Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. apríl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/204/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8612205362
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8612205362.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Angeloviča a sudcov JUDr. Gabriely

Világiovej a JUDr. Mariany Muránskej vo veci žalobcu: TAJANA, s.r.o., so sídlom Giraltovce, ul. Dukelská
č. 58/65, zastúpeného AK - TARABČÁK, s.r.o., so sídlom Prešov, ul. Hlavná č. 13, proti žalovanému:
Ing. S. K., správca konkurznej podstaty úpadcu SVOJPOMOC spotrebné družstvo Bardejov, Lipová č.
4, Bardejov - Bardejovská Nová Ves, podnikajúci pod obchodným menom Ing. S. K. - MAPE, s miestom
podnikania I. č. XXX/X, G., zapísaný v živnostenskom registri ObÚ Bardejov č. 701 - 2326, zastúpenému
Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., Dončova č. 1451/21, Ružomberok, o zaplatenie
4.753,05 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 7C 576/2012-121

z 10. 4. 2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o trovách konania.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu 1. stupňa
na ďalšie konanie.

Z a m i e t a návrh žalobcu na prerušenie konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu v predmetnej veci o zaplatenie 4.753,05 Eur s

prísl. zamietol a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 2.263,64 Eur
pozostávajúcu zo súdneho poplatku vo výške 285 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.978,64
Eur na účet právneho zástupcu žalovaného.

Vychádzal zo zistenia, že žalobca bol účastníkom konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 6C
376/2000, teda vedel o nariadení predbežného opatrenia, ktoré bolo právnou prekážkou pre uzavretie
kúpnej zmluvy ohľadom predmetných nehnuteľností. Ako účastník konania vedel, kto je navrhovateľom

predbežného opatrenia a koho zodpovednosť prichádza do úvahy v prípade, ak mu vznikne ujma.
Žalobca skutkovo vymedzil uplatnený nárok na náhradu ušlého zisku za rok 2009 tak, že dňa 1. 5. 2001
uzatvoril zmluvu o budúcej kúpnej zmluve len z toho dôvodu, že nemohol uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu
a disponovať tak kúpnou cenou. Žalobca ako účastník zmluvy o budúcej zmluve subjektívnej vedel o
tom, že mu každým dňom vzniká škoda, keďže nemôže disponovať kúpnou cenou. Vedomosť žalobcu
o tom, že mu vznikla škoda, nie je možné viazať na právoplatnosť rozhodnutia vo veci samej dňa 21. 4.
2011. Predbežné opatrenie bolo nariadené dňa 29. 9. 2000, to je deň, ktorý je potrebné považovať za

škodovú udalosť. Vo veciach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 3C 115/2011, 3C 347/2012 a 4C
119/2013 si žalobca uplatňuje ušlý zisk za obdobie rokov 2000 až 2011 podľa odborného stanoviska.
Škoda, podľa tvrdenia žalobcu, mu začala vznikať každý rok od roku 2000 až do zrušenia predbežného
opatrenia a v tomto konaní si ju uplatnil za obdobie od 1. 1. 2009 do 31. 12. 2009. Subjektívna premlčaciadoba nárokov, ktoré mali vznikať od 1. 1. 2009 každým dňom až do 31. 12. 2009, je dvojročná a pokiaľ
ide o nárok zo dňa 1. 1. 2009, uplynula 1. 1. 2011, pokiaľ ide o nárok z 31. 12. 2009, uplynula po uplynutí
dvoch rokov, teda 31. 12. 2011 a žaloba bola podaná až po márnom uplynutí tejto doby dňa 8. 8. 2012.

Navyše časť nároku za obdobie od 1. 1. 2009 do 7. 8. 2009 je premlčaná aj v trojročnej premlčacej dobe
počítanej od vzniku škody, ktorá mala vznikať každým dňom.

Súd v predmetnom spore prihliadol na námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, ktorú vzniesol
žalovaný. Námietku premlčania uplatnenej pohľadávky v dvojročnej subjektívnej lehote považoval súd

za odôvodnenú, preto žalobu, ktorou sa uplatňovalo premlčané právo, zamietol.

Výrokotrováchkonaniaodôvodnilust.§142ods.1O.s.p.,pričomtietotrovypozostávajúztrovprávneho
zastúpenia vo výške 1.978,64 Eur a zo zaplateného súdneho poplatku za odpor proti platobnému
rozkazu vo výške 285 Eur.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca.

Poukázal na to, že nezodpovedá skutočnosti skutkový záver súdu o tom, že žalobca si uplatňuje úroky
za obdobie rokov 2010 až 2011, ale ide o ujmu vo výške týchto úrokov, ktorá mu vznikla tým, že nemohol
zväčšiť svoj majetok o sumu, ktorá by mu prirástla na účet pri vklade kúpnej ceny pri priemernom úroku

z vkladu.

Podstatné pre posúdenie správnosti právneho záveru súdu je to, aká je dĺžka premlčacej doby a kedy
táto začala plynúť. Súd v tomto vychádzal z nesprávneho právneho záveru.

Súd nesprávne posudzoval nárok ako nárok na náhradu škody podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a § 442 ods. 1. Z toho potom nesprávne posúdil aj premlčaciu dobu podľa § 100 ods. 1, 2,
3 OZ a § 106 ods. 1, 2 OZ.

Súd právne posúdil nárok podľa § 420 ods. 1 OZ ako nárok na náhradu škody, za ktorú zodpovedá

každý, kto ju spôsobil porušením právnej povinnosti. Vychádzajúc z toho potom posudzoval aj otázku
premlčania ako pri premlčaní nároku na náhradu škody.

Pri rozhodovaní o nároku podľa § 77 ods. 3 O.s.p., ktoré je špeciálnym predpisom vo vzťahu k nároku
na náhradu škody, je možné primerane použiť iba tie ustanovenia, ktoré sa týkajú predpokladov na

náhradu škody. Nemožno však primerane použiť aj ustanovenie o premlčaní podľa § 106 a § 100 OZ,
pretože podľa § 101 OZ a § 397 Obchodného zákonníka je všeobecná premlčacia doba trojročná,
resp. štvorročná, ak v ďalších ustanoveniach Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka nie
je ustanovené inak. Ani Občiansky zákonník, ani Obchodný zákonník nemajú osobitné ustanovenia o
premlčaní práva na náhradu ujmy podľa § 77 ods. 3 O.s.p. Z toho dôvodu pri posudzovaní premlčania

tohto nároku sa použije ust. § 101 OZ alebo § 397 Obchodného zákonníka podľa toho, o aký vzťah ide.

Nakoľko žalobca je podnikateľom a žalovaný ako správca konkurznej podstaty je taktiež podnikateľom
na základe iného, než živnostenského oprávnenia, je premlčacia doba upravená § 397 Obchodného
zákonníka a je to premlčacia doba štvorročná.

Nárok podľa § 77 ods. 3 O.s.p. je osobitným nárokom na náhradu ujmy. Toto ustanovenie je špeciálnym
predpisom, ktorý má prednosť pred všeobecnými ustanoveniami na náhradu škody. Preto ani otázku
premlčania nemožno posudzovať podľa § 106 Občianskeho zákonníka, ale je potrebné vychádzať z
toho, že ide o nárok obchodnoprávny.

Vydané predbežné opatrenie od jeho vydania až do jeho zániku je treba posudzovať ako legálne
počas celého konania. Až po jeho zániku nastanú účinky predpokladané v § 77 ods. 3 O.s.p. a až po
jeho zániku sa môže nárok uplatniť. V prípade podľa § 77 ods. 3 O.s.p. škoda alebo iná ujma vzniká
síce ako dôsledok obmedzení založených predbežným opatrením, protiprávnosť sa však nespája s

nezákonnosťou predbežného opatrenia, ale s tým, či k zániku alebo zrušeniu došlo z iných, než v § 77
ods. 3 O.s.p. uvedených príčin. Takýto záver prijal aj ústavný súd v náleze II. ÚS 570/2013 z 5. 11. 2013.
Vychádzajúc z tohto záveru nemôže byť uplatnený nárok na náhradu ujmy skôr, ako dôjde k zániku
predbežného opatrenia.Súd nariaďuje predbežné opatrenie len na základe jednostranných tvrdení navrhovateľa, ktoré postačujú
na osvedčenie dôvodov na jeho nariadenie, ktoré nemusia byť preukázané. Tieto procesné úľavy pre

navrhovateľa umožňujú vydať aj rozhodnutia, ktoré sa neskôr ukážu ako založené na nesprávnom
skutkovomzáklade,čosaprejavívzamietavomrozsudkuvoveci.Navrhovateľpredbežnéhoopatreniasi
musí byť vedomý rizík, ktoré mu vyplývajú z procesných úľav a uľahčeného prístupu k dočasnej ochrane
formou predbežného opatrenia. V prípadoch, ak by kvôli zabráneniu premlčania mala byť žaloba podaná
už v priebehu konania, bolo by riziko prenášané na navrhovateľa, povinného z predbežného opatrenia,

ak by predbežné opatrenie nezaniklo predpokladaným spôsobom. Takýto postup by bol v rozpore s §
77 ods. 3 O.s.p., ale aj zásadou spravodlivosti a hospodárnosti. Povinný z predbežného opatrenia by tak
bol nútený podať žalobu už v čase, kedy by nemohol vedieť, či budú splnené podmienky na jej podanie
podľa § 77 ods. 3 O.s.p. Z toho dôvodu musí navrhovateľ predbežného opatrenia strpieť svoju neistotu
vyplývajúcu zo zodpovednosti za ujmu počas celej doby konania na súde až do zániku predbežného
opatrenia.Uplatnenúnámietkupremlčaniamalsúdposúdiťajztohohľadiska,čijejuplatneniejevsúlade

s dobrými mravmi. Žalovaným, ktorým bol v konaní neúspešný a jeho nárok bol zamietnutý, pretože
nepostupoval spôsobom, aký mu zákon č. 328/91 Zb. o konkurze umožňoval, t.j. zápis do podstaty a
11 rokov viedol konanie, na ktorom nemal naliehavý právny záujem, uplatnená námietka premlčania by
nemalapoužívaťsúdnuochranuprerozporsdobrýmimravmi.Ajvtakomprípadebymalobyťumožnené
súdu, aby preskúmal vecnú správnosť uplatneného nároku, pretože žalovaný vedením konania spôsobil

uplynutie premlčacej doby.

Pokiaľ ide o odôvodnenie výroku o náhrade trov konania, nie je v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p., pretože
neobsahujedôvody,zktorýchbybolomožnézistiť,prečosúdtakrozhodol.Rozhodnutiejevtomtosmere
nepreskúmateľné. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie alebo v prípade potvrdenia rozsudku pripustil vo veci dovolanie na dovolaciu
otázku, či pre posúdenie nároku na náhradu ujmy podľa § 77 ods. 3 O.s.p. platí všeobecná premlčacia
doba podľa § 101 OZ alebo § 397 Obchodného zákonníka a či začína plynúť až po zániku predbežného
opatrenia, t.j. po právoplatnosti rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá a či až nasledujúci deň po
právoplatnosti rozsudku je deň, kedy sa právo mohlo uplatniť po prvý raz v zmysle § 101 OZ alebo §

397 Obchodného zákonníka.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že uplatnený nárok je zjavne premlčaný,
pričom žalovaný trvá na vznesenej námietke premlčania. Žalobca žaluje úrok za rok 2009, teda úrok,
ktorý mal vzniknúť od 1. 1. 2009 do 31. 12. 2009. Žalobu podal až 8. 8. 2012. Škodovú udalosť malo

založiť predbežné opatrenie z 29. 9. 2000, o ktorom žalobca vedel už od roku 2000. Od momentu
doručeného predbežného opatrenia žalobcovi uplynula premlčacia doba nárokov na náhradu škody,
ktorú malo spôsobiť toto predbežné opatrenie. Je právne bezvýznamné, kedy bolo predbežné opatrenie
zrušené, pretože škoda mala podľa žalobcu vznikať postupne po jeho vydaní. Nič nebránilo žalobcovi
uplatniť nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť v roku 2009, aby ju žaloval v roku 2009, ak sa

rozhodol žalovať neskôr, musel si byť vedomý uplynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ako aj
uplynutia trojročnej objektívnej premlčacej doby.

Žalovaný nikdy nebol v žiadnom právnom vzťahu k žalobcovi, preto nemôže vo všeobecnosti niesť
zodpovednosť za vznik škody, ktorá podľa neodôvodnených tvrdení žalobcu mala vzniknúť na jeho

majetku. Žalovaný sa necíti byť pasívne legitimovaný v tomto konaní.

Navyševzmysle§8ods.2zákonač.328/1991Zb.okonkurzeavyrovnanísprávcajepovinnýprivýkone
funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinnosti,
ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd. Predmetné ustanovenie je špeciálnym ustanovením,

ktoré zužuje zodpovednosť správcu za spôsobenú škodu len na vyššie uvedené dva prípady.

Zo zmluvy o budúcej zmluve z 1. 5. 2001, ktorú žalobca predložil, je zrejmé, že žalobcovi nemohla
vzniknúť žiadna škoda v dôsledku vydaného predbežného opatrenia. Z textu uvedenej zmluvy
jednoznačne vyplýva, že obaja účastníci vedeli o obsahu predbežného opatrenia Okresného súdu

Svidník sp. zn. 6C 376/00 z 29. 9. 2000. Samotná zmluva o budúcej zmluve mala byť uzavretá až 1.
5. 2001, teda viac ako pol roka po vydaní predbežného opatrenia z 29. 9. 2000. Táto okolnosť je pre
posúdenie veci zásadná, nakoľko predbežné opatrenie nebolo vydané po podpise zmluvy o budúcej
zmluve, ale predtým, teda nemohlo byť príčinou vzniku akejkoľvek škody.Každý z účastníkov vedel o vydaní predbežného opatrenia. Treba poukázať aj na to, že touto zmluvou
boli predmetné nehnuteľnosti odovzdané do užívania budúcemu kupujúcemu formou nájmu. Odhliadnuc

od toho, že žalobcovi plynul z takto dojednaného nájmu úžitok z veci (nájomné), tak v súčasnosti sa
domáha duplicitného úžitku z veci. Ak však bola uzatvorená nájomná zmluva do ukončenia súdneho
sporu vedeného pred Okresným súdom Svidník pod sp. zn. 6C 376/00, potom už táto okolnosť svedčí o
tom, že nájomca nie je povinný platiť prenajímateľovi kúpnu cenu, ale nájom. Vlastník veci, ktorý dá vec
do nájmu, nemôže počítať s príjmom z kúpnej ceny, ale len s príjmom z nájmu tak, ako to bolo v danom

prípade. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

V doplňujúcom podaní poukázal na to, že vychádzajúc z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 4Cbi 18/2008 z 11. 7. 2013 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 39/2013 z
22. 1. 2015 predmetné nehnuteľnosti nikdy nepatrili žalobcovi TAJANA, s.r.o. a nikdy nebol oprávnený
predať tieto nehnuteľnosti inej osobe, a preto údajnou nemožnosťou predať dané nehnuteľnosti nemohla

vzniknúť žalobcovi žiadna škoda.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p., doplnil dokazovanie (§ 213 ods. 5 O.s.p.)
oboznámením spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cbi 18/2008 a zistil, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné.

Pokiaľ ide o vec samú, súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na
základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu
prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení
skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani

v štádiu odvolacieho konania.

Podľa § 77 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie zanikne, ak

a) navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania,

b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo,
c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci,
d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.

Podľa § 77 ods. 3 O.s.p. ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu, než preto,

že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ
je povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli. Rozhodne o tom na návrh súd,
ktorý nariadil predbežné opatrenie.

Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie

súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať (§ 100 ods. 1 OZ).

Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 OZ).

Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom,
kto za ňu zodpovedá (§ 106 ods. 1 OZ).

Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za

10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví (§
106 ods. 2 OZ).

V predmetnej veci súd prvého stupňa správne uzavrel, že nároky uplatňované žalobcom v tomto konaní
sú premlčané v zmysle § 106 ods. 1 OZ, a to v dôsledku uplynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej

lehoty týkajúcej sa náhrady škody.

V tomto smere na tomto správnom závere súdu prvého stupňa nemení nič ani to, že je potrebné
akceptovať odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že v predmetnej veci nemožno vychádzaťz ust. § 420 OZ v nadväznosti na ust. § 442 ods. 1 OZ, pretože nejde o škodu spôsobenú porušením
právnej povinnosti, ale o špecifickú škodu (ujmu) uvedenú v § 77 ods. 3 O.s.p. a plynúcu zo zániku
predbežného opatrenia alebo jeho zrušenia z iného dôvodu, než preto, že sa návrhu vo veci samej

vyhovelo. Ide teda o objektívnu zodpovednosť navrhovateľa predbežného opatrenia za ujmu, ktorá
vznikne povinnému z predbežného opatrenia v dôsledku nariadenia tohto predbežného opatrenia, a to
za situácie, že toto predbežné opatrenie zanikne v zmysle vyššie uvedeného, teda z iného dôvodu, než
preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo.

Tento záver však nič nemení na okolnosti, že predmetné nároky na vzniknutú ujmu je potrebné
posudzovať ako nároky na náhradu škody a z hľadiska premlčania aplikovať ust. § 106 ods. 1 OZ, teda
vychádzať aj zo subjektívnej premlčacej lehoty na náhradu tejto škody.

V tomto smere sú závery súdu prvého stupňa vecne správne, nakoľko pokiaľ ide o nároky na úroky
vyplývajúce z toho, že žalobca nemohol získať úroky z finančných prostriedkov, ktoré by bol utŕžil

predajom predmetných nehnuteľností, pričom tieto úroky sa vzťahujú na rok 2009, tak subjektívna
dvojročná premlčacia lehota uplynula 31. 12. 2011 najneskoršie, pričom žaloba bola podaná až 8. 8.
2012.

V tomto smere je potrebné uviesť to, že napriek existencii predbežného opatrenia vydaného v

konaní Okresného súdu Svidník sp. zn. 6C 376/2000, ktorým sa obmedzovala dispozícia žalobcu s
nehnuteľnosťami uvedenými v tomto predbežnom opatrení, nič nebránilo žalobcovi, aby si nároky z
ušlých úrokov uplatnil na súde, požiadal o prerušenie konania až do skončenia konania pod sp. zn. 6C
376/2000 Okresného súdu Svidník a v závislosti do výsledku konania 6C 376/2000 pokračoval v konaní
o uplatnených nárokoch alebo zobral žalobu späť. Pokiaľ žalobca takýmto spôsobom nepostupoval,

vystavil sa riziku premlčania nárokov, ktoré v súčasnosti v tomto konaní si uplatňuje.

Ďalším podstatným dôvodom, ktorý znemožňuje vyhoveniu žalobe o nárokoch uplatňovaných žalobcom
v tomto konaní, je skutočnosť, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cbi 18/2008 z 11. 7.
2013 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 39/2013 z 22. 1. 2015 bola zamietnutá

žaloba, ktorou sa žalobca domáhal vylúčenia nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k. ú. L., LV č.
XXXX k. ú. A. a LV č. XXX k. ú. H. z konkurznej podstaty úpadcu SVOJPOMOC spotrebné družstvo
Bardejov. V tomto konaní súdy (t.j. Krajský súd v Košiciach, ako aj Najvyšší súd SR ako súd odvolací)
vyhodnotili zmluvy, na základe ktorých žalobca nadobudol nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v k.
ú. L. (pôvodne LV č. X k. ú. L.) a nehnuteľnosti v k. ú. H. zapísané na LV č. XXX boli posúdené ako

neplatné (išlo o zmluvy registrované pod V 346/97 z 12. 6. 1997, pokiaľ ide o nehnuteľnosti v k. ú. L. a
pod V 347/97 z 12. 6. 1997, pokiaľ ide o nehnuteľnosti v k. ú. H.).

Predmetným opatrením Okresného súdu Svidník v uznesení sp. zn. 6C 376/2000 z 29. 9. 2000 bol
žalobca obmedzený v nakladaní s nehnuteľnosťami v k. ú. L., a to nehnuteľnosťami, ktoré nadobudol

vyššie uvedenou zmluvou registrovanou pod V 346/97 z 12. 6. 1997 a taktiež bol obmedzený v nakladaní
s nehnuteľnosťami v k. ú. H., a to pokiaľ ide o budovu číslo súpisné XXX nachádzajúcu sa na parcele
KN 576/1 a parcelu KN 576/1. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že budovu číslo súpisné
XXX nadobudol žalobca práve zmluvou registrovanou pod V 347/97 z 12. 6. 1997, pričom v zmysle
vyššie uvedeného obidve tieto zmluvy boli vyhodnotené súdmi v konaní pod sp. zn. 4Cbi 18/2008

Krajského súdu v Košiciach za neplatné. Týchto právnych záverov a skutkových zistení vyplývajúcich
z oboznámeného spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cbi 18/2008 sa pridržiava aj odvolací súd
v predmetnej veci.

Jedine parcela KN 576/1, nakladanie s ktorou bolo taktiež obmedzené vyššie uvedeným predbežným

opatrením Okresného súdu Svidník v uznesení sp. zn. 6C 376/2000 z 29. 9. 2000 bola nadobudnutá
žalobcom v konaní pod zmluvou registrovanou pod V 743/99 zo 16. 3. 1999, ktorá nebola v konaní
pod sp. zn. 4Cbi 18/2008 za neplatnú, avšak zmluvu o budúcej zmluve, o ktorú opiera žalobca svoje
nároky v tomto konaní, je potrebné považovať za neplatnú ako celok, nakoľko táto zmluva z 1. 5. 2001
predpokladala budúci prevod všetkých dotknutých nehnuteľností, teda zapísaných na LV č. XXX k. ú. L.,

ako aj nehnuteľnosti v k. ú. H. (budovy č. súpisné XXX na parcele KN 576/1, ako aj vlastnej parcely KN
576/1), z čoho vyplýva, že pokiaľ žalobca nebol vlastníkom prevažnej väčšiny nehnuteľností uvedených
v predmetnej zmluve o budúcej zmluve z 1. 5. 2001 (s výnimkou parcely KN 576/1 nadobudnutej až 16.3. 1999 pod V 743/99), nemôže byť zmluva o budúcej zmluve, o ktorú opiera žalobca svoje nároky v
tomto konaní, ako celok platná.

Za týchto okolností nie sú nároky uplatnené žalobcom v tomto konaní dôvodné a správne postupoval súd
prvého stupňa, pokiaľ žalobu zamietol, pričom tieto ďalšie dôvody boli zistené na základe doplneného
dokazovania vykonaného odvolacím súdom v štádiu odvolacieho konania.

Preto postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozsudok vo veci samej ako vecne správny

potvrdil.

Žalobca v priebehu odvolacieho konania argumentoval tým, že vo veci 4Cbi 18/2008 Krajského súdu v
Košiciach podal dovolanie a navrhol v tomto smere odvolacie konanie prerušiť a vyčkať za výsledkom
dovolacieho konania.

Sozreteľomnato,žeideomimoriadnyopravnýprostriedokvpodobedovolania,odvolacísúdkonštatuje,
že v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. nemožno dovolacie konanie za situácie, že existuje právoplatné
rozhodnutie vo veci samej, považovať za také konanie, na ktoré by sa vzťahoval dôvod na prerušenie
konania. Preto odvolací súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania.

Pochybil súd prvého stupňa vo výroku o trovách konania, nakoľko náležite svoje rozhodnutie
neodôvodnil a neuviedol citáciu príslušných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (advokátskej tarify),
o ktoré sa opieral pri vyčíslení odmeny za právne služby právneho zástupcu žalovaného, ktorá je
podkladom pre rozhodnutie o náhrade trov konania. V tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa
nepreskúmateľné a ako také muselo byť zrušené postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa náležite za použitia vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
odôvodniť svoje rozhodnutie v otázke náhrady trov konania.

V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§

224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.