Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/771/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314227103
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2314227103.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobcu: W. N., nar. XX. J. XXXX, trvalo
bytomW.W.,O.XXX/XX,zastúpeného:ZdruženienaochranufinančnéhospotrebiteľaOFS,Petzwalova
12, 949 12 Nitra, IČO: 42205735, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 9. júna 2015 č. k. 17C/460/2014-100 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou dňa 24.11.2010 k Zmluve o úvere pod č. 203400427, je
neplatná; II. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet jeho zástupcu č. XXXXXXXXXX/XXXX,
vedený v B. Z., a.s., R.: M XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Z.: N variabilný symbol: XXXXXXXXX,
náhradu trov konania vo výške 5,55 eura, a to 3 dní od právoplatnosti takéhoto rozsudku. Právne svoje
rozhodnutie vo veci samej odôvodnil čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a slobôd; ust. § 101 a 120 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb.

v znení neskorších predpisov, účinného do 30.6.2016); § 3, § 34, § 37, § 39, § 40 ods. 1, § 52, § 52a ods.
1, § 53 ods. 1 až 3, ods. 4 písm. k/ a ods. 5 a 9, § 54 ods. 1 a 2, § 551 ods. 1 až 3 (Občianskeho zákonníka
č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov); § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch; § 9 ods. 2 písm. f/, g/, i/, j/, k/, o/, § 11 ods. 1 písm. a/, § 17 ods. 3, § 25 ods. 5 zákona
č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách (ďalej aj „ZoSÚ“); čl. 1 ods. 1
Smernice Rady 93/13/EHS a poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/67/2008, vec
C-30/12 a na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

Uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
uzatvorená medzi stranami 24.11.2010 k Zmluve o úvere pod č. 203400427, je neplatná. Vecne dôvodil,
že dňa 24.11.2010 bola uzatvorená písomná úverová zmluva č. 203400427, ktorou veriteľ - žalovaná
poskytol v prospech žalobcu ako fyzickej osoby - spotrebiteľa spotrebiteľský úver vo výške 800 eur,
ktorý sa tento zaviazal splatiť v celkovej sume 1500 eur v 12 mesačných splátkach po 125 eur počnúc
dňom 20.12.2010. V zmluve nie je uvedený úrok, iba výška poplatku 700 eur, bez jeho konkretizácie a
uvedenia RPMN (ročnej percentuálne miery nákladov), ako aj priemernej hodnoty RPMN. Spotrebiteľský

úver prevzal žalobca 24.11.2010. Žalobca 24.11.2010 vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jeho
záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 1768,83
eur a zmenkový úrok vo výške 0,25% denne z tejto sumy od 4.5.2011. Uvedená zmenka bola vystavená
ako vistazmenka a bola opatrená doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov odvystavenia“ a za miesto platenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa a to spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Z uvedenej listiny vyplýva, že ide o vzorové tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané
údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, ako aj jeho podpis, pričom zmenková

suma je vyjadrená číslicami, ako aj slovami a dátum začiatku úročenia je v listine uvedený odlišným
tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva.
Článok 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej aj “VPPÚ“) obsahuje dohodu o vyplnení
zmenky, v ktorej sa uvádza, že na zabezpečenie dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z
úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené

zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky
zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na
zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný
okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo
neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo
sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia

zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň,
kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.
Majiteľ zmenky - žalovaná vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v predmete poskytovania
spotrebiteľských úverov a zmenka, na základe ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok, má v tomto prípade
zabezpečovací charakter pôvodného právneho vzťahu majúceho povahu vzťahu spotrebiteľského.

Zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami spĺňa všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy v súlade s
ustanovením § 52 a nasl. O.z., nakoľko zo samotnej zmluvy vyplýva, že táto nebola uzatvorená so
žalobcom v rámci jeho podnikateľskej činnosti, keďže v zmluve sa neuvádza obchodné meno či IČO
žalobcu, ale sú v nej uvedené iba údaje žalobcu ako fyzickej osoby-nepodnikateľa. Keďže spotrebiteľom
jesubjekt,ktorýpriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekonávrámcipredmetusvojejobchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti, mal súd za preukázané, že žalobca mal v čase uzatvorenia úverovej
zmluvy, na základe ktorej bola vystavená predmetná zmenka, postavenie spotrebiteľa.
Na základe vyššie uvedených skutočností mal preto súd prvej inštancie za preukázané, že zmenka slúži
ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu a preto napriek tomu, že v danom
prípade ide o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou

súdu skúmať postavenie navrhovateľa ako spotrebiteľa (rozsudok Európskeho súdneho dvora pod
sp.zn. C-419/2011 zo 14.3.2013, Česká sporiteľňa, a.s. proti Q. J.). Podľa § 4 ods. 6 z. č. 258/2001 Z.z.,
veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva. Ak je v rozpore s uvedeným,

zmenka aj tak prijatá či vyplnená veriteľom, veriteľ ju nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek
na požiadanie vydať. Spotrebiteľovi musí byť poskytnutá ochrana pred neprijateľnými podmienkami aj
v prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky a je stále potrebné aplikovať článok 1 ods.1 Smernice
Rady 93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Predmetná zmluva
o spotrebiteľskom úvere totiž nemá obligatórne náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f, g, i, j, k,

o ZoSÚ, čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a teda spotrebiteľ by
mal vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka túto skutočnosť nezohľadňuje, dokonca umožňuje
vymáhať zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne. Takýto zmenkový úrok je v
rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť v súlade s ustanovením § 39 a
§ 3 O.z.. Dohoda o vyplňovacom práve zmenky je uvedená vo všeobecných úverových podmienkach,

teda vo formulári, ktorý spracovala žalovaná a žalobca ich obsah nemal možnosť akokoľvek ovplyvniť.
Táto podmienka teda nebola individuálne dojednaná a nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, keďže nezohľadňuje práva spotrebiteľa a
umožňuje vymáhať i plnenia, ktoré sú uplatňované v rozpore so zákonom.
Vyššie vyslovenému právnemu názoru zodpovedá aj zákonná úprava o spotrebiteľských úveroch, na

základe ktorej bola predmetná zmenka vystavená, konkrétne uvedené v ust. § 17 ods. 3 zák. č. 129/2010
Z.z. (účinného však až od 1. 1. 2011), ktoré zakazuje splnenie ale aj zabezpečenie úveru zmenkou. Teda
ajzuvedenejprávnejnormyjemožnévyvodiťjednoznačnýzáver,ženiejemožnéodčleňovaťzmenkuod
noriem spotrebiteľského práva, teda ak je táto vydaná v rozpore so zákonom, v danom prípade so ZoSÚ,
potom je neplatná v zmysle ust. § 39 O. z., keďže aj na zmenku sa vzťahujú všeobecné ustanovenia O.z.

o platnosti právnych úkonov. Keďže predmetná úverová zmluva a zmenka vznikli za účinnosti zákona
č. 129/2010 Z.z., ktorý v súlade s ust. § 17 ods. 3 zakazuje splnenie dlhu a zabezpečenie jeho splnenia
zmenkou alebo šekom, teda k vystaveniu predmetnej zmenky došlo v rozpore s citovaným zákonným
ustanovením, je potrebné vyhodnotiť túto zmenku ako absolútne neplatnú pre rozpor s ustanovením §39 O.z.. Keďže predložená zmenka bola vystavená v rozpore s § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., keďže
presahuje najvyššiu prípustnú výšku, je absolútne neplatným právnym úkonom s poukazom na § 39 OZ.
Na absolútnu neplatnosť súd musí prihliadať ex offo.

Popri zmenke, hoc absolútne neplatnej, žalovaná zabezpečila svoju pohľadávku navyše aj uzatvorením
Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorenej medzi stranami 24. 11. 2010 k Zmluve o
úvere pod č. 203400427.
V článku I uvedenej dohody sa uvádza, že dlžník - žalobca v Galante 24. 11. 2010 vystavil zmenku,
v ktorej sa dlžník zaviazal na rad veriteľa - žalovanej zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým

úrokom vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy a súčasne mu vznikla, v prípade omeškania,
povinnosť platiť zákonný (sankčný) úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania dlžníka.
V článku II dohody sa uvádza, že dlžník - žalobca súhlasí s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky
veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby jeho zamestnávateľ zrážal
mesačne z jeho mzdy čiastku 125 eur a uhrádzal danú sumu na účet veriteľa - žalovanej. V prípade, ak
uvedené zrážky presiahnu zákonom stanovenú hranicu, zamestnávateľ postupuje v súlade s platnými

právnymi predpismi, týkajúcimi sa výkonu zrážky zo mzdy. Po ukončení poslednej zrážky zo mzdy
zašle veriteľ - žalovaná zamestnávateľovi dlžníka - žalobcu výpočet zmenkových a zákonných úrokov,
ktoré medzičasom pribudnú k istine do úplného uhradenia celej pohľadávky. Túto čiastku zamestnávateľ
dlžníka odvedie na účet veriteľa.
Listom z 1.10.2014 žalovaná požiadala zamestnávateľa žalobcu o zrážky zo mzdy, v ktorom žalovaná

informovala zamestnávateľa o tom, že so žalobcom uzatvorila podľa § 551 O. z. dohodu o zrážkach
zo mzdy. Vzhľadom k tomu, že žalobca si neplnil svoje záväzky voči žalovanej, požiadala žalovaná
zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy na účet žalovanej až do úplného uhradenia
dlhu. Žalovaná zároveň požiadala zamestnávateľa žalobcu o to, aby výšku mesačných splátok upravil
podľa príjmu klienta v maximálnej možnej miere, až do úplného splatenia dlhu, t. j. do výšky 6747,07 eur.

Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že na úverovú zmluvu uzatvorenú medzi
stranami 24.11.2010 pod č. 20340027 je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase jej uzatvorenia. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecnýchnáležitostimusíobsahovaťajďalšiepodmienkyuvedenévust.§9ods.2,vdanomprípade
konkrétne náležitosti uvedené v písm. f, g, i, j, k, o. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona, ak

zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. V danom prípade je tak povinnosťou žalobcu vrátiť žalovanej sumu,
ktorú mu reálne žalovaná poskytla, t. j. 800 eur a nie 6747,07 eur, ako to žalovaná požadovala od
zamestnávateľa žalobcu listom z 1.10.2014 (navyše táto suma ešte nezahŕňa úroky z omeškania, resp.
zmenkové či zákonné úroky a teda nie je konečná).

Písomnú dohodu o zrážkach zo mzdy ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky uzaviera
veriteľ s dlžníkom. Veriteľom môže byť právnická osoba aj fyzická osoba. Pre túto dohodu platia takisto
všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. O. z.). Obsahom dohody je súhlas dlžníka
s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne poukazovali veriteľovi. Zákon pritom výslovne
ustanovuje, že dohodnuté zrážky nesmú svojou výškou (rozsahom) presahovať výšku zrážok, aké sú

prípustné pri výkone rozhodnutia (exekúcii). Ak by teda výška dohodnutých zrážok presahovala výšku
zrážok prípustnú podľa Exekučného poriadku, dohoda by v tejto časti bola neplatná pre jej rozpor so
zákonom (§ 40 ods. 1). Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy musí obsahovať aj
označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Veriteľ nadobúda voči
platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená dohoda o zrážkach zo

mzdy. Týmto okamihom platiteľovi mzdy vzniká zo zákona povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka
a poukazovať ich veriteľovi dovtedy, kým nebude pohľadávka uspokojená.
Ako vyplýva z vyššie uvedeného, žalovaná ako veriteľ označila pohľadávku, o uspokojenie ktorej ide, na
základe vystavenej zmenky, ktorá je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle vyššie uvedeného.
S ohľadom na túto skutočnosť potom nemôže byť platná ani samotná dohoda o zrážkach zo mzdy. S

poukazom na § 37 a § 39 O. z., súd prvej inštancie považoval dohodu o zrážkach zo mzdy za absolútne
neplatný právny úkon, nakoľko z uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy nie je jasná celková výška
pohľadávky, a teda dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitá, navyše táto dohoda, v spojení s vystavenou
zmenkou, sa prieči dobrým mravom, ako zmluva o úvere, tak aj zmenka a dohoda o zrážkach zo mzdy
obchádzajú zákon, a teda nemôžu požívať právnu ochranu. Nie je akceptovateľný stav, aby spotrebiteľ

za úver vo výške 800 eur splatil veriteľovi sumu minimálne vo výške 6747,07 eur. Takýto postup nemôže
požívať v právnom štáte ochranu.
Právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom nie je dovolený. Obsahom právneho úkonu sú jeho podstatné, náhodilé alebo vedľajšiezložky. Z týchto zložiek môže odporovať zákonu ktorákoľvek, avšak normatívny dôsledok uvedený v
§ 39 vyvoláva iba rozpor podstatných zložiek právneho úkonu so zákonom, prípadne tých zložiek,
ktoré nie sú podstatné ex lege, ale ich zaradenie medzi podstatné zložky vyplýva z dohody účastníkov

právneho úkonu. Účelom právneho úkonu treba rozumieť jeho hospodárske určenie, ktorá je, alebo nie
je v súlade s účelom dovoleným zákonom. Zákonom je každá právna norma, ktorá v zmysle zákona č.
1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky bola vyhlásená ako zákon. Obchádzanie zákona
predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon formálne zodpovedá zákonnej norme, avšak v
konečnom dôsledku vznikajú (menia sa alebo zanikajú) práva a povinnosti, ktoré sú v rozpore s účelom

a zmyslom zákona. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami
konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva,
rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov).
Keďže Dohoda o zrážkach zo mzdy z 24.11.2010 neobsahuje podstatné náležitosti - výšku pohľadávky a
jejoznačenie(resp.obsahujejejoznačenie-zmenku,ktorájevšaktaktiežabsolútneneplatnýmprávnym
úkonom), obchádza tým zákon a je teda neplatná podľa § 39 O. z..

Súd prvej inštancie uviedol, že z vlastnej činnosti, ale aj z rozhodnutí iných súdov (porovnaj napr.
rozsudok KS v Prešove vo veci sp. zn. 3Co 67/2008 a najmä stránka MS SR v časti: Komisia na
posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách) má poznatky, že úverovanie „nebankoviek“ je
pridrahé a pre sociálne slabšie obyvateľstvo to spôsobuje nezanedbateľné ťažké životné situácie. Súvisí
to s výrazným nárastom dlhu o sankcie, ktoré predstavujú per annum desiatky percent.

Pokiaľ ide o určitú mieru ľahkomyseľnosti spotrebiteľov pri uzatváraní zmluvy, považoval aj
ľahkomyseľnosť dlžníka za kvalifikačné kritérium, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad
dlžníkom. Pokiaľ žalovaná ako veriteľ využila takúto ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj pri
nedbanlivosti pri overovaní si bonity spotrebiteľa, životných nákladov a celkovej schopnosti splácať
úver. Pre porovnanie podľa rakúskej právnej úpravy je neplatný právny úkon, ak niekto využije

ľahkomyseľnosť, stav núdze, slabomyseľnosť, neskúsenosť, alebo rozrušenie mysle niekoho iného
takým spôsobom, že sebe alebo tretej osobe za poskytnutie plnenia nechá sľúbiť alebo poskytnúť
protiplnenie, ktorého majetková hodnota je vo vzťahu k plneniu v nápadnom nepomere (§ 879 ABGB
ods. 2 č.4).
Súd nemôže poskytnúť ochranu neprimeraným úrokom a takému úverovaniu, pri ktorom sa sociálne

slabšiemu spotrebiteľovi poskytne úver za cenu o 100% a viac vyššiu oproti bankám aj napriek
nedostatočnej schopnosti spotrebiteľa zvládnuť splátky a tak dosiahnuť ďalší profit na sankciách,
paušalizovaných poplatkoch a nákladoch na vymáhanie. Spotrebiteľ sa tak pre omeškanie so splátkami
môže dostať do nezvládnuteľného kruhu úverov. Súd z vlastnej činnosti má potvrdené, že spotrebitelia
berú ďalšie úvery, aby splatili predchádzajúce úvery. Zmyslom a cieľom úverovania spotrebiteľov

nemôže byť neprimerané zaťaženie spotrebiteľa a niekoľkoročný stav splácania dlhu, počas ktorého je
spotrebiteľ vystavený stresovým situáciám. Takýto stav je na úkor kvality života človeka a žalovaná to
vyvolala neprimeranými úverovými podmienkami bez poznania reálnej schopnosti spotrebiteľa splatiť
úver za podmienok vopred stanovených žalovanou, ktoré až na výšku úveru žalobca nemohol nijako
ovplyvniť (štandardná typová zmluva). Na začiatku všetkého je nedostatok odbornej starostlivosti

obchodného zástupcu veriteľa pri nevyhodnotení núdze a čiastočnej ľahkomyseľnosti spotrebiteľa. Súd
prvej inštancie považoval za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu
prevyšujúcu aj 100 % a viac priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ
využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť
(je všeobecne známy jav, že banky odmietajú poskytovať spotrebiteľom úvery práve z dôvodu ich

nedostatočného príjmu, kedy by mali značné problémy splácať úver/pôžičku, resp. ich splácanie je
takmer nemožné, pričom nebankové subjekty takéto úvery poskytujú tak bežne, že je to porovnateľné
so 100% istotou). Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade
je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú
starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok

(starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).
Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby
nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať
ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Vzhľadom k tomu potom neobstojí ani námietka
premlčania, ktorú vzniesla žalovaná.

Na podporu tohto názoru použil aj pripomienky Európskej komisie z 2.5.2012 vo veci C - 30/12
Marcinová/Pohotovosť, kedy v bode 23 uviedla, že samotná dohoda o zrážkach zo mzdy môže
vyvolať určitú nerovnováhu v postavení spotrebiteľa a veriteľa, keďže inštitút zrážok zo mzdy
neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky aj v časti, v ktorej je založená na nekalýchpodmienkach. Veriteľ je vo výhodnejšom postavení, pretože môže veľmi jednoducho vymôcť aj také
čiastky, ktoré sa zakladajú na nekalých zmluvných podmienkach, pričom spotrebiteľ musí vynaložiť
značné úsilie preto, aby získal takto zaplatené prostriedky späť a môže byť od takéhoto postupu

odradený neprimeranými nákladmi a ťažkosťami. Ak by boli skutočne vykonané zrážky vo väčšom
rozsahu (v prejednávanom prípade za úver 800 eur žalovaná požadovala zrážky zo mzdy minimálne vo
výške 6747,07 eur!), než bola oprávnená pohľadávka veriteľa, spotrebiteľ by bol nútený vyvinúť značné
úsilie preto, aby vymohol od veriteľa späť plnenie, ktoré zrejme predstavuje bezdôvodné obohatenie
veriteľa. Spotrebiteľ môže byť aj odradený od vymáhania pomerne nízkej sumy z titulu bezdôvodného

obohatenia so zreteľom na značné náklady, ktoré by takýto postup obnášal.
Spotrebitelia sa v prípade uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy vzdávajú svojich mzdových nárokov,
čím veriteľom umožňujú uspokojiť ich pohľadávky, hoci sú založené na nekalých podmienkach, alebo
porušujú ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Žalovaná uzatvorila so žalobcom predtlačenú typovú
zmluvu o úvere, súčasťou ktorej je aj dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená predtým, ako bol žalobcovi
vyplatený úver a pokiaľ chcel žalobca úver dostať, bol nútený túto dohodu uzatvoriť a to ešte predtým,

ako vôbec vznikol nejaký dlh (rovnako sa to týka aj zmenky).
Plnenie v uvedenej výške (6747,07 eur) súd prvej inštancie považoval za rozporné so zásadou dobrých
mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť aj podľa ust. § 39 O. z. v spojení s ust. § 3 O. z.. Pretože dohoda
o zrážkach zo mzdy sa odvoláva na vystavenú, ale neplatnú zmenku, nemôže sama o sebe byť platnou,
pretože podľa nej sa má zrážať mzda na uspokojenie pohľadávky žalovanej, ktorá je v rozpore so

zákonom. Na základe uvedeného žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Zástupca žalobcu je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa a jeho
zastupovanie pred štátnymi orgánmi, vstup do spotrebiteľských sporov a pod. podľa osobitného
predpisu, ktorým je z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Vyčíslil trovy konania - náhradu
cestovného 5,55 eur za cestu na pojednávanie.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. b/, f/ a tiež
že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. d/ O. s. p.. K dohode o zrážkach zo mzdy
uviedla, že inštitút zrážok zo mzdy upravuje § 551 O. z. a predstavuje legitímny prostriedok slúžiaci

veriteľovi na zabezpečenie jeho dlhu. Ide o dohodu zmluvných strán, ktorú uzatvoria na základe ich
dobrovoľnosti. Zabezpečenie záväzkov v zmluvných vzťahoch slúži zvýšeniu právnej istoty veriteľa a
zároveň prispieva k stabilite týchto vzťahov, pochybovanie o opodstatnenosti tohto inštitútu je preto
podľa žalovanej neprípustné a žalovaná v žiadnom prípade nesúhlasí s tvrdením súdu, že dohoda o
zrážkach zo mzdy z 24.11.2010 je neplatná. Má za to, že súd sa nemôže opierať o ustanovenie smernice

a vychádzať z nej pri svojom rozhodovaní o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko dohoda
bola uzatvorená pred účinnosťou smernice 93/13/EHS, čiže k 1.1.2008 a teda ustanovenia smernice
sú neaplikovateľné. Okrem iného smernica má priamu účinnosť vo vzťahu jednotlivec verzus štát, t. j.
horizontálnu pôsobnosť a nie vertikálnu, čiže vo vzťahu jednotlivec verzus jednotlivec nepôsobí priamo.
Vyššie uvedená právna norma, nemôže pôsobiť do minulosti. Právne normy majú pôsobiť do budúcnosti

a nie do minulosti, zákaz retroaktivity patrí k definujúcim znakom právneho štátu. Dohoda predstavuje
samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ
zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá
má spotrebiteľský alebo iný charakter nie je vylúčená. To, že dohoda predstavuje samostatný dokument
je rovnako v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa, v ktorom zákonodarca pripustil možnosť

zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy
dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej
listiny. Z napádaného rozsudku nie je zrejmé, že by žalobca preukázal, že by nebol o následkoch
uzavretia tejto dohody osobitne poučený. Z hľadiska výkladu právneho úkonu je v zmysle judikatúry
Ústavného súdu potrebné uprednostniť výklad zachovávajúci platnosť právneho úkonu a nie výklad,

ktorý platnosť právneho úkonu popiera. Dohoda bola uzavretá písomne medzi žalobcom ako dlžníkom a
žalovanou ako veriteľkou ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy
o úvere. Dohoda obsahuje tiež súhlas dlžníka s tým, aby mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli
poukazované na účet veriteľa, pričom tieto zrážky sa nevykonávajú vo výške, ktorá by odporovala ust. §
551 O. z.. Už len zo samotného názvu tohto zabezpečovacieho prostriedku je viac než zrejmé, že ide o

právny úkon, ktorého základ tvorí konsenzus dvoch strán, ktorý je vyjadrený podpisom zmluvných strán,
čím došlo k vyjadreniu súhlasu s obsahom tejto dohody, podstatou ktorej je zabezpečiť pohľadávku
veriteľa tak, aby jeho právna istota a záujmy boli v plnom rozsahu v zmysle platných právnych predpisov
zachované. VPPÚ, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere obsahujú dohodu zmluvných strán,podľa ktorej súčasne so zmluvou o úvere uzatvárajú aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorej účinnosť
je podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď dochádza k splatnosti celého dlhu.
Žalobca ako dlžník súhlasil s tým, že zamestnávateľ bude vykonávať zrážky v dohodnutej výške až

do výšky aktuálnej pohľadávky. Žalovaná poukázala na to, že výška dlhu nie je autoritatívne určená,
ale vyplýva priamo zo zmluvy o úvere, ktorá je platná a nikdy za neplatnú vyhlásená nebola. Dohoda
predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si
veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku,
ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter, nie je vylúčená. Nerealizovaním zrážok zo mzdy by bol

záväzok žalobcu voči žalovanej vyšší ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy žalobcu, každá
platba v prospech zmluvy o úvere žalobcu sa totiž pripočítava prednostne na istinu (zmenkovú sumu)
a teda aj dohodnuté zmenkové úroky sa počítajú stále z nižšej sumy. Žalovaná na základe uvedeného
mala za to, že dojednanie predmetnej dohody je platné. Rázne odmietla, že zmluvné podmienky
uvedené v zmluve o úvere sú neprijateľné, nakoľko zmluva bola uzavretá s odbornou starostlivosťou s
prihliadnutím na dobu, výšku úveru, príjem spotrebiteľa a účel poskytnutého úveru a oboznámila žalobcu

s jej jednotlivými ustanoveniami. Z ustanovení zákona o zmenkách a šekoch (zákon č. 191/1950 Zb. v
znení neskorších predpisov) v žiadnom prípade nemožno vyvodiť spojitosť zmenky iba s podnikateľmi,
proti čomu hovorí historický vývoj zmeniek na našom území, jasný text zákona, ako aj dátum vzniku
predmetného zákona (v predrevolučnom období, kedy podnikanie povolené nebolo). Zmenky sú bežne
používané aj vo vzťahoch medzi nepodnikateľmi, pri zabezpečovaní pohľadávok z pôžičiek. Zmenka je

cenným papierom, nemôže ísť o zmluvné dojednanie a teda ani o neprijateľnú podmienku. Ak má osoba
zaviazaná zo zmenky námietky voči jej platnosti, resp. kauzálne námietky, nestojí jej nič v ceste, takéto
námietky uplatniť a to či už v občianskom súdnom konaní alebo ešte výhodnejšie v rozhodcovskom
konaní, kde neexistuje inštitút zmenkového platobného rozkazu, z čoho vyplýva, že postavenie žalobcu
v rozhodcovskom konaní by nebolo v ničom horšie, dokonca možno tvrdiť práve opak. Žalovaná sa

nestotožnila ani s rozhodnutím o náhrade trov konania, nakoľko ak by súd vec správne posúdil, návrh
žalobcu by zamietol a žalovanú by nezaviazal na úhradu trov konania.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj O. s. p.), keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a
podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204
ods. 1 O. s. p., účinného v čase jeho podania, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -
stranou (predtým účastníkom konania), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O. s. p.,
akt. § 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a

202 O. s. p., akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 205 ods. 1 O. s. p., aj § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O. s. p., akt. § 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 212 ods. 1 O. s. p., akt. § 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380
ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale

nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu viac
ako 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba
navzdory námietkam žalovanej považovať za vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie v miere

postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej stránke.
Odvolacísúdnemal(napriekopačnémunázoruodvolateľky)dôvodnesúhlasiťsargumentácioupoužitou
súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej
argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej
inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich

správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej
veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§
387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej
inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné:5. Súd prvej inštancie predovšetkým správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou o úvere medzi
žalovanou a žalobcom ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá spĺňa jej definičné znaky (podľa § 52 ods. 1

O. z. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom), ako aj definičné znaky označujúce jej subjekty a to žalobcu ako spotrebiteľa (osobu,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti) a žalovanú ako dodávateľa (ktorou je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti), podľa § 52 ods. 3, 4 O.

z.. Účel poskytnutia úveru (výkon zamestnania) nepreukazuje poskytnutie úveru na výkon obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti žalobcu. Žalobca ako zmluvná strana nebol ani označený identifikačnými
znakmi podnikateľského subjektu, ktorými sú obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy stranami,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 d/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy stranami, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Nebol
preto žiaden dôvod, aby predmetná zmluva o úvere, uzavretá medzi stranami, nebola považovaná

za spotrebiteľskú zmluvu. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v
súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Na ochranu spotrebiteľa
boli prijaté viaceré osobitné právne normy a za týmto účelom sa viackrát novelizoval O. z. (ktorým
bola dopĺňaná definícia spotrebiteľskej zmluvy), ako aj zákon o ochrane spotrebiteľa. Na úrovni
komunitárneho práva bolo prijatých pomerne veľa smerníc a nariadení, ktoré sa týkajú problematiky

ochrany spotrebiteľa. Ak by sa úprava obsiahnutá v smerniciach prevzala do vnútroštátneho právneho
poriadku nesprávne, napr. zúžene, mohol by sa dotknutý subjekt (spotrebiteľ) domáhať ochrany svojich
práv na Súdnom dvore Európskej únie a žiadať o posúdenie nesúladu národnej úpravy s príslušnou
smernicou. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (napr. v rozhodnutí C-106/89, Marleasing SA
v. La Commercial International d Alimentation SA., C-334/92, Theodor Wagner Mired v. Fondo de

GarantiaSalarialaleboC-91/92,PaolaFacciniDoriaRecrepSRL)dovodilapovinnosťvykladaťvosvetle
komunitárnych noriem nielen ustanovenia národného práva implementujúceho komunitárny predpis
(smernicu), ale tiež národné právo ako celok, pričom vnútroštátny súd je povolaný k výkladu národného
práva v čo najväčšom možnom rozsahu vo svetle textu a účelu smerníc (tzv. nepriamy účinok smerníc).
Vzhľadom na nadradenosť komunitárneho práva ako rozhodujúceho faktora pri naplnení cieľa smerníc

(predovšetkým čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, chrániaci situáciu znevýhodneného postavenia spotrebiteľa a smerujúci k
nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných
strán, skutočnou rovnováhou), bolo potrebné pri výklade definície nachádzajúcej sa v ustanovení
§ 52 O. z. a ustanoveniach zákona o ochrane spotrebiteľa (v znení platnom a účinnom v čase

uzatvorenia predmetnej zmluvy) vychádzať z rozšíreného výkladu definície spotrebiteľskej zmluvy,
ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, t. j. kvalifikovať ako spotrebiteľskú zmluvu každú
zmluvu,bezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Bolopretopovinnosťou
súdu prvej inštancie reflektovať obsah a účel európskej ochrany spotrebiteľa, obsiahnutý v príslušných

smerniciach, aj definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy, keďže žalobca ako spotrebiteľ sa domáhala
svojho nároku voči žalovanej.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zdôraznil, že pri skúmaní
podmienok uvedených v § 80 písm. c/ O. s. p., umožňujúcich riešenie práva, resp. právneho vzťahu
súdnym rozhodnutí, treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti

zmluvy má žalobca-spotrebiteľ, ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje
predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, i
vnútroštátna právna úprava, pretože potrebuje mať vyriešenú spornú otázku. Bez určenia neplatnosti
dohody by právne postavenie žalobcu ako dlžníka bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené jeho právo
na disponovanie so svojou mzdou. Žalovaná ako veriteľka, prostredníctvom zrážok zo mzdy, mohla by

vymôcťpohľadávkuvočižalobcovivrozsahuprevyšujúcomdlžnúsumu,posúdenúvrámciobligatórneho
súdneho prieskumu neprijateľných a neplatných zmluvných podmienok.
Súd prvej inštancie výslovne konštatoval absenciu náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy, pre
ktorú platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdyneobsahovala výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená (obsahovala len opis spôsobu jej vzniku
na základe vystavenej zmenky). Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky súd prvej inštancie správne
vyhodnotil ako neurčité a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 O. z. (v čase uzatvorenia dohody o

zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník
nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto zabezpečovacieho
hmotnoprávneho inštitútu).
Žalovaná ako veriteľ nebola k žalobcovi vo vzťahu nadriadenosti. Preto neprislúchalo žalovanej, v pozícii
veriteľky, jednostranne určovať, aké pohľadávky a v akej výške (ktoré mali v budúcnosti vzniknúť) sa

budú realizovať formou zrážok zo mzdy v jej prospech.
Súd prvej inštancie dospel tiež k správnemu záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ako súčasť
formulárovej zmluvy o úvere (ktorej obsah bol žalovanou vopred pripravený, bez možnosti zo strany
žalobcu tento obsah ovplyvniť), nebola individuálne so žalobcom dojednaná.
Podľa § 53 ods. 3 O. z. sa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
nepovažujú za individuálne dojednané, ak dodávateľ nepreukáže opak. Žalovaná preto dôkaznú

situáciu nevyhodnotila správne, keďže bola práve ona tým subjektom, ktorého zaťažovalo preukázanie
individuálnehodojednaniadohodyozrážkachzomzdy(akosúčasťvšeobecnýchpodmienokposkytnutia
úveru, bod 5). Znakmi individuálneho dojednania zmluvných ustanovení nie je vyplnenie a podpísanie
formulárového dojednania spotrebiteľom. Z dôvodu, že žalovaná ako dodávateľ nepreukázala opak,
podľa § 53 ods. 3 O. z. sa zmluvné dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy nepovažovalo za individuálne

dojednané.
Nebolo možné sa stotožniť ani s argumentom, označujúcim dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov za samostatný dokument. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola primárne dohodnutá
v bode 5 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (vytlačených na druhej strane úverovej zmluvy
minimalistickým písmom), ako neoddeliteľná súčasť zmluvy o úvere, ktorý zabezpečovací prostriedok

žalobkyňa nemala možnosť odmietnuť. Žalovaná ako veriteľ do prejavu vôle žalobcu zahrnula uzavretie
ďalšej zmluvy (dohody o zrážkach), ktorým vnútila žalobcovi ako spotrebiteľovi určité správanie a
konanie, zvýhodňujúc seba ako príjemcu plnenia (čím bola spôsobená nerovnováha zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa). Podľa § 53 ods. 1 O. z. pre spotrebiteľské zmluvy platí zákaz zmluvných
ustanovení, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa

(neprijateľné podmienky), a tieto sú považované za neplatné (§ 53 ods. 5 O. z. v relevantnom znení).
Súd prvej inštancie, prihliadajúc na vyššie uvedené formálne a obsahové náležitosti dohody o zrážkach
zo mzdy, správne konštatoval, že táto dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení
stránvneprospechžalobcuakospotrebiteľa.Priuzatváranítejtodohodyspotrebiteľmusímaťvedomosť,
pohľadávku akého druhu a v akej výške dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. V opačnom prípade

sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže celú pohľadávku, prostredníctvom zrážok z dlžníkovej mzdy, ktorú
by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok
v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa,
umožňujúce vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží. Nie je daný dôvod, aby spotrebiteľ
vynakladal úsilie na to, aby získal nedôvodne vymožené prostriedky späť (z titulu bezdôvodného

obohatenia), s čím sú spojené náklady.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie žalobe vyhovel, argumentácia
žalovanej, týkajúca sa prípustnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ako zabezpečovacieho inštitútu aj
v spotrebiteľských zmluvách, bola bez právneho významu (súd prvej inštancie tento inštitút apriori
nevylúčil ako neprípustný prostriedok na zabezpečenie pohľadávky v spotrebiteľských zmluvách).

Bez právneho významu bol tiež poukaz na maximálny zákonný limit výšky vykonávaných zrážok zo
mzdy,vprípadeneplatnostidohodyozrážkachzomzdy.Východiskomspotrebiteľskejochranyjefaktické
nerovné postavenie vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých
dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť
práva a dostupnosť právnych služieb, ako i možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne

cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu
pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený a pri
uzatváraní zmluvy je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom
právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to
formou obmedzenia autonómie vôle. Tá predstavuje elementárnu podmienku fungovania materiálneho

právneho štátu, nie je však úplne absolútna a v rámci spotrebiteľských vzťahov je limitovaná princípom
ochrany slabšej strany, teda spotrebiteľa, ktorý koná s dôverou v druhou stranou jej prezentovaný
skutkový stav (uvedené už odznelo v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/127/2015).Dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade jej narušenia súd nahradil
zdanlivú (formálnu) rovnováhu faktickou. Zahŕňa tiež povinnosť súdu ex offo (z tzv. úradnej povinnosti)
preskúmať a prihliadať na neprijateľné podmienky v zmluve. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom

nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a
táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol
vplývaťnaichobsah,vrátanevýberuzmluvnéhotypu(rozsudkySúdnehodvoraEurópskejúnieC-240/98
až C 244/98, Oceano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).

6. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania žalobcu. Súd prvej inštancie
dôvodne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. (účinné do 30. júna 2016), v zmysle ktorého plne
úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania proti žalovanej.

7. Z dôvodu, že žalobca bol úspešný aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení

§ 255 ods. 1 CSP, mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozhodol
tak, že žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. Podľa § 262 ods. 2 CSP
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§

426 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1

CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP)

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)