Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/385/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207203532
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1207203532.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a

členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: R.. V. N., I..
XX. XX. XXXX, Z. Q. Č.. XXX, T.. B.T., proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody č. 6, P.O. BOX 100,
Bratislava, IČO: 30 416 094, o zaplatenie istiny 5.041,94 eur (151.893,50,- Sk) s príslušenstvom, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12. januára 2015, č. k.
8C/167/2009 - 105, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi nároky
vyplývajúce z funkcie prednostu Krajského stavebného úradu v Prešove za obdobie od januára 2004 až
do októbra 2006 nasledovne: za mesiac január 2004 sumu 47,89 eur s 12 % úrokom z omeškania od
15. februára 2004 do zaplatenia, za mesiac február 2004 sumu 47,89 eur s 12 % úrokom z omeškania

od 15. marca 2004 do zaplatenia, za mesiac marec 2004 sumu 47,89 eur s 11 % úrokom z omeškania
od 15. apríla 2004 do zaplatenia, za mesiac apríl 2004 sumu 47,89 eur s 10 % úrokom z omeškania
od 15. mája 2004 do zaplatenia, za mesiac máj 2004 sumu 47,89 eur s 10 % úrokom z omeškania
od 15. júna 2004 do zaplatenia, za mesiac jún 2004 sumu 47,89 eur s 9 % úrokom z omeškania od
15. júla 2004 do zaplatenia, za mesiac júl 2004 sumu 47,89 eur s 9 % úrokom z omeškania od 15.
augusta 2004 do zaplatenia, za mesiac august 2004 sumu 51,28 eur s 9 % úrokom z omeškania od 15.
septembra 2004 do zaplatenia, za mesiac september 2004 sumu 51,28 eur s 9 % úrokom z omeškania

od 15. októbra 2004 do zaplatenia, za mesiac október 2004 sumu 51,28 eur s 9 % úrokom z omeškania
od 15. novembra 2004 do zaplatenia, za mesiac november 2004 sumu 51,28 eur s 8 % úrokom z
omeškania od 15. decembra 2004 do zaplatenia, za mesiac december 2004 sumu 51,28 eur s 8 %
úrokom z omeškania od 15. januára 2005 do zaplatenia, za mesiac január 2005 sumu 51,28 eur s 8 %
úrokom z omeškania od 15. februára 2005 do zaplatenia, za mesiac február 2005 sumu 51,28 eur so
6 % úrokom z omeškania od 15. marca 2005 do zaplatenia, za mesiac marec 2005 sumu 51,28 eur so
6 % úrokom z omeškania od 15. apríla 2005 do zaplatenia, za mesiac apríl 2005 sumu 51,28 eur so

6 % úrokom z omeškania od 15. mája 2005 do zaplatenia, za mesiac máj 2005 sumu 51,28 eur so 6
% úrokom z omeškania od 15. júna 2005 do zaplatenia, za mesiac jún 2005 sumu 51,28 eur so 6 %
úrokom z omeškania od 15. júla 2005 do zaplatenia, za mesiac júl 2005 sumu 53,34 eur so 6 % úrokom
z omeškania od 15. augusta 2005 do zaplatenia, za mesiac august 2005 sumu 53,34 eur so 6 % úrokomz omeškania od 15. septembra 2005 do zaplatenia, za mesiac september 2005 sumu 53,34 eur so 6
% úrokom z omeškania od 15. októbra 2005 do zaplatenia, za mesiac október 2005 sumu 53,34 eur
so 6 % úrokom z omeškania od 15. novembra 2005 do zaplatenia, za mesiac november 2005 sumu

53,34 eur so 6 % úrokom z omeškania od 15. decembra 2005 do zaplatenia, za mesiac december 2005
sumu 53,34 eur so 6 % úrokom z omeškania od 15. januára 2006 do zaplatenia, za mesiac január 2006
sumu 53,34 eur so 6 % úrokom z omeškania od 15. februára 2006 do zaplatenia, za mesiac február
2006 sumu 53,34 eur so 7 % úrokom z omeškania od 15. marca 2006 do zaplatenia, za mesiac marec
2006 sumu 53,34 eur s 7 % úrokom z omeškania od 15. apríla 2006 do zaplatenia, za mesiac apríl

2006 sumu 53,34 eur so 7 % úrokom z omeškania od 15. mája 2006 do zaplatenia, za mesiac máj
2006 sumu 53,34 eur s 8 % úrokom z omeškania od 15. júna 2006 do zaplatenia, za mesiac jún 2006
sumu 60,81 eur s 8 % úrokom z omeškania od 15. júla 2006 do zaplatenia, za mesiac júl 2006 sumu
63,86 eur s 9 % úrokom z omeškania od 15. augusta 2006 do zaplatenia, za mesiac august 2006 sumu
63,86 eur s 9 % úrokom z omeškania od 15. septembra 2006 do zaplatenia, za mesiac september 2006
sumu 63,86 eur s 9,5 % úrokom z omeškania od 15. októbra 2006 do zaplatenia, za mesiac október

2006 sumu 47,36 eur s 9,5 % úrokom z omeškania od 15. novembra 2006 do zaplatenia, za odmenu
pre rok 2004 v sume 51,28 eur s 8 % úrokom z omeškania od 15. januára 2005 do zaplatenia, za
odmenu pre rok 2005 v ume 53,44 eur so 6 % úrokom z omeškania od 15. januára 2006 do zaplatenia
a vo zvyšku žalobu zamietol a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 3 ods. 1, 2, 3, § 2 písm. a) bod 1, 6, 8 zák. č. 608/2003 Z.

z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zák.
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, § 4, § 5
ods. 1, 3 § 7 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1, 2, § 10 ods. 1, 6, § 16 ods. 1, 3, § 25 ods. 1, § 102 ods.
14, 2, § 154 ods. 1, 2, § 159b ods. 2 písm. b), § 82 ods. 2 zák. č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a
vecne tým, že mal vykonaným preukázané, že vymenovania žalobcu do funkcie prednostu Krajského

stavebného úradu v Prešove ako politickej funkcie (pričom v zmysle § 97 ods. 2 sa na jeho platové
pomery vzťahujú ustanovenia § 82, ako aj ustanovenia § 159b) nedošlo k zániku štátnej služby, teda
k zániku štátnozamestnaneckého pomeru tým, že bol z funkcie samostatného radcu vymenovaný do
funkcie prednostu Krajského stavebného úradu v Prešove, z dôvodu ktorého platí, že platová tarifa, ktorá
patrí štátnemu zamestnancovi podľa § 82 ods. 2 alebo podľa osobitného predpisu, sa zvýši o 1 % za

každý rok odbornej praxe priznanej podľa doterajších predpisov k 31. decembru 2003 a nakoľko mal
žalobca k tomuto dňu desaťročnú odbornú prax a ak jeho tarifný plat toto zvýšenie nereflektoval, nárok
na zaplatenie desaťpercentného navýšenia tarifného platu určeného ministrom je dôvodné. Poukázal
na skutočnosť, že žalobca dňa 24. 03. 2000 uzavrel s Krajským úradom v Prešove pracovnú zmluvu s
dňom nástupu do práce 01. 04. 2000 s druhom práce pracovník odboru regionálneho rozvoja a iných

odvetvových vzťahov, pričom zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe nadobudol účinnosť od 01. 04.
2002, keď na právne vzťahy zamestnancov služobného úradu sa pred účinnosťou zákona o štátnej
službe vzťahovali ustanovenia Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. a žalobca sa na základe vymenovania
do štátnej služby stal s účinnosťou od 01. 07. 2002 štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe
s tým, že z potvrdenia Krajského úradu v Prešove zo dňa 07. 10. 2005 vyplýva, že žalobca bol na

krajskom úrade zamestnaný od 01. 04. 2000 do 31. 12. 2003, keďže vláda Slovenskej republiky s
účinnosťouododňa15.01.2004vymenovalažalobcudofunkcieprednostuKrajskéhostavebnéhoúradu
v Prešove. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného o nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie v konaní
z dôvodu, že žalobca bol s účinnosťou od 01. 01. 2005 vymenovaný do stálej štátnej služby za vedúceho
služobného úradu - Krajského stavebného úradu v Prešove, ktorý je rozpočtovou organizáciou štátu

zapojenou finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva (Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja SR), ktorý riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta, ktorého vymenúva a odvoláva vláda
SR na návrh ministra, pričom osobným úradom vedúceho služobného úradu (krajského stavebného
úradu) je osobný úrad jeho nadriadeného služobného úradu, t. j. Ministerstvo dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja SR, ako zriaďovateľ krajského stavebného úradu. Uviedol, že medzi stranami

bolo v konaní sporné, či u žalobcu došlo v dôsledku jeho vymenovania do politickej funkcie (prednostu
Krajského stavebného úradu v Prešove) k vzniku nového štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý by
mal charakter dočasnej štátnej služby, v dôsledku čoho by mu nemohol vzniknúť nárok, ktorý si v
tomto konaní uplatnil podľa § 82 ods. 2 zák. č. 312/2001 Z. z. (zvýšenie platovej tarify na základe
záverov služobného hodnotenia) a podľa § 159b ods. 2 zák. č. 312/2001 Z. z. (percentuálne zvýšenie

platovej triedy za roky odbornej praxe) s tým, že nakoľko žalobca bol zamestnancom služobného úradu,
Krajského úradu v Prešove od 01. 04. 2000, t. j. v čase, kedy ešte nebol prijatý osobitný zákon č.
312/2001 Z. z. o štátnej službe a s poukazom na prechodné ustanovenia zákona o štátnej službe (§
154) účinného od 01. 04. 2002 bol žalobca vymenovaný do dočasnej štátnej služby odo dňa 01. 07.2002, ktorá mala trvať najviac dva roky, t. j. najviac do 01. 07. 2004, pričom s účinnosťou od 15. 01.
2004 bol žalobca vládou SR vymenovaný do funkcie prednostu Krajského stavebného úradu v Prešove
s účinnosťou od 15. 01. 2004 (tzn. pred uplynutím maximálnej dĺžky dočasnej štátnej služby na účely

§ 154 zákona č. 312/2001 Z. z.) a nakoľko podľa ustanovenia § 25 ods. 3 vtedy účinného zákona o
štátnej službe, predstavený v politickej funkcii, ak nejde o štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe,
vykonáva štátnu službu samostatne po dobu vykonávania funkcie predstaveného a s účinnosťou od 01.
01. 2005 vymenovaný do stálej štátnej služby za vedúceho služobného úradu, Krajského stavebného
úradu v Prešove. Žalobca uvedenú funkciu zastával do 23. 10. 2006, kedy bol z funkcie prednostu

Krajského stavebného úradu odvolaný, vyplýva kontinuita štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu,
ktorého odborná prax trvá od vzniku pracovného pomeru s Krajským úradom v Prešove, t.j. od 01. 04.
2000. Poukázal na skutočnosť, že z dôvodu prijatia osobitného zákona č. 312/2001 Z. z. bol žalobca ako
zamestnanec služobného úradu prijatý do dočasnej štátnej služby od 01. 07. 2002, pričom za prednostu
Krajského stavebného úradu v Prešove bol menovaný pred uplynutím maximálnej dvojročnej dĺžky
trvania dočasnej štátnej služby na účely § 154 zákona o štátnej službe, z dôvodu ktorého v jeho prípade

tak nikdy nedošlo k zániku jeho štátnozamestnaneckého pomeru, keď nebolo rozhodujúce, či pred
jeho menovaním do funkcie prednostu vykonával štátnu službu v dočasnej alebo stálej štátnej službe s
tým, že okamihom jeho vymenovania do pozície predstaveného v politickej funkcii došlo (len) k zmene
jeho štátnozamestnaneckého pomeru spočívajúcej v zmene jeho funkčného zaradenia, avšak nedošlo
k zániku jeho pôvodného štátnozamestnaneckého pomeru a vzniku nového štátnozamestnaneckého

pomeru. Uviedol, že argumentácia žalovaného by bola opodstatnená len v prípade, ak by sa týkala
osoby, ktorá by bola vymenovaná do pozície predstaveného v politickej funkcii tzv. "zvonku", t. j. osoby,
ktorá pred vymenovaním (resp. v dobe vymenovania) do pozície predstaveného v politickej funkcii
nebola v štátnej službe, pričom kontinuitu žalobcovho štátnozamestnaneckého vzťahu preukazuje aj
potvrdenie Krajského úradu v Prešove zo dňa 07. 10. 2005, v ktorom bol žalobca zamestnaný od

01. 04. 2000 do 31. 12. 2003, potvrdenie Krajského stavebného úradu v Prešove, podľa ktorého
štátnozamestnanecký pomer trval od 01. 01. 2004 do 23. 10. 2006 a v neposlednom rade aj potvrdenie
o dĺžke odbornej praxe, ktorá mala predstavovať 10 rokov a 226 dní. K stanovisku Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny SR zo dňa 12. 09. 2007, ktoré predložil žalovaný uviedol, že nejde o právne
záväzný dokument, z dôvodu ktorého nebol názorom ministerstva pri hodnotení dôkazov a aplikácii

príslušných právnych predpisov viazaný. Poukázal na skutočnosť, že pri kvantifikácii žalobcovho nároku
dospel k záveru, že žalobcovi za obdobie od 01. 01. 2004 do 31. 07. 2004 pri mesačnej platovej
tarife 14.430,-Sk patrí 10 % navýšenie - 1.443,-Sk = 47,89 eur x sedem mesiacov = 335,23eur, za
obdobie od 01. 08. 2004 do 30. 06. 2005 pri mesačnej platovej tarife 15.450,-Sk patrí žalobcovi 10 %
navýšenie - 1.545,-Sk = 51,28 eur x jedenásť mesiacov = 564,08eur, priznaná a vyplatená odmena za

rok 2004 vo výške aktuálnej mesačnej platovej tarify - nedoplatok vo výške 51,28eur za obdobie od
01. 07. 2005 do 31. 05. 2006 pri mesačnej platovej tarife 16.070,-Sk patrí žalobcovi 10 % navýšenie
- 1.607,-Sk = 53,34 eur x jedenásť mesiacov = 586,74 eur, priznaná a vyplatená odmena za rok 2005
vo výške aktuálnej mesačnej platovej tarify - nedoplatok vo výške 53,34 eur, za obdobie od júna 2006
pri mesačnej platovej tarife 18.320,-Sk patrí žalobcovi 10 % navýšenie - 1.832,-Sk = 60,81 eur, za

obdobie od 01. 07. 2006 do 30. 09. 2006 a 23 dní októbra 2006 pri mesačnej platovej tarife 19.240,-
Sk patrí žalobcovi 10 % navýšenie - 1.924,-Sk = 63,86 eur x tri mesiace = 191,58 eur + 47,36 eur =
238,94 eur. K nároku vyplývajúceho zo skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý podľa žalobcu
nebol správne ukončený, keď zamestnávateľ nepostupoval v zmysle zákona uviedol, že z doložených
listín - Protokolu z osobného pohovoru so štátnym zamestnancom v súvislosti s odvolaním z funkcie

predstaveného vedúceho služobného úradu - Krajského stavebného úradu v Prešove zo dňa 24. 10.
2006 a Rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z toho istého dňa, nezistil v postupe
služobného úradu Krajského stavebného úradu v Prešove rozpor so zákonom, keď naopak vtedajší
služobný úrad žalobcu postupoval v súlade s ustanovením § 31 ods. 4 zákona o štátnej službe tak, že
pokiaľ služobný úrad nemá pre odvolaného predstaveného miesto toho istého odboru štátnej služby

na tej istej funkcii, skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním pričom sa poskytne predstavenému,
ktorý bol odvolaný podľa § 31 ods. 2 (žalobca) náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu (§ 40
ods. 2 písm. b), z dôvodu ktorého posúdil výšku a vyplatenie náhrady trojnásobku funkčného platu ako
nesporné skutkové tvrdenie a žalobcovi priznal nárok na doplatenie navýšenia podľa ust. § 159b ods.
2 zákona o štátnej službe (3 x 63,86 eur = 191,58 eur. Rozhodnutie o priznaní príslušenstva odôvodnil

právne ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v
znení účinnom do 31. 12. 2008, keďže zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe neobsahoval osobitnú
úpravu priznania úrokov z omeškania a žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške dvojnásobku
diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k nespornému prvému dňu omeškanias plnením jednotlivých častí uplatneného nároku. K nároku žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku
vo výške 284,80 eur s 6 % úrokom z omeškania od 13. 04. 2007 do zaplatenia uviedol, že náhrada
za zaplatený súdny poplatok je úspešnému účastníkovi konania priznaná titulom náhrady trov konania,

ktorú je neúspešný účastník povinný uhradiť spravidla v lehote troch dní od právoplatnosti súdneho
rozhodnutia, ktorým mu bola táto povinnosť uložená, resp. v inej súdom určenej lehote a až uplynutím
lehoty určenej v súdnom rozhodnutí sa povinný účastník môže dostať do omeškania, a preto žalobcovi
neprislúcha nárok na úrok z omeškania z dôvodu nezaplatenia náhrady súdneho poplatku. Poukázal
na skutočnosť, že žalobca v priebehu konania zaplatil súdny poplatok v sume 329,61 eur za návrh na

žalobu a v sume 329,50 eur za odvolanie proti rozsudku s tým, že súdny poplatok v sume 284,80 eur
nebol žalobcovi zo strany súdu vyrubený, žalobca ani súdny poplatok v uvedenej výške neuhradil, z
dôvodu ktorého aj v tejto časti žalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. §
142 ods. 2 O. s. p. a vecne tým, že nakoľko si žalobca uplatnil nárok v celkovej výške 5.041,94 eur bez
príslušenstva a úspech dosiahol vo výške 2.034,64 eur rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

2.

Proti tomuto rozsudku do výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi nároky vyplývajúce z funkcie prednostu Krajského stavebného úradu v Prešove za obdobie

od januára 2004 do októbra 2006, doplatok náhrady vo výške 3 - och funkčných platov a odmenu pre
rok 2004 a 2005, spolu s úrokmi z omeškania, podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu,
že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h), súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p., keďže
rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

písm. f/ O. s. p.) a navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie alebo zmeniť a žalobu v tejto časti zamietnuť. Nesúhlasil s právnym posúdením jeho
pasívnej legitimácie v spore prvoinštančným súdom, nakoľko odôvodnenie, že Krajský stavebný úrad je
rozpočtová organizácia štátu zapojená finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja SR nie je správne, keďže vychádza zo zrušeného, neúčinného ustanovenia §

3 ods. 1 a 2 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a
bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ktoré bolo zrušené zákonom č. 345/2012 Z. z. o
niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nakoľko
s účinnosťou od 01. 01. 2013 došlo k zrušeniu a ich pôsobnosť prešla podľa § 2 ods. 1 zákona č.

345/2012 Z. z. na obvodné úrady v sídlach krajov, nároky zamestnancov z pracovnoprávnych vzťahov
prešli na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ako aj pohľadávky a záväzky, ktoré mal v správe
krajskýstavebnýúradprešlipodľaods.6uvedenéhozákonanaMinisterstvovnútraSlovenskejrepubliky.
Poukázal na skutočnosť, že podľa § 9 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť dňom

01. 10. 2013, sa dovtedajšie obvodné úrady premenovali na okresné úrady, ktorých postavenie určil § 2
zákonač.180/2013Z.z.,keďpodľa§2ods.1súokresnéúradypreddavkovouorganizáciouMinisterstva
vnútra Slovenskej republiky, na ktorého rozpočet sú aj zapojené a podľa § 2 ods. 2 zákona č. 180/2013
Z. z. okresný úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta okresného úradu, ktorého vymenúva a
odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh ministra vnútra Slovenskej republiky. Uviedol, že bývalé

krajské úrady (v súčasnosti okresné úrady v sídlach krajov) boli zriadené zákonom č. 515/2003 Z. z. o
krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov ako rozpočtové organizácie, a sú zapojené finančnými vzťahmi na rozpočet Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky, ktoré má k nim zriaďovateľskú funkciu a namietol nepreskúmateľnosť
rozsudku, nakoľko v odôvodnení súd prvej inštancie neuviedol, o ktoré zákonné ustanovenia oprel

svoje tvrdenia pri vyhodnotení nedôvodnosti jeho námietky pasívnej vecnej legitimácie. Namietol, že
súd prvej inštancie nezistil dostatočne skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil, ak tvrdí, že
vymenovaním žalobcu do funkcie prednostu Krajského stavebného úradu v Prešove nedošlo k vzniku
nového štátnozamestnaneckého pomeru a preto žalobcovi prislúcha zvýšenie platovej tarify za roky
odbornej praxe, ktoré si žalobca uplatňuje v konaní podľa § 82 ods. 2 v spojení s § 159b ods. 2 zákona č.

312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
nakoľko žalobca podľa § 25 ods. 1 v spojení s § 27 písm. c) zákona o štátnej službe vykonával štátnu
službu v dočasnej štátnej službe, nastúpil výkon nového štátnozamestnaneckého pomeru - prednostu
Krajského stavebného úradu v Prešove s účinnosťou od 15. 01. 2004, keď podľa § 97 ods. 2 zákonao štátnej službe sa na platové pomery predstaveného v politickej funkcii vzťahujú ustanovenia § 78 až
83, § 85 až 89, § 91, § 94, § 96 ods. 3 a § 98, ak tento zákon neustanovuje inak s tým, že podľa § 79
zákona o štátnej službe sa štátnemu zamestnancovi na základe vymenovania na štátnozamestnanecké

miesto a k nemu patriacu funkciu podľa § 16 ods. 3 poskytuje tarifný plat v príslušnej platovej triede,
ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, z čoho vyplýva že ustanovenie § 159b
ods. 2 zákona ostatnej službe sa teda na štátnozamestnanecký pomer predstaveného v politickej
funkcií nevzťahuje, pričom u štátnych zamestnancov, ktorým štátnozamestnanecký pomer vznikol po
01. januári 2004 podľa § 159b ods. 2 zákona o štátnej službe sa odborná prax už nezisťuje a nemôže sa

im teda z tohto dôvodu priznať zvýšenie platovej tarify za roky odbornej praxe podľa § 82 ods. 2 zákona
o štátnej službe. Uviedol, že § 159b ods. 2 zákona bolo iba prechodným ustanovením, ktorým sa riešila
otázka zhodnotenia odbornej praxe u štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere k 31.
12. 2003 z dôvodu pripravovanej zmeny odmeňovania od 01. 01. 2004 a od tohto dátumu sa odborná
prax u novovzniknutých štátnozamestnaneckých pomerov podľa tohto zákona nezisťuje, neprenáša a
teda ani nezhodnocuje, pričom je tomu tak aj vtedy, ak do tejto funkcie je vymenovaná osoba, ktorá bola

do dňa vymenovania vládou Slovenskej republiky štátnym zamestnancom v štátnej službe.

3.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odolaniu žalovaného uviedol, že na nárok uplatnený v spore má

právo, pretože je v súlade so zákonom a platnou legislatívou SR, keďže aj iní prednostovia Krajskej
špecializovanej štátnej správy SR poberali finančné prostriedky.

4.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 380 ods. l zákona č.
160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), vec prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky
vyplývajúce z ustanovenia § 378 ods. l C. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
súd prvej inštancie nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia

zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil
dňa 27. októbra 2016 podľa § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli
právni zástupcovia strán sporu upovedomení zákonným spôsobom.

5.

Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. z., účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

6.

Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zistenierozhodujúcichskutočností(§120ods.1Občianskehosúdnehoporiadku,účinnýdo30.06.2016)
z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§

132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom
rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.).

7.

Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.8.

S poukazom na citované ustanovenie, ktorým je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv.

skrátenéhoodôvodneniarozhodnutia,prihliadnucnaobsahsúdnehospisuaznehovyplývajúciskutkový
stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady
majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej
stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu,
ktorým žalobe žalobcu vyhovel.

9.

Odvolací súd k odvolacej námietke žalovaného, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia,
odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom

prvej inštancie za správne.

10.

K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd
uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na
základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti

tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (od 01. 07. 2016
strany sporu). Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má
z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov

a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr.
§ 133, § 134, § 135 O. s. p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa
uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ust. § 157 ods. 2
O. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti

považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť
dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke
preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň
správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia

presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým
dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu, z dôvodu ktorého sa odvolací
súd v žiadnom prípade nestotožnil s tvrdením žalovaného, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný.

11.

V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany
sporu,abysavšeobecnýsúdstotožnilsjehoprávnyminázormi,navrhovanímahodnotenímdôkazov,ani
právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov

súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

12.V posudzovanej veci ide o v poradí druhý rozsudok súdu prvej inštancie, keď rozsudok zo dňa 03. apríla
2013, č. k. 8C/167/2009 - 71, ktorým žalobu zamietol, zrušil Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa
30. mája 2014, č. k. 2Co/362/2014 - 80 z dôvodu, že vec nesprávne právne posúdil.

13.

Zrušenímpôvodnéhorozhodnutiasavecvraciadostavu,akýtubolpredvydanímrozhodnutiasúduprvej

inštancie, a preto je súd povinný sa v ďalšom konaní nielen riadiť intenciami zrušujúceho uznesenia,
ale je zároveň povinný naďalej postupovať podľa procesných predpisov. V konaní odstraňuje vytýkané
nedostatky ale aj také, ktoré vytýkané neboli a ktoré v procesnom postupe zistí a po splnení dôkaznej
povinnosti a vyhodnotení dokazovania, rozhodne znovu.

14.

Súd prvej inštancie je názorom súdu vyššieho stupňa (§ 226 O. s. p., účinný v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie napadnutým rozsudkom) viazaný a je povinný ho rešpektovať ako pri posudzovaní otázok
hmotnéhopráva,takajpriaplikáciiprocesnýchpredpisov,ibapokiaľsaprinovomrozhodovanínezmenia
poznatky o skutkovom deji prejednávaného prípadu natoľko, že na nový skutkový základ veci, nie je

aplikácia právneho názoru odvolacieho súdu už možná.

15.

Odvolací súd považuje za nevyhnutné uviesť, že súd prvej inštancie, rešpektujúc názor odvolacieho

súdu, ktorým bol v ďalšom konaní viazaný (§ 226 O. s. p.), vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci,
keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s.
p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil
(§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom
rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.).

16.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a za stavu, keď súd prvej inštancie v danom prípade v
potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných dôkazov,

a keď žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd
prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne
zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval
zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne.

17.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie
uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky
ust. § 220 ods. 2 C. s. p. aj v celom rozsahu poukazuje a preto tento rozsudok v jeho napadnutej časti

ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p.
18.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s §
262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov

konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.

s. p.).