestnením dreviny nachádzajú. Preto nemohlo byť rozhodnutie
nezákonné, ak k návrhu nebol priložený súhlas s výrubom drevín. Súd k tomu dodáva tak, ako uviedol
žalovaný vo svojom vyjadrení príslušné rozhodnutia, ktorými príslušný orgán súhlasí s výrubom drevín,

sú podmienkou pre vydanie rozhodnutia o povolení stavby. Správny orgán nemôže ukladať účastníkovi
povinnosti, ktoré mu neukladá zákon, alebo na ktorých ukladanie ho zákon neoprávňuje. V zmysle
Ústavy každému možno ukladať povinnosti len na základe zákona. Čiže ak zákon neustanovuje ako
povinnosť účastníka konania predložiť predchádzajúci súhlas s výrubom drevín, nemôže stavebný úradod navrhovateľa takýto požadovať. Patrí dotknutým orgánom v oblasti ochrany životného prostredia,
aby svojimi stanoviskami vyjadrili to, či predmetná stavba je alebo nie je v súlade s ochranou životného
prostredia.

Žalobný dôvod žalobcu 2/ o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatočne zistený skutkový
stav neobstojí, pretože žalobca nedostatočne zistený skutkový stav vidí v tom, že rozhodnutie
nedostatočne rieši ohrozenia zdvihnutia pozemných vôd, povodní a tvorby ľadov, ktoré všetky
tieto ohrozenia ohrozujú majetok občanov bývajúcich v časti Jalná, avšak nekonkretizuje námietku

nezákonnosti k tvrdenému nedostatočne zistenému skutkovému stavu vo vzťahu k povinnostiam
správneho orgánu, resp. vo vzťahu k žalobcovi 2/ uplatneným námietkam proti umiestneniu stavby,
ktoré v prvostupňovom konaní uplatnil, alebo podkladom, na základe ktorých bolo územné rozhodnutie
vydané. Vzhľadom na právnu úpravu obsiahnutú v stavebnom zákone okrem dokumentácie, ktorú
povinne predkladá navrhovateľ stavby, ktorá sa má umiestniť, sú podkladom rozhodnutia aj tie, ktoré
sú uvedené v § 37 stavebného zákona a stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov. Skutkový stav

sa ďalej zisťuje aj na základe účastníkmi podaných námietok proti navrhovanému umiestneniu stavby
v zákonom stanovenej lehote v prvostupňovom konaní. Žalobca 2/ neuvádza, čo konkrétne malo byť
podkladom pre rozhodnutie a správny orgán to opomenul vo vzťahu k uvedeným dôvodom nezákonnosti
zaobstarať alebo zisťovať. Takto uplatnený dôvod nie je dostatočne konkrétny na to, aby z tohto dôvodu
mohol súd skúmať zákonnosť predchádzajúceho postupu a následného rozhodnutia žalovaného.

Neobstojí ani námietka žalobcu 2/ spočívajúca v nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu
porušenia článku 27 Ústavy Slovenskej republiky a zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve. Žalobca
2/ ani netvrdí, že petícia bola podaná konajúcemu správnemu orgánu či už v druhom alebo v prvom
stupni a ani to, že tento bol povinný ju v zmysle zákona č. 85/1990 Zb. vybaviť a neurobil tak. Tvrdil

len to, že stavebný úrad mal na jej obsah - nesúhlas so stavbou malej vodnej elektrárne prihliadnuť,
avšak toto svoje tvrdenie ani neopiera o zákon. Tak, ako bolo vyššie uvedené správny orgán zisťuje
skutočný stav z podkladov uvedených v § 37 stavebného zákona a rozhoduje podľa toho, či navrhovaná
stavba spĺňa alebo nespĺňa podmienky stanovené v stavebnom zákone na to, aby mohla byť v danom
území umiestnená. Ďalej, či navrhovaná stavba vyhovuje hľadiskám, na ktoré je správny orgán

povinný prihliadnuť a ktoré je povinný vo vzťahu k danej stavbe zisťovať a či je v súlade s príslušnou
územnou plánovacou dokumentáciou. V kladnom prípade nie je stavebný úrad oprávnený návrhu
nevyhovieť. Vyplýva to zo znenia § 37 ods. 4 stavebného zákona, podľa ktorého ak stavebný úrad po
posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s
podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými

požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.

Možno súhlasiť s tým, že aj keď podkladmi pre vydanie územného rozhodnutia sú územný plán obce
alebo zóny a § 37 neuvádza medzi podkladmi územného rozhodnutia územnoplánovacie dokumenty
ako koncepcia územného rozvoja Slovenska či územný plán regiónu, musí byť prípadný územný plán

obce alebo územný plán zóny v súlade s touto dokumentáciou. Ak územný plán obce nie je, neznamená
to, že umiestňovaná stavby nemusí byť v súlade s uvedenou dokumentáciou. Žalovaný ale konštatoval,
že umiestňovaná stavba nie je v rozpore s územným plánom vyššieho územného celku. Poukázal tiež
na to, že to vyplýva aj toho, že žalobca 2/, ktorý pôvodne zadal ako obstarávateľ územného plánu Obce
Trnavá Hora kritéria, ktoré počítali s malou vodnou elektrárňou na rieke Hron v Jalnej, teda aj on to

považovalzasúladnésÚzemnýmplánomvyššiehoúzemnéhocelkuBanskobystrickýsamosprávnykraj.
Žalobca ani netvrdí, že umiestňovaná stavba je v rozpore s Územným plánom vyššieho územného celku
Banskobystrický samosprávny kraj. Pričom takéto tvrdenie by muselo byť konkrétne, s poukazom na
konkrétne ustanovenie záväznej časti tohto územného plánu, ktorému umiestňovaná stavba odporuje.
Z uvedeného vyplýva, že ani z takto uplatňovaného dôvodu súd nedospel k záveru, že napadnuté

rozhodnutie bolo v rozpore so zákonom. Žaloba 2/ namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia, pretože sa žalovaný nezaoberal jeho odvolacími námietkami. Táto námietka neobstojí
z dôvodu, že nekorešponduje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Naopak, ako vyplýva z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako je zhrnuté na čl. 11 až 13 tohto rozsudku, je uvedené, ako sa
správny orgán vyrovnal s námietkou vo vzťahu k obavám z možných záplav a vzostupu spodnej hladiny

a to tak, že opatrenia boli vo forme pripomienok zapracované do podkladov územného rozhodnutia
a konkrétne technické riešenie bude predmetom stavebného konania, takisto vo vzťahu k povoleniu
výrubu drevín, kde žalovaný uviedol, že povolenie sa vyžaduje až k povoleniu činnosti a rozhodnutím
o umiestnení stavby sa vytvára len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby. K územnémurozhodnutiu sa vyžaduje v zmysle zákona ochrany prírody krajiny vyjadrenie dotknutého orgánu štátnej
správy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa § 9 ods. 1, písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z., ktoré
bolo v predmetnom konaní vydané a je súčasťou spisu.

Na základe vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žaloby boli v časti dôvodné, a preto
napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil podľa § 250j ods.2, písm. a), d),
e) O. s. p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O. s. p., podľa ktorého v konaní podľa piatej časti O.
s. p. má právo na náhradu trov konania len žalobca a to len v prípade, že bol v konaní celkom
alebo sčasti úspešný. Žaloba 1/ si náhradu trov konania neuplatnil. Žalobca 2/ bol v tomto prípade
plne úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania. Žalobcove trovy pozostávali zo zaplateného
súdneho poplatku 70.-Eur a z odmeny za zastupovanie advokátom 824,08 Eur. Odmena advokáta
pozostávala z tarifnej odmeny za 4 úkony právnej služby po 134.-Eur, spolu 536.-Eur a to príprava a

prevzatie zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaní v trvaní viac ako 2 hodiny. Ďalej z náhrady
paušálnych výdavkov za 4 úkony po 8,04 Eur, spolu 32,16 Eur a z cestovných náhrad a náhrady za
stratu času. Cestovné náhrady za prejdených 432km z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť podľa
priemernej spotreby 0,066 litra na kilometer, cena pohonných hmôt 39,88 Eur a základná náhrada za
prejdené kilometre 432x0,183 Eur/km vo výške 79,05 Eur a náhrada za stratu času za 10 polhodín po

13,40 Eur podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 134.-Eur a parkovné vo výške 3.-Eur.
Vzhľadom na to, že žalobca 2/ si uplatnil a vyčíslil trovy v súlade s vyhláškou 655/2004 Z. z., súd mu
priznal vyčíslené trovy v ním uplatnenej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,

v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na NS SR.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §

221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.