Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. apríl 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10Pc/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716215161
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716215161.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľky E.

S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. XXX, štátna občianka SR, o návrhu prípustnosti podania návrhu na
zapretie otcovstva dieťaťom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 14.12.2016 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľky zo dňa 10.6.2016, ktorým sa
domáhala toho, aby súd v zmysle § 96 Zákona o rodine pripustil konanie o zapretie otcovstva po uplynutí
zákonnej lehoty u R. S., nar. X.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX k nej ako dieťaťu.

Návrh zdôvodnila tým, že sa narodila do manželstva jej matky Y. S. a R. S., ktorý sa v zmysle domnienky
ako manžel matky stal jej otcom. Potom čo sa jej narodila dcéra a jej otec nechcel priznať k nej otcovstvo,
riešila to súdnou cestou, na základe čoho jej dcérke súd určil otca. Po tomto súdnom procese jej mama
povedala, že by si to mala urobiť aj ona, lebo že jej otcom je R. S., nar. X.XX.XXXX, s tým, že otec, ktorý
ju vychovával o tom celý čas vedel. Začala si dávať dokopy spomienky z detstva a veľa vecí jej začalo
do toho zapadať, pričom zistila, že o tomto maminom tajomstve vedeli aj niektorí ich známi. Keďže v
tom čase bola dedina nepriateľská voči nemanželským deťom, jej rodičia to tajili. Otec ju nikdy nemal

rád, nepohladkal ju, neprihovoril sa jej, vždy ju len odstrkoval. Mama jej priznala krátky mimomanželský
vzťah s dotyčným v rozhodnom období pre jej počatie. V tom čase mali s manželom krízu a žili oddelene,
preto ako možný otec prichádza do úvahy len tento. Uviedla, že dlho zvažovala, či sa pustí do ďalšieho
konania, avšak chcela to urobiť aj pre svoje deti, aby boli veci na poriadku.

2. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 24.4.2017, na ktoré sa dostavila navrhovateľka, ktorá
mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd vec na tomto pojednávaní

prejednal a rozhodol.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a tiež listinnými dôkazmi, ktoré doložila do spisu
navrhovateľka, a to: sobášny list zo dňa 5.4.2017, úmrtný list zo dňa 28.6.1987, rodný list zo dňa
27.1.1988, úmrtný list zo dňa 8.3.2017, pričom zistil tento skutkový stav.
Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní súd zistil, že si návrh podala kvôli tomu, že chcela vedieť,
či mama skutočne hovorila pravdu ohľadne toho, že muž, ktorého považovala za otca nie je jej otec.

Spätne si začala uvedomovať a chápať niektoré veci, keď ona stále cítila, že ju dotyčný nemal rád, robil
rozdiely medzi ňou a sestrou, nie že by ju bil, alebo že by jej niečo chýbalo po materiálnej stránke, ale
po psychickej stránke cítila, že ju nezobral napríklad na ruky, skôr ju ponižoval a podobne. Avšak ona saaž v dospelosti dozvedela, že skutočným jej otcom by mal byť otcov brat, teda strýko. Na návrhu trvala
s odôvodnením, že to chce mať nejakým spôsobom ukončené a doriešené, aby vedela na čom je.
Z rodného listu zo dňa 27.1.1988 súd zistil, že v knihe narodení Mestského národného výboru vo

Zvolene, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por.č.XXX je zapísané narodenie dieťaťa E.
S., dátum narodenia XX.X.XXXX, miesto narodenia A., ako otec je tam uvedený R. S., nar. X.XX.XXXX
a ako matka Y. S., nar. XX.X.XXXX.
Zo sobášneho listu zo dňa 5.4.2017 súd zistil, že v knihe manželstiev Matričného úradu Detva, vo zväzku
X, ročník XXXX, na strane XX, pod por.č.X je zapísané uzavretie manželstva, kde ako ženích je uvedený

R. S., nar. X.XX.XXXX, ako nevesta Y. S., nar. XX.X.XXXX, dátum uzavretia manželstva XX.X.XXXX,
miesto uzavretia H., s tým, že snúbenci uzavreli dohodu o priezvisku, ako i priezvisku ich detí S. - S..
Z úmrtného listu zo dňa 28.6.1987 súd zistil, že v knihe úmrtí Miestneho národného výboru v L., vo
zväzku K.., ročník XXXX, na strane X, pod por.č.X je zapísané úmrtie R. S., nar. X.XX.XXXX, dátum
úmrtia XX.X.XXXX.
Z úmrtného listu zo dňa 8.3.2017 súd zistil, že v knihe úmrtí Matričného úradu H., vo zväzku X, ročník

XXXX, na strane XX, pod por.č.X je zapísané úmrtie Y. S., nar. XX.X.XXXX, dátum úmrtia X.X.XXXX.

4. Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine v znení účinnom od 1.1.2016, manžel môže do troch rokov odo
dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo
jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom.

Podľa § 88 ods. 1 Zákona o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú
obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel
nemá.
Podľa § 88 ods. 2 Zákona o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že
otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa

použijú primerane.
Podľa § 96 ods. 1 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa
lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia
otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.
Podľa § 96 ods. 2 Zákona o rodine, ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a

určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti
tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.
Podľa § 96 ods. 3 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov nežije, môže dieťa podať návrh na zapretie
otcovstva proti druhému rodičovi; ak nežije ani jeden z rodičov, návrh nemožno podať.
Podľa § 108 ods. 4 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), účastníkom konania o

prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom je len dieťa.

5. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka sa narodila počas trvania
manželstva R. S., nar. X.XX.XXXX a Y. S., nar. XX.X.XXXX, ktoré bolo uzavreté dňa 14.2.1969, a
to konkrétne 19.3.1970, na základe čoho R. S., nar. X.XX.XXXX svedčila domnienka otcovstva ako

manželovi matky dieťaťa - navrhovateľky. V konaní o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva
dieťaťom súd skúma dve základné podmienky, keď prvou je preukázanie záujmu dieťaťa, pričom podľa
právnej teórie, odkazujúc na medzinárodný Dohovor o ochrane práv dieťaťa, sa priznáva v zásade
dieťaťu právo poznať svojich rodičov. Ide teda o záujem na zosúladení otcovstva zapísaného v matrike a
biologického otcovstva. Záujem môže byť podložený zdravotnými dôvodmi, z hľadiska diagnostikovania

dedičných chorôb, a záujem môže tiež spočívať v majetkových nárokoch (dedičských). Navrhovateľka
ako už plnoleté dieťa svoj návrh zdôvodnila tým, že tak ona, ako i jej deti majú nárok na to, aby
poznali kto je jej biologickým otcom resp. starým otcom jej detí. Tieto skutočnosti by mohli odôvodňovať
záujem dieťaťa - navrhovateľky, aby súd pripustil podať návrh na zapretie otcovstva ňou ako dieťaťom.
V priebehu konania však bolo zistené, že nielen muž, ktorý bol v rodnom liste navrhovateľky uvedený

ako jej otec, t.j. R. S., nar. X.XX.XXXX, zomrel konkrétne XX.X.XXXX, ale dňa X.X.XXXX zomrela
aj matka navrhovateľky, v dôsledku čoho mal súd jednoznačne preukázané, že záujem dieťaťa, t.j.
navrhovateľky na tom, aby súd rozhodol o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva nie je daný,
keďže v zmysle vyššie citovaných ustanovení § 96 Zákona o rodine, pokiaľ by aj súd vyhovel návrhu
navrhovateľky ohľadne prípustnosti zapretia otcovstva, vzhľadom k tomu, že ani jeden z jej rodičov

už nežije, nemohla byť podať návrh na zapretie otcovstva, a preto ani jej záujem v tomto konaní ku
dňu vyhlásenia rozhodnutia v súdenej veci nemohol byť preukázaný. Z dôvodu hospodárnosti konania
súd ďalej ani neskúmal, či bola splnená druhá podmienka, ktorou je uplynutie lehoty rodičom dieťaťa,
ustanovenej na zapretie otcovstva.Vzhľadom k vyššie uvedenému súd tento návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

6. Podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.
Podľa § 53 C.m.p., v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov
môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí
úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného mimosporového

poriadku, keď nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov, pričom v tomto prípade
navrhovateľka nebola v konaní ani úspešná, keďže jej návrh bol zamietnutý a navyše bola jedinou
účastníčkou konania, a preto ani v prípade jej úspechu v tomto konaní by súd nemal voči komu jej priznať
nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15-tichdníododňajehodoručenia,prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v jednom vyhotovení (§ 362 ods. 1 veta
prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami

mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

V súlade s § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 63 CMP),
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému
alebo o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, môže oprávnený
podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.