Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Agnesa Hricová
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/5/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716202907
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7716202907.1
Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľa V. Z. nar.
X.XX.XXXX bývajúcom v K. č. XXX zastúpeného C.. W. proti povinnému C.. L. Z. nar. XX.XX.XXXX
bývajúcom v K. č. XXX, t.č. M. XX/XX, XXXX S. R. zastúpenému JUDr. Monikou Marjanovičovou
advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košicich na ul. Urbánkovej č. 1562/6 v konaní o určenie
výživného, o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 31.10.2016 č.k.
19C 62/2016-106 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného za obdobie od 1.9.2016 do
budúcnosti a dlžnom výživnom.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal povinného prispievať na výživu navrhovateľa
sumou 220,- Eur mesačne od 26.2.2016 do 30.6.2016 a sumou 150,- Eur mesačne od 1.7.2016 do
budúcna, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. V prevyšujúcom rozsahu návrh zamietol. Dlžné výživné za
obdobie od 26.2.2016 do 31.10.2016 v sume 154,63 Eur zaviazal povinného uhradiť navrhovateľovi do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie povinný s návrhom, aby odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zaviaže povinného prispievať navrhovateľovi na výživu
50,- Eur mesačne od 1.9.2016 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Nárok navrhovateľa na
dlžné výživné za obdobie od 26.2.2016 do 31.10.2016 v sume 154,63 Eur zamietne. Poukázal na to, že
došlo na jeho strane k zásadnej zmene v tom, že z dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru
zo strany zamestnávateľa dňa 17.6.2016 nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na
výživu navrhovateľa súdom určeným výživným. Táto skutočnosť ovplyvňuje jeho možnosti a schopnosti
zabezpečovať výživu navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu 22.6.2016 sa zaevidoval na Úrade práce vo
Viedni. Na základe rozhodnutia zo dňa 23.6.2016 mu nebola priznaná podpora v nezamestnanosti.
Dňa 22.7.2016 sa proti rozhodnutiu odvolal a rozhodnutím zo dňa 21.9.2016 mu bola priznaná časovo
obmedzená podpora v nezamestnanosti s nárokom od 21.7.2016 do 7.12.2016 46, 29 Eur denne.
Poukázal na to, že si plnil vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi v sume 200,- Eur mesačne a aj voči
jehoďalšímdvomsynomL.200,-EurmesačneaY.200,-Eurmesačnedobrovoľnebezrozhodnutiasúdu
až do času, kým neprišiel o zamestnanie. Pri určovaní výživného konštatoval, že nemožno uplatňovať
mechanický výpočet, keďže pri nižšom príjme je vyšší podiel nákladov, ktoré rodič zo sumy svojich
príjmov musí vynaložiť na nevyhnutné potreby. Konštatoval, že všeobecne platí, že výživné by nemalo
byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného, v prípade obmedzených predpokladov
na strane rodičov sa hľadisko potrieb dieťaťa môže pohybovať od bežných najzákladnejších nutných
potrieb pre život až po plné uspokojovanie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Odôvodnenosť
potrieb dieťaťa je úmerná životnej úrovni rodičov. Citoval § 62 ods. 2 Zákona o rodine a konštatoval,
že výživné v sume 150,- Eur mesačne je preňho neúnosné s poukazom na jeho ďalšie dve vyživovaciepovinnosti. Uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 7.10.2016 sp. zn. 14C 62/2016
bola mu uložená povinnosť platiť výživné pre plnoletého syna L. Z. v sume 100,- Eur mesačne od
1.9.2016. L. je študentom denného štúdia na Kodaňskej obchodnej akadémii, takže má najvyššie životné
náklady v porovnaní s jeho bratom V. a Y. , ktorí žijú na Slovensku. Na Okresnom súde Michalovce sa
vedie konanie vo veci vyživovacej povinnosti povinného pre plnoletého syna Y., ktoré doposiaľ nie je
ukončené. Poukázal na to, že výživné v sume 200,- Eur mesačne dobrovoľne uhrádzal do 30.6.2016 a
považuje ho za dostačujúce aj vzhľadom na skutočnosť, že má ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti,
pričom do 30.4.2016 mal povinnosť uhrádzať aj výživné pre manželku v sume 200,- Eur mesačne.
3. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny
a dôvodný.
4. Odvolací súd konštatuje, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie ktorým bol v prevyšujúcom rozsahu
návrh zamietnutý a ktorým bolo určené výživné za obdobie od 26.2.2016 do 31.8.2016 odvolaním
napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmavania odvolacieho súdu
(§ 367 ods. 2 CSP).
5. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny
poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP s tým, že nie je odvolacími dôvodmi
viazaný podľa § 66 CMP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci,
posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy,
pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci
konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami povinného uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili
jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom konaní neuviedol
žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti k
navrhovateľovi. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli
nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku
čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že
do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno
považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej
inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne
posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté
v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.11. Odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že zo zákonných ustanovení citovaných v
napadnutom rozsudku týkajúcich sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva,
že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti,
schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné
vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených
potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, ďalej hmotné
potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a
prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne,
športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka
v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho
zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať
primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom
vekuanarovnakomstupnivzdelávaniasúspravidlarovnaké,pokiaľniesúvurčitomkonkrétnomprípade
zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej
činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa,
pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne odkazovať. Dokazovať je
potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v
rovnakom veku a na rovnakom stupni vzdelávania. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd
povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných,
rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady
a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Vychádzajúc z uvedených úvah je potrebné
zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom.
12. V tomto prejednávanom prípade bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľ sa pripravuje na
budúcepovolanieštúdiomnavysokejškoledennouformou,pretojeodkázanýsvojouvýživounarodičov,
a teda ich vyživovacia povinnosť k nemu naďalej trvá. Navrhovateľ v konaní neprezentoval žiadne
nadštandardné potreby, ktoré by vybočovali z rámca potrieb iných študentov vysokoškolského štúdia,
preto o ich výške nemal pochybnosti ani odvolací súd.
13. Odvolací súd sa stotožnil s hodnotením možností, schopností a majetkových pomerov povinného
plniť si vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi a v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že
vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je
povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu
nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané, pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, bydliska alebo
počtu vyživovacích povinností a to aj z hľadiska uzavretia manželstva, musí mať na zreteli už existujúce
vyživovacie povinnosti tak, aby ich splnenie žiadnym spôsobom neohrozil. Na zníženie (stratu) príjmu
povinného rodiča je možné prihliadnuť len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol
objektívne bez zavinenia povinného rodiča, ktorým môže byť napr. výrazné zhoršenie zdravotného stavu
znemožňujúceho doterajší výkon práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov a
pod., teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť. Z uvedeného vyplýva, že rodičia sú povinní
využívať svoje subjektívne vlastnosti, organizovať svoje pracovné aktivity a usmerňovať svoje výdavky
tak, aby si mohli riadne plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k deťom, ktoré nie sú schopné
samé sa živiť. Z preskúmavaného spisu nevyplýva žiaden ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý by odvolací
súd mal akceptovať, že v súčasnosti povinný pracuje s nízkym príjmom. V priebehu konania nebola
prejudikovaná žiadna iniciatíva v záujme zabezpečenia si vyššieho príjmu, naopak, odvolací súd je toho
presvedčenia, že povinný s využitím svojich subjektívnych vlastností, najmä pracovných skúseností,
reálne môže získať finančné prostriedky na základe pracovno-právneho vzťahu alebo prácami, ktoré
doposiaľ vykonával a dosahoval z nich príjem vo väčšom rozsahu, aby mal reálnu možnosť riadne si plniť
svoju vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd dospel k záveru, že znížením výživného pre navrhovateľa by
znamenalo posunúť zodpovednosť povinného za zdravie a život navrhovateľa výlučne na jeho matku
(druhého rodiča), ktorá sa osobne stará o navrhovateľa a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči
nemu na hranici svojich možností, vzhľadom na svoj príjem a to by bolo nepochybne v rozpore so
Zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou, preto sú bez právneho významu odvolacie námietky
povinného o pomeroch matky navrhovateľa. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje
povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba
vyučená. Zákon o rodine však výslovne zakotvuje povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§62 ods. 1 Zákona
o rodine), tak, že nemôže obstáť ani argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa nevie
umiestniť na trhu práce vo svojom odbore, alebo v pozícii adekvátnej svojim predstavám a preto nieje schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť vôbec alebo v doterajšej miere. Potencionálny príjem nie
je ten, ktorý povinný rodič skutočne zarobí, ale to čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na
svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti
a tiež situáciu na trhu práce. Z ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine nevyplýva, že zdranie sa
výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu musí mať špekulatívny charakter
za účelom pokusu uniknúť vyživovacej povinnosti. Uvedené ustanovenie je však potrebné stiahnuť aj
na prípady, keď sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania poskytujúceho mu
väčší príjem alebo majetkového prospechu bez toho, aby si v dohľadnej dobe zabezpečil porovnateľný
zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Konajúci súd sa
dostatočne zaoberal finančnými možnosťami a schopnosťami povinného ako aj matky navrhovateľa,
správne zohľadnil odôvodnené potreby navrhovateľa, ktorý je študentom, do školy dochádza mimo
svojhobydliskasčímsúspojenézvýšenévýdavky,ktorésúvšeobecneznámouskutočnosťouaktorúnie
jepotrebnéosobitnedokazovať.Odvolacísúdsavplnomrozsahustotožňujeskonštatovanímsúduprvej
inštancie o možnostiach a schopnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi
a aj s prihliadnutím na skutočnosť, že povinnému dňom 9.4.2016 zanikla vyživovacia povinnosť k matke
navrhovateľa právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva.
14. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne vo veci rozhodol, odvolací súd rozsudok v
napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto
ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 57 CMP tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože návrh na ich priznanie
nebol predložený.
16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.