Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/705/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610218195
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7610218195.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a z členov senátu
JUDr.DrahomíryBrixiovejaJUDr.GabrielyVarhalíkovejvexekučnejvecioprávneného:Y.-veľkoobchod
potravín s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v C., G. XX, zastúpený advokátskou kanceláriou V.
s. r. o., IČO: XXXXXXXX, so sídlom v Y., X. XX proti povinnému: N. R., nar. XX.X.XXXX, bytom Y.
vedenej u súdneho exekútora N.. M. K.o, Y. 6, C., o vymoženie 3.064,87 eura s prísl. a trov exekúcie,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 30.6.2016, č. k.
2Er/808/2010-33, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.

Účastníkom n e p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 30.6.2016, č. k.
2Er/808/2010-33 (ďalej len „uznesenie“) exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu
exekútorovi N.. M. K. nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 63,07 eura do troch dní od právoplatnosti
uznesenia.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho
exekútora vydal dňa 3.12.2010 poverenie na výkon exekúcie. Exekučným titulom je právoplatné
a vykonateľné rozhodnutie súdu prvej inštancie, sp. zn. XXCb XX/XXXX zo dňa 3.9.2009. Súdny
exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a zároveň
si uplatnil trovy exekúcie. Súd uviedol, že nemajetnosť povinného bola v tomto konaní súdnym
exekútorom nesporne preukázaná, a to hlavne lustráciami majetkových pomerov povinného, pričom

ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti.
Z tohto dôvodu súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu zastavil. V zmysle § 2 a
nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“)
súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 63,07 eura. Na ich náhradu zaviazal
oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z

dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.4. V odvolaní proti uzneseniu oprávnený uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. e), f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok /ďalej len „C.s.p./). Oprávnený mal za to, že aktuálna nemajetnosť a aktuálny
nedostatok finančných prostriedkov povinného ešte nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, pretože
povinný je fyzickou osobou, a preto existuje reálny predpoklad, že kedykoľvek za svojho života môže
nadobudnúť majetok, a to či už dedením alebo darovaním. Navyše ide o osobu v produktívnom veku,

ktorá sa môže v budúcnosti zamestnať. Poukázal na skutočnosť, že zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie
pohľadávky oprávneného. Oprávnený zastával názor, že predčasné zastavenie exekúcie by upieralo
jeho právo na uplatnenie ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený
výkon súdnych alebo iných rozhodnutí.

5.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok/ďalejlen„C.s.p./)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a §
380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania

v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Podľa obsahu odvolania odvolací súd v zmysle § 124 ods.
1 C.s.p. posúdil, že oprávnený napáda výrok o zastavení exekúcie a nie aj výrok, ktorým súd zaviazal
oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Po preskúmaní uznesenia dospel
odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

6. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie, zn. 2Er/808/2010 zistil, že predmetné exekučné
konanie sa začalo dňa 19.11.2010, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa
3.9.2009, č.k. 10Cb/21/2009-64, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.10.2009 a vykonateľnosť dňa

27.10.2009. Dňa 3.12.2010 poveril súd prvej inštancie súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

7. Z exekútorského spisu zn. J. vyplýva, že 10.1.2011 zaslal súdny exekútor Príkaz na začatie exekúcie
prikázaním pohľadávky a trov exekúcie z účtu v banke peňažným ústavom v Slovenskej republike.

Z oznámenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa
7.1.2011 vyplynulo, že povinný nie je ani držiteľom ani vlastníkom vozidla. Dňa 20.1.2011 Sociálna
poisťovňa, pobočka G. T. D. oznámila súdnemu exekútorovi, že povinný sa ako osoba samostatne
zárobkovo činná, zamestnanec, poberateľ dávky v nezamestnanosti, poberateľ nemocenskej dávky a
dôchodca v evidencii nenachádza. V exekútorskom spise sa nachádza Záznam zo dňa 19.3.2012, v

ktorom je uvedené, že exekútorský úrad vykonal vyhľadávanie nehnuteľností vo vlastníctve povinného
na portáli Geodetického a kartografického ústavu Bratislava, kde zistil, že povinný nie je vlastníkom
nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky. V priebehu nasledujúcich rokov vykonal súdny exekútor
opakovane šetrenia v jednotlivých registroch a zaslal exekučné príkazy jednotlivým peňažným ústavom,
avšak bezvýsledne. Nakoľko sa povinný na mieste svojho trvalého pobytu nezdržiaval, jeho pobyt

nebol známy a bolo po ňom vyhlásené pátranie, súdny exekútor podal dňa 15.5.2013 žiadosť o
ustanovenie opatrovníka. Tento bol povinnému ustanovený uznesením súdu prvej inštancie zo dňa
8.10.2013, č.k. XEr/XXX/XXXX-XX. V oznámení zo dňa 26.4.2016 súdny exekútor súdu prvej inštancie
oznámil, že na základe vykonaných úkonov za účelom zistenia majetkových pomerov povinného
vyplýva nevymožiteľnosť pohľadávky oprávneného, a to z dôvodu neexistencie postihnuteľného majetku

povinného. Mal za to, že ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami
hospodárnosti a účelnosti. Preto dal súdu na zváženie možnosť rozhodnutia o zastavení exekučného
konania podľa § 57 ods. 1 písm. g), h) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného, pretože
jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň súdny exekútor predložil vyčíslenie trov
exekúcie vo výške 64,63 eura.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.9. V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu

zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii
dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom
oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným
exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou.

10. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného,
tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie
exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí
byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch.

11. Ako je uvedené vyššie, súdny exekútor v predmetnej veci zisťoval majetkové pomery povinného a
konštatoval jeho nemajetnosť, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Rozsiahlym šetrením sa nezistil žiaden
majetok povinného, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a tým uspokojiť pohľadávku oprávneného
aprávosúdnehoexekútorananáhradutrovexekúcie.Zistenúnemajetnosťpovinného,resp.skutočnosť,

že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie predpokladá Exekučný poriadok ako dôvod
pre zastavenie exekúcie /§ 57 ods. 1 písm. h)/.

12. Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, ktoré navyše ani nie sú

podložené žiadnymi relevantnými zisteniami, sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu
a nezakladajú dôvod pre nerešpektovanie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom odvolací
súd dáva do pozornosti, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2010, teda uplynula už dlhá doba,
počas ktorej bolo možné vymôcť pohľadávku oprávneného. Exekučný poriadok ani nedáva podklad pre

právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné
zlepšenie majetkových pomerov povinného.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval

správne, ak exekúciu proti povinnému zastavil. Odvolanie oprávneného je preto v tomto smere
nedôvodné.

14. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

15. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie,
odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený
nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

17.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).