Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/76/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313203559
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8313203559.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany,
IČO: 36 234 176, zast. ERASMUS LEGAL, s.r.o., Justičná 9, Bratislava, IČO: 36 789 615, proti
žalovanému Q. H., nar. XX. X. XXXX, bytom B. XXX, S. K. D., za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, Skalica, IČO: 42264154,
zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, Námestie Josipa Andriča č. 1, Chorvátsky Grob, IČO:

42185726, o zaplatenie 643,16 Eur s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného
súdu Humenné č.k. 5C 296/2013-56 zo dňa 23.1.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e sa rozsudok a vec sa v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „prvostupňový súd“) uložil žalovanému
zaplatiť žalobcovi 643,16 Eur spolu s kapitalizovaným denným úrokom z omeškania od zosplatnenia do

podania návrhu vo výške 158,13 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 638,27
Eur od 16.03.2013 do zaplatenia, na trovách konania 38,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume
177,51 Eur na adresu právneho zástupcu žalobcu a povolil zaplatenie tejto sumy v 100 - eurových
mesačných splátkach splatných vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc prvým dňom kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok. Vedľajšiemu účastníkovi
konania náhradu trov konania nepriznal.

Právne vec posúdil v zmysle ust. § 153a zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“), §§ 2, 3 ods. 1, 2, 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a §§
517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie vedľajší účastník navrhujúc napadnutý rozsudok zrušiť a vec

vrátiť vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalobca odvolanie vedľajšieho účastníka považuje za odvolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému
odvolanie nie je prípustné.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s

konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že podmienky na vyhlásenie rozsudku na základe uznania dlhu splnené neboli.

V intenciách ust. § 93 ods. 4 O.s.p. odvolací súd posúdil podané odvolanie a dospel po zvážení všetkých
okolností prípadu k záveru, že úkon vedľajšieho účastníka je v záujme žalovaného (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo 27/2012 zo dňa 27.8.2012).Podľa § 153a ods. 3 O.s.p. rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku nemožno rozhodnúť
spor, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom.

Podľa § 99 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym
zmierom.

Povahou veci je vylúčenie uzavretie súdneho zmieru predovšetkým vo veciach, v ktorých možno začať
konanie i bez návrhu, v ktorých sa rozhoduje o osobnom stave a v ktorých hmotné právo nepripúšťa

vybavenie veci dohodou účastníkov právneho vzťahu (Bureš, J., Drápal, L., Krčmář, Z. a kol. Občanský
soudní řád. Komentář. I. díl. 1. vydání. Praha: C. H. Beck. 2009, str. 643). Vážnosti spoločenského
významu zodpovedá verejný záujem na zbavení spotrebiteľa účinkov neprijateľnej zmluvnej podmienky
v rovine pravidiel verejného poriadku (uznesenie C-76/10, bod 50).

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách (ďalej len „smernica“) členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Je potrebné vziať na zreteľ, že čl. 6 smernice je treba považovať za ustanovenie rovné kogentným
ustanoveniam vnútroštátneho práva a poskytovanie ochrany je treba naplniť v rovine pravidiel
verejného poriadku, teda vždy za každých okolnosti. Podľa bodu 50 uznesenia Súdneho dvora zo dňa
16.11.2010 vo veci C-76/10 (Pohotovosť s.r.o. proti H. S.) „Vzhľadom na povahu a význam všeobecného
záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú smernica 93/13 zabezpečuje, jej článok 6

musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci
vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturcom
Telecomunicaciones, bod 52). Podľa názoru odvolacieho súdu nie je vo všeobecnom záujme, ak by sa
mala spotrebiteľovi odoprieť ochrana podľa článku 6 smernice Rady 93/13/EHS len z dôvodu, že pre
svoju neinformovanosť uznal dlh pozostávajúci z neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve.

V podanom odpore spočiatku žalovaný namietal nepreskúmateľnosť uplatneného kapitalizovaného
denného úroku a mal výhrady i k výške ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 27,8%, ktorú
považoval za neprimeranú. Na pojednávaní dňa 23.1.2014 výslovne uviedol, že ponecháva na zvážení
súdu, aby zhodnotil jeho odpor s tým, že čo do základu uznáva nárok žalobcu. Ďalej uviedol, že v
podstate uznáva i výšku tohto nároku.

Je neakceptovateľné (porov. uznesenie Súdneho dvora Európskej únie C-76/10 POHOTOVOSŤ, bod
50), aby súd bol nástrojom na priznávanie plnení z neprijateľných zmluvných podmienok (príp. na
základe nekalých obchodných praktík) voči neinformovaným spotrebiteľom (porov. rozsudok Súdneho
dvora Európskej únie C 429/05, bod 61 „V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial

a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol, že účel článku 6 smernice 93/13, ktorý členským štátom
ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak
je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých
hodnota je často obmedzená, môžu náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom
sporu, čo môže spotrebiteľa odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je

pravdou, že v mnohých členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v
takých sporoch sami, existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti
spotrebiteľ na nekalý charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú
ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené
podmienky bez návrhu.“).

Čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, ktoré predstavuje kogentné pravidlo európskeho práva, bráni
súdu vydať rozsudok na základe uznania, ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo
spotrebiteľskej zmluvy a žalovaným je spotrebiteľ, ak zmluva obsahu je neprijateľné zmluvné podmienky.
Opačný záver by vo svojich účinkoch bránil naplneniu myšlienky a zmyslu ochrany pred neprijateľnými

zmluvnými podmienkami v zmysle cieľov Smernice Rady 93/13/EHS.

V predmetnej veci sa žalobca domáha zaplatenia sumy 643,16 Eur titulom úverovej zmluvy o pôžičke
zo dňa 9.6.2009.Prvostupňový súd sa však absolútne nevyrovnal s jednotlivými zložkami uplatnenej pohľadávky z
hľadiska súdnej kontroly podľa § 53 ods. 1 OZ a nedostatočne zistil skutkový stav.

Prvostupňový súd sa nevyrovnal (absolútne) s právnou otázkou, či žalobca započítal čiastkové plnenia
v súlade s ust. § 566 ods. 2 OZ. Z obsahu splátkového kalendára sa javí, že k započítaniu čiastočného
plnenia došlo čiastočne na istinu, poplatok za vedenie účtu a úrok.

Z hlavy 5 bodu 8 vyplýva, že spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti
v tomto poradí: na záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu ako z ÚZ, na zmluvné
pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z
ÚZ. Platba sa započíta v uvedenom poradí vždy na pohľadávku najskôr splatnú (čl. 7).

Rovnako sa súd nevyrovnal s uplatnenými poplatkami za vedenie účtu a poplatkami za možnosť zmeniť

splátky z pohľadu súdnej kontroly podľa § 53 ods. 1 OZ (porov. rozhodnutie Bundesgerichtshof zo 7.
6. 2011 č. AZ XI ZR 388/10).

So zreteľom na uvedené odvolací súd preto v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. rozsudok
zrušil a v súlade s ustanovením § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v novom konaní bude vo vyššie naznačených intenciách opätovne
rozhodnúť a zbaviť spotrebiteľa účinkov neprijateľných zmluvných podmienok. V ďalšom konaní
rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.