Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. február 2017

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 1T/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616010365
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Mihalíková

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2017:4616010365.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany, samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v trestnej veci obžalovanej M. F.,

pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 13.02.2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná

M. F. , narodená XX.XX.XXXX v C., trvale bytom V. C., invalidná dôchodkyňa, slobodná, na slobode,

j e v i n n á , ž e :
dňa 20.07.2016 približne v čase krátko po 19.10 hodine v priestore za Hypermarketom TESCO na
pravej strane od mosta cez rieku Nitru, za mostom, fyzicky napadla príslušníka Mestskej polície Mesta
Topoľčany - veliteľa hliadky V. W., ktorý na mieste i s členom hliadky J. C. vykonával služobný zákrok
- asistenciu pracovníkom Hasičského a záchranného zboru v Topoľčanoch na ich ochranu pri hasení
požiaru suchého trávnatého porastu a odpadkov, pričom obžalovaná bránila vykonať hasiace práce
hasičom a správala sa agresívne, poškodeným V. W. - veliteľom hliadky bola vyzvaná, aby upustila od

svojho konania a rešpektovala pokyny hasičov, čo však obžalovaná nerešpektovala, začala sa správať
agresívne a drzo, pričom vykrikovala, aby sa do nej nestarali a nech sa starajú o mesto, pretože toto
je jej územie, opätovne bola veliteľom hliadky poškodeným V. W. vyzvaná, aby rešpektovala výzvy
hasičov a príslušníkov mestskej polície, načo obžalovaná zareagovala tak, že začala poškodenému
vulgárne nadávať, zahnala sa na neho rukou a následne mu roztrhla tričko na služobnej rovnošate
príslušníka Mestskej polície Topoľčany, potom ho sotila tak, že poškodený neudržal rovnováhu a spadol
na zem a keď sa postavil, obžalovaná sa na neho znova zahnala, pričom poškodený voči nej použil
donucovacie prostriedky - hmaty a chvaty, obžalovanú položil na zem a privolal hliadku Policajného

zboru SR. Poškodený utrpel zranenia - povrchové škrabance na ľavom predlaktí z vnútra a na II. a III.
prste pravej ruky - úraz ľahký a poškodenie služobnej rovnošaty roztrhnutím trička,

t e d a :
- použila násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa,

t ý m s p á c h a l a :

- prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona,

z a t o s a j e j u k l a d á :Podľa § 323 odsek 1 Trestného zákona, za nezistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného
zákona, nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2
Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona súd jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Topoľčany podal na tunajšom súde na obžalovanú M. F., dňa
31.10.2016 obžalobu sp. zn. Pv 463/16/4406 pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1

písm. a) Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom v predmetnej obžalobe.
Tunajší súd vo veci vydal trestný rozkaz, proti ktorému podala obžalovaná v zákonnej lehote odpor. Z
uvedeného dôvodu bolo vo veci nariadené hlavné pojednávanie, na ktorom bolo vykonané dokazovanie
výsluchmi obžalovanej, svedka - poškodeného V. W., Ivana C., V. E., ako aj prečítaním výpovede Z. K.,
J. E. a Janette H., lekárskej správy, správ o osobe obžalovanej i odpisu z registra trestov.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.
Obžalovaná spáchanie skutku popierala a na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie, že je nevinná.
Vypovedala, že nikomu nenadávala, ani hasičom a ani im nebránila v hasení. Keď tam prišli mestskí
policajti tak poškodený W. im začal hneď vulgárne nadávať, že robia bordel, prevrátil stôl, kde sa

porozbíjali veci. Keď sa ho opýtala čo robí, dostala od poškodeného hneď päsťou do hlavy a viac sa
nemohla ani pohnúť, dokopal ju a bola zakrvavená. K roztrhnutiu košele poškodeného došlo podľa
obžalovanej tak, že sa jej nechtiac zachytila, keď padala. Obžalovaná ďalej uviedla, že v čase skutku
mala v sebe dva - tri poháriky vína. K jej predchádzajúcej výpovedi v prípravnom konaní obžalovaná
uviedla, že predtým si to tak dobre nepamätala a teraz sa jej to tak obnovuje. V rámci odstraňovania

rozporov medzi skoršou výpoveďou obžalovanej a jej výpoveďou na hlavnom pojednávaní postupom
podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku, obžalovaná uviedla, že asi sa vtedy pred vyšetrovateľom zle
vyjadrila, na hasičov iba zvýšila hlas pretože ich obviňovali z toho, že to podpálili. Potom ako ju dokopal
doniesla ukázať poškodenému jej preukaz ZŤP, aby vedel koho dokopal. Obžalovaná zároveň tvrdila,
že uposlúchla všetky výzvy polície aj hasičov a ten konflikt podľa nej vznikol z toho, aby poškodený ďalej

neničil veci na tom stole, lebo tam bola aj večera a tak.
Svedok poškodený V. W. vypovedal, že hneď ako s kolegom prišli na dané miesto, začala na nich
obžalovaná vulgárne útočiť. Boli to najhrubšie vulgárne nadávky ako „kokot policajtský, aby mu zdochla
rodina a iné“. Upozornil ju, aby nebránila v zákroku, ona sa však oháňala barlou, na ženu mala úžasnú
silu a bola pod vplyvom alkoholu. Nemohol dopustiť, aby ho zasiahla do oblasti krku, nakoľko je po jeho

viacerých operáciách. Použil hmaty, chvaty sebaobrany. Potom bola privolaná aj štátna polícia. Nie je
pravdou, že by obžalovanú kopal kanadami, takúto obuv ani nenosia. Obžalovanú vôbec nekopal,
bránil sa iba rukami, na zemi ju musel pridržať kolenom a lakťom, doslova zápasili a videl na nej, že má
na tvári staré zranenia - monokle a chrasty. Rovnako nie je pravdou, že on by im tam niečo rozbíjal. Stôl,
ktorý spomínala obžalovaná sa prevrátil pri tom ich zápase, obžalovaná doňho drgla, on zabalansoval,

nakoľkotambolneskutočnýbordel.ObžalovanámuneukazovalažiadnypreukazZŤP. Vmestskejpolícii
pracuje 20-ty rok a obžalovanú z výkonu povolania pozná ako konfliktnú osobu.
Svedok V. E., ktorý s obžalovanou žije, vypovedal, že niekto zapálil val a on s obžalovanou zavolali
hasičov. Potom prišla mestská polícia a policajt z mestskej polície prevrátil stôl, mali potýčku s
obžalovanou a on (svedok) potom zavolal štátnu políciu. Nič konkrétne nevidel, nakoľko musel sedieť

a nepohnúť sa, čo mu nakázal ten druhý mestský policajt. Až potom videl, že prišla obžalovaná dobitá
a od krvi. Svedok uviedol, že nič nevidel, nakoľko musel sedieť a nemohol sa priblížiť, čo mu nakázal
druhý mestský policajt. V tento deň nemali konflikt s hasičmi, ten konflikt začal až keď tam ten mestský
policajt prevrátil stôl a obžalovaná mu povedala, že čo to robí. To bolo všetko, čo obžalovaná povedala
a išla ďalej do búdy. Ten mestský policajt išiel za ňou, netrvalo to ani minútu, keď vyšla z tade krvavá, čo

ale on (svedok) na vlastné oči nevidel. Svedok pripustil, že obžalovaná mala vtedy vypité asi jedno - dve
deci vína. Obžalovaná predtým nenadávala hasičom, nebola drzá ani vulgárna a pred týmto incidentom
nemala podľa neho na tvári žiadne chrasty ani modriny. S obžalovanou naďalej žijú ako pár. V rámci
odstraňovania rozporov medzi skoršou výpoveďou svedka a jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní
postupom podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku, svedok následne uviedol, že pravdivá je jeho prvá

výpoveď pred vyšetrovateľom a na hlavnom pojednávaní vypovedal inak, lebo má obavu, aby sa muto nevypomstilo. Pokiaľ ide o jeho výpoveď v prípravnom konaní kde uviedol, že obžalovaná bola drzá
na hasičov, tak to ani nebola drzá, ona len na nich zvýšila hlas, nakoľko ich obviňovali, že si to stále
zapaľujú.

Svedok J. C. vypovedal, že keď prišli na miesto, obžalovaná kričala, bola agresívna, aj po upozornení
kolegu. Oháňala sa barlou smerom na poškodeného a ako držala kolegu (poškodeného) pod krkom,
jeho tričko povolilo, útok obžalovanej ale trval ďalej. Poškodený preto použil hmaty, chvaty sebaobrany,
bol obžalovanou odsotený, šmykol sa, vtedy spadol na zem. Keď sa zdvihol pokračoval v tých hmatoch
a chvatoch sebaobrany, držal obžalovanú v stoji za ruky a on (svedok) asi dva - tri metre zaisťoval okolie.

Toto handrkovanie poškodeného s obžalovanou trvalo asi dve - tri minúty. Potom obžalovaná kričala
na E., aby zavolal sanitku. Dôvodom zákroku poškodeného voči obžalovanej bolo, že stupňovala svoje
slovné konanie, vykrikovala, aby sa nestarali, aby si išli robiť poriadok do mesta, že toto je jej územie.
Zo strany obžalovanej na poškodeného tam boli aj nadávky, ale presne ich už definovať nevie. V rámci
odstraňovania rozporov medzi skoršou výpoveďou svedka a jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní
postupom podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku, svedok uviedol, že jemu obžalovaná nadala do

kokotov a kolegovi, nech mu zdochne celá rodina, to bolo ale až potom ako nastupovala do auta štátnej
polície, teda až po tom konflikte. Ten daný konflikt tam ale nezačal preto, že by jej kolega rozkopával
nejaký stôl.
Svedkyňa Z. K., ktorej výpoveď z prípravného konania bola na hlavnom pojednávaní prečítaná so
súhlasom strán v rámci postupu podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku uviedla, že odmieta vypovedať,

nakoľko je sestrou obžalovanej.
Svedkyňa Q. H., ktorej výpoveď z prípravného konania bola na hlavnom pojednávaní prečítaná so
súhlasom strán v rámci postupu podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku uviedla, že obžalovaná je jej
teta. Bola očitým svedkom pri hasení predmetného požiaru, pričom požiarnici volali najskôr mestských
policajtov. Svedkyňa ďalej uviedla, že ona sama viackrát upozorňovala obžalovanú, aby neškriekala po

hasičoch, pričom policajti aj hasiči sa k nej správali slušne. Keď sa mestskí policajti obžalovanej pýtali,
prečo kričí po hasičoch, začala obžalovaná nadávať aj týmto policajtom do čiernych papulí. Keď sa jej
potom mestský policajt opýtal, kto to zapálil, obžalovaná mu zahrešila, bola veľmi opitá a nervózna.
Začala na policajtov vrieskať, začala prevracať stôl. Potom ju jeden mestský policajt chytil, aby sa
ukľudnila,aleobžalovanáhozačalabiťpäsťami,koplahoaroztrhlamutričko. Policajtjunechcelkopnúť,

ale sa potkol a nešťastnou náhodou ju kopol, bol tam veľký bodrel. Policajt ju upozorňoval nech sedí,
ale obžalovaná do nich stále skákala.
Svedok J. E., ktorého výpoveď z prípravného konania bola na hlavnom pojednávaní prečítaná so
súhlasom strán v rámci postupu podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku uviedol, že pracuje ako hasič v
HaZZ Topoľčany. V uvedený deň - 20.07.2016 boli s kolegami vyslaní na požiar na val pri rieke Nitra za

hypermarketom Tesco, pričom on ako veliteľ zásahu privolal aj mestskú políciu. Hliadka polície prišla,
keď už oni ukončovali zásah. Ako pokračovali v balení, začuli hluk, začiatok tej potýčky svedok nevidel,
nemal taký výhľad, videl len ako člen hliadky vyšiel spoza kríkov a mal roztrhané tričko, nadával na to,
že mu roztrhla tričko a príslušník mestskej polície im oznámil, že zavolá hliadku štátnej polície, lebo
bezdomovkyňa na neho zaútočila.

Z úradného záznamu č. ORPZ-TO-OPP3-43-050/2016 zo dňa 20.07.2016 spísaného príslušníkmi
Okresného riaditeľstva PZ v Topoľčanoch, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ v
Topoľčanoch nstržm. M. K. a stržm. Bc. P. V., oboznámeného na hlavnom pojednávaní, vyplýva, že
dňa 20.07.2016 v čase o 19,30 hod. boli vyslaní OS KR PZ v Nitre za HM Tesco, kde hliadka mestskej
polície Topoľčany si vyžiadala asistenciu pri zákroku u bezdomovcov. Po príchode im veliteľ MsP V.

W. uviedol, že okolo 19,25 hod, bol napadnutý bezdomovcom, a spolu s kolegom J. C. označili ako
útočníka obžalovanú. V. W. mal roztrhnutú polokošeľu a viditeľné povrchové zranenia - škrabance na
ľavej ruke. Z úradného záznamu ďalej vyplýva, že menovaní príslušníci OO PZ v Topoľčanoch následne
obmedzili obžalovanú na osobnej slobode a táto mala v tom čase na tvári viditeľné povrchové zranenia
staršieho dáta.

Zo zápisu z merania alkoholu, oboznámeného na hlavnom pojednávaní, bolo zistené, že dňa 20.07.2016
o 20,30 hod. bol obžalovanej v dychu nameraný alkohol 0,58 mg/l.
Z oboznámenej lekárskej správy Nemocnice s poliklinikami n. o. Topoľčany zo dňa 20.07.2016 o 22,30
hod., o ošetrení obžalovanej vyplýva, že u obžalovanej boli zistené početné hematómy a oderky na
hlave, pričom obžalovaná počas vyšetrenia nevedela uviesť, ako došlo k zraneniu.

Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil dôkazy týkajúce sa skutku podľa vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho,
či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Bolo jednoznačne
preukázané, že skutok sa stal tak, ako ho ustálil súd v skutkovej vete tohto rozsudku. Tento skutokvykazuje znaky prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,
spáchala ho obžalovaná, ktorá svojím konaním naplnila všetky zákonné znaky danej skutkovej podstaty
po stránke subjektívnej i po stránke objektívnej. Pokiaľ ide o zavinenie, súd dospel k záveru, že

obžalovaná konala v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, pretože chcela
spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.
Z protiprávneho konania bola obžalovaná priamo a jednoznačne usvedčovaná svedeckou výpoveďou
poškodeného V. W., svedkyne Q. H., ako aj svedka J. C.. Poškodený vypovedal, že obžalovaná na
ich hliadku začala vulgárne útočiť hneď po ich príchode, bránila v zákroku, oháňala sa barlou a

bola pod vplyvom alkoholu. Použil preto voči obžalovanej hmaty, chvaty sebaobrany, s obžalovanou
v podstate zápasil a obžalovaná mu roztrhla služobné tričko. Aj svedok J. C. vypovedal, že keď s
kolegom prišli na miesto, obžalovaná kričala, bola agresívna, a to aj po upozornení kolegu. Oháňala
sa barlou smerom na poškodeného a ako ho držala pod krkom, jeho tričko povolilo, útok obžalovanej
ale trval ďalej. Poškodený preto použil hmaty, chvaty sebaobrany, bol obžalovanou odsotený, šmykol
sa, vtedy spadol na zem. Dôvodom zákroku poškodeného voči obžalovanej bolo, že stupňovala svoje

slovné konanie, vykrikovala, aby sa nestarali, aby si išli robiť poriadok do mesta, že toto je jej
územie a zo strany obžalovanej na poškodeného boli nadávky. Rovnako je obžalovaná usvedčovaná
z protiprávneho konania aj výpoveďou svedkyne Q. H. ktorá vypovedala, že ona sama viackrát
upozorňovalaobžalovanú,abyneškriekalapohasičoch,pričompolicajtiajhasičisaknejsprávalislušne.
Keď sa mestskí policajti obžalovanej pýtali, prečo kričí po hasičoch, začala obžalovaná nadávať aj týmto

policajtom do čiernych papulí, obžalovaná bola veľmi opitá a nervózna a keď ju mestský policajt chytil
aby sa ukľudnila, obžalovaná ho začala biť päsťami, kopla ho a roztrhala mu tričko, stále do nich skákala.
Nepriamo bola obžalovaná usvedčovaná aj výpoveďou svedka E. ktorý v rámci svojej výpovede
prípravnom konaní vypovedal, že obžalovaná bola drzá k hasičom a keď prišli mestskí policajti, tak bola
drzá aj na nich a nadávala im. Pokiaľ ide o rozpory resp. zmeny v ďalšej časti výpovede svedka E.,

ohľadom samotnej potýčky resp. zranení poškodenej na hlavnom pojednávaní oproti jeho výpovedi v
prípravnomkonaní,tietosúdpripisujeskutočnosti,žesvedokžijeakodruhsobžalovanouajehovýpoveď
na hlavnom pojednávaní bola ovplyvnená obžalovanou, čo súd dedukuje aj z reakcie obžalovanej na
výpoveď menovaného svedka na hlavnom pojednávaní, keď obžalovaná uviedla, že svedok na hlavnom
pojednávaní vypovedal tak, ako mal.

Zároveň súd poukazuje aj na nezrovnalosti vo výpovedi samotnej obžalovanej na hlavnom pojednávaní,
keď najskôr uvádzala, že bola poškodeným napadnutá, dokopaná a po tomto útoku zostala ležať
zakrvavená a nemohla sa hýbať, pričom následne uviedla, že po útoku poškodeného išla zobrať do búdy
vzdialenej asi 5 metrov svoj preukaz ZŤP, aby ho ukázala poškodenému.
Z hľadiska závažnosti posúdil súd konanie obžalovanej ako prečin menšej závažnosti, ktorý súčasne

prevyšoval závažnosť nepatrnú uvedenú v ustanovení § 10 odsek 2 Trestného zákona, najmä s
poukazom na spôsob spáchania, okolnosti, pohnútku a mieru zavinenia obžalovaného.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 - 4 Trestného
zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,
osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.

Zevidenciepriestupkovvyplýva,žeobžalovanábolaodroku2012 sedemkrát postihnutáprepriestupky,
ktoré boli riešené blokovými pokutami alebo pokarhaním, pričom v dvoch prípadoch sa jednalo o
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, jedenkrát išlo o iné hrubé správanie.
V odpise z registra trestov má obžalovaná jeden záznam o odsúdení - trestným rozkazom Okresného
súdu Topoľčany z 13.10.2005 pre prečin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Trestného zákona č.

140/1961Zb., pričom obžalovaná sa v uvedenom prípade osvedčila a hľadí sa na ňu ako by nebola
odsúdená.
Na podklade doterajšieho spôsobu života obžalovanej súd nemohol konštatovať, že viedla riadny
život (§ 36 písm. j/ Trestného zákona). Keďže súd nezistil u obžalovanej žiadnu poľahčujúcu ani žiadnu
priťažujúcu okolnosť, ukladal jej trest v zákonom stanovenej trestnej sadzbe t.j. 1 - 5 rokov. Na základe

vyššie uvedených zistení súd dospel k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona tak
v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci dosiahnutý uložením
podmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky.
Pri určení výmery trestu súd prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, okolnosti prípadu a
pohnútku, úmyselné zavinenie, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy. Po zohľadnení zistených

skutočností, mal súd dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovanej
nie je potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. Takto uložený trest podľa názoru súdu
zodpovedá všetkým okolnostiam prípadu i osobe páchateľa, je primeraný a schopný splniť funkciuochrany spoločnosti i prevencie (individuálne i generálnej) a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd
v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok

napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva
výslovne vzdal.