Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/60/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8611206915
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8611206915.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov JUDr.
Mareka Košča a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcov: 1/ X. S., O. Q. XX, 2/ H.. P. S.,
O. V. XX, právne zastúpených AK - TARABČÁK, s.r.o., Hlavná 13, Prešov, IČO: 36 859 109, proti
žalovanému: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Radničné námestie 8,
Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, o zaplatenie 4.972,42 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti

medzirozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 23.5.2012 pod č. k. 5C/113/2011-63, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1)OkresnýsúdSvidníkmedzirozsudkomč.k.5C/113/2011-63určil,ženárokžalobcovnanáhraduškody
je dôvodný. V odôvodnení súd uviedol, že žalobcovia sa domáhali zaplatenia každému po 2.486,21
eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 16.1.2011 do zaplatenia titulom vlastníctva nehnuteľností

zapísaných na LV č. XXXX v k. ú. F.. Jedná sa o zastavané plochy a budovy, a to výrobnú halu,
sklady, kotolňu, garáž, ktoré tvoria areál bývalých S. G.. Celý areál bol oddelený ochrannou hrádzou
od rieky I., ktorá mala zabrániť vyliatiu rieky pri povodniach. Správcom vodného toku I. je žalovaný. Pri
povodni v roku 2010 došlo k pretrhnutiu ochrannej hrádze a zaplaveniu priestorov areálu vo výške 1,5 m.
Žalovaný si bol vedomý, že existujúca hrádza nie je dostatočná, nevydrží väčší nápor a môže dôjsť k jej
pretrhnutiu. O tom svedčí aj uznesenie Vlády SR č. 580 zo dňa 26.8.2009, kde bolo uložené ministrovi

životného prostredia zabezpečiť do 30.6.2010 vybudovanie protipovodňovej ochrany mesta F. na rieke
I. v celkovej sume 280.000,- eur a zabezpečiť koordináciu prípravy na vybudovanie protipovodňovej
ochrany v celkovej sume 500.000,- eur. Uznesením Vlády SR č. 5885 zo dňa 26.8.2009 bolo uložené
ministrovi financií uvoľniť z rezervy Vlády SR pre F. na opatrenia protipovodňovej ochrany 200.000,-
eur. Q. F. vstúpilo do jednania na zabezpečenie danej úlohy, s tým, že podľa projektovej dokumentácie
č. 3/2009 bola pripravená úprava ľavobrežnej hrádze I. aj okolo areálu žalobcov, nakoľko sú všetky

predpoklady, že eróznou činnosťou vody bude spôsobovať ďalšie šírenie. Zo svahu v tomto priestore
do koryta sú spadnuté dva topole. Podľa sprievodnej správy k projektovej dokumentácii č. 4/2008
efekt úpravy nespočíva v okamžitom a nepretržitom zisťovaní nových hodnôt, ale v zabránení škodám,
ktorých príčinou bývajú nepriaznivé hydrologické situácie, ktoré sa vyskytujú čoraz častejšie, pričom
trvajú veľmi krátko. Podľa Súhrnnej technickej správy B.1 03/2009 sa počas prívalových dažďov v
súčasnosti prejavujú veľmi časté povodne, zvýšené prietoky majú za následok vybežovanie vôd z

koryta toku I.. Najneskôr v roku 2008 mal žalovaný vedomosť o tom, že na území hrozia povodne,
preliatie hrádze a napriek tomu nerobil potrebné opatrenia, aby k preliatiu nedošlo. Podľa žalobcov
neboli učinené opatrenia zo strany žalovaného, aby v prípade zvýšeného prietoku nedošlo k porušeniu
a preliatiu hrádze. Prevádzkovou činnosťou žalovaného je činnosť vyplývajúca z jeho predmetu činnosti
podľa obchodného registra, okrem iného, aj vykonávanie zabezpečovacích prác na ochranu pred
nepriaznivými účinkami vôd na vodných tokoch.2) Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Dochádza tu k nesprávnemu vyvodeniu príčiny vzniku uvedenej
škody na majetku, keďže namiesto akceptovania všeobecne známej riadenej príčiny s charakterom
mimoriadnej udalosti ako objektívnej skutočnosti, voda v mieste spôsobovala rozsiahle majetkové škody

vrátane žalovaného, pričom hľadajú zmätočnú príčinu v činnosti a zároveň aj domnelej protiprávnosti
úkonov žalovaného. K zaplaveniu územia došlo nepochybne z dôvodov výrazného zvýšenia hladiny
vodného toku I. a vyliatiu vody z koryta. Išlo o ľudskou činnosťou neovládateľný jav, a to extrémne
dažďové zrážky. Išlo o tzv. tisícročnú povodeň a nameraný prietok 350 m3/s je niekoľkonásobne vyšší
ako priemerný prietok na rieke, pohybujúci sa na úrovni 3,32 m3/s. Akákoľvek absolútna ochrana pred

takýmto prírodným živlom je vylúčená zo strany každého subjektu. Tisícročnou vodou priehrada bola
preliata, aj keď takéto stavby sú stavané na prietoky storočnej vody, pričom pri mimoriadnych udalostiach
s poukazom na § 49 ods. 5 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách je vylúčený vznik akejkoľvek povinnosti
žalovaného ako správcu vodného toku k náhrade škody.

3) Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že dňa 3.6.2010 došlo k pretrhnutiu ochrannej

hrádze a zaplaveniu areálu bývalých S. G. vo vlastníctve žalobcov v F.. V správe Obvodného úrade
životného prostredia v W. zo dňa 7.6.2010 sa konštatuje zaliatie výrobných priestorov bývalých S. G..
Dňa 14.6.2010 začal povodie O. a Z. s úpravou pretrhnutej hrádze. Súd konštatoval vznik škodovej
udalosti v dôsledku zaplavenia areálu S.H. G.. Žalovaný mal vedomosť o tom, že existujúca hrádza je
nedostatočná, pretože podľa Sprievodnej správy (č. l. 14 spisu) hlavným cieľom a účelom stavby je riešiť

protipovodňovú ochranu územia, pričom ochrana bude realizovaná pobrežným betónovým múrikom.
Prevádzkovou činnosťou je činnosť vyplývajúca z jeho predmetu činnosti podľa Obchodného zákonníka
(zákon č. 513/1991 Zb.) a vykonávanie zabezpečovacích prác na ochranu pred nepriaznivými účinkami
navodnýchtokoch.Žalovanýporušilsvojupovinnosťpodľa§48ods.3zákonač.364/2004Z.z.ovodách
a podľa § 415 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“), preto zodpovedá za škodu podľa §

420 ods. 1 a § 420a ods. 1, 2 OZ. Okresný súd medzirozsudkom rozhodol o základe sporu, pričom o
konkrétnej výške nároku vzhľadom na škody na zaplavených strojoch bude potrebné vykonať rozsiahle
dokazovanie. Okresný súd zatiaľ rozhodol, že nárok žalobcov na náhradu škody je dôvodný.

4) Keď proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný, tak poukázal na to, že škoda na majetku

žalobcov vznikla z mimoriadnych okolností, pričom súd vo veci nevykonal žiadne dokazovanie. Je
nesprávne použitie § 48 ods. 3 zákona č. 364/2004 Z.z., keďže s prejednávanou vecou nemá absolútny
súvis. Zo strany súdu došlo k nesprávnemu stotožneniu či zamieňaniu si jednotlivých čiastkových
činností, či správy vodných tokov s povinnosťou uloženou zákonom, aj napriek tomu, že toto stotožnenie
bolo zo strany žalovaného aj v súdnom konaní viackrát vytknuté žalobcom ako účelové a svojvoľné

s prihliadnutím na ustanovenie čl. 13 Ústavy SR. Odvolateľ vytkol nesprávne použitie ust. § 48 ods.
3 zákona o vodách, keďže s prejednávanou vecou nemá absolútne žiadny súvis. Súčasťou právneho
poriadku SR sa stala oveľa neskôr ako došlo k údajnej škode na majetku žalobcov. Súd sa nezaoberal
pasívnou legitimáciu, pretože vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky (čl. 4 Ústavy SR). Sú
súčasťouštátnehovlastníctvaanimisúajvodnéstavby,pričomvprincípevlastníctvozaväzuje.Žalovaný

je štátnou organizáciou Ministerstva životného prostredia a vykonáva správu v stanovenom rozsahu.
Svoju činnosť môže vykonávať len s finančnými prostriedkami, ktoré obdŕži od svojho zriaďovateľa.

5) Žalobcovia navrhli potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Pasívna legitimácia
žalovaného bola ustálená, pretože povinnosti vyplývajú žalovanému ako správcovi vodného toku, ktorý

porušil svoje povinnosti. Otázka financovania činnosti nie je z hľadiska posúdenia nároku relevantná,
vzhľadom na uznesenie Vlády SR, ktorým boli finančné prostriedky vyčlenené ešte v roku 2009.

6) Krajský súd ako odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že návrh žalobcov
na náhradu škody nie je dôvodný. Odvolací súd poukázal na všeobecne známu skutočnosť, že v

máji a júni 2010 boli dlhodobo mesačné zrážky, ktoré spôsobili zvýšené hladiny vodných tokov na
území celej Slovenskej republiky. Boli vyvolané mimoriadne situácie na vodných tokoch a v čase
pretrhnutia hrádze dňa 4.6.2010, táto skutočnosť je chápaná ako mimoriadna udalosť. Žalobca vymedzil
zodpovednosť žalovaného s odkazom na § 420a ods. 1, 2 OZ, pričom ale zákon prevádzkovú
činnosť charakterizuje ako aktívne konanie podnikateľského subjektu smerujúce k dosiahnutiu určitého

cieľa. V konaní nebolo preukázané, aby žalobca určitým konaním zapríčinil vznik škody na majetku
žalobcov, pričom títo prevádzkovú činnosť žalobcovia vyvodzovali len z popisu predmetu činnosti
žalovaného vymedzenom v predmete činnosti v obchodnom registri Slovenského vodohospodárskeho
podniku. Žalovaný ako správca vodného toku je zodpovedný za vykonávanie zabezpečovacích prác naochranu pred nepriaznivými účinkami vôd na vodných tokoch a vodohospodárskych dielach, ale táto
zodpovednosť je stále limitovaná nepredvídanými udalosťami charakterizovanými ako vis major, keďže
správca vodného toku nezodpovedá za škodu spôsobenú mimoriadnou udalosťou a škody vzniknuté

užívaním vodných tokov (§ 409 ods. 5 zákona č. 364/2004 Z.z.). Úprava tokov bola robená síce s
určitými predpokladmi na storočnú vodu, nie na 100-násobné prekročenie priemerného prietoku. Z
hľadiska určitých skúseností možno eliminovať následné škody tým, že vytypujú sa určité rizikové
situácie a možnosti a vypracujú sa následné postupy na zníženie rizika a škôd. Tieto opatrenia nie sú
ale absolútne zabraňujúce všetkým škodám v dôsledku mimoriadnych udalostí, keďže aj charakteristika

mimoriadnej udalosti znamená vymknutie sa bežným rámcom predpokladaného deja udalostí. Z
hľadiska náhodnosti týchto mimoriadnych udalostí nie je možné vyvodzovať absolútnu zodpovednosť
s poukazom na porušenie prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ, resp. vyvodzovať zodpovednosť
za škodu podľa § 420a ods. 1, 2 OZ, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou, v danom
prípade prevádzkovou činnosťou žalovaného. Aj keď žalobca vymedzil zodpovednosť žalovaného
jeho prevádzkovou činnosťou, skôr myslel jeho nečinnosť a nedostatočnú prípravu na mimoriadne

udalosti. Otázka financovania činností žalovaného ako správcu vodného toku nie je pre posúdenie
jeho zodpovednosti relevantná, ak aj podľa uznesenia vlády boli vyčlenené finančné prostriedky v
roku 2009, tak pre posúdenie zodpovedností žalovaného je rozhodujúca skutočnosť, že existujúca
hrádza je nedostatočná, že sa šíri erózna činnosť, hrozí škoda pretrhnutím hrádze, čo sa stalo aj
skutočnosťou. Stále je potrebné vychádzať z toho, že v máji a júni 2010 išlo o mimoriadnu situáciu,

vrátane mimoriadnych dôsledkov nezvládnutia prírodného živlu vodného toku I. práve pre extrémne
dažde a enormné zvýšenie priemerného prietoku I., čo nemohli a aj nezvládli opatrenia žalobcu ako
správcu vodného toku. Podľa § 420a ods. 3 OZ, zodpovednosti za škodu sa ten, ktorý ju spôsobí, zbaví,
len ak sa preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou majúcou pôvod v prevádzke
alebo vlastnom konaní poškodeného. Škoda na majetku žalobcov bola spôsobená neodvrátiteľnou

udalosťou prírodnými živlami, dažďom a následným preliatím koryta I.. Išlo o taký stav, kde subjekt
vykonávajúci prevádzkovú činnosť nemohol zabrániť vzniku škody pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré
bolo možné od neho objektívne požadovať. Aj keď zodpovednosť žalovaného má objektívny charakter,
došlo k živelnej pohrome, ktorej rozsah a dôsledky nemohol žalovaný už objektívne zvládnuť. Nie je
možné vyvodzovať zodpovednosť za škodu, ktorá nastala na majetku žalobcov. Preto krajský súd zmenil

rozhodnutie súdu prvej inštancie a určil, že nárok žalobcov na náhradu škody vo vzťahu k žalovanému
nie je dôvodný. Škoda nebola spôsobená prevádzkovou činnosťou žalovaného (§ 420a ods. 1 OZ).
Škoda bola spôsobená neodvratnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke či konaní žalovaného (§
420a ods. 3 OZ). Preto nie je možné vyvodiť zodpovednosť žalovaného za škodu na majetku žalobcov.

7) Žalobcovia podali dovolanie proti rozsudku okresného súdu a Najvyšší súd SR uznesením sp.
zn. 5Cdo/32/2014 zo dňa 24.2.2016 zrušil vec krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd ako príčinu pretrhnutia hrádze označil mimoriadnu udalosť v zmysle § 49 ods. 5 vodného
zákona, a potom celkom nesprávne aplikoval na vec liberačný dôvod v zmysle § 420a ods. 3 OZ,
ktorý môže prichádzať v úvahu len vtedy, ak súd dospeje k záveru, že škoda bola spôsobená

prevádzkovou činnosťou. Odvolací súd svoj právny záver o existencii mimoriadnej udalosti vylučujúcej
zodpovednosť žalovaného za škodu neoprel o skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania
a ani o znenie príslušných zákonných ustanovení. Odvolací súd konštatoval, že škoda bola spôsobená
ako následok mimoriadnej udalosti, avšak už nevenoval pozornosť samotnému pojmu „mimoriadna
udalosť“, ktorý Občiansky zákonník nepozná. Tento pojem vyplýva práve z citovaného ustanovenia

vodného zákona (poznámka č. 60 odkazujúca na ust. § 3 ods. 2 zákona č. 42/1994 Z.z. o civilnej
ochrane obyvateľstva). Jeho obsah je potrebné konkrétne, v súlade so zákonnými podmienkami
vymedziť a vyhodnotiť, s poukazom na skutkové zistenia do príslušného právneho záveru s citáciou
aplikovaných právnych predpisov. Nie je postačujúce, ak sa odvolací súd v tomto smere obmedzil
na konštatovanie o skutočnostiach všeobecne známych a na vyjadrenie žalovaného, pretože pojem

mimoriadnej udalosti je v zákone presne špecifikovaný a má svoje znaky, t.j. nie každá udalosť
je zákonom považovaná za mimoriadnu udalosť. Mimoriadna udalosť ako záver musí vyplývať zo
skutkových zistení a korešpondovať s právnym vymedzením tohto pojmu v zmysle § 3 ods. 2 zákona
č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva.

8) Odvolací súd nepovažoval vzniknutú škodu za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou podľa §
420a ods. 1, 2 OZ, pričom z odôvodnenia nevyplýva, aby sa v tejto súvislosti zaoberal aj porušením
právnej povinnosti žalovaného v zmysle § 415 OZ. Nemožno opomenúť to, že porušením právnej
povinnosti je i porušenie všeobecnej preventívnej povinnosti, teda povinnosti každého počínať si tak,aby nedochádzalo ku škodám. Prevenčná povinnosť podľa § 415 OZ je právnou povinnosťou, ktorej
porušenie vedie k zodpovednosti podľa § 420 OZ. Z rozhodnutia odvolacieho súdu ale nevyplýva, či sa
tento zaoberal skúmaním plnenia povinností správcu vodného toku. Správca toku je totiž zodpovedný

za vykonanie zabezpečovacích prác na ochranu pred nepriaznivými účinkami vôd na vodných tokoch
a vodohospodárskych stavbách. Bol povinný v zmysle § 48 ods. 3 vodného zákona udržiavať korytá
v stave, ktorý zabezpečuje ich prirodzenú alebo projektovanú prietočnosť a hĺbku vody, udržiavať
alebo odstraňovať brehové porasty vo vodných tokoch, spevňovať brehy vodných tokov atď., pričom
povinnosťou žalovaného bolo zabezpečiť existujúcu protipovodňovú ochranu v takom režime, aby bola

funkčná a spôsobilá zabrániť vzniku povodní, avšak nie akýchkoľvek, ale len takých, na ktorých rozsah
bola projektovaná. Inými slovami správca vodného toku zodpovedá len za existujúci „status quo“. Jeho
povinnosťou je aj pravidelné vyhodnocovanie stavu vodných tokov. Len porušenie týchto povinností má
za následok vznik zodpovednosti žalovaného za škodu samozrejme za predpokladu, že škoda bola
následkom takéhoto protiprávneho konania. Úprava zodpovednosti za škodu vyplýva z § 415 a nasl.
OZ a rozlišuje všeobecnú subjektívnu zodpovednosť za škodu, t.j. zodpovednosť za vlastné protiprávne

konanie ako aj osobitnú objektívnu zodpovednosť za škodu v zmysle § 420a OZ, t.j. zodpovednosťou
za následok činnosti škodcu alebo za samotný vznik rizika škody vyplývajúcej z jeho prevádzkovej
činnosti. Je vždy potrebné rozlišovať, či škoda bola spôsobená výlučne ako následok protiprávneho
konania žalovaného alebo bola vyvolaná prevádzkovou činnosťou žalovaného, vecou použitou pri
prevádzke alebo len samotným vplyvom tejto prevádzky na okolie. Keďže prevádzková činnosť ako

opakovane organizovaná a vykonávaná činnosť nesie v sebe riziko škody, preto zákonodarca postihuje
prísnejšou zodpovednosťou objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa bez ohľadu na zavinenie. Ak
škoda mohla nastať ako dôsledok neodvrátiteľnej udalosti kvalifikovanej ako vis major vylučujúcej
všeobecnú zodpovednosť za škodu v zmysle § 420 OZ a v prípade, že táto udalosť nemala pôvod v
prevádzkovej činnosti, je liberačným dôvodom, aj pokiaľ ide o osobitnú zodpovednosť v zmysle § 420a

OZ (ods. 3). Z tohto dôvodu nie je možné vyvodiť absolútnu zodpovednosť či už štátu alebo správcu
vodného toku za škodu vymykajúcu sa v rámci ich objektívnych faktických možností (viď § 49 ods. 5
vodného zákona). Z hľadiska vyššie uvedeného preto dovolací súd zrušil rozhodnutie krajského súdu a
vec vrátil na dokazovanie v naznačenom smere.

9) V odvolacom konaní zástupca žalobcov trval na podanej žalobe s tým, že žalovaný nevykonával
svoju činnosť riadne, zanedbal svoju prevenčnú povinnosť, nevykonával čistenie brehov od spadnutých
topoľov. Žalovaný mal k dispozícii finančné prostriedky, ktoré nevyužil na výstavbu protipovodňových
zariadení v meste F..

10) Žalovaný trval na tom, že zodpovednosť za škodu nie je daná. Čo sa týka poskytnutých finančných
prostriedkov, tak čiastka 500.000,- eur bola určená výlučne na protipovodňové aktivity v meste F. a
nakoniec v roku 2011 boli protipovodňové opatrenia zrealizované.

11) Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého

rozhodnutia (§ 380 ods. 1 CSP č. 160/2015 Z.z., že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný) a
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie. Odvolací súd v tejto veci poukazuje na závery uznesenia Najvyššieho súdu upriamujúce
pozornosť na to, že nebolo vykonané dokazovanie na existenciu mimoriadnych udalostí s vylúčením
zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle § 49 ods. 5 vodného zákona, pričom definícia mimoriadnej

udalosti vyplýva z § 3 ods. 2 zákona č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva. Mimoriadna
udalosť je zadefinovaná ako základný pojem v § 3 ods. 2 zákona č. 42/1994 Z.z., kde mimoriadnou
udalosťou sa rozumie živelná pohroma, havária, katastrofa alebo turistický útok, pričom podľa písm.
a/ živelná pohroma je udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo
hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných súť, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky

alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok. Podľa písm.
b/, havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobuje odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v
dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú
vplyv na život, zdravie alebo na majetok. Podľa písm. c/, katastrofa je mimoriadna udalosť, pri ktorej
dôjde k narastaniu ničivých faktorov a ich následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie. Aj

keď podľa názoru odvolacieho súdu pôvodne v máji a júni 2010 sú určitou notorietou, dovolací súd ale
zdôrazňuje potrebu vykonania dokazovania o existencii mimoriadnej udalosti na prietoku rieky I., kde
súdom prvej inštancie nebolo vykonané žiadne dokazovanie. Podľa žalobcov zanedbanie prevenčnej
povinnosti zo strany žalovaného nečistením brehov a eróznou činnosťou došlo k pretrhnutiu ochrannejhrádze, za čo nesie zodpovednosť žalovaný. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že sú síce
vyjadrenia žalovaného ohľadom hydrologickej situácie a kumulácie prietokov na hornej I. v mesiaci jún
2010 (č. l. 29 a 30 spisu), ale žiadne konkrétne záznamy hydrologických organizácií o priemerných

prietokoch mimo sporného obdobia a v spornom období doložené nie sú. Nemožno opomenúť ani
súhrnné správy o priebehu povodní, ich následkov a vykonaných opatrení za obdobie od 17.5.2010
do 23.8.2010 Q. F. (č. l. 52 spisu), ktoré popisujú situáciu v období od 17.5.2010 do 14.6.2010, keď
dňa 3.6.2010 cca o 16.00 hod. na rieke I.Ľ. aj napriek všemožnému úsiliu zabezpečiť aj nepreliatie cez
hrádzu (ukladanie vecí pri navyšovaní hrádze) došlo k podmočeniu hrádze, jej následnému preliatiu a

pretrhnutiu v mieste za futbalovým ihriskom. V priebehu niekoľkých minút sa celý areál miestneho parku
a budovy ocitli pod vodou. Podľa správy Obvodného úradu životného prostredia v W. (č. l. 54 spisu) s
dátumom odoslania hlásenia 7.6.2010 dňa 3.6.2010 došlo k vzniku mimoriadnej situácie vo večerných
hodinách v dôsledku dlhotrvajúcich dažďov, pričom medzi 18.00 hod. a 18.30 hod. došlo k preliatiu a
pretrhnutiu navýšenej hrádze na rieke I., dôsledkom čoho došlo k zaplaveniu V. Q. a športového areálu,
vrátane výrobných priestorov bývalých S. G.. Súd prvej inštancie ale nevykonal dokazovanie na to, či

došlo k pretrhnutiu pôvodnej ochrannej hrádze alebo k pretrhnutiu navýšenej hrádze z vriec, v dôsledku
čoho došlo k zaplaveniu výrobných priestorov žalobcov. Bude úlohou súdu prvej inštancie zisťovať, či
žalovaný prijal adekvátne opatrenia, v dôsledku tvrdených mimoriadnych udalostí doložených správami
hydrologických organizácií, napr. Slovenský hydrometeorologický ústav, aké boli priemerné prietoky
na I. a k akým prietokom došlo v inkriminovanej dobe dňa 3.6.2010, či sa jednalo o storočnú alebo

tvrdenú tisícročnú vodu. Najvyšší súd SR v tejto veci poukázal na to, že zodpovednosť správcu vodného
toku nie je absolútna, pričom správca zodpovedá len za existenciu status quo, pričom zatiaľ nebolo
preukázané, či tvrdené zanedbanie prevenčnej povinnosti zo strany žalovaného viedlo k pretrhnutiu
hrádze ako takej, resp. že k pretrhnutiu navýšenej hrádze na rieke I. by došlo tak či tak z hľadiska
mimoriadnych udalostí, za ktorých by sa žalovaný zbavil zodpovednosti v zmysle § 49 ods. 5 zákona

č. 364/2004 Z.z. o vodách, že správca vodného toku nezodpovedá za škody spôsobené mimoriadnou
udalosťou a škody vzniknuté užívaním vodných tokov. Je povinnosťou každého počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na majetku (§ 415 OZ), pričom na porušenie prevenčnej povinnosti zo strany
žalovaného nebolo vykonané žiadne dokazovanie a najmä v súvislosti, či tvrdené porušenie prevenčnej
povinnosti malo vplyv na pretrhnutie navýšenej hrádze. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za

škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti, pričom žalovaný ako správca vodných tokov je
zodpovedný za vykonávanie zabezpečovacích prác na ochranu pred nepriaznivými účinkami vôd na
vodných tokoch a vodohospodárskych dielach. Súd prvej inštancie sa zatiaľ nezaoberal skúmaním
plnenia tejto povinnosti správcom vodného toku - žalovaným. Správa vodných tokov je vymedzená v
§ 48 zákona o vodách č. 364, pričom zo strany súdu prvej inštancie nebolo preukázané, či porušenie

z niektorých povinností, ako tvrdí žalobca, mohlo mať za následok vznik zodpovednosti žalovaného
za škodu za predpokladu, že škoda bola takto spôsobená protiprávnym konaním. Keďže okresný súd
nedostatočne vykonal dokazovania na mimoriadne okolnosti vzniknuté dňa 3.6.2010, konštatovanie
porušení správcu vodných tokov v zmysle § 48 ods. 3 vodného zákona č. 364, nie je presne zistené,
či došlo k pretrhnutiu hrádze alebo k pretrhnutiu navýšenej hrádze, resp. k preliatiu, za čo by prípadne

neniesol zodpovednosť žalovaný aj pri porušení svojej prevenčnej povinnosti (viď oznámenie Q. F. na
č. l. 50 spisu, súhrnnej správy o priebehu povodní Q. F. na č. l. 52 spisu či správy Obvodného úradu
životného prostredia na č. l. 54 spisu), bolo potrebné zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátiť
okresnému súdu na ďalšie dokazovanie v naznačenom smere. Preto krajský súd s poukazom na § 389
ods. 1 písm. c/ CSP č. 160/2015 Z.z. zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie

konanie v naznačenom smere.

12) O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci samej.

13) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná

veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).