Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. marec 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/112/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215201765
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4215201765.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra
Pribulu a Mgr. Andrey Szombathovej Polákovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, proti žalovanej: T. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom T.
L. K. XXX, o zaplatenie 974,88 eura s príslušenstvom, o späťvzatí žaloby, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby žalobcu, rozsudok Okresného súdu Komárno
zo dňa 01.10.2015 č. k. 13C/100/2015-29 v časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby zmluvnej pokuty a
úroku z omeškania, výroku o náhrade trov konania a výroku o určení neplatnosti zmluvnej podmienky z
dôvodu jej neprijateľnosti z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 01. 10. 2015, č. k. 13C/100/2015-29 uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 136,98 eura s 2,525 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 136,98
euraod26.08.2015dozaplatenia,tovšetkodo3dníodprávoplatnostitohtorozsudku.Súdnávrhvčasti
prevyšujúcej sumu 136,98 eura ako aj v časti zmluvnej pokuty a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania

zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal a ďalším výrokom určil, že zmluvná podmienka
uvedená v bode 14.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti žalobcu v znení:
"V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru alebo jej časti
je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065%
dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725 % p. a.)." je z dôvodu neprijateľnosti neplatná.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 11. 02.
2015 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie sumy 974,88 eura so zmluvnou pokutou vo výške
0,065 % denne a úrokom z omeškania vo výške 2,525% ročne zo sumy 60,93 eura od 16. 11. 2011
do 05. 12. 2011, zo sumy 60,93 eura od 16. 12. 2011 do 09. 02. 2012, zo sumy 60,93 eura od
16. 06. 2012 do 23. 07. 2012, zo sumy 60,93 eura od 16. 07. 2012 do zaplatenia, zo sumy 60,93
eura od 16. 08. 2012 do zaplatenia, zo sumy 60,93 eura od 16. 09. 2012 do zaplatenia, zo sumy 60,93

eura od 16. 10. 2012 do zaplatenia, zo sumy 731,16 eura od 22. 10. 2012 do zaplatenia tak, že tento
úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 99,- eur a odo dňa nasledujúceho
po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 990,-
eur len 8,75% úrok z omeškania ročne zo sumy 974,88 eura do zaplatenia a súčasne sa domáhal
náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovanej na základe Zmluvy o revolvingovom úvere
č. 8400031040 zo 28.12.2010 poskytol úver vo výške 990,- eur, ktorý mal byť splatený 30 mesačnými

splátkami po 60,93 eura v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Na základe žiadosti žalovanej
sa s ňou žalobca dohodol na odklade splátok č. 12, 13, 14, ktoré sa žalovaná zaviazala splatiť akosplátky č. 31, 32, 33. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila, dostala sa
do omeškania s úhradou 10. splátky a zaplatila len sumu 853,02 eura. Keďže žalovaná bola v omeškaní
o viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil nárok podľa § 565 OZ, t. j. okamžitú splatnosť úveru. Žalovaná

mala uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 974,88 eur, avšak túto sumu neuhradila ani len
čiastočne.

3. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že z tlačiva Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8400031040, ktoré žalovaná podpísala dňa

16. 12. 2010, vyplýva, že podľa 5. časti tlačiva, označenej ako údaje o požadovanom revolvingovom
úvere v EUR, mala žalovaná žiadať o poskytnutie úveru s tým, že jej mala byť poskytnutá čiastka úveru
(úverového limitu) vo výške 990,- so splatnosťou 30/15 a mesačnou splátkou (vrátane úroku) 60,93 eura.
Údaj o celkovej sume, ktorú musí dlžník uhradiť (t. j. úver a úroky) bol označený sumou 1 827,90 eura pri
texte predpokladaná RPMN za úver je uvedený údaj 70 %, ktorý je uvedený aj ako ročná úroková sadzba
úveru. Priemerná RPMN za úver je označená údajom 44,57 %. Ako poskytnutá čiastka revolvingu je

uvedená suma 493,53 eura a údaj o celkovej sume, ktorú musí dlžník pri revolvingu uhradiť (t.j. revolving
a úroky) bol označený sumou 1 096,74 eura. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu je
označená údajom 59,41 % a ročná úroková sadzba revolvingu je označená údajom 68,10 %. Podľa 6.
časti uvedeného tlačiva, podpísaného žalobcom dňa 28. 12. 2010, označenej ako údaje o schválenom
revolvingovom úvere, a vyplnenej iným typom písma ako 5. časť tlačiva. Na rube uvedeného tlačiva

je pod bodom 8, resp. 8.1 uvedená predtlač Dohody o poskytnutí služby, v ktorej je riešená možnosť
odkladu splátok úveru za odplatu vo výške 167,31 eura, resp. možnosť odkladu splátok revolvingu za
odplatu vo výške 91,26 eura v prípade, ak bude dlžníkovi poskytnutý revolving. Náležitosti žiadosti
dlžníka o odklad splátok sú upravené v bode 8.2 tlačiva. Pod predtlačou Dohody o poskytnutí služby je
podpis žalovanej ako dlžníka zo 16. 12. 2010 a podpis žalobcu z 28. 12. 2010, pričom uvedené dátumy

sú súčasne dátumami podpisov zmluvných strán na tlačive Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/
Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Podľa karty klienta, žalovaná za obdobie od 17. 01.
2011 do 24. 07. 2012 uhradila 14 krát sumu po 60,93 eura. Žalobca v prípise z 27. 09. 2012 oznamoval
žalovanej, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 18, 19, 20, teda je v omeškaní s úhradou sumy vo výške
182,79 eura s tým, že omeškanie na najstaršej splatnej splátke je 74 dní a v prípade, že sa žalovaná

dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek z uvedených splátok o viac ako 3 mesiace a uplynie 15
dní od doručenia oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými
až v budúcnosti.

4. Súd prvej inštancie posúdil predmetnú úverovú zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovanou ako

zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V danom prípade písomné vyhotovenie úverovej zmluvy podpísanej
žalovanou dňa 16. 12. 2010 neobsahuje, na rozdiel od údaju o výške a počte splátok, údaj o konečnej
splatnosti úveru v tom tvare, v akom ho predpokladá citovaný zákon. Nepochybne údaj splatnosť úveru
(počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci) 30/15 nie je údajom o konečnej splatnosti žalovanou čerpaného
úveru, najmä keď nie je zrejmé, kedy začína plynúť splatnosť uvedených 30 splátok. Pre absenciu

podstatnej náležitosti predmetnej úverovej zmluvy je úver čerpaný žalovanou s poukazom na § 11 ods.
1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2010 bezúročný a bez poplatkov,
najmä keď oznámenie žalobcu o schválení úveru z 28. 12. 2010, ktoré síce obsahuje aj dátum splatnosti
prvej splátky a dátum splatnosti poslednej splátky, je len jednostranným právnym úkonom žalobcu - bez
akceptácie žalovanou, preto nespĺňa náležitosti zmluvy, ktorá je dvojstranným právnym úkonom.

5. Z vykonaného dokazovania súd nemal za preukázanú existenciu dvoch platných vzájomných a
obsahovo zhodných prejavov vôle účastníkov konania ako zmluvných strán v časti údaju o RPMN, keď
podľa bodu 5 tlačiva Žiadosti mala byť predpokladaná RPMN za úver vo výške 70 % a po poskytnutí
revolvingu vo výške 59,41 %, avšak podľa žalobcu (bod 6. zmluvy) bola RPMN za úver vo výške 66,02

% a po poskytnutí revolvingu vo výške 53,78 %. Z uvedeného je zrejmé, že účastníci konania ako
zmluvné strany sa nedohodli ani na výške RPMN a aj z uvedeného dôvodu, pre absenciu podstatného
údaju zmluvy o spotrebiteľskom úvere je úverová zmluva uzavretá zmluvnými stranami dňa 28. 12. 2010
bezúročná a bez poplatkov. Ďalej mal súd za preukázané, že žalovaná na bezúročný a bezpoplatkový
úver čerpaný vo výške 990,- eur na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX žalobcovi uhradila sumu 853,02

eura. Potom dlh žalovanej na bezúročnom a bezpoplatkovom úvere predstavuje sumu 136,98 eura (990
- 853,02). S poukazom na uvedené, súd návrh žalobcu v časti prevyšujúcej sumu 136,98 eura zamietol
ako nedôvodný.6. Súd ako predbežnú otázku riešil platnosť dojednania o povinnosti žalovanej zaplatiť zmluvnú pokutu
v bode 14.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti žalobcu. V prípade
porušenia povinnosti žalovanej splácať jej poskytnutý úver riadne a včas, zmluvnú pokutu vo výške

0,065 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku
podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ a § 53 ods. 4 písm. k/ OZ. V danom prípade vo vopred pripravenom
texte žalobcu aj absentuje vôľa žalovanej dohodnúť sa na jej povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu v
prípade omeškania s úhradou, teda urobiť takýto právny úkon (písomná dohoda zmluvných strán o
zmluvnej pokute). Žalobca v konaní ani nepreukázal, že by zmluvná podmienka o povinnosti klienta

(žalovanej) bola v danom prípade individuálne dohodnutá so žalovanou, najmä keď táto je uvedená vo
vopred žalobcom pripravenom formulári tlačiva Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere,
bez možnosti žalovanej túto podmienku ovplyvniť, najmä keď uvedené „dojednania“ sú na osobitnom
formulári, bez podpisu zmluvných strán. S poukazom na § 53 ods. 3 OZ je aj v tejto spotrebiteľskej
veci daná zákonná domnienka, že zmluvné dojednania dohodnuté medzi žalobcom ako dodávateľom
a žalovanou ako spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané, pokiaľ dodávateľ nepreukáže

opak. Žalobca v danom prípade opak nepreukázal. Z činnosti súdu je známe, že žalobca podmienku,
na základe ktorej je spotrebiteľ povinný zaplatiť zmluvnú pokutu používa vo všetkých „dojednaniach“ k
zmluvám o úvere uzavretými so spotrebiteľmi. Tento výklad obsahu spotrebiteľskej zmluvy je v súlade
s § 54 ods. 2 OZ, keďže je priaznivejší pre spotrebiteľa, najmä, keď podľa § 54 ods. 1 OZ si spotrebiteľ
nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd v súlade s § 153 ods. 3, 4 OSP vo výroku rozsudku určil,

ktorú zmluvnú podmienku považuje za neprijateľnú.

7. Žalobca si uplatnil aj nárok na úrok z omeškania. Žalobca na právo podľa § 565 OZ, teda predčasné
zosplatnenie úveru pre omeškanie s úhradou splátok, upozorňoval žalovanú v prípise z 27. 09. 2012,
pričom súdu nepreukázal dátum doručenia uvedeného prípisu žalovanej. Keďže v zmluve nebolo ani

riešené, kedy je splatná prvá, resp. posledná splátka, súd vychádzajúc zo skutočnosti, že súdna zásielka
obsahujúca návrh s prílohami bola žalovanej doručená dňa 24. 08. 2015, mal za to, že žalovaná sa
dostala do omeškania s úhradou dlhu dňom 26. 08. 2015, najmä keď žalovaná dňa 25. 08. 2015 úhradu
nerealizovala. Nasledujúcom dňom sa žalovaná dostala do omeškania a žalobcovi s poukazom na na §
517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vznikol nárok na úrok z omeškania o 8

percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej
úrokovej sadzby ECB k 26. 08. 2015 bola 0,05 %, a tak súd s poukazom na § 153 ods. 2 OSP priznal
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 2,525 % ročne, ale len zo sumy prísudku uvedeného vo výroku
tohto rozsudku. Súd žalobu žalobcu aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol.

8. Žalobca bol v konaní len čiastočne úspešný, pričom neúspech žalobcu v časti istiny, zmluvnej pokuty
a úroku z omeškania (14,05 %) je úspechom žalovanej, ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. Preto
súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že procesne úspešnejšej žalovanej
súd náhradu trov konania nepriznal. Záverom uviedol, že lehotu na plnenie súd žalovanej určil v súlade
s § 160 ods. 1 OSP.

9. Proti tomuto rozsudku v časti výroku zamietnutia žaloby, náhrady trov konania a výroku o neprijateľnej
podmienke v zákonnej lehote odvolanie, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Namietal, že
súd nesprávne dospel k záveru, že revolvingový úver je bezúročný a bez poplatkov, keď uviedol, že

zmluva neobsahuje údaj o výške a počte splátok. Zmluva taktiež obsahuje aj údaj o konečnej splatnosti
úveru. Zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá na dobu neurčitú a s možnosťou poskytovania
revolvingu, čo znamená, že konečná s platnosť úveru sa môže vždy určiť len vo vzťahu ku konkrétnemu
úveru ako v poradí ďalšiemu úveru. Poukázal na čl. 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní. Ďalej nesúhlasil
ani s tvrdením súdu, že nebola dohodnutá medzi účastníkmi zmluvy RPMN. Zdôraznil, že zákonná

požiadavka o spôsobe určenia RPMN vylučuje zákonnosť a správnosť záverov súdu ohľadom RPMN a
jej dojednávania, pretože zákon nepredpokladá, že by malo ísť o dohodu zmluvných strán. Do pozornosti
odvolacieho súdu dal bod 6 zmluvných dojednaní. Taktiež dodal, že pri podaní žiadosti o úver údaj o
dátume vyplatenia úveru nie je známy. Ten sa stane známym až pri schválení úveru a z tohto dôvodu sa
údaj O RPMN môže odchyľovať. Nejde však o zmenu návrhu. Poznamenal, že vzhľadom k uvedenému

nemožno stotožňovať predpokladanú hodnotu RPMN a RPMN schváleného úveru.

10. Pokiaľ ide o výrok o určení neprijateľnej podmienky, súd poukázal na to, že dojednanie o zmluvnej
pokute má byť neplatné pre nedostatok písomnej formy, že žalovaná nemala možnosť zmeniť vopredurčené podmienky v podobe zmluvných dojednaní a že ide o neprijateľnú podmienku podľa § 53
ods. 4 písm. k/ OZ. v tomto smere nesúhlasil so závermi súdu a poukázal na ich rozpornosť. Ak súd
dospel k záveru o nedostatku písomnej formy dojednania, potom táto skutočnosť už ďalej neumožňuje

posudzovať nejaké ustanovenia ako neprijateľnú podmienku. považoval za v rozopre so zákonom,
ak súd spája značnú nerovnováhu s tým, že určité ustanovenie je predformulované bez možnosti ho
ovplyvniť. O neprijateľnú podmienku v zmysle uvedeného ustanovenia môže ísť vtedy, keď nebola
dohodnutá individuálne a keď spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.

11.Zmluvnápokutadohodnutávčl.14,bod14.1zmluvnýchdojednanínespôsobujehrubúnerovnováhu.
Záver, že zmluvná pokuta vo výške 0,065 % denne má predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku
považoval za nepreskúmateľný, pretože žiadne skutkové a právne zdôvodnenie hrubej nerovnováhy
súd neuviedol. Súd neuviedol v čom má spočívať neprijateľnosť zmluvnej pokuty. Poukázal na § 53b
ods. 1 OZ, § 3a ods. 1, 2 a 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Ďalej uviedol, že zmluva o revolvingovom

úvere bola uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 28. 12. 2010. V tom čase úroková sadzba úroku
z omeškania bola 9 % ročne. Maximálna výška všetkých sankcii teda mohla predstavovať 27 % p. a.
dojednaná zmluvná pokuta nedosahuje ani uvedenú čiastku, teda je právnym poriadkom aprobovaná.
Záverom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania celkovo vo výške 71,81 eura.

12. Okresný súd Komárno doručil právnemu zástupcovi žalobcu napadnutý rozsudok dňa 11. 11. 2015
a žalovanej dňa 06. 11. 2015. Súd prvej inštancie zaslal za spisom odvolaciemu súdu podanie žalobcu
zo dňa 15. 07. 2016, Okresnému súdu Komárno doručené dňa 08. 08. 2016 späťvzatie žaloby v celom
rozsahu.

13. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že v predmetnej veci je daný dôvod pre postup podľa
§ 370 CSP, v dôsledku čoho odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby.

14. Odvolací súd vyzval žalovanú výzvou zo dňa 17. 02. 2017, aby sa v lehote 5 dní od doručenia výzvy

vyjadrila, či súhlasí so späťvzatím žaloby a zároveň jej doručil aj rovnopis späťvzatia žaloby. Žalovaná
si zásielku neprevzala v odbernej lehote, preto sa dňa 17. 03. 2017 vrátila na súd. Týmto dňom súd
považoval zásielku za doručenú.

15. Ďalej odvolací súd konštatuje, že žalobca v úvode svojho odvolania uviedol, že odvolanie podáva

proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 01. 10. 2015, č. k. 13C/100/2015-29, a to v časti
výroku zamietnutia žaloby, náhrady trov konania a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, avšak
v závere odvolania uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie napáda odvolaním v celom rozsahu.
V tomto smere má odvolací súd jednoznačne za preukázané, že žalobca podáva odvolanie v časti
výrokov o zamietnutí žaloby, náhrady trov konania a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, pretože

prvým výrokom súd vyhovel jeho žalobe a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 136,98 eura s
2,525 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 136,98 eura od 26. 08. 2015 do zaplatenia, a to všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi
uvedenú sumu nemohol žalobca podať odvolanie, pretože mu súd svojim rozhodnutím vyhovel, v
dôsledku čoho neboli porušené jeho subjektívne práva, čo by odôvodňovalo podať v tejto časti odvolanie

žalobcom. Vychádzajúc z uvedeného teda rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 01. 10. 2015, č. k.
13C/100/2015-29 nadobudol v časti uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť vyššie uvedenú sumu s
príslušenstvom právoplatnosť, v dôsledku čoho odvolací súd nemohol rozhodovať nielenže o vybavení
odvolaniavtejtočasti,aleaninemoholvtejtočastipripustiťspäťvzatiežalobyarozsudokzrušiťakonanie
v tejto časti zastaviť.

16. Poukazujúc na uvedené odvolací súd nerozhodoval o odvolaní ani vo zvyšnej časti, keďže žalobca
doručil súdu prvej inštancie späťvzatie žaloby, pričom tento dispozitívny úkon účastníka konania má
prednosť pred rozhodnutím o podanom odvolaní. Odvolací súd sa teda zaoberal splnením podmienok
pre rozhodnutie o pripustení späťvzatia žaloby žalobcom v časti, v ktorej rozsudok súdu prvej inštancie

nenadobudol právoplatnosť.

17. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.18. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie

zastaví.

19. Podľa § 370 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich
odsekov primerane.

20. Odvolací súd v danej veci poznamenáva, že žalobca môže vziať počas konania žalobu späť.
Žalobca tak môže urobiť aj po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale len dovtedy, kým rozhodnutie súdu
prvej inštancie nenadobudne právoplatnosť. O pripustení späťvzatia žaloby v tomto prípade rozhoduje
odvolacísúd.Odvolacísúdrozhodnebuďopripusteníspäťvzatiažaloby,aleboonepripusteníspäťvzatia
žaloby. Späťvzatie žaloby žalobcom odvolací súd nepripustí v tom prípade, ak s tým protistrana z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Za tým účelom si súd musí vyžiadať vyjadrenie protistrany. Nesúhlas

protistrany musí byť odôvodnený vážnymi dôvodmi tak, ako pri späťvzatí návrhu v konaní pred súdom
prvej inštancie. Ak odvolací súd späťvzatie žaloby pripustí, zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a
konanie zastaví. Ak žalobca vezme žalobu späť len v časti, uvedené platí primerane.

21. V predmetnej veci bola žaloba žalobcom vzatá späť v celom rozsahu v čase, keď už súd

prvej inštancie rozsudkom rozhodol o žalobe žalobcu, avšak jeho rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo
právoplatnosť. Tým bol daný dôvod pre postup v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia,
keďže žalobca zobral svoju žalobu účinne späť (v tej časti, v ktorej rozsudok súdu prvej inštancie
nenadobudol právoplatnosť), t. j. spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o jeho vôli. Žalovaná sa k
späťvzatiu žaloby žalobcom v súdom určenej lehote nevyjadrila (súdnu zásielku si v odbernej lehote

neprevzala), avšak odvolací súd konštatuje, že výslovný súhlas protistrany so späťvzatím žaloby je
nevyhnutný len v prípade, ak je medzi sporovými stranami určitý spôsob vyporiadania vzťahu vyplývajúci
z osobitného právneho predpisu. Vzhľadom k tomu, že v danej veci nevyplýva, že by medzi stranami
bol určitý spôsob vyporiadania vzťahu vyplývajúci z osobitného predpisu, odvolací súd dospel k záveru,
že je daný dôvod na pripustenie späťvzatia žaloby žalobcom, v dôsledku čoho následne zrušil rozsudok

vydaný Okresným súdom Komárno zo dňa 01. 10. 2015, č. k. 13C/100/2015-29 v časti výroku o
zamietnutí zvyšku žaloby zmluvnej pokuty a úroku z omeškania, výroku o náhrade trov konania a výroku
o určení neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti a konanie zastavil. Späťvzatie
žaloby žalobcom v danom prípade subsumovalo aj rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní
žalobcu, o ktorom odvolaní už odvolací súd vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby a jeho pripustenie

už nemusel rozhodovať, nakoľko došlo k zastaveniu konania v tej časti, v ktorej bolo podané odvolanie
a pripustené čiastočné späťvzatie žaloby.

22. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).