Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. apríl 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/40/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315206989
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2315206989.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudcov: JUDr.

Iveta Jankovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: CRIF-Slovak Credit Bureau, s.r.o., so
sídlom Malý trh 2/A, Braislava, IČO: 35 886 013, zastúpený: Advokátska kancelária KUHAJDA, s.r.o., so
sídlom Karadžičova 47, Bratislava, IČO: 47 232 773, proti žalovanej: N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.
XXX/XX, H., o zaplatenie 215,69 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Galanta, č. k. 5C/243/2015-35 zo dňa 12. októbra 2015 v časti v ktorej súd žalobu zamietol, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

II. Návrh žalobcu na prerušenie konania sa z a m i e t a.

III. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3,50
eura s 9% úrokom z omeškania od 30.05.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Súd rozsudok po
právnej stránke odôvodnil § 52 ods. 1, 2, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1, 2, § 101 Občianskeho zákonníka
(ďalej len OZ), § 43 ods. 1 písm. a) zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 5b zák.

č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vecne rozsudok odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním
mal súd preukázané, že medzi spoločnosťou Telefónica Slovakia s.r.o. a žalovanou vznikol záväzkový
právny vzťah, zmluva o pripojení v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. V jej
rámci Telefónica Slovakia, s.r.o. svoje záväzky splnila, na základe čoho žalovanej vyúčtovala faktúrou č.
1028673569 splatnou 30.01.2012 sumu 71,19 eura, faktúrou č. 1030560368 splatnou 29.02.2012 sumu
81,32 eura, faktúrou č. 1031615990 splatnou 29.03.2012 sumu 60,03 eura a faktúrou č. 1033794480
splatnou 29.05.2012 sumu 3,50 eura, ktoré do dnešného dňa žalovaná neuhradila, čím porušila svoje

povinnosti. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa (zák. č. 250/2007 Z. z.), ktorý v § 3 ods. 3 ustanovuje, že každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Všeobecná premlčacia lehota
v občianskoprávnych veciach je podľa § 101 OZ trojročná. Keďže v danom prípade ide o spotrebiteľskú
zmluvu a zmluvu uzatvorenú podľa zák. č. 351/2011 Z.z., na posúdenie premlčacej lehoty je potrebné
aplikovať § 101 OZ. Premlčacia lehota začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať prvý
raz. Je pravdou, že žalovaná si riadne neplnila svoje povinnosti, keď faktúry za poskytnuté služby

neuhrádzala, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy a vyzval žalovanú na
plnenie podaním zo dňa 15.03.2012 najneskôr do 07.04.2012. Pre práva z vystavených faktúr žalobcovi
začína plynúť trojročná premlčacia lehota deň nasledujúci po dni dodania služby. Dňom dodania služby
a vyhotovenia faktúry má žalobca vedomosť o výške nárokov a deň nasledujúci po podaní službyzačína plynúť premlčacia doba. Na uvedenom nič nemení ani žalobcom žalovanej poskytnutá lehota
na dobrovoľné plnenie, ktorá na plynutie premlčacej doby nemá vplyv. Posúvanie lehoty splatnosti
(zasielaním dodatočných výziev na plnenie) by žalobcovi umožňovalo predlžovať premlčaciu lehotu. Z

týchto dôvodov je súd toho názoru, že plynutie premlčacej lehoty začalo dňom nasledujúcim po dni
splatnosti jednotlivých faktúr a pri faktúre č. 1028673569 uplynula 30.01.2015, pri faktúre č. 1030560368
dňa 29.02.2015 a pri faktúre č. 1031615990 uplynula 29.03.2015. Keďže súd v zmysle § 5b zák.
č. 250/2007 Z.z. prihliada ex offo na premlčanie, súd uzavrel, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy
vyplývajúcej z uvedených troch faktúr je premlčaný a z tohto dôvodu v tejto časti súd žalobu zamietol

spolu s príslušenstvom. Jediný nárok, ktorý súd uznal, je suma vo výške 3,50 eura, ktorá bola žalovanej
fakturovaná faktúrou č. 1033794480. Žalovaná uvedenú faktúru nenamietala a z úradnej činnosti súdu je
známe, že právny predchodca žalobcu si účtoval za upomienku sumu 3,50 eura. Vzhľadom k neplateniu
vyššie uvedených faktúr bola upomienka zaslaná žalovanej dôvodne. Súd priznal žalobcovi právo aj
na zaplatenie zákonného úroku z omeškania z dlžnej sumy. O trovách konania súd rozhodol podľa §
142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (OSP), keď úspech žalobcu bol v nepatrnej časti a preto

má žalovaná nárok na náhradu trov konania. Nakoľko si však žiadne neuplatnila a zo spisu jej žiadne
nevyplývajú, súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku súd prvej inštancie podal odvolanie žalobca v časti, v ktorej súd žalobu zamietol.
Vzhľadom k tomu, že žalovaná neuhrádzala faktúry riadne a včas, právny predchodca žalobcu ku dňu

14.4.2012 odstúpil od zmluvy o pripojení v súlade s § 44 ods. 8 písm. b) zák. č. 351/20011 Z.z. o
elektronických komunikáciách, písomným podaním zo dňa 15.3.2012, pričom určil žalovanej dodatočnú
lehotu na plnenie do 7.4.2012. Zákon o elektronických komunikáciách je vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku špeciálnym zákonom a v zmysle § 44 ods. 12 citovaného zákona odstúpením od zmluvy
zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je

doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň. V tomto konkrétnom prípade
právny predchodca žalobcu uviedol neskorší deň odstúpenia od zmluvy a to ku dňu 14.4.2012, preto
premlčacia lehota začala plynúť dňom 15.4.2012 a právo by sa premlčalo 15.4.2015. Žalobca podal
žalobu 31.3.2015, preto uplatnený nárok vo výške 212,19 eura premlčaný nie je. Z uvedeného dôvodu
žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podaním doručeným súdu žalobca navrhol konanie prerušiť do skončenia konania na Ústavnom súde
SR vo veci sp. zn. RVP 12672/2015 o nesúlade ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa s Ústavou SR.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
OSP, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov,

ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom sporu bola pohľadávka žalobcu voči žalovanej zo zmluvy
o pripojení, uzavretej pôvodne medzi spoločnosťou Telefónica Slovakia s.r.o. a žalovanou, na základe
ktorej spoločnosť aktivovala SIM kartu v mobilnom telefóne žalovanej a poskytovala žalovanej hlasové
a nehlasové služby. Spoločnosť Telefónica Slovakia s.r.o. poskytované služby fakturovala žalovanej

faktúrami splatnými 30.01.2012 na sumu 71,19 eura, 29.02.2012 na sumu 81,32 eura, 29.03.2012
na sumu 60,03 eura a 29.05.2012 na sumu 3,50 eura. Žalovaná si svoju povinnosť vyplývajúcu jej
z uzavretej zmluvy nesplnila a za poskytnuté služby nezaplatila. Žalobca nadobudol pohľadávku voči
žalovanej zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 24.6.2013.7. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 3,50 eura s úrokom z omeškania, ktorý
vo výroku rozsudku špecifikoval a vo zvyšnej časti žalobu zamietol z odôvodením, že nárok žalobcu

je premlčaný. Zákonná trojročná premlčacia lehota začala plynúť nasledujúcim dňom po splatnosti
jednotlivých faktúr. Žaloba bola podaná 31.3.2015, t.j. len nárok z poslednej z uvedených faktúr nebol
premlčaný, preto súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 3,50 eura a vo zvyšku súd žalobu zamietol.

8. Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie neprihliadol na odstúpenie od zmluvy o

pripojení spoločnosťou Telefónica s.r.o. ku dňu 14.4.2012 podľa § 44 ods. 8 písm. b) zák. č. 351/20011
Z.z. o elektronických komunikáciách, listom zo dňa 15.3.2012, pričom určil žalovanej dodatočnú lehotu
na plnenie do 7.4.2012. V zmysle § 44 ods. 12 citovaného zákona odstúpením od zmluvy zmluva zaniká,
keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej
strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň. V tomto konkrétnom prípade právny predchodca
žalobcu uviedol neskorší deň odstúpenia od zmluvy a to ku dňu 14.4.2012, preto premlčacia lehota

začala plynúť dňom 15.4.2012 a právo by sa premlčalo 15.4.2015. Žalobca podal žalobu 31.3.2015,
preto uplatnený nárok vo výške 212,19 eura premlčaný nie je.

9. Podľa § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

10. Pre všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu (ktorá nebola spornou) platí, že začína plynúť odo dňa,
kedy právo mohlo byť (objektívne posudzované) vykonané (uplatnené) prvýkrát. Týmto dňom je zásadne
deň, kedy právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde, alebo keď sa právo stalo
nárokom (actio nata). Nie je rozhodné, z akého dôvodu, či subjektívneho, alebo objektívneho veriteľ

nekonal a nárok si neuplatnil v stanovenej lehote. Actio nata nastáva vo väčšine prípadov splatnosťou
dlhu, t.j. dňom, kedy mal dlžník prvýkrát dlh splatiť. V danom prípade je z jednotlivých faktúr vystavených
právnym predchodcom žalobcu jasné, kedy nastala splatnosť jednotlivých faktúr. Splatnosť jednotlivých
faktúr a s tým súvisiacim začiatkom plynutia trojročnej premlčacej lehoty a jej uplynutia nemohla zmeniť
výpoveď zmluvy, ako jednostranný právny úkon právneho predchodcu žalobcu smerujúci k zániku

zmluvy medzi účastníkmi. Právny predpis nespája s výpoveďou záväzkového vzťahu zmenu počítania
premlčacej lehoty. Napokon ani žalobca v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybňuje začiatok plynutia
premlčacejlehotytak,akohouviedolsúdprvejinštancieaneuvádza,prečobymalbyťprávnynázorsúdu
prvej inštancie nesprávny. Na výpoveď zmluvy sa v danej veci nedalo prihliadnuť, pretože na plynutie
už začatej premlčacej lehoty nemala žiaden vplyv.

11. Odvolací súd nevyhovel návrhu žalobcu na prerušenie konania do skončenia konania na Ústavnom
súde SR o nesúlade § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa s Ústavou SR. Uvedené ustanovenia má
procesný charakter a podľa názoru odvolacieho súdu je jedným z niekoľkých ustanovení prijatých s
cieľom chrániť v spore slabšiu stranu, spotrebiteľa. Žalobca si musí byť vedomý, že žaluje premlčanú

pohľadávku, t.j. musí počítať s tým, že protistrana premlčanie namietne a jeho žaloba bude zamietnutá.
Je všeobecne známe ( a z tohto dôvodu sa pristúpilo k ochrane spotrebiteľa), že spotrebiteľ sa či už z
dôvodu nevýhodnej vyjednávacej pozície alebo z dôvodu neinformovanosti dostáva do nevýhodnejšieho
postavenia a túto nerovnováhu súd môže odstrániť okrem iného aj posudzovaním premlčania ex offo.
Navyše aj keby Ústavný súd SR vyhovel návrhu sťažovateľa, účinky jeho rozhodnutia nastanú v

budúcnosti, do rozhodnutia ÚS SR sa prijaté právne predpisy zákonným spôsobom považujú za platné
a účinné.

12. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie, potvrdil.

13. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaná bola v odvolacom konaní v celom
rozsahu úspešná. Z dôvodu, že žalovaná ale preukázateľne a účelne nevynaložila žiadne výdavky v
súvislosti s týmto odvolacím konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd jej náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

14. Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).