Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/352/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214222315
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214222315.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa rozhodcovského konania: Pohotovosť, s.r.o. so

sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35807598, odporkyni rozhodcovského konania: G. D., A.. L.,
U.. X.X.XXXX, F. R. T. Č.. XX, D., v konaní zastúpená JUDr. Marianou Zavackou, advokátkou so
sídlom Nádvorie Európy č. 32/3, Komárno o návrhu odporkyne rozhodcovského konania /žalobkyne/ na
zrušenie rozhodcovského rozsudku, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Súd r u š í rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35922761, sp. zn. SR 15028/14 zo
dňa 12.11.2014 ustanoveným rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom.

Navrhovateľ z rozhodcovského konania je povinný zaplatiť odporkyni z rozhodcovského konania
náhradu trov konania do rúk jej právnej zástupkyne JUDr. Mariany Zavackej v sume 250,30 Eur do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ z rozhodcovského konania je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Komárno súdny
poplatok za návrh vo výške 331,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa z rozhodcovského konania sa žalobou došlou súdu dňa 11.12.2014 domáhala zrušenia

rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so
sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava č. SR 15028/14 zo dňa 12.11.2014. V žalobe uviedla, že dňa
22.3.2013 uzatvorila so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe
ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 300,- Eur s mesačnými splátkami po 49,- Eur
a dobou splatnosti 12 mesiacov. Nakoľko od októbra 2013 je na materskej dovolenke, úver nevedela
splácať. Stal sa celý dlh splatný a veriteľ ju vyzval na jeho splatenie. Keďže tento dlh neuhradila
veriteľ podal žalobu rozhodcovskému súdu, ktorý rozsudkom zo dňa 12.11.2014 uložil jej povinnosť

uhradiť istinu 300,- Eur spolu s úrokom, poplatkami, zmluvnou pokutou a trovami konania v mesačných
splátkach 120,- Eur. Je toho názoru, že celková suma, na ktorú bola zaviazaná, je neprimeraná, nie je v
súlade s dobrými mravmi. Pri uzatvorení úverovej zmluvy podpísala vopred pripravené tlačivo úverovej
zmluvy, ktorej obsah nemala možnosť ovplyvniť a preto dojednanie o rozhodcovskej doložke je neplatné,
považuje ju za neprijateľnú podmienku.

Súd podľa § 101 ods.2 O.s.p. konal v neprítomnosti riadne predvolaných účastníkov rozhodcovského

konania.

Navrhovateľ z rozhodcovského konania dňa 18.9.2015 doručil súdu rozsiahle vyjadrenie, v ktorom
navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť. Zastával názor, že súd by sa v konaní o zrušenierozhodcovského rozsudku nemal zaoberať argumentmi žalobcu, ktoré sa obmedzujú na jeho snahu
preskúmať vec z hmotnoprávenej stránky. Takéto preskúmanie veci je vzhľadom na právnu úpravu
vylúčené. Účelom takéhoto konania je umožniť ešte v inom konaní ako v konaní o výkon rozhodnutia

súdne preskúmanie toho, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci
rozhodcom a či bola dodržaná zákonnosť. Ak by mal totiž súd v rámci konania o zrušenie rozsudku
rozhodcovského súdu preskúmať aj jeho správnosť, právna úprava rozhodcovského konania by stratila
zmysel.Vtejtosúvislostipoukázalna nálezÚstavnéhosúduSRsp.zn.III.US335/2010.Ďalejzdôraznil,
že takúto žalobu možno v zmysle Zákona č. 244/2002 podať, len ak sú splnené podmienky podľa § 40

a § 41 Zákona o rozhodcovskom konaní. Na to, aby žaloba vyvolal zmýšľané následky, musí dôjsť ku
kumulatívnemusplneniuobochzákonomstanovenýchpožiadaviek.Vprípade,žeabsentuječolenjedna
z nich, účinok zamýšľaný žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku nenastanie. Podľa úverovej
zmluvy mali možnosť riešiť spor buď rozhodcovským súdom, alebo príslušným súdom SR. Odporkyňa
rozhodcovského konania uzavretím rozhodcovskej zmluvy sa nevzdala práva na súdnu ochranu
poskytnutú všeobecnými súdmi SR a rozhodcovská zmluva v sebe obsahuje alternatívu. Zastáva

názor, že rozhodcovská zmluva má všetky náležitosti vyžadované zákonom a preto je platná. Podľa
ustanovenia § 53 ods.4 písm. r) Občianskeho zákonníka je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej
zmluve dojednanie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej zmluvy od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, sú teda zakázané iba výlučné rozhodcovské
doložky. Rozhodcovská doložka dohodnutá účastníkmi však nie je výlučná. Podľa slovenského práva

prejednanie spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní nie je zakázané. Takýto záver vyplýva
aj zo znenia aktuálne účinnej Smernice č. 2008/48/ES o spotrebiteľskom úvere. Uzavretie zmluvy o
úvere nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská zmluva ako dokument na
samostatnom liste papiera môže, ale rovnako nemusí byť uzavretá spolu so zmluvou o úvere. Preto v
prípade, že žiadateľ o úver uzavrie rozhodcovskú zmluvu, pri vzniku sporu zo zmluvy o úvere má každá

strana možnosť voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním. Z uvedeného vyplýva, že v prípade
rozhodcovskej zmluvy sa jedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.

K označeniu účastníkov konania v predmetnej právnej veci ako navrhovateľ rozhodcovského konania
odporkyňa rozhodcovského konania súd poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo 156/2011 z

11.12.2013 v ktorom súd konštatoval, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku vo svojej podstate
plní funkciu mimoriadneho opravného prostriedku proti právoplatnému rozhodcovskému rozsudku. S
poukazom na uvedené ako aj na to, že ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm.
a/ a c/ zákona, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom
vo vzájomnej žalobe javí sa byť opodstatneným, aby sa pri označovaní postavenia účastníkov v

konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku nemodifikovalo (nemenilo) procesné postavenie
účastníkov, ktoré mali v právoplatne skončenom rozhodcovskom konaní avšak s uvedením, kto
z nich podal žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd pokračuje v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku s tými účastníkmi, ktorí boli (takto) ako účastníci označení v rozhodcovskom
konaní. Okruh účastníkov konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je preto totožný s okruhom

účastníkov rozhodcovského konania, napriek tomu, že žalovaná z rozhodcovského konania vo svojom
žalobnom návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku a odklad jeho vykonateľnosti označila za
žalobcu seba a za žalovaného označila žalobcu z konania pred rozhodcovským súdom. S poukazom
na uvedené súd zachoval procesné označenie účastníkov z rozhodcovského konania aj napriek tomu,
že odporca z rozhodcovského konania označil za žalobcu seba.

Súd vykonal vo veci dokazovanie rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 15028/2014 zo
dňa 12.11.2014, návrhom na začatie rozhodcovského konania z 21.10.2014, dôkazom o doručení
rozhodcovského rozsudku odporkyni rozhodcovského konania, Zmluvou o úvere uzavretej účastníkmi

konania dňa 22.3.2013 č. XXXXXXXXXX, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, prehľadom
práv, povinností a záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere, t.j. kompletným spisovým materiálom
rozhodcovského súdu. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Na základe návrhu odporkyne rozhodcovského konania účastníci konania uzatvorili dňa 22.3.2013

Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru odporkyni rozhodcovského
konania v sume 300,- Eur. V ten istý deň uzavreli aj Rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. Zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní pre riešenie sporov vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Dlžníčka
sa v úverovej zmluve zaviazala zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o 288,- Eur, t.j. spolu 588,- Eur stým, že celkový poplatok dlžníka spojený s úverom je tvorený súčtom úroku vo výške 39,15% ročne z
poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 117,45 Eur a administratívnych nákladov vo výške 170,55 Eur.
Termín splatnosti úveru bol 30.3.2014, výška ročnej percentuálnej miery nákladov činila 96%. Náležitosti

úveru požadované ustanovením § 9 ods.2 písm. k (výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia) a písm. y (priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere) zmluva neobsahuje. V návrhu na začatie rozhodcovského konania

doručeného Stálemu rozhodcovskému súdu, Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave dňa
21.10.2014veriteľsiuplatnilvočidlžníčke:nesplatenúistinuvovýške300,-Eur,úrokvovýške39,15%zo
sumy 300,- Eur od 23.3.2013 do zaplatenia, nesplatený poplatok vo výške 170,55 Eur, úrok z omeškania
vo výške 5% zo sumy 300,- Eur od 21.3.2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 312,- Eur, náklady
spojené s uplatnením pohľadávky pozostávajúce z trov mediačného konania vo výške 170,13 Eur a
trovy rozhodcovského konania 271,33 Eur. Rozhodcovský súd konal bez nariadenia pojednávania a

rozsudkom rozhodcu JUDr. Miroslava Ráca zo dňa 12.11.2014 vo veci vedenej pod sp. zn. SR 15028/14
návrhu v celom rozsahu vyhovel. Dlžníčke bolo uložené právne nároky veriteľa spolu s trovami konania
splatiť v mesačných splátkach 120,- Eur. Rozsudok bol odporkyni rozhodcovského konania doručený
27.10.2014, opravný prostriedok proti nemu nepodala, preto rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
15.12.2014 a vykonateľnosť 18.12.2014.

Vzhľadom na obsah Zmluvy o úvere uzavretej účastníkmi konania súd túto zmluvu posúdil ako
spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko bola uzavretá medzi fyzickou osobou, ktorá nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a právnickou osobou, ktorá má v predmete
podnikania okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Pre uvedené na právny vzťah

účastníkov aplikoval ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úverov č. 129/2010 v znení neskorších
predpisov a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka .

Podľa§40ods.1Zákonač.244/2002Z.z. účastníkrozhodcovskéhokonaniasamôžežaloboupodanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 citovaného zákona ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom

súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na
návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 17a Zákona o rozhodcovskom konaní na porušenie ustanovení tohto zákona, od ktorých je
možné odchýliť sa dohodou, alebo ustanovení dohody účastníkov rozhodcovského konania sa prihliada

len vtedy, ak ich účastník v konaní namietal v ustanovenej alebo dohodnutej lehote; ak lehota nie je
určená, bez zbytočného odkladu po tom, ako sa o porušení dozvedel.Podľa § 41 ods. 1 citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o

opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 4 ods.1,2 Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky v zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,

inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 43 ods. 1 citovaného zákona ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a)

aq c) pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej
žalobe.

Od 1.1.2015 bol prijatý Zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 73 ods. 1, 3 stanovil, že ak nie je upravené inak, ustanovenia

tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých
predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. 1. 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v
rozhodcovskom konaní pred 1. 1. 2015, zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.
januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Z uvedeného vyplýva, že konania
o zrušenie rozhodcovského rozsudku neskončené do 31.12.2014 sa nedokončia podľa Zákona č.

244/2002 Z. z., ale sa dokončia podľa nového špeciálneho Zákona č. 335/2015 Z. z., a iba rozhodcovskú
zmluvu bude súd posudzovať podľa predpisov účinných v čase je uzavretia.

Podľa § 788 ods.1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie uvedená a fyzická alebo

právnická osoba, ktorá s poistiteľom platnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 45 ods.1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď
jej dôjde.

Podľa § 47 ods.1 citovaného zákonníka ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie
príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 citovaného zákona ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné
Podľa § 52 ods. 3,4 citovaného zákona dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická

osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej
Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.2 citovaného zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich

obsah.

Podľa§53ods.3citovanéhozákonníkaakdodávateľnepreukážeopak,zmluvnéustanoveniadohodnuté
medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Podľa § 53 ods.4 písm. r) citovaného zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v

rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

Podľa dôvodovej správy k tomto zákonnému ustanoveniu spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie
iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a
zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná

za neprijateľnú.

Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zmluvná

podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode
spotrebiteľa.

Podľa čl. 6 ods. Smernice Rady 93/2013/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok.

Podľa § 243d ods.1,2 Exekučného poriadku ( Zákona č. 233/1995 Z. z.) v znení účinnom od 1.1.2015
exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní,
ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead) vydaného pred
1. januárom 2015 možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu
na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie;

rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Na exekučné
konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného
predpisu, 4ead), a ktoré neboli ukončené k 1. Januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31.decembra
2014.

Predmetný rozhodcovský rozsudok bol doručený odporkyni rozhodcovského konania dňa 20.11.2014.
Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná na súde dňa 11.12.2014, teda v lehote 30
dní v súlade s ustanovením § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.

Podľa bodu 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len VP), veriteľ, dlžník a ručiteľ
prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského
vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky. Zmluvné strany sa dohodli, že pred rozhodnutím
sporu v konaní pred rozhodcovským súdom môže ktorákoľvek zmluvná strana využiť mediáciu, pri
ktorej zmluvné strany pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského

vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky vrátane sporu o ich splatnosť, výklad alebo zrušenie.

Z článku I. Rozhodcovskej zmluvy uzavretej účastníkmi konania rozhodcovským súdom sa na účely tejto
zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom
Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35922761.

Podľa článku II. bod 1. Rozhodcovskej zmluvy všetky spory ktoré vznikajú zo Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 22.3.2013 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj
spory,ktorévznikajúzdohodyovyplnenízmeniekzabezpečujúcejuvedenúúverovúzmluvuauplatneniapráv z takto vyplnenej zmenky vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené : a)
pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na stálom rozhodcovskom
súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na

súde. Zmluvné strany v bode 2 článku II. rozhodcovskej zmluvy sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo
zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov
uvedených v bode I. tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde

bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s
vnútornýmipredpismiStálehorozhodcovskéhosúduzaloženáprávomocStálehorozhodcovskéhosúdu.
Z bodu 3 tohto článku vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má
právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy.
Odstúpenie od zmluvy musí byť v písomnej forme doručené v uvedenej lehote druhej zmluvnej strane.

V článku III. Rozhodcovskej zmluvy je obsiahnuté poučenie o rozhodcovskom konaní: Rozhodcovské
konanie je podobné konaniu na všeobecnom súde, Stály rozhodcovský súd je obdoba všeobecného
súdu a rozhodca je obdoba sudcu všeobecného súdu. Rozhodcovské konanie začína vždy na
návrh jednej zo strán rozhodcovskej zmluvy Rozhodcu (osoba s právnickým vzdelaním) menuje
stály rozhodcovský súd, a to zo zoznamu rozhodcov vedeného stálym rozhodcovským súdom. V

rozhodcovskom konaní sa riešia spory pred Stálym rozhodcovským súdom a jeho výsledkom je
rozhodnutie (rozhodcovský rozsudok / uznesenie) záväzné pre účastníkov rozhodcovského konania.
Takéto rozhodnutie má rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a je možné
na základe jeho viesť exekúciu. V rozhodcovskom konaní sa postupuje najmä podľa rokovacieho
poriadku stáleho rozhodcovského súdu, zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a zákona

č. 99/1963 Zb. občianskeho súdneho poriadku, pričom sa dbá na ochranu práv a právom chránených
záujmov účastníkov rozhodcovského konania. Za týmto účelom je vhodné, aby účastníci
rozhodcovského konania poskytovali v čo najväčšej miere súčinnosť stálemu rozhodcovskému súdu
( napr. preberali poštové zásielky doručované zo strany stáleho rozhodcovského súdu). Rozhodcovské
konanie je písomné, nekonajú sa pojednávania za prítomnosti účastníkov rozhodcovského konania

a účastníci rozhodcovského konania predkladajú svoje vyjadrenia v písomnej forme, čo minimalizuje
náklady účastníkov rozhodcovského konania. Voči rozhodnutiu stáleho rozhodcovského súdu je možné
v stanovenej lehote podať žiadosť o jeho preskúmanie na stály rozhodcovský súd alebo v stanovenej
lehote podať žalobu o jeho preskúmanie na príslušný všeobecný súd. Informácie o procesnom postupe
(štatút a rokovací poriadok) pred stálym rozhodcovským súdom sú voľne dostupné v Obchodnom

vestníku alebo na internetom sídle www.sud.sk .

Z bodu 2. článku IV. Rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že táto zmluva sa môže meniť alebo zrušiť výlučne
písomnou dohodou zmluvných strán vyhotovenou vo forme dodatku k tejto zmluve s úradne overenými
podpismi zmluvných strán.

Zásadnou právnou otázkou v prejednávanej veci je otázka, či rozhodcovská doložka obsiahnutá v
bode 13.VP, na základe ktorej bola uzatvorená Rozhodcovská zmluva a na základe ktorých v danom
prípade konal a rozhodol rozhodcovský súd, je platná, event. neplatná. Podľa názoru súdu nie je
možné za individuálne dojednanú zmluvnú podmienku považovať rozhodcovskú doložku obsiahnutú v

bode 13. VP na formulári vopred pripravenom veriteľom bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah.
Je nepochybné, že zmluvná podmienka o rozhodcovskej doložke nebola individuálne dojednaná a
spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Bola
totiž dohodnutá už podpisom úverovej zmluvy, keďže VP tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy a teda aj
rozhodcovská doložka obsiahnutá v 13. bode. V rozhodnutí 6Mcdo 9/12 NS SR vyslovil právny názor,

že návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z
neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie
prípadnýchsporovvýlučnevrozhodcovskomkonaníaabyboloznehotiežzrejmé,žemuboliposkytnuté
aj jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,

musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Ten istý
právny záver bol vyslovený aj v ďalšom rozhodnutí NS SR 6Cdo 3/13 zo dňa 13.3.2013.Dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa rozhodcovského konania. On má preukázať, že individuálne
(nielen formálne) dojednal rozhodcovské konanie. Zo zmluvy účastníkov však nevyplýva individuálne
vyjednaná rozhodcovská zmluva. Inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba podľa článku 3

ods. 3 Smernice Rady 93/2013/EHS vykladať v súlade s cieľom Smernice, podľa ktorej sa podmienka
nepovažuje za individuálne dohodnutá, ak bola pripravená vopred a spotrebiteľ nemohol, nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. V danom
prípade ide o predtlačený formulár, kde odporkyňa rozhodcovského konania nemala na výber, nemala
možnosť individuálne dohodnúť obsah podmienky zmluvy. Takto predtlačený formulár súd nepovažuje

za dôkaz potvrdzujúci individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky. Neprimeranosť rozhodcovského
konania dokazuje aj skutočnosť, že jeho trovy predstavujú sumu 271,33 Eur, pričom vymáhaná istina
pohľadávky je iba 300,- Eur, + zmluvná pokuta v sume 312,- Eur a poplatok v sume 170,55 Eur,- ,
t.j. spolu 782,55 Eur, z ktorej sumy súdny poplatok by činil iba 46,50 Eur a je otázne, či by veriteľ bol
v súdnom konaní úspešný v časti poplatkov, pokuty a trov mediačného konania. Spotrebiteľ má síce
možnosť žiadať nariadiť rozhodcovské pojednávanie, ale len za poplatok, navyše musí platiť aj paušál

na správne náklady, ktorý je odstupňovaný podľa hodnoty sporu (od 84,- do 6.000,- Eur); na podanie
odporu voči rozhodcovskému rozsudku je stanovená neúmerne krátka 5 dňová lehota; fikcia o doručení
rozsudku platí aj v prípade, že adresát sa nezdržiaval na adrese doručovania; v prípade procesných
úkonov je podmienkou prijatia takéhoto procesného úkonu zaplatenie príslušného poplatku, nie je
upravenéoslobodenieodpoplatkuvdôsledkuhmotnejnúdzespotrebiteľaapod.Všetkytietoskutočnosti

vedú k záveru o tom, že navrhovateľ rozhodcovského konania neposkytol dlžníčke žiadne informácie
pri podpisovaní rozhodcovskej doložky ani pri podpísaní Rozhodcovskej zmluvy, o rozhodcovskom
konaní, vrátane jeho porovnania so súdnym konaním hlavne za podmienku, že veriteľ má právo vybrať
si na riešenie prípadného sporu takúto inštitúciu. Z dokladov dostupných súdu nevyplýva, že by
bol spotrebiteľ informovaný o rozdieloch medzi súdnym a rozhodcovským konaním, o rokovacom

poriadku rozhodcovského súdu a pod. Podpísaním úverovej zmluvy spotrebiteľ formálne súhlasil s
rozhodcovskou doložku, pretože inú možnosť nemal, pokiaľ chcel uzatvoriť úverovú zmluvu. Možno
teda prijať záver, že ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah,
preto nemôže ísť o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku o rozhodcovskom konaní. Poučenie
o rozhodcovskom konaní je obsiahnuté v článku Rozhodcovskej zmluvy. Je veľmi stručné, nevýstižné,

zavádzajúce. Pre obyčajného spotrebiteľa, ktorý nemá právnické vzdelanie nie je z neho zrejmé, aký je
rozdiel medzi konaním pred všeobecným súdom a pred rozhodcovským súdom. Podľa poučenia
rozhodca je osoba s právnickým vzdelaním, zatiaľ čo podľa § 6 ods.1 Zákona o rozhodcovskom konaní
rozhodcom sa môže stať každá fyzická osoba, na ktorej sa zmluvné strany dohodnú, ak je plnoletá,
spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, má skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a je bezúhonná

a ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak, teda nemusí byť právnikom. Z bodu 3.
článku II. Zmluvy vyplýva, že ktorýkoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia
dôvodu v lehote 10 dní od uzavretia zmluvy, podľa bodu 2. článku IV. sa rozhodcovská zmluva môže
meniť alebo zrušiť výlučne písomnou dohodou zmluvných strán (pričom odstúpením od zmluvy táto sa
zrušuje od samého začiatku). Zmluva neobsahuje náležité poučenie ani o opravnom prostriedku proti

rozsudku stáleho rozhodcovského súdu, lehotu na podanie žiadosti o jeho preskúmanie, o jeho zrušenie
všeobecným súdom,poučeniepodľa§88ods.2O.s.p.KeďžeVPtvoriaceneoddeliteľnúsúčasťúverovej
zmluvy obsahuje rozhodcovskú doložku, podľa názoru súdu dlžníčka nemala na výber, či uzavrie alebo
neuzavrie s veriteľom rozhodcovskú zmluvu a ani nemala možnosť ovplyvniť jej obsah.
K ustanoveniu § 243d ods.1,2, Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.1.2015, podľa ktorého

exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní,
ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead) vydaného pred 1.
januárom 2015 možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona súd zaujal stanovisko,
že z tohto ustanovenia Exekučného poriadku vyplýva iba to, že na základe takéhoto rozhodcovského
rozhodnutia už nie je možné udeliť poverenie na vykonanie exekúcie na základe návrhu podanom

po 31.3.2015 a rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
Nakoľko žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je určovacou žalobou, žalobkyňa ani nemá
povinnosťpreukazovaťsvojnaliehavýzáujemnavýsledkukonania.Natomtoničnemeníaniskutočnosť,
že pre novelu exekučného poriadku súdna vymáhateľnosť na základe takéhoto rozsudku je oslabená,
resp. znemožnená. Ustanovenie § 243d Exekučného poriadku rieši iba súdnu vymáhateľnosť právneho

nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ale nerieši prípadné právne nároky spotrebiteľa voči
navrhovateľovi rozhodcovského konania. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba
bola podaná dôvodne, nakoľko rozhodcovská doložka nebola účastníkmi individuálne dojednaná ajednoznačne uprednostňuje navrhovateľa rozhodcovského konania v neprospech spotrebiteľa, preto je
neplatná a nepožíva právnu ochranu.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že právny nárok uplatnený v tomto konaní je

opodstatnený a preto s poukazom na citované zákonné ustanovenia a opísaný skutkový stav rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
V konaní o návrhu na zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu je navrhovateľka v postavení
spotrebiteľa, podľa § 4 ods. 2 písm. za/ je oslobodená od platenia súdneho poplatku za návrh. V konaní
bola úspešná, preto podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch na zaplatenie

súdneho poplatku súd zaviazal v konaní procesne neúspešného navrhovateľa z rozhodcovského
konania podľa položky 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov sumou 331,50 Eur.

Podľa § 142 ods. l O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd podľa tohto ustanovenia O.s.p. priznal úspešnej odporkyni rozhodcovského konania náhradu trov
konania v sume ňou uplatnenej, t.j. 250,30 Eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v zmysle
Vyhlášky č. 655/ 2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb:
- za zastupovanie na pojednávaní konanom 27.1.2016 podľa § 14a ods.2 písm. a) v sume
200,- Eur,

- režijný paušál podľa § 16 ods.3 v sume 8,58 Eur
- 20%-ný DPH zo sumy 208,58 Eur, t.j. 41,72 Eur.

O nároku uplatnenom v rozhodcovskom konaní súd bude ďalej konať podľa § 43 ods.1 Zákona č.
244/2002 Z.z.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd
v Nitre písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona.