Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. marec 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/78/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814010290
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3814010290.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Františka Kováča v trestnej veci proti obžalovanému T. D. a spol., pre zločin porušovania
ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods.1 písm.c), ods.4 písm.d), ods.5 písm.b) Tr.zák. a zločin
krádeže podľa § 212 ods.1, ods.4 písm. a) Trestného zákona, o odvolaniach obžalovaného T. D. a
prokurátoraprotirozsudkuOkresnéhosúduPrievidzazodňa28.1.2016,sp.zn.1T/81/2014,naverejnom

zasadnutí konanom dňa 14.3.2017 v Trenčíne, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolania obžalovaného T. D. a prokurátora z a m i e t a j ú .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 28.1.2016, sp. zn. 1T/81/2014, bol
obžalovaný T. D. uznaný vinným zo zločinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods.1
písm.c), ods.4 písm.d), ods.5 písm.b) Tr.zák. a zločinu krádeže podľa § 212 ods.1, ods. 4 písm. a)

Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení Zákona č. 313/2011 Z.z. na tom skutkovom základe, že ako
konateľ spoločnosti ENZO s.r.o., IČO: 36 847 984, sídlo: Kostolná Ves 201, v úmysle získať pre seba
značný prospech, od presne nezistenej doby začiatkom novembra 2011 do dňa 21. novembra 2011 v
rozpore s § 47 ods.3 Zákona číslo 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, dal vyrúbať v katastrálnom
území Mesta Prievidza najmenej 1.270 kusov stromov brehového porastu toku Moštenica od jeho ústia
do rieky Handlovka smerom proti prúdu až po cestu prvej triedy I/50, ktorých spoločenská hodnota je vo

výške 454.854,40 eur a to tak, že zabezpečil pilčíkov na vypílenie
stromov a ďalšie podnikateľské subjekty na spracovanie a odvoz vyťaženej drevnej hmoty, pričom
výrub vykonal na úseku dlhom 2.865 m, následne ako konateľ spoločnosti ENZO s.r.o. spílené stromy
bez súhlasu ich vlastníkov, správcov a v úmysle nakladať s nimi ako s vlastnými, ukladal na kopy, z
ktorých najmenej 705 kusov stromov prostredníctvom tretích osôb a strojov spracoval, zoštiepkoval,
predal a výťažok z predaja si ponechal, pričom v dôsledku odhalenia skutku nestihol zoštiepkovať a

predať ďalších 565 kusov spílených stromov, čím na odcudzenej drevnej hmote spôsobil Slovenskému
vodohospodárskemu podniku, š.p., Odštepný závod Piešťany, Správa povodia Hornej Nitry, IČO:
36 022 047, sídlo: Topoľčany, Škultétyho 9, Slovenskému pozemkovému fondu, IČO: 17 335 345,
sídlo: Bratislava, Búdková 36, Roľníckemu družstvu Bukovina so sídlom v Prievidzi IČO: 36 315 575,
sídlo: Prievidza, F. Hečku 37, Mestu Prievidza, IČO: 00 318 442, sídlo: Prievidza, námestie Slobody
14, Hornonitrianskym baniam Prievidza, IČO: 36 005 622, sídlo: Prievidza, Matice Slovenskej 10,

Železniciam Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme “ŽSR“, IČO: 31 364 501, sídlo: Bratislava,
Klemensova 8, celkovo škodu vo výške 29.918 €.
Za to bol odsúdený podľa § 212 ods.4 Trestného zákona, § 41 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.2
Trestnéhozákona,§36písm.j)Trestnéhozákona,§37písm.h)Trestnéhozákona,§51ods.1Trestného
zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky, pričom podľa § 49 ods.1 písm. a)
Trestného zákona, § 51 ods.2 Trestného zákona mu bol výkon uloženého trestu podmienečne odložený

na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 4 (štyri) roky. Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Trestného
zákona mu bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným amediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému
programu.

Ďalším výrokom napadnutého rozsudku bol obžalovaný X.. K. N. , nar. XX.XX.XXXX v D., podľa §
285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený spod skutku obžaloby Okresného prokurátora v Prievidzi
sp. zn. 1Pv 1158/2011 zo dňa 02.06.2014, kvalifikovaného ako pomoc k zločinu porušovanie ochrany
rastlín a živočíchov podľa § 21 ods.1 písm. d) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení
zákona č. 313/2011 Z.z. k § 305 ods.1 písm. c), ods.4 písm. d), ods.5 písm. b) Trestného

zákona č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 313/2011 Z.z., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom
základe, že ako zamestnanec Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., na pracovnej pozícii
úsekový technik, ktorý bol v novembri 2011 poverený kontrolou a riadením čistenia a udržiavacích prác
na brehoch riečneho toku Moštenica, ktoré zabezpečovali pracovníci aktivačných prác Mesta Prievidza,
využijúc túto situáciu, bez súhlasu a poverenia Slovenskéhovodohospodárskeho podniku, š.p., v úmysle
vzbudiť dojem legálnosti ťažby drevnej hmoty a jej následného spracovania, ktorú v tomto období v

bezprostrednej blízkosti realizovala spoločnosť ENZO s.r.o., v mene ktorej konal obžalovaný T. D.,
sa v období od 03. novembra 2011 do 21. novembra 2011 v Prievidzi na toku Moštenica, na
mieste výrubu stretával s konateľom tejto spoločnosti obžalovaným T. D., pilčíkovi N. F. realizujúcemu
výrub drevín pre túto spoločnosť sa na začiatku ťažby dreva predstavil ako zamestnanec Slovenského
vodohospodárskeho podniku, š.p., odovzdal mu na seba jemu pridelené telefónne číslo služobného

mobilného telefónu s tým, že ak by mali s niekým problémy pri ťažbe, aby mu mal pre ich vyriešenie
zavolal, následne takmer každý pracovný deň bol osobne prítomný a pozoroval ťažbu dreva, ako i
spracovanie vyťaženej drevnej hmoty, obžalovaného T. D. upozorňoval na neodôvodnené prestoje
pilčíkov a aj keď o nelegálnom výrube drevín vedel, neinformoval o ňom svojich nadriadených, ani
iné osoby, pričom tak svojou prítomnosťou a konaním na mieste výrubu drevín v spojení so svojím

postavením zamestnanca Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., u pilčíkov pracujúcich pre
obžalovanéhoT.D.,zamestnancovaktivačnýchprácMestaPrievidza,akoajďalšíchosôbvzbudildojem,
že výrub drevín sa realizuje v súčinnosti so Slovenským vodohospodárskym podnikom, š.p. a bolo
naň vydané príslušné povolenie a že obžalovaný T. D., spoločnosť ENZO s.r.o. môže s vyťaženým
drevom disponovať a tak sťažil odhalenie predmetného výrubu drevín a uľahčil obžalovanému T. D.,

ako konateľovi spoločnosti ENZO s.r.o. zabezpečiť v rozpore s § 47 ods.3 Zákona číslo 543/2002 Z.z. o
ochrane prírody a krajiny, vyrúbanie najmenej 1.270 kusov stromov brehového porastu toku Moštenica
a v katastrálnom území Mesta Prievidza od ústia do rieky Handlovka smerom proti prúdu až po cestu
prvej triedy I/50, ktorých spoločenská hodnota je vo výške 454.854,40 eur a takto získanú drevnú hmotu
z vypílených stromov spracovať na drevnú štiepku a odviesť ju preč z miesta výrubových prác,

pretože nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods.1 Trestného poriadku bola poškodená strana Obvodný úrad životného prostredia
Prievidza, Dlhá č. 3 s nárokom na náhradu škody odkázaná na občiansko-súdne konanie.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadli odvolaniami tak
obžalovaný T. D. a to proti výroku o vine aj treste, ako aj prokurátor v neprospech obžalovaného T. D.
proti výroku o treste a v tiež neprospech obžalovaného X.. K. N. proti oslobodzujúcemu výroku.

Obžalovaný T. D. v dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu poukazoval na skutočnosť, že
vo veci bolo potrebné vykonať predovšetkým dokazovanie o protipovodňových opatreniach, ktoré
sa na inkriminovanom toku vykonávali, či boli z hľadiska zrejmého zabezpečenia proti povodniam
vykonané v rozsahu, ako to požaduje zákon a faktická ochrana osôb, majetku a vecí v tejto lokalite.
Preukázanie týchto okolností podľa názoru obhajoby boli rozhodujúcimi pre posúdenie rozhodnutia o

vine obžalovaného. Taktiež znalecké dokazovanie na určenie spoločenskej hodnoty ako aj hodnoty,
nebolo vykonané v súlade so zákonom. Doteraz nie je zrejmé aké stromy, resp. z ktorého miesta
inkriminovanej lokality boli zvezené na miesto, kde ich znalec ohodnocoval (k ohodnoteniu došlo po
viac ako pol roku, drevo teda mohlo byť a bolo zvážané aj z iných lokalít, pričom znalec nevedel určiť
či stromy boli odstránené z koryta toku a inundačného územia a v neposlednom rade nebol riadne

skúmaný ani zdravotný stav stromov). Územie posudzované znalcom a výmera poškodeného biotopu
na toku Moštenice je zrejme menšia ako v posudku. Naviac Ing. K. konštatuje možnosť obnovy daného
biotopu na obdobie 30 - 40 rokov. Jednoduchým zisťovaním na mieste samom ani nie po roku bolo
však zistené, že biotop nebol porušený v rozsahu ním určenom, nakoľko vegetácia tam bola opäťznačne rozvinutá a to až do takej miery, že prichádzajú do úvahy ďalšie protipovodňové opatrenia. Na
preukázanie uvedeného doplnil odvolanie predložením fotodokumentácie. Za veľmi rozporný považuje
obhajoba údaj o počte stromov, ktoré mali byť "nezákonne odstránené" a napokon obhajoba považuje

za nezákonný znalecký posudok znalca Ing. K., keďže tento nedisponuje povolením na odvetvie 25050l
(odvetvie škody na životnom prostredí). Všetky uvedené okolnosti vylučujú možnosť uznania viny T. D.
pre v obžalobe uvedenú trestnú činnosť a preto žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového
súdu v naznačenom smere zmenil.

Prokurátor svoje odvolanie v neprospech obžalovaného T. D. proti výroku o treste odôvodnil tým, že
vzhľadom na spôsob, okolnosti spáchania skutku a osobu obžalovaného nebolo namieste u neho
ukladanie podmienečného trestu odňatia slobody. Na účely morálneho odsúdenia, ochranu spoločnosti,
s poukazom na represívnu a preventívnu funkciu trestu jednak vo všeobecnosti a aj individuálne voči
obžalovanému T. D., mal mu súd uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. Vo vzťahu k výroku
o oslobodení obžalovaného X.. K. N. vytýkal súdu prvého stupňa, že svoje rozhodnutie založil na

nesprávnom posúdení vykonaných dôkazov, na nesprávnych skutkových zisteniach a jeho konanie
je zaťažené vadou podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku. Okresný súd totiž na hlavnom
pojednávaní dňa 16.02.2015 nevypočul svedkov N. F. a S. R. zákonným spôsobom, keď v rozpore s §
264 ods. 1 Tr. por. nepripustil, aby prokurátor odstránil rozpor v ich výpovediach na hlavnom pojednávaní
s ich skoršími výpoveďami, ktoré sa týkali podstatných skutočností - účasti obžalovaného X.. K. N. na

skutku. Svedkovia vypovedali o účasti obžalovaného X.. K. N. na skutku rozdielne v prípravnom konaní a
na hlavnom pojednávaní. Súd nepripustil oboznámiť výpovede svedkov z prípravného konania, v ktorých
priamo usvedčovali obžalovaného X.. K. N., preto nezistil riadne skutkový stav veci. Pritom výpoveď
svedka W. D. oboznámená na hlavnom pojednávaní sa obsahovo zhoduje s výpoveďami svedkov F.
a R. v prípravnom konaní a usvedčujú obžalovaného X.. K. N. zo spáchania skutku. Vzhľadom na

zistené okolnosti spracovania dreva, pozostatky po ťažbe, postavenie a povinnosti obžalovaného, je
nepochybné, že o danom výrube nielenže vedel, ale poskytol obžalovanému T. D. pomoc najmä v tom,
že ho na danom mieste všetci poznali ako osobu "z povodia" a teda, keď je tam niekto z povodia
a vidí predmetný výrub, no nič proti nemu neurobí, tak ten výrub musí byť povolený, čím sťažil jeho
odhalenie. Pritom obžalovaný X.. K. N. zo svojej pozície musel vedieť, čo sa na danom úseku toku má

vypiľovať a že tam žiadny výrub (v predmetnom rozsahu a dĺžke) nemá byť realizovaný a ak tento taký
výrub zistil, mal to prinajmenšom oznámiť svojmu nadriadenému, čo však ale neurobil a nakoniec aj
nadriadenému zapieral, že by vôbec nejaký výrub videl. Podľa výpovedí svedkov F. a R. z prípravného
konania obžalovaný X.. K. N. komunikoval s obžalovaným T. D. na mieste samom, kontroloval a svojou
prítomnosťou vbudil dojem legálnosti ťažby. Takýto dojem vyvolával aj u ostatných svedkov, čo bol

následok jeho úmyselného konania, vopred dohodnutého s obžalovaným D. pomôcť mu pri nelegálnom
ťažení stromov bez toho, aby sa na to prišlo. Rovnako v dôsledku nevykonania jeho povinností, hoci
na to bol obžalovaný povinný, nedošlo k odhaleniu skutku. Bez aktívnej účasti X.. N. by k skutku určite
nedošlo. Z týchto dôvodov prokurátor navrhol, aby odvolací súd vo vzťahu k obžalovanému T. D. zrušil
výrok o treste napadnutého rozsudku a aby obžalovanému T. D. v zmysle § 212 ods. 4, § 41 ods. 2,

§ 36 písm. j) § 37 písm. h), § 38 ods. 2 Tr. zákona tomuto uložil úhrnný nepodmienečný trest odňatia
slobody na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby s jeho výkonom v ústave s minimálnym stupňom
stráženia. Zároveň z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd vo vzťahu k obžalovanému X.. K.
N. podľa §321 ods.1 písm. a), c), d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o jeho oslobodení spod
obžaloby v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom

rozsahu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa prostredníctvom obhajcu vyjadril obžalovaný X.. K. N.. Poukázal podrobne
na vykonané dokazovanie vo veci, najmä výpovede jednotlivých svedkov, pričom okresný súd správne
po prevedenom dokazovaní, pri dodržaní zásady, že rozhodujúce sú dôkazy, ktoré sa previedli pred

súdom na ústnom pojednávaní, ho spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo vôbec preukázané, že by
sa bol nejakým spôsobom zúčastňoval vypiľovania drevín, ktoré prevádzala spoločnosť ENZO s.r.o.,
že by prítomnosťou na mieste samom vzbudil u pracovníkov spoločnosti ENZO s.r.o. dojem, že sa
jedná o povolený a legálny výrub drevín. Z prevedeného dokazovania nevyplynula skutočnosť, že
by bol akýmkoľvek spôsobom konal úmyselne tak, aby obžalovaný T. D. mohol uskutočniť nelegálny

výrub. Okresný súd správne konštatoval, že prevedeným dokazovaním neexistuje žiaden priamy, resp.
nepriamy dôkaz o tom, že by sa bol dopustil trestnej činnosti, ani neexistuje reťaz nepriamych dôkazov,
ktorá by ho z trestnej činnosti usvedčovala. Nebola preukázaná akákoľvek súvislosť jeho osoby a jeho
konania so žalovanou trestnou činnosťou. Okresný súd postupoval preto správne, keď ho spod obžalobyv zmysle § 285 písm. a) Tr. poriadku oslobodil, pretože sa nepreukázalo, že sa stal skutok, pre ktorý
bol trestne stíhaný. Žiadal preto, aby odvolanie okresnej prokuratúry bolo zamietnuté.

Na verejnom zasadnutí o odvolaniach prokurátora a obžalovaného T. D., konanom za splnenia
zákonných podmienok v neprítomnosti obžalovaného T. D., prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla,
že sa pridržiava dôvodov odvolania okresného prokurátora a navrhla, aby krajský súd u obžalovaného
T. D. po zrušení výroku o treste tomuto uložil nepodmienečný trest odňatia slobody na strednej hranici
zákonnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Pokiaľ ide o

odvolanie obžalovaného T. D. toto navrhla v zmysle § 319 Tr.por. zamietnuť. Vo vzťahu k obžalovanému
X.. K. N. navrhla vyhovieť odvolaniu prokurátora a vec vrátiť po zrušení oslobodzujúceho výroku súdu
prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obhajca obžalovaného X.. K. N. uviedol, že sa pridržiava sa písomných dôvodov vyjadrenia k odvolaniu
prokurátora, poukázal na to, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutkový stav, keď obžalovaného

X.. K. N. oslobodil spod obžaloby a preto navrhol odvolanie okresného prokurátora vo vzťahu k obž. X..
N. zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaný X.. K. N. uviedol, že súhlasí s návrhom svojho obhajcu. Rozsudok súdu prvého stupňa
považuje za správny a zákonný.

Obhajca obžalovaného T. D. poukázal na písomné dôvody odvolania, navrhol odvolaniu obžalovaného
vyhovieť a pokiaľ sa týka odvolania prokurátora, toto žiadal zamietnuť.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo

nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na podklade podaných odvolaní zistil, že odvolania
obžalovaného T. D., no ani prokurátora nie sú dôvodné. Odvolací súd dospel k záveru, že na základe
vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne skutkové závery, pričom sa podrobne
zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne, svoje rozhodnutie riadne vysvetlil v jeho odôvodnení,
ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 Tr. por. Pokiaľ ide o skutkové zistenia tvoriace podstatu súdeného

trestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval
podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom odvolací súd v tomto smere nezistil také chyby, ktoré by
mohli mať vplyv na objasnenie stavu veci tak, ako je uvedený v rozsudku okresného súdu a konečný
záver o vine obžalovaného T. D. zo spáchania žalovaného skutku a na druhej strane záver o nutnosti
oslobodiť obžalovaného X.. K. N. spod obžaloby.

Pokiaľ ide o výrok o vine u obžalovaného T. D., tento je nepochybne usvedčovaný zo spáchania
skutku celým radom vykonaných dôkazov a to tak svedeckých výpovedí, ako i listinných dôkazov,
tak ako ich konštatoval po obsahovej stránke už okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia a ktoré
správne a v súlade so zákonom i vyhodnotil. Z hľadiska dôvodov odvolania sa nemožno stotožniť s

názorom obhajoby, že pre rozhodnutie vo veci bolo potrebné vykonať dokazovanie o protipovodňových
opatreniach, ktoré sa na inkriminovanom toku vykonávali, pre posúdenie, či tieto v danom prípade
boli z hľadiska zrejmého zabezpečenia proti povodniam vykonané v rozsahu, ako to požaduje zákon
a faktická ochrana osôb, majetku a vecí v tejto lokalite. Odvolací súd poukazuje na to, že o rozsahu
protipovodňových opatrení a s tým súvisiacich prác rozhoduje príslušný orgán, tak ako tomu bolo v

prejednávanom prípade a niet prečo pochybovať o správnosti rozsahu vykonávaných prác. Nepochybne
v danom prípade nebol povolený výrub stromov, ale len opilovanie stromov, vysekávanie a čistenie od
náletových drevín, odstraňovanie nečistôt. Rovnako odvolací súd nepovažoval za dôvodné námietky
obhajoby k znaleckému dokazovaniu k určeniu spoločenskej hodnoty a spôsobenej škody na vypílených
stromoch, ani k odbornej spôsobilosti osoby znalca Ing. N. K.. Znalec vo svojom znaleckom posudku

a tiež vo výpovedi na hlavnom pojednávaní podrobne uviedol, z akých podkladov vychádzal a na
základe čoho určil túto spoločenskú hodnotu stromov. Znalec je pritom zapísaný v zozname znalcov
Ministerstva spravodlivosti v Odbore lesníctvo, odvetvie odhad škôd lesných porastov a v Odbore
ochrana životného prostredia, odvetvie ochrana prírody a krajiny. Vzhľadom na uvedené nemal aniodvolací súd pochybnosti o odbornej spôsobilosti znalca vypracovať v prejednávanej veci znalecký
posudok. Preto okresný súd na základe vykonaného dokazovania správne ustálil skutkový stav, pričom
tiež správne konanie obžalovaného T. D. kvalifikoval ako zločin porušovania ochrany rastlín a živočíchov

podľa§305ods.1písm.c),ods.4písm.d),ods.5písm.b)Tr.zák.azločinkrádežepodľa§212ods.1,ods.4
písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení Zákona č. 313/2011 Z.z., pretože tento nepochybne
svojim konaním popísaným v skutkovej vete naplnil všetky zákonné znaky citovaných zločinov. Ani
odvolací súd nemal v tomto smere žiadnu pochybnosť, pričom s ďalším odôvodnením v tomto smere
odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Napokon odvolací súd preskúmajúc i výrok o treste uložený obžalovanému T. D. zistil, že pri určovaní
druhu a výmery trestu súd prvého stupňa správne prihliadal najmä na spôsob spáchania predmetného
trestného činu, okolnosti prípadu, jeho následok, mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti ako i osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Motívom
konania obžalovaného bola snaha získať finančné prostriedky. U obžalovaného zistil poľahčujúcu

okolnosť, že pred spáchaním trestnej činnosti viedol riadny život. Priťažovalo mu, že spáchal viac
trestných činov. V mieste bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe, riešený v priestupkovom
konaní nebol, hľadí sa na neho, akoby odsúdený nebol. Okresný súd po vyhodnotení všetkých
skutočností majúcich význam pre rozhodnutie o treste uložil i podľa názoru odvolacieho súdu
obžalovanému primeraný trest za použitia ustanovenia § 38 ods.2 Trestného zákona - úhrnný trest

odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní tri roky, ktorého výkon mu
súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v hornej hranici zákonného rozpätia
trestnej sadzby v trvaní štyri roky a súčasne mu v zmysle § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona
uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom
alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Odvolací

súd dospel k záveru, že takto uložený trest je trestom primeraným a bude ním splnený i jeho účel
tak z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie, pričom odvolanie prokurátora proti výroku o treste
nepovažoval za dôvodné.

Vo vzťahu k obžalovanému Ing. K. N. v súvislosti s oslobodzujúcim výrokom okresného súdu,

prokurátor v dôvodoch odvolania namietal, že okresný súd na hlavnom pojednávaní dňa 16.02.2015
nevypočul svedkov N. F. a S. R. zákonným spôsobom, keď v rozpore s § 264 ods. 1 Tr. por.
nepripustil, aby prokurátor odstránil rozpor v ich výpovediach na hlavnom pojednávaní s ich skoršími
výpoveďami v prípravnom konaní, čo v konečnom dôsledku malo za následok nesprávne skutkové
zistenia a nesprávne posúdenie vykonaných dôkazov. S týmto tvrdením prokurátora nemožno súhlasiť.

Zo záznamu o vykonaných výsluchoch svedkov R. a F. vyplýva, že títo vypovedali odlišne ako v
prípravnomkonaníasúdsasnažiltietorozporyodstrániť,pričomnazávervýsluchusvedkaR.prokurátor
uviedol, že nemá na svedka otázky a pri výsluchu svedka F. dokonca predseda senátu sám vyzýval
prokurátora na odstránenie rozporov v jeho výpovedi. Svedkovia odpovedali i na otázky prokurátora,
preto jeho tvrdenie o vykonaní týchto dôkazov nezákonným spôsobom nie je dôvodné. Odvolací súd

uvádza, že vo vzťahu k obžalovanému X.. K. N. sa taktiež okresný súd podrobne zaoberal dôkazmi,
tieto vyhodnotil tak jednotlivo ako aj v súhrne, svoje rozhodnutie riadne vysvetlil v jeho odôvodnení,
pričom na podklade vykonaného dokazovania zistil, že nebolo jednoznačne preukázané, že sa stal
skutok, z ktorého bol X.. N. obžalovaný. Čo sa týka hodnotenia vykonaných dôkazov, odvolací súd
uvádza, že ani odvolací súd nemôže súdu prvého stupňa nariaďovať, ako má hodnotiť jednotlivé dôkazy,

pokiaľ zásadným spôsobom neodporujú iným dôkazom a rovnako sa nemožno odvolaním domáhať
iného rozhodnutia len na podklade toho, že odvolateľ hodnotí niektorý dôkaz inak ako súd, ktorý tak
urobil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku. I podľa názoru odvolacieho súdu z
vykonaného dokazovania nebola jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností preukázaná skutočnosť,
že by obžalovaný X.. K. N. konal úmyselne tak, aby obžalovaný T. D. mohol uskutočniť nelegálny výrub

stromov. To, že si niektorí svedkovia mysleli, že keď tam videli pohybovať sa obžalovaného X.. K. N.
ako pracovníka z povodia Hornej Nitry, nemôže byť rozhodujúce pri posudzovaní, či obžalovaný vedel
o nelegálnom výrube stromov a už vôbec nemôže zakladať subjektívnu stránku konania obžalovaného,
že mal konať v úmysle vzbudiť dojem legálnosti ťažby. Napokon nebolo dokazovaním z veľkej časti
preukázané ani konanie obžalovaného, tak ako je popisované v skutkovej vete obžaloby. Pre uznanie

viny musí mať súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok, ktorý je predmetom trestného
stíhania sa skutočne stal a že tento spáchal obžalovaný. Súd môže oprieť výrok o vine i o nepriame
dôkazy, avšak len za predpokladu, že tvoria vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú uzavretú
sústavu nepriamych dôkazov vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, z ktorých možnovyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť iný. V danom prípade ani podľa názoru odvolacieho súdu
takýtozáverurobiťnemožno,pretovzmyslezásadyindubioproreo,okresnýsúdsprávneobžalovaného
v zmysle § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.

Napokon i výrok o náhrade škody, ktorým bola podľa § 288 ods.1 Tr. por. poškodená strana Obvodný
úrad životného prostredia Prievidza, Dlhá č. 3 s nárokom na náhradu škody odkázaná na občiansko-
súdne konanie, pretože škodu spôsobila spoločnosť ENZO s.r.o. a nie obžalovaný ako fyzická osoba,
voči ktorému si uplatnili škodu, je správny a v súlade so zákonom.

Odvolací súd záverom uvádza, že vyššie uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, na ktoré bolo
nutné poukázať vzhľadom na odvolacie námietky. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom
rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa, ktoré si odvolací súd v plnom rozsahu
osvojil a v podrobnostiach naň poukazuje.

Vzhľadom k vyššie uvedenému krajský súd odvolania obžalovaného T. a prokurátora nepovažoval za
dôvodné a podľa § 319 Tr. por. ich zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok prípustný nie je.