Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5T/93/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612010378
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Herichová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7612010378.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Herichovej a

prísediacich Juraja Perháča a Emila Kováča na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.1.2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: V. H., J.. XX.X.XXXX I. X., G. E. Č.. XX Q.. A.
Y..Č.. N. J. I., L. W.. Č..XXX

j e v i n n ý

z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

p r e t o ž e

v priebehu mesiaca november 2009 do 22.8.2011 v Spišskej Novej Vsi, v čase spolužitia s poškodenou
F.. S. Š. ako družkou, túto viackrát fyzicky napadol tak, že ju udrel po tvári, ťahal za vlasy, opakovane ju
škrtilvyhrážajúcsažejuzabije,zahrabe,čospôsobilounejobavyoživotazdravie,pričompoposlednom
fyzickom napadnutí prerušila s obžalovaným spolužitie,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví tak, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin
spáchal na chránenej osobe - družke

z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody
v trvaní 14 /štrnásť/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 /osemnásť/ mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Vykonaným dokazovaním v priebehu hlavných pojednávaní súd zistil nasledovný skutkový stav:
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku. K veci vypovedal, že
poškodenú nikdy nepadol, nevyhrážal sa jej, nezastrašoval ju, nekontroloval jej peniaze, pretože ani
nemohol, lebo mala samostatný účet, kartu, overovanie k účtu prichádzalo na jej mobilný telefón. Nijakoju nekontroloval doma pri starostlivosti o domácnosť a dieťa, pretože on buď pracoval doma, alebo
chodieval k zákazníkom. Ako dôvod toho čo uvádzala poškodená uviedol, že už sa v minulosti viackrát
rozišli, asi trikrát, potom sa nejako dali dokopy a teraz sa naposledy dohodli, že sa rozídu kvôli tomu,

lebo sa hádajú a dieťa sa bojí a tak sa dohodli aj na podmienkach starostlivosti o dieťa a on si potom
našiel aj priateľku, tak to ju nahnevalo. K osobe poškodenej uviedol, že táto rada prenáša zodpovednosť
na iných aby nebola v rozhodnutiach sama, vynucovala si poradiť v niektorých veciach z dôvodu, že
keď to nevyjde, ten ktorý jej poradil by znášal za to zodpovednosť. Počas spolužitia nikdy neučinila na
jeho správanie sa k nej žiadne oznámenie na polícii, tento krát to urobila preto, lebo si našiel priateľku,

čo ju nahnevalo. K ich spolužitiu uviedol, že žili 6 a pol roka a zoznámili sa keď pracovala v banke
avšak odchádzala do Košíc, lebo ju mal tu niekto prenasledovať, tak jej dali miesto v Košiciach, kde bola
asi 4 mesiace. Počas toho sa občas navštívili, prišla pár krát na víkend, potom keď jej skončil nájom
v Košiciach, presvedčil ju, že sa nemusí báť žeby ju niekto prenasledoval, tak sa vrátila späť. Počas
pobytu v Košiciach sa rozhodla, že sa vráti späť tu kde má rodičov, kde to pozná, pretože bolo to pre ňu
cudzie mesto. Okrem toho má vedomosť, že mala tam nejaké kolapsové stavy, že jej volali aj sanitku do

práce, riadne sa nestravovala, ale on ju neprinútil aby sa vrátila, nevie ako by to bol urobil. Uviedol, že
poškodená má rada robiť okolo seba chaos, dostávať pozornosť od ľudí, aj jeho, preto v novej práci sa
vyjadrila, že na ňu kričia, preto to išiel on aj riešiť a to ona robí aj teraz aby všetci mali pocit, že ju treba
ochraňovať, ľutovať, lebo je nesamostatná. Počas spolužitia uviedol, že sa asi 3 krát rozišli, odsťahovala
sa poškodená, nepamätá si pre aké dôvody sa rozchádzali, avšak vždy sa ona potom vrátila a v roku

2010 sa im narodilo dieťa. Keď sa rozchádzali, dohodli sa na striedavej starostlivosti o dieťa, s tým, že sa
budú naďalej stýkať, že keď bude potrebovať poradiť, alebo pomôcť, tak tu on bude pre nich. Napokon to
bolo tak, že hoci sa dohodli na takejto starostlivosti, ako aj na tom, že predajú byt, ona si kúpi menší, ktorý
bude môcť samostatne splácať, pričom nastal problém potom keď sa opýtala koľko jej bude platiť, keď
povedal, že nič, že sa dohodli na striedavej starostlivosti, tak povedala, že všetci muži platia ženám, či je

ona horšia. To bolo dôvodom toho, že potom mu odmietla dávať dieťa pričom sa s ním mohol stretávať
až na základe predbežného opatrenia súdu. K jej starostlivosti o domácnosť počas ich spolužitia uviedol,
že nemala návyky ohľadom domácnosti, pretože nikdy nebývala sama, stávalo sa, že napríklad mala
prezliecť posteľné prádlo, čo neurobila až kým jej to nepripomenul, lebo ju zaťažovalo na to myslieť,
inak v domácnosti každý z nich robil to čo vedel, on chodieval na väčšie nákupy, ona sa snažila starať

o domácnosť, alebo starali sa spolu, on pral, vešal prádlo, ona občas vysávala, umývala riad, snažili sa
nájsť nejakú harmóniu, že kto čo vie. Zhrnul to, že poškodená mala všeobecný problém so vzťahom k
čistote, hygiene, nerobilo jej problém keď bol viac dní na zemi papier, pričom nakoniec ho musel zobrať
a vyhodiť on. Akceptoval ju však aká bola, nesnažil sa ju vychovávať, čakal keďže už mali dieťa, že
postupne k tomu dostane vzťah. Pokiaľ sa týka dieťaťa tak toto malo stravovacie obmedzenia iné ako

deti zdravé, pretože malo bezlepkové stravovanie, kŕmili ho kašami, ale s tým konflikt nemali. Pokiaľ
sa týka hospodárenia v domácnosti uviedol, že každý mal bankomatovú kartu, on chodieval na veľké
nákupy k čomu mu poškodená napísala čo je treba kúpiť a to emailom alebo SMS-kou, resp. kúpil načo si
on spomenul, že potrebujú, poškodená tiež chodievala na nákup keď išla z práce. Väčšinou míňal svoje
peniaze len keď mu došli, tak míňal z jej. Poškodená mala príjem zo zamestnania a predtým poberala

materský príspevok, z ktorého splácali pôžičku za byt, ktorý mala napísaný len na svoje meno, pričom on
platil za bývanie v čase keď bývali na Tarči, platil za stravu a poškodená zo svojho príjmu splácala svoj
byt. Pokiaľ sa týka návštev tak chodieval tam jeho otec, priatelia, ale nemali nejakú oficiálnu návštevu,
jej rodičia, ktorí sa neohlásili dopredu, nejaká kamarátka, pričom neriešili to, kto prišiel. Nemali na takú
tému rozhovor kto by mohol prísť, alebo nemohol, buď ona dohodla kto príde, alebo niekto len tak prišiel.

Poškodená F.. S. Š. ako svedkyňa na hlavnom pojednávaní vypovedala, že sa s obžalovaným zoznámila
v máji roku 2005 a po niekoľkomesačnom chodení odchádzala do Košíc, obžalovaný chcel ten vzťah
posunúť ďalej a trval na tom, aby sa vrátila späť do Spišskej Novej Vsi. Chodieval za ňou, tlačil na ňu
aby odišla a nastúpila pracovať k pani Kollárovej kde jej vybavil prácu. Takto na ňu tlačil, potreboval
ju mať v Spišskej Novej Vsi pod kontrolou, preto naozaj odišla z práce a potom čo sa nasťahovala k

nemu, nastúpila do práce u pani H., ktorá jej po týždni povedala keďže tam bola len na skúšku, že to
urobila len kvôli pánovi H. a že ju prijať nemôže, tak ostala bez práce a od januára 2006 do októbra 2006
ostala bez práce, mala na účte úspory od mamy. Vtedy jej obžalovaný povedal, že on ju živiť nebude, že
musí platiť aj byt, takže tak minula vlastne všetky úspory a potom si našla prácu v Embraco. Keď mala
pracovnú zmluvu na neurčitú dobu mala možnosť si kúpiť byt, pričom jej pomohol obžalovaný v tom, že

dohodol s jeho sestrou, že jej požičia peniaze kým si vybaví úver, pričom peniaze jeho sestra poukázala
na účet obžalovaného, ktorý mal librový účet v banke, čo bolo výhodné, o čom vedela, keďže robila
v banke, ktoré peniaze jej potom dal na kúpu bytu a keď si vybaví hypotéku, tak peniaze jeho sestre
vráti, lenže potom obžalovaný chcel za požičanie peňazí polovicu bytu, teda aby na liste vlastníctva bolaj on. Keď prišla raz domov, obžalovaný ju udrel, prefackal, tak odišla k mame domov, čo bolo pred
Vianocami roku 2007. Počas toho, čo bola u rodičov posielal jej SMS správy, že mu ukradla byt, že
podpáli dom jej mame, že má jej fotku na ktorej je nahá a že tú ukáže jej kolegom. Byt kúpila v novembri

2007 a potom v januári 2008 jej ho preúverovali tak peniaze vrátila, ale obžalovaný si stále na polovicu
bytu nárokoval pretože peniaze požičala jeho sestra. Takto to pretrvávalo až do roku 2011 kým od neho
definitívne neodišla. V tom čase sa veľmi ich vzťah pokazil, začala nedôvera, stále jej vyčítal ten byt,
že mu ho ukradla, pričom nevidela dôvod prečo by tak mala urobiť, lebo zobrala si hypotéku, peniaze
vrátila, byt bol na jej meno, pričom ako manželia nežili, žeby mali obidvaja spoločný trvalý pobyt. Začali

potom komplikácie s opravami bytu, nevedeli sa na ničom zhodnúť a vyvrcholilo to tým, že v apríli roku
2009 už bola vyšťavená z peňazí, lebo dala obžalovanému kartu z účtu a on povedal, že robil tam
opravy, pričom mu ešte dôverovala, že byt opraví a pôjdu tam bývať. Byt však nebol opravený až do
roku 2010, pričom ona platila opravy bytu, platila hypotéku na byt, platila za tento byt a ešte mu musela
dať polovicu za byt na Tarči kde bývali spolu. Okrem toho v čase keď poberala materský príspevok asi
550 € tak čo ostalo po odrátaní toho čo platila za svoj byt /hypotéku, mesačné platby, inkaso/ zvyšok

mu musela previesť na jeho účet a on s tými peniazmi disponoval. Potom keďže už mala toho dosť,
povedala si že nebude platiť polovicu bytu na Tarči a že sa presťahuje do bytu na Mier a že sa rozídu
a keď mu to povedala, pohádali sa, schytil ju za vlasy, vyhodil von pred dvere a dvere zabuchol. Toto
bolo v apríli 2009 a zaklopala na dvere, lebo nemala kľúče a keď vošla dnu, začala sa baliť. Potom od
apríla do októbra 2009 nebývali spolu, rozišli sa. Potom začal za ňou chodiť, že ju má rád, chce sa s

ňou zasnúbiť a tak sa vrátila a v decembri zistila že je tehotná, dieťa sa narodilo v auguste 2010. Keď
bola v 8. mesiaci tehotenstva sa mu nepáčilo ako mu upiekla mäso, vrieskal na ňu až tak, že sa schúlila
do klbka pred potravinovou skrinkou, chránila si hlavu, lebo vtedy ju prefackal. Najhoršie bolo keď sa
narodilo dieťa a keď prišla z pôrodnice, potom po dvoch týždňoch ktoré boli ťažké, lebo si všetci zvykali,
raz jej povedal, že urobil dobrý skutok, že ju nechal spať 6 hodín a on spal len hodinu, dával pozor na

dieťa a keď sa zobudilo, zobudil ju. Potom keď prišiel večer z práce bol naštvaný, že spal len hodinu, že
ako si to ona predstavuje, že on sa stará o celú domácnosť, posadil ju na otáčaciu stoličku, pridržal jej
hlavu a udieral ju tak, že jej tiekla krv. Hádky a bitky pokračovali, lebo sa nevedeli dohodnúť na ničom,
dieťa chcel kúpať on, nedovolil aby ho kúpala ona, lebo on vie všetko najlepšie. Keď dávala dieťaťu jesť,
stávalo sa, že mu zabehlo tak ju obvinil z toho, že nedáva pozor, že ho dusí. Počas kúpania musela byť

ticho, lebo by upriamila na seba pozornosť a dieťa začalo plakať. Potom, keďže aj obžalovaný zistil, že
nie je jednoduché platiť dva byty, presťahovali sa na sídlisko Mier. Odkedy sa presťahovali prvý mesiac
raz za dva týždne boli hádky, potom škrtenia, zhadzovanie na zem, potom sa tri dni s ňou nerozprával.
Potom druhýkrát keď nesúhlasila so striedavou starostlivosťou, vyzdvihol ju 5 cm nad zem keď držala
S., ktorý spadol, potom ju pustil a utešoval dieťa, ktoré plakalo keď sa niečo dialo, tretíkrát ju škrtil keď

prišla z Anglicka z dôvodu, že jej povedal, že chcela ukradnúť S., pretože mala tam jeho rodný list, ako aj
preložený svoj vysokoškolský diplom, k čomu uviedla, že ho nosí všade so sebou, okrem toho predtým
sa rozprávala s otcom obžalovaného, ktorý jej sám navrhol, žeby sa nemusela vrátiť na Slovensko, nad
čím aj uvažovala ale potom sa rozhodla vrátiť na Slovensko a že od obžalovaného odíde a veci dotiahne
tak, ako majú byť a aj starostlivosť o dieťa. Okrem toho jej stále nadával a dodala, že okrem škrtenia

bol aj fyzický útok, najprv ju udrel do nosa, do pery a potom ju chytil za krk. Keď sa pohádali, hovoril,
že ju zabije a zahrabe kde ju nikto nenájde, čoho sa už bála a žila v strese. Tešila sa že môže ísť do
práce, alebo keď išla na prechádzku a chodila kvôli tomu aby sa ukľudnila a bola mimo jeho dosah.
Uviedla, že asi sa obžalovanému nepáčila jej povaha, on ju študoval, hovoril jej aká má a aká nemá byť,
čo má robiť. Určoval kedy budú raňajkovať, obedovať o 13.00 hod., kedy musela byť s S. doma, lebo už

musí obedovať, a kedy večerať, hoci uznala že dieťa má mať pravidelný rytmus, ale stávalo sa jej, že
napríklad zaspala keď dieťa večer dávala spať, potom keď o jednej alebo druhej v noci vstala, povedal
jej že musí navariť obed, musel mať mäso, neskôr uviedla, že mäso mohli mať len dvakrát do týždňa a
to v stredu a nedeľu, pričom ona mala rada mäso, dokázala by ho jesť každý deň, on musel mať mäso
urobené na nejakú teplotu, jej sa síce podarilo ho upiecť tak, že bolo trochu suché, on bol pedant a

musela robiť tak, ako on to chcel a povedal a keď prišiel domov, už muselo byť jedlo na stole, musela
každý druhý deň vysávať. Nemohla dávať dieťaťu jedlo ktoré určila, ani nemohla chodiť na nákupy,
lebo on mal všetky peniaze aj jej kartu, videl jej výpisy, lebo si ich pozrel na jej mobile, mal kontrolu
nad jej kamarátmi, vedel kde chodí, čo robí, aký má rytmus, kde je s dieťaťom, mal ju tak dopodrobna
naštudovanú, že ani ona sa tak nepozná, ako ju pozná on. Na návštevy k nim mohla prísť jej mama a

jeho otec, ktorý chodieval asi raz za týždeň, mama mohla prísť, ale bolo to pod dohľadom, lebo keď mal
S. pol roka, tak ho nemohla vziať na ruky, resp. mala ho len chvíľu, lebo videl, že z nej by mohli na neho
skočiť nejaké baktérie. Rozhodoval o tom, čo mohli jesť, robil nákupy on, hovoril, že budú zemiaky, lebo
už dlho nemal, potom ryžu, uviedla ďalej to, že keď raz bola v Spišských Vlachoch u svojej priateľky,bola preč len 2 hodiny, keď prišla vyčítal jej, že ako si to dovoľuje, že S. je hladný, keďže ho vtedy
kojila, ale už bol aj prikrmovaný, tak mu mohol dať jesť on. Kvôli tomu že kojila dieťa do roka jeho
veku, nedovolil jej obžalovaný dať si čokoládu, resp. používať deodoranty, pretože to malo pôsobiť zle

na dieťa pri kojení. Dieťaťu, keďže prestalo priberať, bolo zistené, že má alergiu na mliečnu bielkovinu,
okrem toho obžalovaný bol presvedčený, že keďže on má celiakiu, tak ju môže mať aj dieťa a preto mu
nechcel podávať lepok, takže mu nesmeli dávať ani mliečne výrobky. Poškodená ďalej uviedla, že týmto,
ako aj tým, že nesmeli mu dávať ani hovädzie mäso, neprichádzala do úvahy surová zelenina lebo má
dusičnany, kupoval hlboko zmrazené zmesi, tak si myslí, že tým ich obmedzoval v jedení. Správanie sa

obžalovaného riešila tak, že to povedala jeho otcovi, nepodala trestné oznámenie po škrtení, lebo verila,
že sa dokáže zmeniť a že sa jej aj ospravedlní. Potom čo od neho dostala, navrhla mu že sa rozídu,
s čím nesúhlasil, preto išla za jeho dobrou kamarátkou pani S., ktorej povedala čo sa stalo, že ju dobil
na zemi, táto ho presvedčila v tom, že súhlasil, že sa rozídu a on si už vtedy aj našiel frajerku a tak
išiel za právnikom a riešil striedavú starostlivosť o dieťa a vtedy sa kvôli tomu pohádali, lebo ona s tým
nesúhlasila, že keď si nájde nového muža a sa presťahuje, načo povedal, že on nebude dopredu riešiť

hypotetické situácie a ho to rozčúlilo tak, že ju znovu škrtil tak že ju dvihol 5 cm nad zem. Taktiež pokiaľ
sa týka motorového vozidla mohla ho používať len ako jej to dovolil, keď potrebovala ju aj odviezol,
ale väčšinou chodila s kočiarom s dieťaťom peši, neskôr vysvetlila, že auto kupovali spolu ona dala na
neho 900 €, pričom celé auto stále asi 2.500 €, ale bolo evidované na ňu lebo obžalovaný mal exekúciu
zo sociálnej poisťovne. Okrem uvedeného keďže chodila do kostola, farár, ktorému povedala ako žijú,

hovoril že takto sa žiť nemá, takže keď prišla domov, povedala obžalovanému žeby sa mali vziať, že
takto „na divoko“ nemôžu žiť, že sa to nepatrí, načo jej obžalovaný povedal, že teraz je taký trend, že
sa tak žije. V čase mesiacov jún alebo júl 2009, keďže chcela chodiť s jedným kolegom z roboty, zavolal
mu obžalovaný a povedal, aby ju neotravoval, čo bolo v čase keď boli rozídení. V apríli 2009 bola aj u
doktorky E. pretože nevládala psychicky a fyzicky, nezvládala ťahať dva byty, finančne, pohádali sa a

impulz bol aj to, že ju za vlasy vyhodil do chodby a psychologička jej sama povedala, že ona by svojej
dcére nedovolila aby mala vzťah s obžalovaným, pretože ona ho poznala. Poškodená to riešila tak,
že sa s obžalovaným rozišla, ale potom však keď ju požiadal o ruku, čo bolo na Vianoce roku 2009,
obnovila s ním opäť spolužitie. Pokiaľ sa týka starostlivosti o domácnosť, uviedla, že obžalovaný pral,
teda vynútil si že bude prať, niekedy vešal, alebo vyvesila prádlo ona. Chodieval na nákupy, pretože

mal všetky peniaze, ona vysávala, upratovala, varila, žehliť nežehlila, len veci vyvešala do skrine, alebo
poskladala. Inak o dieťa sa staral tak, že ho kúpal v čase keď bývali na Tarči, prišiel z práce, opýtal sa či
má všetko nachystané, občas sa staral o dieťa keď sa ona išla osprchovať, tak sa s ním pohral, postrážil
ho keď varila. Uviedla ďalej to, že obžalovaný ju má naštudovanú do najmenšieho detailu, od kolísky
do dnešného dňa, rozoberá jej charakter, detstvo, naštudoval informácie o nej, ktoré potom obrátil proti

nej vo svoj prospech.
Svedkyňa M. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pani Š. ju prvýkrát kontaktovala v období keď
porodila dieťa, ktoré malo asi 2-3 týždne a mala problémy s dojčením. Prišla aj s partnerom do ich centra
v ktorom poskytujú poradenstvo a riešili ťažkosť súvisiacu s prisatím dieťaťa, na nič iné sa nikto z nich
nesťažoval a potom sa dlhý čas nevideli, hoci viackrát boli v telefonickom kontakte predmetom ktorého

bolo dojčenie dieťaťa. Potom sa stretli náhodne v meste asi po roku, kedy jej povedala poškodená že sa
presťahovali na sídlisko Mier a tak sa stretli na prechádzkach, pričom pri jednom stretnutí jej poškodená
hovorila, že plánujú rozchod a že pán H. chce dieťa, ktoré v tom čase ešte ona dojčila, pričom sa jej
zdôverila poškodená, že má byt v osobnom vlastníctve s hypotékou, pričom pán H. chce rozdeliť majetok
tak, že predajú byt a kúpia dva jednoizbové pre neho a pre ňu a podľa svedkyne vyhrotením situácie bolo

to, že obžalovaný jej vezme dieťa a bude žiadať striedavú starostlivosť. Vtedy sa riešilo to, že sa chcú
rozísť, pričom poškodená jej nehovorila dôvod prečo sa chcú rozísť. Navrhla jej, že v charite pôsobí
doktorka X., ktorá sa venuje poradenstvu mužov a žien, ktorej potom zavolali a dohodla si poškodená
stretnutie. Potom sa náhodne stretli na sídlisku čo bolo v lete 2011 a všimla si, že poškodená mala
stopy na krku, tak sa jej pýtala nato a povedala, že ju pán H. škrtil. Nato potom poškodenú pozvala k

nej domov, odfotila ju ako to vyzerá a znova asi o mesiac sa to zopakovalo, pričom opäť ju odfotila,
pričom potom kontaktovali pani X.Q., ktorá poradila aby pani Š. išla na políciu. Poškodená v súvislosti s
týmto napadnutím jej povedala, že ju opäť škrtil a pritom držala aj dieťa na rukách. Po prvom napadnutí
poškodenej povedala aby išla k lekárovi aby to bolo zdokumentované, ako aj na políciu, ale či bola na
polícii prvýkrát, to svedkyňa nevie, ale druhýkrát ju viezol jej manžel najprv pre veci domov, potom išli

ošetrenie do nemocnice a tak na políciu. Bola medzitým s poškodenou aj v telefonických kontaktoch,
pričom jej poškodená spomínala, že je v strese, pod tlakom, ale nerozvádzala prečo, ani svedkyňa
nezisťovala dôvod toho. Potom jej poškodená povedala, že akoby sa chceli dohodnúť s obžalovaným,
že ostanú spolu, aby dieťa bolo v pohode, aspoň ona z toho mala taký pocit. Vyjadrila sa aj v súvislosti sostriedavou starostlivosťou o dieťa o ktorej s poškodenou hovorila, pričom ona ako svedkyňa s takýmto
názorom súhlasí, ale pre poškodenú to bolo nepochopiteľné a nepredstaviteľné.
Svedkyňa S. Š. /predtým M./ vypovedala na hlavnom pojednávaní, že S. Š. je jej kolegyňa a kamarátka

a poznajú sa štyri roky, vídavali sa hlavne v práci cez prestávky, neskôr sa stretávali aj mimo práce na
prechádzkach s jej dieťaťom. O spolužití s obžalovaným svedkyňa mala vedomosť od poškodenej, ktorá
hovorila, že má z neho strach, že jej často nadáva, slovne ju ponižuje, že tam bolo aj fyzické násilie,
priznala sa jej že je ona pre neho aký fackovací panák, že si ju posadí pred seba a ju fackuje, že ju
bil päsťou do tváre, že jej tiekla krv. Aj počas tehotenstva jej spomínala, že ju zhodil na zem a do nej

kopal, zanedbával ju, potom keď mali dieťa, zakázal jej v určitom období ho kojiť keď malo asi rok a
hlavne večer, nenavštevovala nikoho, mala to zakázané, nemohla si požičiavať veci. Na ňu pôsobila
poškodená cez celé obdobie vystresovane, unavene, bola chudá, mala to také nanútené, ako kedy
nesmela pribrať. Dňa 22.7.2011 jej telefonovala, či pôjde s ňou na pohotovosť, pretože ju škrtil, z čoho
vyhotovila aj fotky. Má vedomosť o tom, že vzťah poškodenej a obžalovaného začal pred rokom 2007
ale ona ju spoznala až po prvom rozchode a v tom čase kupovala byt, opravovala ho a bola vtedy

sebavedomá, usmievavá, aj pribrala, sršala životom a bola na seba hrdá, že sa vie o seba postarať,
akoby sa vymanila z područia toho vzťahu, len žiaľ to obdobie skončilo a nanovo mu začala dôverovať,
obnovili kontakt, ostala tehotná a potom bola unavená, vystresovaná, vychudnutá, plačlivá až citovo
labilná. Poškodená jej pred tehotenstvom, ako aj počas hovorila, že sa nejako ho bojí, nemá z neho
dobrý pocit a trvá to vlastne doteraz. Svedkyňa sa s poškodenou stretla aj štyrikrát v mesiaci, stále jej

povedala, čo je nové, čo urobil, boli to väčšinou vzťahové problémy. Ona k nim nechodievala, len sa
stretávali vonku, pretože poškodená mala zakázané prijímať návštevy. K finančnej situácii u poškodenej
uviedla,žepredtehotenstvompracovala,malapriemernýslovenskýzárobok,určiteniemalý,alesituácia
sa zmenila keď ostala po pôrode doma a výdavky boli vyššie, čiže bola určite finančne obmedzená.
Podľa nej však poškodená nikdy nejako nadmerne neutrácala, žila dosť skromne, šetrila aby zaplatila

byt a najnutnejšie veci. Po prvom rozchode a následne po obnovení spolužitia sa svedkyňa vyjadrila,
že sa nato pýtala poškodenej prečo znovu nadviazala kontakt s obžalovaným, načo jej povedala, že sa
jej zdá, že sa zmenil, že je pozorný, milý, že si veľa vecí uvedomil, že začnú odznova a že si ju chce
vziať. O problémoch ku ktorým sa svedkyňa vyjadrovala uviedla, že o týchto jej hovorila poškodená vždy
keď sa stretli na vychádzkach. Bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania zo dňa 3.2.2012 v

časti, kde uvádzala: - že S. jej hovorila, že má z V. strach, že všetko čo doma urobí je zle, že ju slovne
ponižoval, podrobnosti nevie povedať - a na vysvetlenie prečo neuvádzala konkrétnosti ako na hlavnom
pojednávaní, svedkyňa sa vyjadrila, že má právo doplniť a nehovorila nič protichodné a keby sa jej
pýtali do hĺbky kontrolné otázky tak by to povedala a okrem toho mala viac času o tom porozmýšľať a
odvtedy ubehol rok, tak si to poskladala. Ďalej bola prečítaná časť jej výpovede zo dňa 3.2.2012 kde

uvádzala, že - S. sa zo začiatku nesťažovala na žiadne fyzické útoky, neskôr mohlo to byť 22.7.2011 jej
S. telefonovala, aby sa stretli v meste, že pôjdu na pohotovosť, lebo V. ju deň predtým škrtil. Svedkyňa
sa k tomu vyjadrila, že o fyzických útokoch počula, že boli aj pred tehotenstvom aj počas tehotenstva.
Známky násilia na nej videla 22.7.2011 a 22.8.2011, pričom mala na krku na tom istom mieste známky
po škrtení, čo čom jej ona u nej doma urobila fotky, pričom po prvom škrtení bola len na pohotovosti a na

polícii nie. Má vedomosť o tom, že poškodená bola v Anglicku v auguste 2011 a keď sa vrátila, tak bolo
druhé škrtenie, pričom podľa nej tam išla s jeho súhlasom, pretože bez súhlasu by jej nedovolil odísť
a on ju bol odviesť na letisko. Po príchode sa jej zdôverila, že jej to psychicky pomohlo, že bolo o ňu
postarané, že také niečo nezažila, že sa niekto o ňu stará, že bola v kľude, pokoji, veľmi si oddýchla.
S. Š., matka poškodenej ako svedkyňa vypovedala, že jej dcéra sa odsťahovala z Košíc do Spišskej

Novej Vsi kvôli obžalovanému, ona jeho videla len niekoľkokrát a pre svoju dcéru si predstavovala muža,
ktorý ju bude ľúbiť a zabezpečí rodinu, pričom on to nevedel, ona pracovala, on podnikal so striedavým
úspechom, niekoľkokrát sa rozišli a znovu zišli, čo svedkyni sa nepáčilo. Ona nenavštevovala dcéru
pokiaľ nemali dieťa, bola tam niekoľkokrát keď sa narodilo dieťa, dcéra chodila k nim ale len občas,
prišla pre veci, alebo keď nemala peniaze, inak si skoro každý týždeň telefonovali. Pokiaľ poškodená

chodievala k nim, nesťažovala sa, akoby sama v sebe dušila niečo, až prvýkrát asi začiatkom júla 2011
bola v Spišskej Novej Vsi keď jej dcéra povedala, že jej partner nie je s ničím spokojný, že sa mu
nepáči že nevie navariť, upratať, načo svedkyňa uviedla, že tak sa správa chlap ktorý má frajerku. Potom
v auguste 2011 odišla do Anglicka a keď sa vrátila, tak svedkyni napísala, že ju škrtil a že od neho
odchádza a príde domov. Až potom keď odišla od obžalovaného a prišla k nim, rozprávala ako žili, že na

ňu kričal, prvú facku dostala v roku 2007 predtým než prišla na Vianoce domov. Potom prešli Vianoce
a ju znovu prehovoril aby sa vrátila k nemu, tak sa aj vrátila ani sa nerozlúčila s nimi len si pobalila veci
a odišla. Okrem toho jej hovorila že prvýkrát ju škrtil keď už dieťa bolo na svete, čo bolo niekedy na jar
2011, druhýkrát v júli a tretíkrát v auguste keď prišla z Anglicka, okrem toho sa jej dcéra zdôverila, žesa ho bojí, lebo že ju zabije, niekde zahrabe. V čase keď dcéra sa v roku 2010 vrátila k obžalovanému,
zasnúbili sa a povedala, že sa idú brať, už bola aj tehotná, čo jej zatelefonovala, pričom svedkyňa jej
povedala, že to manželstvo by nemalo budúcnosť, načo poškodená sa vyjadrila, že ona chce aby dieťa

malo otca. V čase keď bola tehotná, do narodenia dieťaťa tam svedkyňa u nich nebola ani poškodená
nebola doma, pričom ani sa na nič nesťažovala. Potom tam bola po narodení dieťaťa svedkyňa viackrát,
pri jednom telefonickom rozhovore s obžalovaným /po náhlom odchode z ich bytu začo sa mu svedkyňa
ospravedlnila/ sa obžalovaný vyjadril, že dcéra je zlá, nechce variť, neperie, že chodí vonku, tak sa jej
to opýtala a ona jej vysvetlila, že všetko čo robila bolo zlé a až potom keď sa dcéra vrátila z Anglicka

tak jej všetko porozprávala.
S.. S. S. ako svedkyňa vypovedala k spolužitiu obžalovaného a poškodenej o skutočnostiach ktoré sa
dozvedela od nich samotných a z vlastného pozorovania a síce, že s obžalovaných sa pozná dlho,
boli spolužiaci, sú kamaráti, napokon potom sa stala na požiadanie obidvoch aj krstnou mamou ich
syna. Po zoznámení sa so slečnou Š., čo mohlo byť asi polroka pred narodením dieťaťa, mala z nej
zmiešané pocity, pretože ona bola pre ňu nie veľmi komunikatívny typ, brala to proste tak, že je taká a

že teda s bude s ňou stretávať. Potom keď sa im narodil syn na krstinách, kde bola svedkyňa krstnou
mamou, jej pripadalo čudné, že dieťa tam utišoval obžalovaný a ona ako matka ho nevedela utíšiť,
obžalovaný ho aj prebaľoval, potom sa stretli ešte raz so slečnou Š. na prechádzke, nevie či to navrhla
svedkyňa alebo obžalovaný, avšak aj z tohto stretnutia mala divný pocit z nej. Celkovo sa stretla s
poškodenouasitrikrátprednarodenímdieťaťaatrikrátponarodení,aleunichdomananávštevenebola.

O konfliktoch sa dozvedela od obžalovaného, alebo boli to konflikty aké bývajú v partnerských vzťahoch
normálne spomínal napríklad, že nedokázala pripraviť obed a to nie raz, neupratala, mala problémy v
starostlivosti o dieťa. Nikdy sa nejednalo o niečo závažného charakteru. S poškodenou bola potom v
telefonickom kontakte tak, že jej poškodená zavolala a sťažovala sa na obžalovaného obviňovala ho z
napadnutia verbálneho, fyzického takým spôsobom, že ona tomu neverila, avšak ju vypočula, rozhovor

začala pokojne s tým, či nevie kde je Rasťo, že sa mu nevie dovolať, že nezdvíha telefón a že sa
pohádali. Poškodená sa vyjadrila aj že veľmi pohádali a ona niečo potrebuje, potom sa vyjadrila tak,
akoby to bolo denne, že stále na ňu útočí, nadáva jej a každý deň by ju otĺkal. Záverom ju vtedy
poprosila poškodená aby dohovorila pánovi H. aby sa s ňou rozišiel a že ona bude súhlasiť so striedavou
starostlivosťou, čo jej svedkyňa sľúbila, nato jej asi na druhý deň potom poškodená poslala SMS v ktorej

ju žiadala aby obžalovanému nič nehovorila a to bol ich posledný kontakt, čo bolo podľa svedkyne pred
dvomi rokmi - v roku 2011 v mesiaci jún, pretože to bolo v deň keď mala skúšky z angličtiny, tak si to
pamätá. Ona osobne nebola prítomná pri žiadnych slovných alebo fyzických konfliktoch, podľa nej však
vylučuje, žeby obžalovaný mohol na poškodenú fyzicky útočiť, alebo žeby jej vulgárne nadával, lebo on
to nemá v povahe. Potom sa s poškodenou stretla náhodne v mesiaci júl alebo začiatkom augusta 2011

keď odchádzala do Anglicka, plánovali potom nejaké stretnutie keď sa vráti, vtedy sa tvárila normálne,
nič nepovedala, potom sa už s ňou nestretla a keď sa náhodne stretnú v meste, tak jej poškodená ani
nepozdraví.
M. H. svedkyňa na hlavnom pojednávaní sa vyjadrila k osobe obžalovaného, že ho pozná od základnej
školy, spolu vyrastali a pani Š. spoznala potom, čo jej ju predstavil on ako svoju priateľku pred piatimi,

alebo šiestimi rokmi. S obžalovaným ona mala nielen priateľské ale aj pracovné vzťahy, pričom keď už
poznala pani Š. a rozprávali sa, dohodli sa s obžalovaným, keďže poškodená bola bez práce, či by ju
nezamestnala, s čím svedkyňa súhlasila. Potom poškodená tam pracovala vo firme asi necelý mesiac,
pričom súkromne sa nerozprávali, len pracovne a skončilo to tak, že pracovne nevyhovovala, pretože
mala na starosti prijímanie telefonátov od klientov, odovzdávanie správ, pracovala ako sekretárka do

čoho ju zaúčala svedkyňa, mala s tým problémy, musela si všetko písať, odkazy od klientov, pričom sa
stalo že odkaz neodovzdala a nastali tak pracovné konflikty. Svedkyňa na ňu tak raz zvýšila hlas, ona
začalaplakaťneuznalasisvojupracovnúchybu,bolarozrušenáapotomvtentodeňvečerjejtelefonoval
obžalovaný, že S. už nepríde, že nemôže tam pracovať, že je tam stres a že sa svedkyňa k nej zle
správa, čiže podľa svedkyne reagovala trochu labilne, pričom sa jednalo o bežný pracovný deň, pričom

na druhý deň prišla a dohodli sa, že ukončí aspoň jeden mesiac v práci. Svedkyňa sa s poškodenou
mimo práce stretla len dvakrát a táto jej o žiadnych problémoch nerozprávala.
M. H., otec obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný s poškodenou žili ako
druh a družka a tak ich aj navštívil počas toho asi až 50 krát, pričom chodieval tam neohlásene. Počas
týchto návštev nepočul, žeby s boli hádali, alebo žeby ju bol V. napádal a ona ho vždy oslovovala V..

Raz mu poškodená zavolala, že ju V. obťažoval, že ju škrtil, preto aj prišiel k nim a povedal jej či sa má
s V. porozprávať, čo ona odmietla, avšak povedal jej keď je to pravda, tak by mala ísť na políciu nech
to vyfotia, načo ona zareagovala tak, že už ju vyfotila kamarátka a toto bolo pár mesiacov predtým než
sa odsťahovala. Podľa svedka začal problém v súvislosti s kúpou bytu na ktorý boli peniaze požičanéjeho dcérou X., pričom poškodená si dala byt zapísať na svoje meno, čo považoval svedok za podraz.
Vyhodnotil vzťah svojej dcéry X. a poškodenej tak, že dcéra mala obavy, žeby jej neboli vrátené peniaze,
preto nechcela s poškodenou zle vychádzať.

Z.. G. N. ako svedkyňa vypovedala, že s poškodenou sa zoznámila niekedy v roku 2008 alebo 2009 v
lete náhodne a stretli sa vždy sprostredkovane cez jej kamarátku S. M.Í. a to asi trikrát až štyri krát ju
oslovila sama poškodená. Počas stretnutí sa nerozprávali o problémoch, pretože neboli až také priateľky
a o spolužití s obžalovaným sa dozvedela až pri poslednom stretnutí. K tomuto došlo na základe toho,
že jej telefonovala S. M. aby prišla k detskej poliklinike a tam ju čakala S. Š. so synom, bol tam ešte

jeden muž s vozidlom a tento ich zobral na ošetrenie, ona išla za nimi a zobrala poškodenú z ošetrenia
domov na sídlisko Mier a zastala ďalej ako bývala poškodená, aby ju partner nevidel a tak odišla domov.
Pri tomto stretnutí jej poškodená povedala, že ju partner škrtil tak, že ju zdvíhal do výšky a v jednej ruke
držala syna, ktorého potom pustila a ukázala jej na krku že má podliatinu.
Svedkyňa X. N., sestra obžalovaného na hlavnom pojednávaní k okolnostiam súvisiacim so skutkom
vypovedala, že so svojim bratom sa nerozpráva asi od roku 2011 a s S. Š. je v kontakte. Poškodenú

pozná asi od roku 2005, kedy bola príjemné dievča, zapáčila sa jej a dúfala, že brat si našiel životnú
partnerku, potom bola tu v roku 2006 už bola tichá a videla, že už ju jej brat kontroloval. Potom v
roku 2007 keď tu boli v lete, brat mal migrénu a nechcel aby poškodená išla s nimi na Spišské trhy,
keďže on trpí, ale napokon ju ony vytiahli z domu, brat povedal že môže ísť, ale jeho pohľad rozprával
niečo iné. Vie, že mu vadilo napríklad to, že nevyniesla smeti, potom keď sa jej pripálilo jedlo jej vyčítal

že je neschopná, že nevie ani jedlo uvariť, že vždy sa jej niečo pripáli. Znovu v tom istom roku keď
bola S. /poškodená/ u nej, hľadala nejaký byt, tak jej svedkyňa navrhla, že by išla do toho s ňou ako
investor, neskôr uviedla, že by tento byt mohli spoločne kúpiť. V tomto období sa jej poškodená na nič
nesťažovala. Neskôr uviedla, že v roku 2007 jej telefonoval obžalovaný, že poškodená má možnosť
kúpiť byt od kolegu z práce a či im požičia peniaze, načo ona povedala, že ho nechce uraziť, ale že

jemu nedôveruje a bola to obrovská suma peňazí, pretože už predtým pomíňal peniaze. Potom peniaze
požičala poškodenej ale išlo to cez účet obžalovaného, nie na účet poškodenej, pretože jej takú možnosť
nedal a v tom čase sa s poškodenou nerozprával, lebo nemala na ňu kontakt. Byt kúpili, a v decembri
sa na ňu poškodená nakontaktovala a poslala jej SMS, že ju vyfackal a že si ďalej nevie predstaviť s
ním život, tak že od neho odchádza. Vtedy keď sa poškodená rozhodla odísť, nedala ho

zapísať na list vlastníctva, čo nahnevalo jej brata a potom robil všetko preto, aby si poškodená nemohla
vybaviť pôžičku a vrátiť svedkyni peniaze a potom keď jej poškodená peniaze vrátila, svedkyňa prestala
s bratom komunikovať a to aj preto, lebo si uvedomila že jemu na nej vôbec nezáleží. Svedkyňa potom
malaposlednýkontaktspoškodenouvroku2008,keďjejhovorila,žebratžiadaodpoškodenejabyplatili
na polovicu všetko, nájom, opotrebovanie auta, jeho používanie a keď ona nesúhlasila, tak jej povedal,

že nebude auto ona používať. Svedkyňa s poškodenou, ako odôvodnila, prerušila kontakt potom, čo
jej vrátila peniaze a preto, že sa táto k obžalovanému vrátila tak s ňou nekomunikovala až potom v
marci 2009 jej poškodená poslala mail, že či jej nepomôže s rekonštrukciou bytu, čo ona odmietla. S
obžalovaným začala komunikovať potom, čo mu v roku 2009 kúpila v zahraničí lieky, potom jej a mame
povedal, že čakajú dieťa a začala medzi nimi komunikácia o tom, čo tehotná má jesť, koľko má pribrať

a podobne, teda pýtal si také rady. Potom keď sa dieťa narodilo, znovu sa radil ohľadom kojenia, pričom
svedkyňa komunikovala len s ním, potom sa začal na poškodenú sťažovať, že je lenivá, doma nič nerobí,
že musí všetko on, že malého dobre nekŕmi, tento neprospieva. Potom keď sa stupňovali sťažnosti zo
strany obžalovaného na poškodenú, povedal že už má chuť jej niečo urobiť, začínala už o ňu mať obavy
a pri takomto jednom z rozhovorov mu navrhla aby poslal S. do Anglicka, s čím on aj súhlasil a ešte

povedal svedkyni, že keď táto príde aby ju neprehovárala, aby sa dali dokopy, lebo že sa už rozišli.
Tak potom bola poškodená v auguste 2011 asi 2 týždne u svedkyne v Anglicku, kde prišla aj mama
svedkyne, rozprávali sa pričom poškodená povedala, že chcela od neho odísť, na druhej strane chcela
aby chlapec mal otca, nepovedala, že chce žiť v Anglicku, rozprávali sa o živote v Anglicku, nebolo to
tak, že chce utiecť, mala sa vrátiť na Slovensko usporiadať si veci. Poškodená sa jej sťažovala, že ju

škrtil, chytil pod krk dvakrát, pričom ju vyzdvihol a ona držala za ruku dieťa, že do nej kopal na zemi a
posadil na stoličku a udrel po tvári, že sa jej pustila krv. Pri rozhovoroch jej svedkyňa povedala, či na
Slovensku nie sú organizácie ktoré pomáhajú týraným ženám aby sa na nich napojila, poradila jej aby aj
od obžalovaného odišla, poškodená jej spomínala pani X., že už pred odchodom do Anglicka sa s ňou
dohodla na stretnutí, že je z nejakej charity, ktorá pomáha týraným ženám.

Svedok M. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná od detstva a poškodenú z
čias keď pracovala v banke a práve on ich zoznámil. Popísal, že sa s nimi stretával aj u nich doma,
chodievali na výlety na motorkách, do lesa, poškodená chodila vonku s jeho psom, kde ju pred činžiakom
stretával, podotkol, že keď bol u nich doma, bol v byte neporiadok. Pokiaľ aj boli na výlete, bola tichá,uzavretá, on si nemal čo s ňou povedať, bola ticho. Potom po narodení dieťaťa na výlety nechodili a až
na konci sa mu obžalovaný zdôveril, že poškodená kúpila byt on ho rekonštruoval, tam sa začali hádať
a že z bytu ho ona vytlačila. O žiadnom konflikte medzi nimi svedok nevie, nikto mu nehovoril, len potom

keď bol problém s bytom, keď ho rekonštruovali, bola vysoká splátka na byt, všetko išlo do bytu a oni
tam ani nebývali, pričom podľa svedka vnímal stres u poškodenej v súvislosti s týmto bytom, bola iná,
viac rozmýšľala, dostala sa do reálneho života a financie s bytom bolo veľké sústo a bola pod tlakom.
S.. A. E. ako svedkyňa a ošetrujúca lekárka obžalovaného aj poškodenej uviedla, že pokiaľ chodievali na
ošetrenie,prišlispoločne,vminulostipôsobiliharmonicky,nezaznamenalaaniujednéhoznichkonfliktné

arogantné správanie. Uviedla, že počas návštev u nej čo pretrvávalo asi 5-7 rokov, od začiatku pôsobila
na ňu poškodená ako plachá osoba, avšak nepočula od nikoho z nich žeby boli mali nejaké nezhody
až potom keď prišla poškodená z Anglicka, vyjadrila sa, že si rozumie so sestrou partnera, nepamätá si
svedkyňa či sa vyjadrovala, že jej partner je agresívny ale sa vyjadrila že mali nedorozumenie ohľadom
stravovania dieťaťa keď ho ešte kojila a jemu sa zdala výživa nedostatočná, ale ona trvala na tom, že
bude kojiť. Uviedla aj to, že asi dva roky už chodia každý zvlášť pokiaľ prídu na ošetrenie a poškodená

na jednej takej návšteve v ambulancii niekedy v roku 2012 kde prišla s dieťaťom, pri komunikácii s
lekárkou si rozbalila desiatu a začala jesť, vyzeralo to, že sa ponáhľa a chce sa najesť, dieťa tam behalo,
ťahalo všetko a ona začala tam jesť chlieb, čo na svedkyňu pôsobilo zvláštne, ale nevie toto správanie
vyhodnotiť, pretože nie je psychiater.
S.. S. H. ako svedkyňa a ošetrujúca lekárka syna obžalovaného a poškodenej na hlavnom pojednávaní

uviedla, že s dieťaťom chodievali do ambulancie na kontroly podľa doporučení lekárky. V rámci podávaní
stravy dieťaťu keď sa matka sťažovala, že otec zakázal podávať lepok dieťaťu, uviedla, že lepok mal
mať zaradený pre dieťa od piateho - šiesteho mesiaca a vtedy otec povedal svoju diagnózu, že má
celiakiu, tak sa dohodli, že ešte mesiac bude pauza a potom lepok bude zaradený. Svedkyňa uviedla,
že vzhľadom na diagnózu otca, tento mohol mať podozrenie, že aj dieťa môže maž takýto problém,

čo sa všeobecne stáva, rodičia nechcú tak zaraďovať lepok až vo vyššom veku a pokiaľ je geneticky
predispozícia k danému ochoreniu, k chorobe dôjde či lepok bude zaradený vo vyššom veku alebo skôr.
Svedkyňa zo zdravotnej dokumentácie uviedla, že zo zdravotného záznamu zo dňa 24.2.2011 kedy bolo
dieťa 6 a pol mesačné, vyplýva že v rodinnej anamnéze je bezlepková diéta, preto lepok posúva so
zaradením o jeden a pol mesiaca, následne 1.7.2011 je záznam - hmotnosť plochšia, tým pádom bol

zaradený lepok, k čomu nie je v karte zaznamenané vyjadrenie, resp. nesúhlas rodičov, pokiaľ by tomu
tak bolo, tak by sa to zaznamenalo do karty, resp. potom sa obžalovaný vyjadril tak, že nemá nič proti
tomu aby lepok bol zaradený. Napokon boli u dieťaťa robené testy a bolo zistené, že má predispozíciu
na celiakiu, ale zatiaľ krvné testy boli v norme, takže nie je potrebné aby bol na bezlepkovej strave, len
bude sledovaný.

S.. D. X. na hlavnom pojednávaní ako svedkyňa vypovedala, že pracuje ako sociálna poradkyňa a v
súvislosti s tým prišla do styku aj s obžalovaným a poškodenou a to konkrétne dňa 6.7.2011 ju vyhľadala
poškodená kde uviedla, že je slobodná matka, chce sa rozísť s otcom dieťaťa, ktorý sa vyjadril, že bude
žiadaťostriedavústarostlivosť,sčímsanemôžezmieriť,ktorúčasťsvedkyňaprečítalasosvojejspisovej
dokumentácie. S poškodenou sa stretla dvakrát a s obžalovaným bola asi 5-6 krát v telefonickom a

emailovom kontakte a prvýkrát sa s ním stretla osobne 24.8.2011. Svedkyňa k tomu čo predchádzalo
kontaktu s poškodenou potvrdila, že ju kontaktovala telefonicky pani Q., ktorá sa pýtala, či môže na ňu
nakontaktovať jednu týranú ženu, hovorila, že je to obeť domáceho násilia. Z prvého stretnutia vyplynulo
pre svedkyňu to, že sa jedná o 7 rokov trvajúci konfliktný, dramatickejší vzťah, partneri sa trikrát
rozchádzali a vracali sa naspäť do vzťahu, poškodená sa vyjadrila, že postoje jej partnera sú také ktoré

jej vadia, že je dominantný, hyperautoritatívny a uznáva len svoj názor a jediným kompromisom bolo len
to, že súhlasil s kúpou bytu ku ktorej sa rozhodli. Poškodená na ňu pôsobila ako osoba vystavená tlaku
konfliktu, ktorý trvá dlhšiu dobu, bola tam úzkostnosť, emocionálna labilita a z prvého stretnutia vnímala
aj možno emocionálnu nezrelosť, nemala však na sebe žiadne známky fyzického násilia. Poškodená
chcela sprevádzanie, lebo a obávala, že maloleté dieťa jej bude odňaté a až do pozadia sa dostávalo

to, že sa jedná o konfliktný vzťah a že je tam určitá hrozba možno fyzického násilia. Poškodená sa
potom od 6.7.2011 dostavila na stretnutie až 22.8. a 25.8.2011, pričom jej poškodená povedala, že
odchádza do Anglicka na pobyt ktorý jej ponúkla sestra pána H.. Potom už v kontakte s ňou nebola,
svedkyňa jej telefonovala 13. a 14.9.2011, telefón nebrala a potom jej poslala SMS, že končí s účasťou
na poradenstve, že má uzavrieť jej spis. Svedkyňa potvrdila to čo uvádzala v prípravnom konaní, že

toto ju neprekvapilo, pretože poškodenú vnímala tak, že keď jej navrhla stretnutie aj s partnerom, táto
sa vyjadrila, že on sa so svedkyňou stretnúť nechce, no na druhej strane jej sa s obžalovaným bez
problémov podarilo stretnúť. Svedkyňa potvrdila, že údaje uvádzané v spise, ako záznamovom hárku
klienta, ktorý predložila polícii, obsahujú informácie ktoré jej hovorila poškodená. Svedkyňa k hodnoteniuosoby poškodenej v tom, že je zjavná jej celková nezrelosť, uviedla, že vychádzala z toho čo vnímala
keď jej spomínala ako má komunikáciu s partnerom, že mu niekedy klame do očí, že má problém s
empatiou, že by bola rada empatickejšia, taký dojem na ňu urobila, že mala svedkyňa pocit, že je u

poškodenej určitá nezrelosť. Po príchode z Anglicka sa poškodená vyjadrila, že tam bola na pozvanie
V. sestry X., ktorá jej ponúkla, žeby mohla so synom žiť v Anglicku a pomohla by jej aj V. matka, ktorá
žije v Kanade a na otázku, či by bola schopná začať úplne nový život niekde v Anglicku, poškodená sa
vyjadrila, že áno. Na otázku, či vie o charaktere problémov, ktoré mali byť vo vzťahu obžalovaného a
poškodenej uviedla, že bol to vzťah konfliktný trikrát sa rozišli, raz v roku 2009 kde má poznamenané,

že sa rozišli pre názorové nezhody, nebola poškodená spokojná v tom vzťahu, rozišla sa s pánom V.,
našla si nový partnerský vzťah, ale ten trval len dva mesiace, potom sa vrátila naspäť k pánu H..
Z prečítaných výpovedí svedkov z prípravného konania vyplynulo:
-svedok O. H. vypovedal /dňa 20.3.2012/, že obžalovaného a poškodenú pozná asi 4-5 rokov a spoznal
ich keď sa prisťahovali na ul. Topoľovú do rovnakého domu, kde býval aj on a keďže obžalovaný
vykonával servis počítačových sietí, požiadal o takúto službu, potom aj on prišil k nim do bytu, počas

jeho prítomnosti nezistil žeby sa boli hádali, alebo vulgárne k sebe správali. Postrehol len, že v byte
videl veľa neumytého riadu a by sa mu zdal zaprášený, teda podľa jeho vkusu bol tam neporiadok.
Obžalovaný sa mu aj sťažoval na nečinnosť svojej partnerky, že neupratuje, raz keď ho stretol sťažoval
sa mu, že je nevyspatý, lebo bol celú noc s malým dieťaťom.
-svedkyňa O. N. vypovedala, že obžalovaného pozná dlhšie ako poškodenú, jeho pozná z čias keď býval

na Baníckej ulici, kde potom cez víkendy k nemu chodievala poškodená, ktorá v tom čase pracovala
v banke v Košiciach. Chodievali vzájomne na návštevy, počas ktorých nezistila žeby sa boli hádali,
alebo kričali na seba. Zistila však, že „S. je nejaká iná a „V. musel niečo riešiť za ňu, riešili podľa
nej banality ako to, kto bude a čím umývať riad. Bola u nich na návšteve aj v čase keď už bývali na
sídlisku Tarča a väčšinou S. nebola doma, bola u matky vo Vlachoch k čomu sa obžalovaný vyjadril,

že jej mama nesúhlasí s ich vzťahom. Stalo sa aj že stretla S. v meste náhodne a nevyzerala žeby jej
niekto ubližoval, rozprávali sa hovorila, že je šťastná, že má dieťa, nerobila na svedkyňu dojem, žeby
mala nejaké problémy. Počas stretnutia s poškodenou nevidela na nej žiadne známky poranení, pokiaľ
bývali v susedstve na ul. Banícka, nepočula z bytu žiadne hádky a podľa nej sa správal ku nej kľudne,
neosočoval ju, nekričal na ňu a podľa nej on nie je agresívny typ.

-S.. S. P. vypovedala, že meno V. H. jej nič nehovorí, ale so slečnou Šimkovou pracovala v ČSOB, pričom
tam jej známy M. O. povedal keď tam bol s jedným mužom, že to je partner slečny Š.. Inak s poškodenou
nebola ani v pracovnom ani mimopracovnom kontakte a k jej životu sa vyjadriť nevedela.
-N. Z. potvrdila, že obžalovaného a poškodenú osobne pozná z čias keď pracovala vo firme H., avšak
slečna Š. tam pracovala možno 2-3 mesiace, kde sa zblížili, S. N. V. boli raz u nich doma, potom sa už

len náhodne stretávali, počas toho pred narodením ich dieťaťa V. sa vyjadril, že S. nemá dobré návyky,
že neupratuje, nevedela variť, avšak ona nikdy nebola zúčastnená nejakej hádky medzi nimi. Poškodená
bola tichý typ, neprejavovala sa moc a stretnutia boli z iniciatívy V. H., aby ju trochu vytiahol von.
-S.. S. K. vypovedala /dňa 21.3.2012/, že pozná slečnu Šimkovú 7 rokov a cez ňu sa zoznámila s V. H., N.
S. chodievala na kávu, alebo prechádzky čo bolo v čase keď ešte nemala syna, potom keď sa zoznámila

s V., chodievali menej, chodievali však samé bez neho. Bola u nich na návšteve keď bývali na sídlisku
Mier, kde S. pomáhala s prekladom zo slovenčiny do angličtiny, pred ňou sa nehádali, nenadávali si,
brala ich tak, že majú bežný partnerský vzťah. Počas tejto návštevy nezbadala v byte niečo, čo by jej
ako žene vadilo, pokiaľ bola u nich keď už mali dieťa, tak sa o neho starala S. a V. pomáhal. Niekedy
pred rokom jej S. hovorila, že majú problém ohľadom starostlivosti o syna, že jej vyčítal V. ,že sa o syna

nestatočne stará, nekonkretizovala však ako a o iných problémoch jej nehovorila. Keď sa s ňou stretla
na jeseň 2011 S. jej povedala, že sa rozchádza s V. a uviedla len to, že jej stále vyčíta starostlivosť o
dieťa a po iných partnerských problémoch jej nehovorila.
-X. Q., bývalá priateľka obžalovaného uviedla, že s ním žila 4 roky, občas si telefonujú, už predtým
jej telefonoval a poprosil ju aby vypovedala pravdivo, spomínal, že proti nemu vypovedá jeho sestra,

o spolužití V. a slečny Š. nevedela nič, len to, čo jej hovoril on, že má problémy s partnerkou, že si
vymýšľa, že ju on týra, že je nezodpovedná, že zle kŕmi ich syna, že mu nedáva tuhú stravu, že ona je
stále decko a má od malička psychické problémy. K ich vtedajšiemu spolužitiu sa vyjadrila, že nechcel
aby niekam chodila bez neho, keď by odišla, fyzicky jej nebránil. K fyzickej agresivite sa vyjadrila, že
raz v máji 1999 keď prišla z nemocnice chcel aby mu uvarila večeru, keď povedala, že je unavená, že

mu neurobí, kopol do nej, buchol ju do ramena, ale ona mu to vrátila tak, že kopla jeho, pričom on sa
jej bál, lebo bola zúrivá. Obžalovaný k prečítanej výpovedi svedkyne uviedol, že od nej sa dozvedel,
že ju žiadala X. N., jeho sestra, aby vypovedala v jeho neprospech, pričom sa do toho dostala tak, že
ju mal vyhľadať nejaký detektív.ZpísomnéhoznaleckéhoposudkuK..X.K.,znalkynezodborupsychológiakosobnostipoškodenejF..S.
Š. vyplýva nasledovné: zo záveru písomnej časti znaleckého posudku vyplýva, že intelektové schopnosti
poškodenej sú ľahko nadpriemerné, jej uvažovanie je pružné, schopnosť abstrakcie má rozvinuté,

schopnosti dokáže prakticky využiť. Jej osobnosť je diferencovanú s neurotickou nadstavbou, je neistá,
ľahko manipulovateľná, afektivita je intenzívna, agresivita je vyvažovaná úzkosťou a prežívaná formou
výčitiek svedomia. Prítomné je striedanie stavov dobrej a smutnej nálety, racionálna kontrola správania
je slabšia. Jej správanie je pre okolie bizarné, tolerancia voči neúspechu a záťaži je nízka. V obranných
mechanizmoch dominuje projekcia a racionalizácia s infantilným podtónom - vysvetlí z čoho pramenia

jej problémy a čaká, že ich iný odstránia. Je zvýšenie citlivá k morálnym problémom, ľahko sa nadchýna,
má pocit, že sa dopustila nejakého previnenia, preto je ľahko ovplyvniteľná, ľahko sa stotožňuje s osobou
ktorájunapáda,môžesaobjaviťsebaobviňovanie.Ťažkosarozhoduje,hľadáoporuvniekomsilnejšom,
nechávasaviesť,mámalýzáujemoiných,čomôžesúvisieťsaktuálnesmutnejšounáladou.Neboliunej
preukázané kvalitatívne poruchy vnímania v zmysle halucinácií, zameriava sa na celok, niektoré detaily
jej môžu unikať, v posudzovaní udalosti sa v prípade emocionálneho napätia môže prejaviť zvýšená

subjektivita. Jej pamäťové schopnosti sú priemerné, aktuálne mierne znížené kvôli zúženiu pozornosti
vplyvom úzkosti, je schopná si zapamätať podstatu prežitých udalosti s menším počtom detailov. Neboli
u nej preukázané tendencie k vymýšľaniu, či skresľovaniu detailov udalostí, vo všeobecnosti dokáže
popísať podstatu prežitého. Je v evidencii psychológa od roku 2006 kedy sa prejavoval u nej vysoký
stupeň úzkosti a pomerne silná depresívna symptomatológia, podrobila sa psychoterapeutickej liečbe,

ktorá viedla k zlepšeniu nálady a ústupu úzkosti. Pomoc psychológia vyžiadala aj v roku 2009 s
podobnými príznakmi, ktoré viedli k rozvoju somatických ochorení, aj vtedy sa stav upravil. Jedná sa
o osobnosť veľmi submisívnu, ľahko manipulovateľnú, t.č. sa u nej potvrdila neurotická unaviteľnosť,
najmä zvýraznenie úzkosti a napätia, zníženie sebavedomia, zvýšenia unaviteľnosti. Táto sa zvýraznila
dlhodobo neuspokojivým partnerským vzťahom. Psychoterapeutická liečba bola u nej v dvoch prípadoch

úspešná, jej stav je už mierne kompenzovaný, je predpoklad, že ak nebude vystavená stresujúcim
faktorom jej stav sa bude zlepšovať. K okolnostiam súvisiacim s existenciou, resp. neexistenciou
príznakov syndrómu týranej osoby u poškodenej znalkyňa uviedla, že podľa medzinárodne používaného
modelu syndróm je súhrn viacerých príznakov. Jedná sa o 1/„Postraumatickú stresovú poruchu“, ktorá
sa najčastejšie rozvinie do 3 mesiacov po traumatickom zážitku, u ľudí, ktorí prežijú traumatickú udalosť

príznakyodznejúväčšinouspontánne,učastijepotrebnádlhodobáliečba.Upoškodenejniesúprítomné
tzv. flashbacky, teda náhle emocionálne veľmi intenzívne prežívané spomienky na traumatizujúcu
udalosť. Dá sa predpokladať, že bola u nej podľa jej údajov prítomná depresívna symptomatológia,
ktorá v čase znaleckého vyšetrenia už bola na ústupe. Nebola u nej prítomná sociálna izolácia. 2/
„naučená bezmocnosť“ - je presvedčenie, že každý pokus o zmenu situácie sa končí prehrou, že

nie je žiadne riešenie a obeť prepadne pasivite. U poškodenej je tendencia hľadať oporu v niekom
silnejšom, je nerozhodná, čo umožňuje iným aby ju napádali, manipulovali ňou. V súvislosti s partnerom
sa situáciu snažila riešiť už v počiatkoch narušenia vzťahu - návštevou psychológa, čo pravdepodobne
zabránila rozvoju pocitov bezmocnosti. 3/ „Sebazničujúce reakcie“ - zakrývanie zranení, popieranie
týrania, odmietanie možnosti pomoci, u poškodenej nebola tendencia popierať vinu partnera, hovorila

o jeho správaní, napr. s psychológom. 4/ Ďalšie symptómy týrania: - typická väzba obeť-násilník, keď
nedokáže obeť ukončiť vzťah, zotrvávaná v ňom, menovaná sa snažila hľadať stratégie ako partnera
neprovokovať, prispôsobovala sa jeho životnému štýlu. Snažila sa vzťah udržať, ako uviedla, chcela pre
svojho syna otca, do určitej miery nebola schopná sa od partnera odpútať, „psychické týranie“ - udáva
vyhrážky zo strany partnera, zastrašovanie fyzickou likvidáciou, osočovanie ohľadom zlej starostlivosti,

„fyzické týranie“ - proklamuje útoky zo strany partnera, je prítomná stupňujúca sa agresia, „ekonomická a
finančná závislosti“ - dlhodobo jej partner kontroloval peniaze, účty. Poškodená opakovane absolvovala
podpornú psychoterapeutickú liečbu, je pravdepodobné, že aj vďaka tomu sa naučila lepšie zvládať
napätie a úzkosť prameniacu z dlhodobo nefunkčného, frustrujúceho a emocionálne ťažkého vzťahu,
sa u nej nerozvinuli všetky príznaky spadajúce pod syndróm týranej osoby. Znalkyňa na hlavnom

pojednávaní na jednotlivé otázky súvisiace so znaleckým posudkom uviedla nasledovné: - K osobnosti
poškodenej uviedla že to, že má tendenciu hľadať oporu v niekom silnejšom sú určité črty závislej
poruchy osobnosti, ktorá črta je stabilná, to znamená, že tendencia naviazať sa na niekoho a opierať
sa o niekoho je u nej prítomná stabilne, čiže v každom inom vzťahu by mala tendenciu sa na partnera
naviazať. U poškodenej sa môže prejaviť zvýšený podiel subjektívneho hodnotenia udalosti, keďže je u

nej zvýšená subjektivita, pričom táto sa môže prejaviť aj v hodnotení konfliktov v partnerskom vzťahu,
pričom každý človek je do určitej miery v posudzovaní svojho správania subjektívny, málokto dokáže
úplne objektívne posúdiť svoje správanie, ale u poškodenej je tá tendencia k subjektivite vyššia. Pokiaľ
sa týka intenzívnej afektivity u poškodenej, je to vystupňovanie emócií v jej správaní sa dostávajú dopopredia emócie, môže udalosti prežívať intenzívnejšie alebo citlivejšie reaguje nato, čo sa deje okolo
nej, takže stačí aj menší podnet nato, aby u nej vyvolal smútok, radosť. K vysvetleniu prečo dochádzalo
zo strany poškodenej k prerušeniu spolužitia s obžalovaným a opätovným obnovením, znalkyňa uviedla

že to podľa nej súvisí s jej osobnostnou štruktúrou, s tendenciou naviazať sa na niekoho, ťažko potom
tenvzťahukončuje,jeschopnásaorientovaťvrealite,jeschopnásaajrozhodovať,aletotojeunejoveľa
zložitejšie ako u iných štruktúr osobnosti, čiže je neistá, ťažko sa rozhoduje, ťažko mení svoje naučené
stereotypy. Toto je ťažko ovplyvniteľné aj vzhľadom nato, že chodila k psychológovi od roku 2006 až do
roku 2011 a ten vzťah aj napriek tomu nebola schopná ukončiť i keď bol od začiatku disfunkčný, čo súvisí

s jej nezrelosťou a štruktúrou osobnosti. K tomu, čo bolo zistené u poškodenej pre konštatovanie u nej
syndrómu týranej osoby, znalkyňa uviedla, že objektívne bola zistená len zvýšená úzkosť, depresívna
symptomatika, neschopnosť ukončiť vzťah a udávala vyhrážky zo strany partnera, čo sa dá v podstate
považovať za psychické týranie. Objektívne sa nedá posúdiť, či tam nadávky boli alebo nie, dá sa hovoriť
o tom, či psychický stav je zhoršený alebo nie, pričom môže byť zhoršený kvôli niečom a jednou z príčin
môže byť zastrašovanie, nadávanie, citové vydieranie, vyhrážky, na druhej strane znalkyňa uviedla, že

u poškodenej nebol stav tak zhoršený, aby sa ten syndróm týranej osoby dal u nej stanoviť, syndróm
týranej osoby sa u menovanej nepotvrdil. U poškodenej bola zvýšená úzkosť, depresia, ktorá bola už v
čase vyšetrenia na ústupe, ale dá sa predpokladať, že bola predtým väčšia a aj neschopnosť ukončiť
dlhodobo disfunkčný vzťah. Nedá sa časovo stanoviť kedy sa tieto príznaky začali rozvíjať, kedy boli
silnejšie, slabšie, či sa začali prejavovať od začiatku vzťahu. Znalkyňa ďalej uviedla, že si myslí, že

poškodená celkovo nie je schopná ukončovať disfunkčné vzťahy, čo súvisí s jej nezrelosťou, naivitou,
nezrelosťou do určitej miery urobiť definitívne rozhodnutie, či to robí dobre alebo, čo je typické pre ženy,
ktoré sú obeťami nejakej manipulácie, alebo sú náchylné byť obeťami.
Z písomného znaleckého posudku znalkyne z odboru psychiatria S.. M. V. k osobe poškodenej F.. S.
Š. a z výpovede znalkyne na hlavnom pojednávaní vyplývajú nasledovné skutočnosti: - zo záverov

písomného znaleckého posudku vyplýva, že klinickým vyšetrením znalkyňa nezistila u poškodenej
prítomnosť duševnej choroby. Jej osobnosť je patologicky štruktúrovaná, závislá - závislá porucha
osobnosti, ktorej najvýraznejšou “ črtou je nadmerná a pretrvávajúca potreba starostlivosti zo strany
druhých, čo vedie k oddanému a podriadenému chovaniu, k obave z odlúčenia a k interpersonálnej
závislosti. Je prítomné dovoľovane iným ľuďom aby za neho vykonávali väčšinu dôležitých životných

rozhodnutí, podriaďovanie vlastných potrieb iným osobám, neochota vznášať rozumené požiadavky
osobám na ktorých je jedinec závislý, pocit bezmocnosti a obavy že sa nedokáže starať sám o seba
a obmedzená schopnosť robiť každodenné rozhodnutia bez nadmerného množstva rád a uisťovania
zo strany druhých“. U poškodenej bola zistená aj porucha prispôsobenia - protrahovaná depresívna
reakcia na stres, čo je stav miernej depresie ako reakcie na dlhodobú expozíciu stresu, ktorý obvykle

netrvá dlhšie ako dva roky a ktorý sa prejavuje subjektívnou tiesňou, depresívnou náladou, úzkosťou,
obavami, zhoršením výkonu v každodenných činnostiach, poruchami príjmu potravy a poruchou
spánku, ktoré narušujú fungovanie a výkon v dôležitých životných rolách. U poškodenej sa konaním
obvineného /zistené z údajov poškodenej podľa znalkyne/ rozvinula protrahovaná depresívna reakcia,
ktorá patrí medzi poruchy prispôsobovania. U poškodenej v čase znaleckého vyšetrenia mala porucha

odznievajúci charakter vzhľadom k odozneniu pôsobenia stresujúceho faktora. Znalkyňa uviedla, že
odporúča poškodenej podpornú psychoterapiu a ambulantnú psychiatrickú liečbu vzhľadom k tomu,
že bude vystavená postupom vyšetrovania, súdneho konania vo veci úpravy práv a povinností k
dieťaťu. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní k podanému znaleckému posudku na základe kladených
otázok doplnila nasledovné skutočnosti: - k zistenej poruche osobnosti u poškodenej - závislá porucha

osobnosti, uviedla, že jedná o jednu z porúch osobnosti ako závislosti komplexne, nejedná sa o závislosť
na konkrétnej osobe, je to osobnostný rys človeka, ktorý začína okolo 3. roku veku dieťaťa a sprevádza
človeka celým životom a tak sa to týka aj poškodenej, je to trvalý stav, ktorý sa dá nejakou dlhodobou
psychoterapiou mierne korigovať, ale v konečnom dôsledku sa človek a priori nezmení. Pokiaľ sa týka
depresívnejsymptomatológie,znalkyňauviedla,ževychádzajúczsprávydoktorkyE.Š.,/psychologičky/,

ktorá to popísala ešte v roku 2006, ktorú zistila u poškodenej, táto mohla pretrvávať u poškodenej,
pretože depresívna reakcia na stres môže pretrvávať aj roky, proste ľudia s ňou žijú. Na otázku, čo
mohlo byť dôvodom, že aj napriek tejto depresívnej reakcii na stres poškodená neukončila spolužitie
s obžalovaným, uviedla, že podľa znalkyne táto zotrvávala v tomto vzťahu nie kvôli depresívnej reakcii
na stres, tá bola vedľajšia, ale kvôli svojej osobnosti, osobnostným črtám. Osoba s takouto poruchou

osobnosti ako bola zistená u poškodenej má pocit bezmocnosti a obavy, že sa nedokáže sama o seba
postarať, pokiaľ nemá na koho zodpovednosť preniesť, je schopná zotrvať pod nejakým tlakom dlhšiu
dobu ako bežne štrukturovaný jedinec preto, že má strach ostať sám. Poruchou osobnosti trpia na druhej
strane aj ľudia ktorí žijú v normálnych vzťahoch. S takouto poruchou ľudia potrebujú ku každodennémurozhodovaniu množstvo rád, uisťovania zo strany druhých, čo sa týka aj bežných denných maličkostí.
Pokiaľ sa týka toho, že poškodená sa opakovane rozišla a vrátila späť do spolužitia s obžalovaným,
znalkyňa uviedla, že mohla sa vrátiť kvôli tomu, že v osobe obžalovaného cítila niekoho na kom bola

závislá, koho nejakým spôsobom potrebovala k bežnému životu a nemal ho kto iný nahradiť, nemusí
to byť partner ale môže to byť rodič, súrodenec, priateľ, priateľka, ktorá je závislej osobe blízka. Aj s
takouto poruchou osobnosti však môže takáto osoba presadzovať i svoje vlastné chcenie alebo potreby,
teda mohlo to byť tak aj v prípade poškodenej.
V rámci prípravného konania boli pribratí znalci psychiatri S.. X. M. S.. M. V. aj na podanie znaleckého

posudku na osobu obžalovaného. Keďže S.. V. podávala posudok najprv na poškodenú, potom aj na
obžalovaného, čiže v obidvoch prípadoch, súd má zato, že sa nejedná o dôkaz zabezpečený procesne
relevantným spôsobom, preto tento posudok ako dôkazný prostriedok nebral do úvahy a pribral v rámci
súdneho konania na posúdenie psychického stavu obžalovaného iných znalcov z odboru psychiatria.
S.. Z. G. M. S.. E. E., znalci z odboru psychiatria, na základe súhlasu predsedníčky senátu po požiadaní
o konzultáciu so znalkyňou z odboru psychológia K.. L. G., podali na osobu obžalovaného písomný

znalecký posudok. Z prečítaného znaleckého posudku uvedených znalcov, /za súhlasu obžalovaného
a prokurátora na hlavnom pojednávaní/ vyplýva nasledovné: - u obžalovaného ani v období rokov
2009 až 2011 a ani v súčasnosti nepreukázali znalci prítomnosť žiadnej duševnej choroby v zmysle
psychotickej poruchy ako je schizofrénia a príbuzné psychózy, ani relevantnej afektívnej poruchy s
chorobným smútkom alebo chorobnou rozjarenosťou, ako je depresia a mánia. Zistili u neho výrazné

histriónske rysy osobnosti, impulzívnosť s nižším prahom pre uvoľňovanie agresivity, sklon k dominancii
a egocentrizmus, čo však nie je choroba ale povahový variant, súbor individuálnych čŕt zahŕňajúcich
zložky temperamentové, súbor nadaní, záujmov, hodnôt a preferencií, motiváciu, spôsob vyrovnávania
sa s prekážkami, stereotypy sociálnych interakcií a iné. Tieto črty vychádzajú z vrodených daností
a dotvárajú sa v priebehu individuálneho vývinu. Pokiaľ jednotlivé rysy osobnosti sa veľmi výrazne

odkláňajú od noriem danej society, je tendencia ich označovať za jedincov s poruchou osobnosti.
vychádzajúc zo samotného klinického hodnotenia a z výsledkov psychologického vyšetrenia K.. G.
zastávajúznalcinázor,ževprípadeobžalovanéhonejdeešteokrajneodlišnýspôsobreagovaniaapreto
dospeli k záveru, že stav obžalovaného možno hodnotiť ako akcentovanú osobnosť, nie však poruchu
osobnosti /psychopatiu/. Keďže u obžalovaného nepreukázali duševnú chorobu ani kvalifikovanú

duševnú poruchu ktorá by ovplyvnila schopnosť rozpoznať protiprávnosť konania a schopnosť toto
konanie ovládať, mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konanie a toto konanie mohol ovládať. Jeho
konanie nebolo ovplyvnené žiadnou duševnou chorobou ani duševnou poruchou, ktorá by viedla k
poklesu rozpoznávacích a ovládacích schopností, nenavrhujú nariadenie ochranného psychiatrického
liečenia.

Vo vyžiadanej správe od S.. E. - klinický psychológ /čl.661/ ohľadom návštev poškodenou je uvedené: -
prvýzáznamonávštevepsychologickejambulanciepoškodenoujezodňa2.11.2006kčomujeuvedené,
že rieši neharmonický partnerský vzťah v ktorom sa cíti obmedzovaná a je pod značným psychickým
tlakom, partner je útočný, manipulatívny a podozrievavý, uvažuje o rozchode. Psychický stav v tom čase
dekompenzovaný v smere ťažkej depresie a vysokej úzkosti a submisívnej osobnosti. Psychoterapia

trvala do 17.4.2007. Druhá séria psychoterapeutickej intervencie na doporučenie praktickej lekárky pre
zvýšenú úzkosť a následné somatické ťažkosti trvala od 21.4.2009 do 8.6.2009. Opäť prehlbovanie
depresívnej symptomatológie pre frustrujúci partnerský vzťah. presadila si kúpu bytu, platí sama
hypotéku a partner sa pustil do rekonštrukcie bytu. On nemá stály príjem a má ekonomické problémy,
napriek tomu si kúpil motorku, jeho životné náklady sú vysoké, drží diéty a je náročný na stravovanie. je

skleslá, bezradná, kvôli partnerovi sa rozhnevala so svojou rodinou, on jej nedovolí kontakt s najbližšími,
úvahy o bezperspektívnosti vzťahu. V júli /nevedno v ktorom roku, keďže terapia trvala do 8.6.2009/,
odišla od partnera a definitívne sa s ním rozišla, býva v nedokončenom byte, pomáhajú jej kolegovia
z práce. 13.9.2011 pacientka navštívila ambulanciu so žiadosťou o odborné vyjadrenie ktoré chcela
predložiť ku právnym úkonom.

S.. H. L., psychiater v lekárskej správe, /na vyžiadanie súdu/, k osobe poškodenej uvádza, že bola
psychiatricky vyšetrená 7.5.2009 a 26.5.2009 pre dg.- anxiózne - depresívna porucha. Jedná sa o
prechodnú, ľahkú funkčnú psychickú poruchu, od posledného psychiatrického vyšetrenia, ktoré bolo
26.5.2009 kontakt s ambulanciou neudržiavala.
Z obsahu listín v spisovom materiály súvisiacich so skutkom a jeho obdobím vyplýva, že: -na čl. 385-405

sú kópie s obsahom SMS správ zasielaných poškodenou na mobilné číslo obžalovaného v počte 21 z
obdobia od mesiaca december 2010 do apríla 2011, z obsahu ktorých vyplýva, že poškodená písala
obžalovanému aby nakúpil konkrétny druh potravín, resp. aj iných potrieb do domácnosti, z potravín
napr. mäso, zemiaky, zelenina, ryža, ryby cestoviny a podobné potraviny.Na čl. 408 až 464 sú listy z výpisov SMS správ /uložených pôvodne v počítači/ z transakcií platieb
poškodenou z jej účtu v ČSOB prostredníctvom jej mobilného telefónu z obdobia november 2010 až
máj 2011.

Čl. 465-469 obsahujú kópie pokladničných blokov o nákupe potravín z obdobia mesiacov február 2011
až júl 2011 z ktorých okrem iných druhov vyplýva, že boli nakupované pre dieťa zn. Hipo potraviny ako
- rizoto, šťavy, kaše príkrm, desiata, zeleninové kaše a iné potravinové zložky detské.
Z listiny z ošetrenia S. Š. v NsP Spišská Nová Ves, chirurgického odd. vyplýva, že dňa 24.7.2011
bola ošetrená s údajom, že pred dvoma dňami bola škrtená druhom. Zistené obj. podkožné sufúzie na

krku vpravo, dg. contusio et haematoma colli I. dx. Z ošetrenia v tej istej nemocnici zo dňa 22.8.2011
vyplýva, že Mária Šimková bola ošetrenia s údajom, že dnes bola doma napadnutá druhom, ktorý ju
škrtil na krku a udrel do nosa. Obj. nakrku prítomné podkožné sufúzie a exikonácie vpravo aj vľavo, dg.
contusio et haematoma colli bilat., contusio nasi s kontrolou podľa potreby. Obidve námky po napadnutí
sú fotograficky zdokumentované v spisovom materiály čl. 10 a 12.
K oboznámeným listinným dôkazom z prípravného konania, a to prefotených SMS správ z mobilného

telefónu poškodenej, v spisovom materiály na čl. 317 -342 vyplýva, že tieto sú od odosielateľa
obžalovaného ako reakcie na konanie poškodenej, v rámci riešenia situácie vzniknutej po ich rozchode,
ktoré však nespadá do obdobia skutku, ale z obdobia mesiacov september až november 2011, preto
ich súd ako dôkazy irelevantné, nehodnotí.
Vykonaným dokazovaním a vyhodnotením nevyhnutných dôkazov týkajúcich sa skutku mal súd

preukázané nasledovné:
- Obžalovaný s poškodenou žili v spoločnej domácnosti v družobnom vzťahu od obdobia keď sa
poškodená nasťahovala k obžalovanému, čo bolo v roku 2006 až do mesiaca august 2011 s prerušením
spolužitia čiastočne v roku 2007 a v čase od mesiaca apríl 2009 do novembra 2009, počas ktorých
období zo spoločnej domácnosti sa odsťahovala poškodená a opakovane sa vrátila. Naposledy ukončili

spolužitie 22. augusta 2011. Podľa poškodenej ona odchádzala od obžalovaného z dôvodu, že v roku
2007 ju udrel, potom v roku 2009 v mesiaci apríl sa znovu rozišli, lebo sa pohádali a on ju chytil za
vlasy a vyhodil z bytu von a tak až do októbra 2009 nebývali spolu, potom začal za ňou chodiť s
tým, že sa chce s ňou zasnúbiť, tak sa k nemu vrátila. Obdobie kedy malo dochádzať ku konaniu
obžalovaného voči poškodenej je podľa obžaloby ohraničené obdobím od mesiaca apríl 2009, čo je

vylúčené, pretože v období od apríla do mesiaca november 2009 sa nemohol vymenovaným spôsobom
obžalobou, správať k poškodenej, keďže v tom čase nebývali spolu, ale každý na inom mieste a
v inom meste. Samotná poškodená navštívila psychologickú ambulanciu už v novembri 2006 kvôli
riešeniu neharmonického vzťahu s partnerom, pretože on bol podľa poškodenej manipulatívny, útočný,
podozrievavý a uvažovala o rozchode /ako to u psychologičky uviedla/. Táto psychoterapia trvala do

17.4.2007 a psychologička uviedla v správe ako psychický stav v smere ťažkej depresie a vysokej
úzkosti a submisívnej osobnosti. Druhú psychoterapiu absolvovala od 21.4.2009 do 8.6.2009, pričom
uvádzala frustrujúci partnerský vzťah, že si presadila kúpu bytu, platí hypotéku, partner byt rekonštruuje,
on nemá stály príjem, má vysoké životné náklady a kvôli nemu sa rozhnevala s rodinou a on jej
nedovolí kontakt s najbližšími a uvažuje o bezperspektívnosti vzťahu. V rámci uvedeného obdobia bola

aj psychiatricky vyšetrená 7.5.2009 a 26.5.2009 pre dg. depresívnu poruchu - ako prechodnú ľahkú
funkčnú psychickú poruchu a odvtedy kontakt s ambulanciou neudržiavala. Z uvedeného vyplýva, že
pokiaľ bol partnerský vzťah tak frustrujúci, že mal za následok u nej aj psychické zmeny, nevedno prečo
opakovane do takéhoto vzťahu vstupovala, hoci aj psychologičkou jej bolo odporučené aby tento vzťah
s obžalovaným prerušila. Na druhej strane je potrebné uviesť, že pokiaľ boli medzi účastníkmi nezhody

vo vedení spoločnej domácnosti, ktoré riešil obžalovaný s ňou, je zrejmé že poškodená sa nedostatočne
starala o domácnosť, čo mohlo byť podnetom ku konfliktom a že tomu tak bolo nasvedčuje nielen
výpoveď obžalovaného, ktorý to riešil nielen s ňou pričom jej vyčítal, že sa nevie postarať o domácnosť,
nevie upratať, navariť, ale v tomto smere výčitiek sa sám sťažoval pred mamou poškodenej čo táto
ako svedkyňa potvrdila. Uvedené skutočnosti vyplynuli napokon aj z výpovedí svedkov M. O. M. O. H.,

ktorí potvrdili, že počas ich návštev v byte bol neporiadok, neumytý riad a pod. Teda pokiaľ tomu bolo
aj v poslednom období ich spolužitia, je potrebné zhodnotiť takéto nedostatky aj zo strany poškodenej
pretože je zrejmé, že jej bezdôvodne nevyčítal nedostatočnú starostlivosť o domácnosť. Okrem toho
pokiaľ by bola mala poškodená skutočne z konania a správania sa obžalovaného rešpekt, alebo bola
ním tak ohrozovaná žeby, bola oproti jeho súhlasu tak konala ako sama uviedla pred S.. E., „ presadila si

kúpu bytu“, pred S.. X., že niekedy „partnerovi klame do očí, má problém s empatiou“, resp. údaj, „že sa
rozhodli kúpiť 3 izbový byt, priznala, že to bol jej nápad na ktorom trvala aj napriek nesúhlasu partnera“.
Teda nemožno tzv. zvýrazniť len negatíva jednej osoby a nechať bez povšimnutia nedostatky druhej v
rámci vzájomného spolužitia, pretože aj opakujúce sa nedostatky druhej osoby mohli mať za následok vtomto prípade uvádzané výčitky a nespokojnosť zo strany obžalovaného. V konaní nebolo preukázané
akým spôsobom, kedy mal poškodenú osočovať z nekompetentnosti a zlej starostlivosti o dieťa, pretože
o dieťa sa starali spoločne, ako napr. obžalovaný ho kúpal, trávil s ním čas aj keď poškodená nebola

doma, resp. odišla do Spišských Vlách a prišla po čase keď dieťa malo jesť, keďže ho kojila, čo jej tiež
mal vyčítať, resp. že musela byť s dieťaťom doma o 13.00 hod. lebo musí obedovať, nie sú dôvody,
pre ktoré mala poškodená trpieť, pretože práve dieťa malo mať určitý pravidelný režim, čo malo byť
prednostným a čoho zrejme sa domáhal obžalovaný práve v záujme dieťaťa. Nebolo preukázané, v
čom mali inak spočívať výčitky obžalovaného súvisiace so starostlivosťou o dieťa, čo by presahovalo

bežné riešenia starostlivosti a je nesporné, že o dieťa sa starali obidvaja rodičia. Na druhej strane pokiaľ
obžalovaný vykonával prácu mimo domu, poškodená sa starala o dieťa podľa svojich predstáv, v čom
jej obžalovaný nemohol zasahovať do starostlivosti o dieťa objektívne. Taktiež nemožno konštatovať,
že obžalovaný vyvolával problémy v súvislosti s podávaním druhu stravy dieťaťu v jeho neprospech,
alebo napriek tomu čo chcela poškodená, pretože mohol mať oprávnené obavy, či dieťa nemôže trpieť
na celiakiu, ktorou trpí on, ktorú skutočnosť potvrdila aj ošetrujúca lekárka dieťaťa S.. H., že riešili tento

problém, ale potom keď odporučila podávať dieťaťu aj inú stravu obsahujúcu lepok, nebol u lekárky a
ani v zdravotnej karte, zaznamenaný nesúhlas rodičov. Skutočnosti, že boli dieťaťu už v odporučenom
veku podávané aj rôzne druhy potravy určené pre deti toho veku, nasvedčujú kópie pokladničných
dokladov o ich nákupe z obdobia keď dieťa malo 6 mesiacov a viac. Rovnako nebolo preukázané, žeby
bol obžalovaný bránil poškodenej udržiavať kontakt s jej rodinou, čo nepotvrdila ani matka poškodenej,

ba práve uviedla, že po narodení dieťaťa tam bola viackrát /sama poškodená sa vyjadrila, že k nim
chodil otec obžalovaného asi raz za týždeň a aj jej mama mohla prísť/. Nevedno akým spôsobom /
uvádzané v obžalobe/ mal obžalovaný kontrolovať peniaze a účty poškodenej, pretože to nevyplynulo
ani z jej výpovede, Pokiaľ sa poškodená vyjadrila, že platila hypotéku na byt - na byt ktorý bol len v jej
vlastníctve, platila za tento byt v ktorom nebývali, platila opravy predmetného bytu, čo je logické, predsa

na byt v jej vlastníctve náklady si musí znášať ona sama a nežiadať to od obžalovaného a pokiaľ sa
týka bytu v ktorom bývali, obžalovaný neurobil nič zlé tým keď žiadal od poškodenej, aby prispievala
polovicu nákladov za spoločné užívanie tohto bytu. Pokiaľ poškodená, ako uviedla, dala obžalovanému
kartu k svojmu účtu v čase keď mal robiť opravy v jej byte, pričom vtedy mu ešte dôverovala, ako sama
uviedla, že tam pôjdu aj bývať, nebol preukázaný opak, že obžalovaný nepoužil jej finančné prostriedky

na opravu jej bytu ale pre svoje osobné potreby, takže nevedno akým spôsobom mal vyvolávať u nej
ekonomickú a finančnú závislosť, keďže jej peniaze boli použité na zveľadenie jej majetku. Pokiaľ sa týka
kontroly jej správania, nevedno pred kým a ako ju mal obžalovaný kontrolovať ako sa má správať, k tomu
sama poškodená nič neuviedla. Pokiaľ sa týka starostlivosti o domácnosť, sama poškodená uviedla,
že obžalovaný pral, dokonca si vynútil, že bude prať on, /nevedno či aj to malo byť negatívum z jeho

strany/, ona vysávala, varila, nežehlila, lebo opraté prádlo len uložila do skrine, čo nie je nič mimoriadne
náročné pre prácu ženy a je to všeobecne bežnou činnosťou v domácnostiach. K takému správaniu sa
obžalovaného ktoré malo negatívne vplývať na poškodenú, malo byť aj to, ako to sama uvádzala, že
vlastne on rozhodoval o tom čo a kedy budú variť, že koľkokrát do týždňa budú mať mäso, teda podľa
neho mohli mať len dvakrát, hoci ona by jedla mäso každý deň a v tej súvislosti že nemohla chodiť na

nákupy, pretože on robil nákupy a rozhodoval čo majú jesť. Tomuto jej tvrdeniu nenasvedčuje obsah jej
korešpondencie formou SMS správ zasielaných obžalovanému z obdobia mesiacov december 2010
až apríl 2011 /citované z obsahu spisového materiálu/, z čoho je zrejmé, že sama poškodená písala
čo má obžalovaný nakúpiť a jednalo sa o rôzne druhy bežne používaných potravín vrátane mäsa,
takže je nelogické jej tvrdenie, že kupoval to čo on chcel a pokiaľ mali napr. mäso len 2 krát do týždňa,

zrejmeimtofinančneinaknevychádzalo,keďžesamapoškodenásasťažovala,žezosvojichfinančných
prostriedkov platila náklady vyplývajúce z vlastníctva jej bytu a ešte musela prispieť polovicou nákladov
za užívanie bytu v ktorom bývali. K tvrdeniam poškodenej spočívajúcim v negatívnom a nesprávnom
konaní obžalovaného voči nej a ktoré boli na ňu psychicky zle pôsobiace, je potrebné uviesť, že toto
jej hodnotenie vyplýva z charakteru jej osobnosti a v hodnotení konfliktov v partnerskom vzťahu. Totiž

znalkyňou z odboru psychológia K.. K., bolo konštatované, že u poškodenej sa môže prejaviť zvýšený
podiel subjektívneho hodnotenia udalosti, keďže je u nej zvýšená subjektivita, čo sa môže prejaviť aj v
hodnotení konfliktov v partnerskom vzťahu, málokto dokáže úplne objektívne posúdiť svoje správanie,
ale u poškodenej je tá tendencia k subjektivite vyššia.
Okrem uvedených skutočností, z výpovede poškodenej však na druhej strane vyplýva, že obžalovaný

počas ich spolužitia v bližšie nezistenom období od mesiaca november 2011 do 22.8.2011, kedy prerušili
spolužitie, fyzicky napadol poškodenú tým, že ju udrel do oblasti nosa a pery, ťahal ju za vlasy, škrtil ju
opakovane a keď sa pohádali, hovoril jej, že ju zabije a zahrabe, že ju nikto nenájde, čoho sa už bála a
žila v strese, s ktorými obavami sa zverila aj svojej matke, hoci až po skončení spolužitia s obžalovaným.Známky po škrtení ktoré mala poškodená na krku potvrdila aj svedkyňa M. Q. ktorej sa poškodená
zdôverila, že ju obžalovaný škrtil, čo svedkyňa aj fotograficky zdokumentovala a o mesiac opäť videla
na poškodenej také isté stopy na krku, po čom bola poškodená aj na ošetrení a na polícii. Rovnako ku

škrteniu v mesiaci júl sa vyjadrila aj svedkyňa S. Š., ktorá potvrdila, že jej telefonovala poškodená a ona
jej potom miesto po škrtení na krku aj odfotila. K poslednému škrteniu na ktoré sa sťažovala poškodená,
sa vyjadril aj svedok M. H., JUDr. G. N., ktorá videla na krku poškodenej podliatinu. Týmto tvrdeniam
nasvedčujú aj záznamy z ošetrenia poškodenej z mesiacov júl a august 2011 a fotozábery zranení na
krku poškodenej.

Zhrnutím celého vykonaného dokazovania a jeho výsledkov súd konštatuje, že konanie obžalovaného
vo vzťahu k poškodenej nebolo takého charakteru, žeby malo za následok jeho vyhodnotenie ako
súhrn takých skutočností pre ich kvalifikáciu ako trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. ako ho kvalifikovala obžaloba a to čo do charakteru,
závažnosti a intenzity konania, ktoré by bolo vyvolalo u poškodenej závažné psychické následky.
Skutočnosti, ktoré podľa poškodenej boli závažného charakteru, táto hodnotila zo svojho pohľadu a

vnímaniaakoosobasosubjektívnymhodnotenímudalostí,keďžebolaunejzistenázvýšenásubjektivita,
ako to vyplynulo zo znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia, ktorá sa môže prejaviť aj v
hodnotení konfliktov v partnerskom vzťahu tak, že tendencia subjektivity je u nej vyššia, teda podľa
súdu poškodená aj bežné konflikty ktoré sa môžu vyskytovať v spolužití muža a ženy táto prežívala
subjektívne intenzívnejšie a tak ich aj vyhodnocovala. Okrem toho u poškodenej bola zistená intenzívna

afektivita, čo je vystupňovanie emócii v správaní, pričom do popredia sa dostávajú emócie, takže môže
udalosti prežívať intenzívnejšie, alebo citlivejšie reaguje nato, čo sa okolo nej deje, takže stačí aj menší
podnet nato, aby u nej vyvolal smútok, radosť. U poškodenej neboli objektivizované syndrómy týranej
osoby ako sú: 1/ postraumatická stresová porucha - ktorá sa najčastejšie rozvinie do 3 mesiacov po
traumatickom zážitku, ktoré odznejú obyčajne spontánne, u poškodenej nie sú prítomné intenzívne

prežívané spomienky na traumatizujúcu udalosť -„flashbacky“. Dá sa predpokladať, že bola u nej podľa
jej údajov prítomná depresívna symptomatológia, ktorá v čase znaleckého vyšetrenia bola na ústupe,
pričom depresívna porucha u poškodenej bola konštatovaná už v období roku 2006, teda pretrvávala
už od tohto obdobia a bola v máji roku 2009 psychiatričkou vyhodnotená ako prechodná, ľahká funkčná
psychická porucha. 2/ naučená bezmocnosť - táto u poškodenej nebola, pretože snažila sa riešiť situáciu

užvzačiatkoch,návštevoupsychológa,3/-sebazničujúcereakcie-neboliunejzistené,nepopieralavinu
partnera, uchádzala sa o pomoc, hovorila o správaní sa partnera, 4/ väzba obeť - násilník keď nedokáže
obeť ukončiť vzťah, nie je v prípade poškodenej, pretože táto opakovane ukončovala spolužitie s
obžalovaným. K tomuto konštatovaniu súd poukazuje aj na závery znaleckého posudku znalkyne z
odboru psychiatria týkajúce sa osobnosti poškodenej, ktorá je podľa znalkyne patologicky štrukturovaná,

závislá ako závislá porucha osobnosti a najvýraznejšou jej črtou je nadmerná a pretrvávajúca potreba
starostlivosti zo strany druhých, dovoľovanie iným aby za neho vykonávali väčšinu dôležitých životných
rozhodnutí, podriaďovanie vlastných potrieb iným osobám, nejedná sa o závislosť na konkrétnej osobe,
je to osobnostný rys človeka, u poškodenej má trvalý stav, ktorý sa dá dlhodobou psychoterapiou mierne
korigovať. Hoci u poškodenej bola zistená depresívna symptomatológia /už v roku 2006/ ktorá môže

pretrvávať aj roky a podľa znalkyne poškodená zotrvala v takomto vzťahu nie kvôli depresívnej reakcii na
stres, tá bola vedľajšia, ale kvôli svojim osobnostným črtám. Na druhej strane poškodená fyzické útoky a
ichspôsobichkonania/škrtením/asvyhrážkamiozabitíajejzahrabaní,mohla vnímať,právevyplývajúc
z jej osobnostnej črty, ako život resp. zdravie, ohrozujúce. Vzhľadom na takto uvedené skutočnosti, súd
uznal obžalovaného vinným z konania spočívajúcom vo fyzickom opakovanom napádaní poškodenej

údermipotvári,ťahanímzavlasy,opakovanýmškrtenímavyhrážanímsafyzickoulikvidácioučímvyvolal
u poškodenej obavy z ich uskutočnenia, z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.
2 písm. b/ Tr. zák. a keďže spáchal skutok vo vzťahu ku chránenej osobe, ktorou je v zmysle § 139
ods.1 písm. c/ osoba blízka a podľa § 127 ods.5 je blízkou osobou pri takejto kvalifikácii aj druh - družka.
Obžalovaný naplnil skutkovú podstatu prečinu podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. konajúc

hoci zavinením v nepriamom úmysle podľa § 15 písm. b/ Tr. zák. teda vedel, že svojim konaním môže
porušenie záujmu chráneného zákonom, alebo jeho ohrozenie spôsobiť a pre prípad že to spôsobí, bol
uzrozumený. Takýmto konaním porušil záujem chránený trestným zákonom v tomto prípade ochranu
práv a slobôd osôb.
Obžalovaný, ako to vyplýva z odpisu registra trestov, doposiaľ nebol odsúdený.

Obec Henclová, kde má obžalovaný hlásený trvalý pobyt, avšak sa tam nezdržiava, nemôže podať
správu o jeho povesti. Keďže nie je prihlásený ani k prechodnému pobytu v meste Spišská Nová Ves,
hoci sa tam zdržiava, mestský úrad jeho osobu nehodnotí.Priukladanítrestuobžalovanémusúdvychádzalzozásaduvedenýchv§34Tr.zákona,pričomprihliadol
na poľahčujúcu okolnosť ktorou v zmysle § 36 písm. j/ je to, že viedol pred spáchaním činu riadny život,
iná poľahčujúca a žiadna priťažujúca okolnosť nebola súdom zistená. Pri ukladaní trestu súd vychádzal z

trestnej sadzby u vedenej v § 360 ods. 2 Tr. zák. ktorý stanovuje trest odňatia slobody od šesť mesiacov
až tri roky s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák. ktorý určuje, že pokiaľ prevažujú poľahčujúce okolnosti, znižuje
sa horná hranica trestnej sadzby znížená o jednu tretinu, teda u obžalovaného súd vychádzal z trestnej
sadzby trestu odňatia slobody od 6 mesiacov do 2 rokov. Pri určení druhu a výmery trestu súd prihliadol
aj na následok, teda že u poškodenej už odzneli následky z toho vyplývajúce, zavinenie v zmysle §

15 písm. b/ Tr. zák. ako aj jeho pohnútku k takému hoci neprimeranému konaniu, ktorým sa dostal do
rozporu so zákonom, k čomu čiastočne mohlo prispieť aj konanie samotnej poškodenej v súvislosti so
starostlivosťou o spoločnú domácnosť ako aj jej celkové konanie vyplývajúce z charakteru jej osobnosti
a jej osobnostných čŕt. Obžalovanému tak uložil trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby v
trvaní 14 mesiacov s predpokladom, že účel trestu možno u neho dosiahnuť i bez výkonu trestu odňatia
slobody, preto mu výkon trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 18. mesiacov

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 /pätnásť/ dní od
jeho oznámenia. Oznámením je vyhlásenie v prítomnosti toho, komu
sa má rozsudok doručiť.