Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. november 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžo/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200764
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:2015200764.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: F. U., bytom V. U. XX, A., zastúpeného
Mgr. Petrom Kupkom, advokátom so sídlom Hlavná 23, Trnava, proti žalovanému: Ústav na výkon
trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, Priečinok 72, Hrnčiarovce nad Parnou, o návrhu na
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 13.08.2015 (bez uvedenia čísla rozhodnutia), o
odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/100/2015-33 zo dňa 10. decembra

2015 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/100/2015-33 zo dňa
10. decembra 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa na Krajskom súde v Trnave domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného zo dňa 13. augusta 2015, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie č.

ÚVTOS-36-294/458753/21-2015 zo dňa 6. augusta 2015, ktorým bol žalobcovi uložený disciplinárny
trest podľa § 52 ods. 3 písm. f) zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 475/2005 Z. z.“)
za disciplinárne previnenie, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 31. júla 2015 fyzicky napadol iného
odsúdeného, čím porušil povinnosť podľa § 39 písm. b) zákona č. 475/2005 Z. z.

Uznesením č. k. 20S/100/2015-33 zo dňa 10. decembra 2015 Krajský súd v Trnave podľa § 250d
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) konanie zastavil, nakoľko žaloba smerovala
proti rozhodnutiu a postupu žalovaného súvisiaceho s výkonom trestu odňatia slobody, ktoré nie je
možné považovať za rozhodnutie orgánu verejnej správy a jeho súdny prieskum nie je prípustný. Krajský
súd zároveň rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Krajskej prokuratúre v
Trnave, ktorej právomoc je daná vzhľadom na charakter rozhodnutia žalovaného (ktoré bolo vydané v

disciplinárnom konaní podľa zákona č. 475/2005 Z. z.).

Protitomutouzneseniupodalžalobcavzákonnejlehoteodvolanie,vktoromžiadalnapadnutéuznesenie
krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a žalovaného zároveň zaviazať na náhradu trov
konania žalobcovi. Podľa žalobcu napadnuté uznesenie je arbitrárne, formalistické a nepreskúmateľné.
Namietal, že ustanovenie § 100 zákona č. 475/2005 Z. z., na ktoré krajský súd poukazoval v odôvodnení

uznesenia, bolo zo zákona č. 475/2005 Z. z. vypustené zákonom č. 370/2013 Z. z. účinným od 1.
januára 2014. Žalobca tiež poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Sžo/42/2012 z 18. septembra 2012, podľa ktorého má ukladanie disciplinárnych trestov pri výkone
trestu odňatia slobody povahu výkonu verejnej správy orgánom verejnej správy, na základe čoho je v
tejto oblasti daná pôsobnosť správneho súdnictva. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
III. ÚS 247/2007, na ktorý krajský súd v odôvodnení poukázal, vôbec nerieši oblasť správneho súdnictva,

ale prieťahy v súdnom konaní v občianskoprávnom spore. Podľa názoru žalobcu vylúčenie rozhodnutia
žalovaného zo súdneho prieskumu by bolo v rozpore s čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko totorozhodnutie sa jednoznačne týkalo základných práv a slobôd žalobcu, a preto neobstojí ani ustanovenie
§ 97n zákona č. 475/2005 Z. z.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu konštatoval, že krajský súd síce v odôvodnení uznesenia
použil ustanovenie § 100 zákona č. 475/2005 Z. z., ktoré bolo s účinnosťou od 1. januára 2014 zo
zákona vypustené, avšak jeho znenie bolo vložené do § 97a ods. 1 a nasl. zákona č. 475/2005 Z.
z. Žalovaný zotrváva na svojom názore, že nie je vo veci orgánom verejnej správy. Poukázal na to,
že podľa platnej právnej úpravy je ústav v súčasnosti orgánom verejnej správy postupujúcim podľa

všeobecného predpisu o správnom konaní len v prípade postupu podľa § 97l zákona pri výkone
rozhodnutia pohľadávky.

Žalovaný uviedol, že ustanovenie § 97n zákona č. 475/2005 Z. z., ktoré vylučuje preskúmateľnosť
rozhodnutia o disciplinárnom treste, nie je v rozpore s čl. 46 ústavy, v ktorom zákonodarca taxatívne
stanovil, kedy súd bude preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a tiež taxatívne

určil „ak zákon neustanoví inak“, pričom táto podmienka je v prejednávanej veci naplnená.

Žalovaný poukázal na to, že žalobca sa odvoláva na rozhodnutia najvyššieho súdu z roku 2012 a 2013,
ktoré boli vydané pred uvedenou novelou zákona účinnou od 1. januára 2014. Krajský súd pritom v
odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 7Sžo/96/2014 z 26. marca 2015, teda v intenciách aktuálnej právnej úpravy.

Žalovaný žiadal, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdil, pretože žaloba smeruje
proti rozhodnutiu a postupu, ktoré nemôžu byť predmetom preskúmania súdom.

Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci
v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom
súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom
súdnictve.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho priadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie

v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je dôvodné.

Z predloženého spisu súdu prvého stupňa odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou
krajskému súdu 13. októbra 2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho

orgánu zo dňa 13. augusta 2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie
č. ÚVTOS-36-294/458753/21-2015 zo dňa 6. augusta 2015, ktorým bol žalobcovi uložený disciplinárny
trest podľa § 52 ods. 3 písm. f) zákona č. 475/2005 Z. z. za disciplinárne previnenie, ktorého sa mal
dopustiť tým, že dňa 31. júla 2015 fyzicky napadol iného odsúdeného, čím podľa žalovaného porušil
povinnosť ustanovenú v § 39 písm. b) zákona č. 475/2005 Z. z.

V odôvodnení napadnutého uznesenia krajský súd v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 v spojení s
§ 167 ods. 2 O.s.p. okrem iného uviedol, ako vec právne posúdil. Na tento účel krajský súd v texte
odôvodnenia citoval aj právne normy, z ktorých pri právnom posúdení predmetu konania vychádzal. Z
ustanovení zákona č. 475/2005 Z.z., ktoré krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia citoval,

boli ustanovenia § 58, § 59c a § 100 citované v znení neúčinnom pre zákonné posúdenie veci, nakoľko
rozhodnutie žalovaného, ktoré je predmetom tohto preskúmavacieho konania, bolo vydané 13. augusta
2015, avšak citované ustanovenia boli s účinnosťou od 1. januára 2014 zo zákona č. 475/2005 Z.z.
vypustené, a to zákonom č. 370/2013 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z.z. o výkone
trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Odvolací súd dáva do pozornosti krajského súdu ustanovenie § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z.,
ktoré vyslovene stanovuje, ktoré rozhodnutia môžu byť predmetom súdneho prieskumu a jeho aplikácia
je preto nevyhnutná pre správne právne posúdenie prejednávanej veci.Ako vyplýva z uvedeného, krajský súd v prejednávanej veci rozhodol na základe neúčinného právneho
predpisu, čím od základu vylúčil možnosť vec správne právne posúdiť a zákonne rozhodnúť. Najvyšší

súd Slovenskej republiky preto vyhovel odvolaniu žalobcu, napadnuté uznesenie Krajského súdu v
Trnave č. k. 20S/100/2015-33 zo dňa 10. decembra 2015 podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.