Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. máj 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/88/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714204564
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5714204564.4

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľky: P. R.Z., F..
XX.XX.XXXX, T. E., J. XX, zastúpená opatrovníkom Mestom Martin, proti odporcovi - osoba povinná
platiť výživné: O.. R. R., F.. XX.XX.XXXX, T. E., I.. J. X/XX, v konaní o určenie doživotného vyplácania
príspevku na výživu rozvedenej manželky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka, návrhom podaným dňa 3.4.2014 žiadala, aby odporca, jej bývalý manžel bol povinný
prispievať na jej výživu doživotne sumou 400 euro mesačne. V písomne podanom návrhu odôvodnila
zdravotné problémy, ktoré viedli k jej invalidite a následne poberaniu invalidného dôchodku.

2. Odporca sa k návrhu písomne vyjadril, kde uviedol, že žiadosť je podaná tesne pred uplynutím päť
rokov po rozvode manželstva, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.4.2009 s tým, že na výživu rozvedenej
manželky platil 200 euro mesačne. Po piatich rokoch chcel podať návrh na zrušenie tohto výživného. Bol
si vedomý zlého zdravotného stavu bývalej manželky a poukázal na znalecké posudky, ktoré podľa neho
preukázali, že táto nevie rozpoznávať veci v širších súvislostiach. Po uzavretí dohody o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva vyplatil navrhovateľke značnú časť peňazí, ktoré si bol nútený požičať
a následne ich splácať. Okrem finančného vyporiadania jej previedol jednoizbový byt na U. K. Č..X, ktorý
táto predala, pričom cena bytu podľa odhadcu bola 28.200 euro. Naďalej navrhovateľka zostala bývať
po rozvode manželstva v rodinnom dome, ktorý po vyporiadaní BSM bol jeho vlastníctvom.

3. V priebehu konania došlo k zmene na strane navrhovateľky v tom, že navrhovateľka rozsudkom

Okresného súdu Martin č.k. 19Ps/6/2014-255, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.4.2017 bola
obmedzená v spôsobilosti na právne úkony s tým, že nebola spôsobilá samostatne konať pred súdom,
štátnymi, verejnými a samosprávnymi orgánmi v osobnom a písomnom styku, uzatvárať zmluvy,
nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom. Bola spôsobilá preberať dôchodok a nakladať s
finančnými prostriedkami do výšky dôchodku. Súdom bol P. R. ustanovený opatrovník a to Mesto Martin.
V uvedenom konaní bol vypracovaný znalecký posudok, podľa ktorého bolo preukázané, že menovaná

trpí duševnou chorobou - Z. H. Z. J. H. I. P. S., O. Z. B. W. Š. Z., P. J. S. F. H. E. H. E. H. Z. F. R. B. F.
J.. Je viacročná, cca od roku 2007 a sa týka viacerých psychických funkcií, najmä emotivity, myslenia,
správania, kognitívnych funkcií. Zmena štruktúry osobností je trvalého charakteru, nakoľko má organický
podklad, je vyvolaná nezvratným poškodením mozgového tkaniva, nie je predpoklad zlepšenia. Žiadnou
liečbouniejemožnédosiahnuťstavúrovneosobnostípredochorením.Spoukazomnauvedenékonanie
súd v konaní pokračoval s opatrovníkom navrhovateľky a to Mestom Martin.4. Súdom bolo vykonané dokazovanie výsluchom opatrovníka navrhovateľky Mesta Martin, výsluchom
odporcu, listinnými dokladmi - rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 9C/4/2009-34, dohodou o
vyporiadaní BSM manželov zo dňa 8.11.2010, príjmom odporcu, znaleckými posudkami E.. E. S. zo

dňa 30.3.2014, znaleckým posudkom E.. C. Š. zo dňa 25.1.2016, sumarizáciou výdavkov odporcu,
rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 5C/89/2009-43 a rozsudkom Okresného súdu Martin č.k.
19Ps/6/2014-255 a súdom bol zistený nasledovný skutkový stav:

5. Rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 5C/89/2009-43 zo dňa 8.10.2009 bol O.. R. R. po rozvode

manželstva zaviazaný prispievať na výživu P. R. sumou 200 euro mesačne. Ich manželstvo bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 9C/4/2009-34, rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 28.4.2009.

6. Navrhovateľka v tomto konaní žiadala, aby bývalý manžel bol povinný doživotne jej prispievať
sumou 400 euro mesačne, čo odôvodnila svojím zlým zdravotným stavom, nedostatkom finančných

prostriedkov, bola poberateľkou invalidného dôchodku, pričom výdavky mala spojené s bývaním v
rodinnomdome,ktorýbolvovlastníctvejejbývaléhomanžela.Tietovýdavkyspočívalivúhradenákladov
na vodu, elektrinu, tvrdila, že uhrádzala daň z nehnuteľnosti v rokoch 2008 až 2010, túto skutočnosť
súdu nedoložila.
7. Odporca s uvedeným návrhom nesúhlasil a poukázal na tú skutočnosť, že po rozvode manželstva

prispieval na výživu bývalej manželky 200 euro mesačne. Po piatich rokoch žiadal rozhodnúť o zrušení
tejtopovinnosti.Poukázalnato,žespoluuzavrelidohoduovyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctva
po rozvode manželstva, na základe ktorej jej 8.11.2010 vyplatil sumu 8000 euro, 13.12.2010 sumu
7705,45 eura, 13.12.2010 sumu 5000 euro, 12.4.2011 sumu 21205,92 eura, 26.5.2011 sumu 700
euro, 20.6.2011 sumu 700 euro. Na navrhovateľku odporca previedol svoj jednoizbový byt na U. X, E.

bezplatne a tento ona predala, pričom odhadná cena bola 28200 euro. Odporca argumentoval tým, že
bývalá manželka od rozvodu manželstva v roku 2009 užíva jeho rodinný dom bez toho, aby od nej za
túto službu požadoval úhradu.

8. Súdom bolo zistené, že po rozvode manželstva účastníci uzavreli dohodu o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to dňa 8.11.2010. Masa hnuteľného a nehnuteľného
majetku, ktorý patril podľa tejto dohody do bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola pomerne
vysoká. V dohode sa zaviazal O.. R. zaplatiť bývalej manželke na vyporiadanie jej podielu sumu
97205,92 eura a to na základe ocenenia vecí, patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a
tonajmänazákladeznaleckéhoposudku,ktorývypracovalaO..T.U..Tátodohodabolazrealizovanáajv

evidencii katastra nehnuteľností. Dohoda, ktorou si vyporiadali svoje bezpodielové spoluvlastníctvo však
bola spochybnená P. R., ktorá podala žalobu o zrušenie tejto dohody. Konanie o žalobe je vedené na
tunajšom súde pod sp.zn. 8C/142/2012 a nie je ukončené. Pre rozhodnutie vo veci je však rozhodujúca
masa majetku, ktorá patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ktorá bola približne vo výške
200.000 euro.

9. U navrhovateľky mal súd preukázané, že je invalidnou dôchodkyňou, ktorá poberá invalidný dôchodok
približne 500 euro mesačne podľa potvrdenia sociálnej poisťovne zo dňa 5.12.2013 jej bol vyplácaný
dôchodok určený k 1.1.2014 vo výške 487,80 eura mesačne. V následnom období výšku dôchodku
navrhovateľka nedokladovala. Po určení vyživovacej povinnosti na navrhovateľku bývalý manžel

prispieval na jej výživu sumou 200 euro mesačne v trvaní päť rokov, pričom vyživovacia povinnosť O..
R. voči P. R. bola zrušená rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 21C/6/2014 ku dňu 29.4.2014,
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.1.2017.

10. Návrh na doživotné vyplácanie príspevku na výživu rozvedenej manželky bol P. R. podaný 3.4.2014,

pričom táto vyživovacia povinnosť bola zrušený uvedeným rozsudkom ku dňu 29.4.2014 pri posúdení
možnosti nároku na vyplácanie tohto príspevku aj po uplynutí piatich rokov po rozvode manželstva.
V rozsudku, ktorým bola zrušená vyživovacia povinnosť súd zohľadnil nasledovné skutočnosti: doba
piatich rokov, počas ktorých navrhovateľka poberala príspevok na výživu rozvedeného manžela bola
dostatočná a jeho vyplácanie v období po uplynutí piatich rokov podľa rozsudku súdu nebolo dôvodné.

Súd prihliadol najmä na pomerne vysoké finančné sumy, ktoré reálne O.. R. v rámci vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva P. R. vyplatil ako aj tú skutočnosť,
že jej umožnil bývať po dobu viac ako piatich rokov v jeho rodinnom dome bezplatne (tento užíva aj vsúčasnej dobe, t.j. v čase rozhodovania predmetnej veci). Navrhovateľka je poberateľkou invalidného
dôchodku, ktorý je postačoval na úhradu bežných nákladov.

11. Podľa § 72 ods.1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť môže žiadať
od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov.

12. Podľa § 72 ods.3 Zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať

najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne
túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov
schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní
o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobým nepriaznivým zdravotným
stavom alebo manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, vyžadujúci si sústavnú
opateru.

13. Podľa § 75 ods.2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

14. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania.

15. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery.

16. Navrhovateľka nedokladovala konkrétne výdavky, ktoré má. Poukazovala len na jej zlý zdravotný

stav a k tomu potrebné kompenzačné pomôcky a zabezpečenie opatrovania, ktoré jej bolo riešené podľa
jej vyjadrenia opatrovateľskou službou.

17. Odporca poukázal na to, že za obdobie piatich rokov, pokiaľ prispieval na výživu bývalej manželke
sumou 200 euro, táto poberala invalidný dôchodok, zakúpil jednoizbový byt, ktorý bol prevedený na ňu,

vyplatil jej čiastku 43000 euro a byt, ktorý previedol bol v hodnote 28200 euro. Podľa jeho vyjadrenia
prenajímala garáže, ktoré boli jeho vlastníctvom (nachádzali sa pri rodinnom dome odporcu). Odporca
býval v trojizbovom byte, za ktorý si hradil výdavky, ktoré sú s tým spojené. Ďalej uviedol, že prispieval
deťom (z manželstva dve deti) na štúdium, v lete aj na dovolenky. Priemerný zárobok bol u odporcu
16093 eura (za obdobie od 1.4.2015 do 31.3.2016), za obdobie od mája 2012 do apríla 2013 bol jeho

príjem 17588 eura, od mája 2013 do apríla 2014 22120,34 eura (čistá mzda).

18. Zástupca opatrovníka Mesta Martin na pojednávaní žiadal vyhovieť návrhu vzhľadom na zdravotný
stav navrhovateľky bez bližšieho zdôvodnenia a doloženia listinných dôkazov.

19. Po zistení skutkového a právneho stavu vo veci samej súd dospel k záveru, že po uplynutí
piatich rokov od rozvodu manželstva účastníkov konania nenastali v zmysle ustanovenia § 72 ods.3
Zákona o rodine žiadne výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali predĺženie vyživovacej povinnosti
po uplynutí piatich rokov. Navrhovateľka po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva s bývalým
manželom získala značné finančné prostriedky, ktorých využitie nedokladovala. Zabezpečená je

invalidným dôchodkom, býva v rodinnom dome vo vlastníctve bývalého manžela, za ktorý neuhrádza
náklady okrem bežných služieb elektrina, voda a podobne. Iné výdavky súdu nedoložila a ani z
iných konaní, súvisiacich s určovaním vyživovacej, resp. zrušenia vyživovacej povinnosti zistené
neboli. Navrhovateľka poberá invalidný dôchodok v primeranej výške, ktorá zodpovedá príjmu bežne
zárobkovo činných ľudí. Dostupnými prostriedkami nebolo možné zistiť, akým spôsobom hospodári

navrhovateľka s finančnými prostriedkami. Tu súd však poukazuje na to, že nie je schopná dlhodobe
posúdiť hospodárenie z finančnými prostriedkami tak, ako to bolo konštatované znalkyňou, ktorá
vypracovala znalecký posudok na posúdenie spôsobilosti na právne úkony. Znalkyňa konštatovala, že
navrhovateľka je schopná hospodáriť len s finančnými prostriedkami do výšky dôchodku. Problémom
zrejme bolo to, že v takomto stave bola navrhovateľka už od roku 2007. Po obdržaní značného

finančného obnosu z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva s prostriedkami nevedela nakladať
a riadne hospodáriť. Podľa vyjadrenia syna účastníkov, ktorý určitý čas bol opatrovníkom navrhovateľky,
mala navrhovateľka dlhy po rozvode manželstva vo výške cca 15000 euro. Čím dlhy vznikli, nevedel
zdôvodniť. Táto skutočnosť však nemôže byť na ťarchu odporcu pri určení vyživovacej povinnosti načas po uplynutí piatich rokov po rozvode manželstva. Preukázateľne odporca po rozvode manželstva
sa snažil zákonným spôsobom vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo, vyplatiť bývalej manželke
zodpovedajúcu finančnú čiastku. Podľa jeho vyjadrenia tieto finančné prostriedky si požičal a musel

vrátiť, súdu to však nedoložil.

20. Pretože neboli zistené výnimočné dôvody predĺženia vyživovacej povinnosti odporcu po rozvode
manželstva na navrhovateľku, súd jej návrh v celom rozsahu zamietol.

21. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 Civilného sporového poriadku a súd
vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože účastníci si trovy konania
neuplatnili a zo spisu ich nárok na úhradu trov konania nevyplynul.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.