Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. apríl 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1C/326/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613232034
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7613232034.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňa JUDr. Jana Gargulová v právnej veci žalobkyne H. D., X..

XX.XX.XXXX, L. Z. XX, Z., právne zastúpenej JUDr. Annou Filipovou, advokátkou, I. Krasku 1, Spišská
Nová Ves proti žalovanému K. Z. Ž. J., C..R.., A.: XX XXX XXX, R. R.G. D. X, F., právne zastúpenému
Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, s. r. o., Užhorodská 21, Košice, v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice sp. zn. 3C/2967/12
zo dňa 2. 1. 2012.

Súd konanie o odklad vykonateľnosti tohto rozhodcovského rozsudku zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v prospech jej právnej zástupkyne trovy konania vo výške 358,61
eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok z návrhu v
sume 331,50 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa podala na Okresnom súde Spišská Nová Ves návrh, ktorým sa dožadovala zrušiť

rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice vydaný dňa 2. 1. 2012 vo veci sp. zn. 3C/2967/2012
a žiadala odložiť vykonateľnosť tohto rozsudku.
V priebehu konania návrh na odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku so súhlasom
žalovaného účastníka zobrala späť, preto súd konanie v tejto časti zastavil.
Svoj návrh odôvodnila tým, že v návrhu na začatie konania pred Arbitrážnym súdom žalovaný uvádzal,
že sa domáha plnenia od žalobcu na základe toho, že vo všeobecných poistných podmienkach (ďalej len
VPP) platných v čase uzavretia poistnej zmluvy je v časti XVII uvedené, že s uzavretím poistnej zmluvy

je spojený osobitný provízny náklad „táto pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia poistného
vzťahu“, pričom nie je uvedená výška tohto provízneho nákladu. K zániku poistenia došlo ku dňu 30. 4.
2009 a namietala premlčanie tohto nároku.
Tiež napadla rozhodcovskú doložku, ktorá nebola individuálne dojednaná, pretože nemohla ovplyvniť
jej obsah. Bez podpísania rozhodcovskej doložky, by poisťovňa neuzavrela s ňou poistnú zmluvu.
Vypovedala, že sprostredkovateľka, ktorá ju navštívila, jej nevysvetlila všetky body. Jej záujmom boli
v čase uzatvárania zmluvy budúcnosť detí a chcela poistiť manžela i seba. Sprostredkovateľka jej

nevysvetlila následky, čo sa stane keď prestane platiť. Ak by jej boli známe všetky skutočnosti, poistnú
zmluvu by nebola uzavrela. V čase uzatvárania zmluvy bol jej manžel chorý a chcela ho pripoistiť.
Sprostredkovateľka ju poučila o výške mesačnej splátky, na aké druhy chorôb sa poistenie vzťahuje a
čo musí spĺňať, mala totiž záujem pripoistiť aj seba vzhľadom na to, že jej mama zomrela ako 58 ročnána onkologické ochorenie a sprostredkovateľka ju informovala, že aj na takúto diagnózu sa poistenie
vzťahuje. Po uzavretí zmluvy jej však žalovaná strana oznámila, že na takýto druh poistenia sa zmluva
nevzťahuje. V konečnom dôsledku táto choroba nebola krytá poistením, pričom sprostredkovateľka jej

tvrdila opak. Informovala sa, čo by sa stalo, keby nemohla jednu splátku zaplatiť z finančných dôvodov,
a bola informovaná o tom, že v prípade omeškania sa s jednou splátkou sa nič nedeje a má ju dorovnať
ďalší mesiac. Tiež bola informovaná o tom, že do pol roka od uzavretia zmluvy môže od zmluvy odstúpiť
bez uvedenia dôvodu.
Žalobkyňa zaplatila 3 splátky a keďže jej manžel bol stále chorý, už s úhradou tretej splátky mala

problém. Informovala sa preto o možnosti ukončiť zmluvný vzťah, na čo jej žalovaný oznámil, že má
uhradiť tretiu splátku a zmluvný vzťah medzi nimi sa ukončí. Svoju povinnosť si splnila, t. j. zaplatila
tretiu splátku a o dva roky mi prišla výzva od žalovaného na zaplatenie nejakého dlhu, ktorý bližšie
konkretizovať nevedela. Nebola si vedomá, že má voči žalovanému nejakú pozdĺžnosť, lebo v opačnom
prípade by si ju riadne uhradila. Vypovedala, že nie je si vedomá, že by ona mala niesť bremeno provízie
sprostredkovateľa.

Pokiaľ sa týka samotnej rozhodcovskej doložky, pri uzatváraní poistnej zmluvy sa o nej nič nehovorilo
a nevedela sa na otázku súdu vyjadriť, čo vlastne rozhodcovská doložka znamená.
Poukázala nato, že zo strany sprostredkovateľky bola poučená len o tom, na aký druh chorôb sa
poistenie vzťahuje (vrátane onkologického ochorenia), bola poučená o výške mesačných splátok a tiež
o tom, že má možnosť odstúpiť od zmluvy do pol roka od jej uzavretia. Vypovedala, že keď sa dostala

s úhradou tretej splátky do finančných problémov, telefonicky sa na sprostredkovateľku obrátila, ktorá
ju informovala, že zo strany žalovaného jej príde vyjadrenie, ktoré bolo v tom duchu, že zaplatiť tretiu
splátky a zmluvný vzťah sa skončí.
Sprostredkovateľkou nebola informovaná o tom, že do budúcna žalobkyňa budem musieť platiť províziu.
Samotné uzatváranie zmluvy trvalo asi pol hodinu a bola upozornená na to, aké choroby sú kryté v

poistení a o výške splátok. Nežiadala sprostredkovateľku čas na premyslenie vo vzťahu k podpísaniu
zmluvy. Pri podpise zmluvy sprostredkovateľka jej predložila listiny a ukázala jej, čo má podpísať.
Žalobkyňa si jej obsah neprečítala a sprostredkovateľka s ňou neprešla jednotlivé body zmluvy a
neupozornila ju na to, že v prípade, že ak na niektorých miestach nedá svoj podpis, nedôjde k uzavretiu
zmluvného vzťahu. Ukázala jej, na ktorých miestach má zmluvu podpísať a podpisovala ju s vedomým,

že robí dobre. Sprostredkovateľka jej nebránila v prečítaní zmluvných podmienok. Zároveň potvrdila,
že i na zázname o požiadavkách klienta je jej podpis. Avšak sprostredkovateľka s ňou neprechádzala
so mnou bod po bode v tomto zázname.
Vypovedala, že nedostala úplné informácie pokiaľ by bola zo strany sprostredkovateľky informovaná i
rozhodcovskej doložke, nedošlo by z jej strany k uzavretiu zmluvy.

Jejprávnazástupkyňauviedla,žežalobkyňauzavrela sožalovaným prostredníctvomsprostredkovateľa
spotrebiteľskú zmluvu na oboznámenia sa ktorej mala krátky čas. Ako spotrebiteľka nemala
možnosť oboznámiť sa riadne s obsahom zmluvy, VZP a osobitných dojednaní obsahom ktorých je
aj rozhodcovská doložka a žalobkyňa trvá na tom, že rozhodcovskú doložku jej sprostredkovateľka

nevysvetlila, najmä vo vzťahu čo znamená, a aké sú právne následky. Táto rozhodcovská doložka bola
uzatvorená na začiatku zmluvného vzťahu, nie na konci zmluvného vzťahu, preto rozhodcovskú doložku
považuje žalobkyňa za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázala na to, že žalobkyňa je osoba s
nízkym právnym vedomím. Osobne si takúto zmluvnú podmienku nevybrala a nemala na výber len
podpis vo vzťahu k takému dojednanie. S poukazom § 53 ods. 4 OZ je preto táto zmluvná podmienka

neplatná.Tým,žežalovanýsaobrátilnarozhodcovskýsúd,znemožnilžalobkyniobrátiťsanavšeobecný
súd. Nebola vyjednaná osoba rozhodcu, spôsob jeho ustanovenia. Rozhodcovská doložka neobsahuje
konkrétny rozhodcovský súd, z toho pohľadu je táto časť zmluvy resp. VZP neurčitá a s poukazom
na § 37 OZ ide o neplatný právny úkon. Dochádza aj k rozpore § 8 a 12 zákona o rozhodcovskom
konaní. Uviedla, že samotná skutočnosť, že žalobkyňa i zmluvu podpísala, ešte neznamená, že mala

možnosť oboznámiť sa s jej obsahom a poukázala i na malé písmo obsiahnuté v dojednaniach a tiež
na skutočnosť, že žalobkyňa mala len krátky čas na prípadne oboznámenie sa s obsahom, resp. na
prípadné vysvetlenie jednotlivých dojednaní.
Žalobkyňa ani dnes nechápe obsah rozhodcovskej doložky a samotná rozhodcovská doložka je
neplatná, jej žalobkyni vysvetlený nebol.

Vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky nebola daná právomoc rozhodcovského súdu na
rozhodnutie vo veci. Všetky body zmluvy už boli vopred predtlačené a zo strany spotrebiteľa nebolo
možné tieto dopĺňať alebo meniť a spotrebiteľ vôbec nemal vedomosť o tom, že aký dopad budú mať dobudúcna na neho. Z týchto dôvodov napadla rozhodcovskú doložku ako celok. Zo strany spotrebiteľky
došlo k splneniu všetkých jej povinností vyplývajúcich z poistnej zmluvy.
Zároveň uviedla, že rozhodcovský súd len formálne prebral argumenty žalovaného do svojho

rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený 25. 12. 2013, žaloba bola
teda podaná v zákonnej lehote. Žiadala priznať trovy konania.

Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že prednes
právnej zástupkyne žalobkyne obsahuje tvrdenia, ktoré sa netýkajú špecifikácie dôvodov podľa § 40

ods. 1 písm. a) až j) zákona o rozhodcovskom konaní. Ani jeden z dôvodov podľa citovaného § 40
ods. 1 zákona rozhodcovskom konaní, s ktorými zákon spája možnosť zrušiť rozhodcovský rozsudok.
Nejedná sa o veľkosť písma rozhodcovskej doložky, o vnútorný psychický stav bdelosti spotrebiteľa,
ani o dĺžku času, za aký sa spotrebiteľská zmluva uzavrela. Vypovedal, že samotná rozhodcovská
doložka presne kopíruje § 3 zákona 244/2002 Z. z., a preto nemôže byť neprijateľná. Ustanovenie
§ 53 ods. 4 - jedno zo svojich ustanovení ráta s tým, že niektorá zmluvná podmienka dohodnutá

v rámci rozhodcovskej doložky môže byť neprijateľná. Neprijateľná je však iba vtedy ak spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Základným krokom je
preukázanie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa - žalobkyne.
Spôsob dodatočného určenia rozhodcovského súdu sa opiera o § 6 ods. 3 resp. § 8 ods. 1 zákona o
rozhodcovskom konaní s tým, že aj neurčitá dohoda na spôsobe určenia rozhodcu ešte neznamená

neplatnosť rozhodcovskej doložky, pretože spôsob určenia rozhodcu nie ej podstatnou náležitosťou
rozhodcovskejdoložky.Akajtentospôsobniejedaný,nastupujeurčenierozhodcutýmspôsobom,akoje
uvedenévzákonaorozhodcovskomkonaní.Slovenskáprávnaúpravanevyžaduje,abyvrozhodcovskej
doložkebolnevyhnutneuvedenýkonkrétnysubjekt,ktorýbudesporrozhodovať. Ohradilsakargumentu
ohľadom veľkosti písma osobitných zmluvných dojednaniach s tým, že na rozdiel od súčasnosti kedy je

veľkosť písma predpísaná všeobecným záväzným predpisom v čase uzavretia rozhodcovskej doložky
tomu tak nebolo. Z jeho pohľadu preto jediným relevantným kritériom je, či písmo bolo alebo nebolo
čitateľné.
Vypovedal, že v procese uzatvárania rozhodcovskej doložky ako aj počas trvania poistného vzťahu
mala žalobkyňa vytvorený dostatočný priestor, aby sa mohla oboznámiť s rozhodcovským konaním a

rozhodcovskou doložkou, resp. ak by prejavila záujem mohla by celú časť 15 poistných podmienok
počas trvania poistného vzťahu dodatočne vylúčiť, čím by rozhodcovské konanie už nebolo súčasťou
poistného vzťahu. Zároveň poukázal na bod 7 dodatku č. 2 k poistným podmienkam zo dňa 21.
5. 2007, čím dokladoval, že žalobkyňa mala možnosť ovplyvniť podstatu dohody o rozhodcovskom
konaní dvakrát, a to buď nepodpísať osobitné zmluvné dojednania pri uzavretí poistného vzťahu alebo

neskôr dodatočne rozhodcovské konanie podľa časti 15 vylúčiť. Pri rozhodovaní, či rozhodcovská
doložka je alebo nie je neprijateľná, je potrebné vziať do úvahy, či dojednanie v tejto rozhodcovskej
doložke bráni alebo nebráni podaniu žaloby , alebo opravného prostriedku na všeobecný súd.
Pokiaľ dojednanie rozhodcovskej doložky nebráni tomu, aby spotrebiteľ mohol svoju vec predložiť
všeobecnému súdu v takom prípade rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Tvrdil, že rozhodcovská doložka umiestnená v bode 2 osobitných zmluvných dojednaní nebráni tomu,
aby spotrebiteľ mohol svoju záležitosť predložiť všeobecnému súdu.

SúdsivyžiadalodArbitrážnehosúduKošice, Alžbetina41,Košicezaslanie celéhospisu 3C/2967/2012.
Zjehoobsahusúdzistil,že dňa4.1.2012došielnaArbitrážnysúdnávrhnazačatiekonaniaozaplatenie

106,51 eur a návrh na splátkový kalendár, ktorý inicioval žalovaný účastník s poukazom na to, že
podpisom poistnej zmluvy mu vznikla osobitná pohľadávka voči žalobkyni (H. D.), ktorá zodpovedá
nákladom poisťovne vynaloženým na uzavretie poistenia. Dňa 19.12.2008 medzi účastníkmi konania
bola uzavretá poistná zmluva č. XXXXXXXXXX obsahom ktorej boli aj VPP, pričom Arbitrážny súd
predložilsúdulenstrany11a12týchtoVPP. Podľa bodu2osobitnéhozmluvnéhodojednaniač.01/2007

k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX obaja účastníci vyjadrili spoločne a každý zároveň svojím podpisom
samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto
súdnehokonaniazdôvoduúčelnosti,praktickostiarýchlostipodrobiarozhodcovskémukonaniuvzmysle
XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Táto doložka
bola podpísaná žalobkyňou dňa 19.12.2008 a za poisťovňu Z. Š.. Ďalej predložili sadzby provízii pre

jednotlivé druhy postenia. Arbitrážny súd potvrdil, že dňa 4. 1. 2013 bol prijatý návrh na začatie konania
v právnej veci. Veci bola pridelená sp. zn. 3C/2967/2012 a vec bola pridelená sudcovi JUDr. Michalovi
Škriabovi. Tento sudca prehlásil, že prijíma na konanie a rozhodnutie tento návrh a nie je si vedomý
žiadnych iných zákonom predvídaných prekážok, ktoré by mu mohli brániť zodpovednom, odbornom ,nestrannom a nezávislom prejednaní a rozhodnutí sporu. Dňa 9. 1. 2012 bolo vydané upovedomenie
o začatí konania pred rozhodcovským súdom . Zároveň pripojili rokovací poriadok Arbitrážneho súdu
Košice v úplnom znení účinnom od 10. 3. 2011, vrátane prílohy č. 2 sadzobníka trov rozhodcovského

konania. Dňa 19. 1. 2012 bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorým bolo uložené žalovanej, aby do 5
dní od doručenia rozhodcovského rozsudku zaplatila v prospech žalovaného (K. Z. Ž. J., C.. R..) sumu
106,51 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,-- eur. Žalobkyni bol tento rozsudok dourčený
dňa 25. 9. 2013. Tieto listiny sa v spise nachádzajú na č. l. 19 - 62.

Žalovaný doložil do spisu záznam o požiadavkách a potrebách klienta k PZ č. XXXXXXXXXX zo
dňa 19. 12. 2008, v ktorej sprostredkovateľka poistenia Z. Š. zapísala do tohto záznamu potreby a
požiadavky klienta na krytie rizika. Sú v ňom uvedené hlavné poistenie, pripoistenia, celková výška
poistného, neobsahuje však žiaden záznam o rozhodcovskej doložke. Ďalej doložil vyjadrenie NBS
k odbornej otázke týkajúcej sa výpočtu poistného, ich žiadosť adresovanú v tomto smere NBS, list
NBS zo dňa 22. 11. 2013, ako odpoveď na doplňujúce vyjadrenie k odbornej otázke a smernicu Rady

93/13/EHS v českej verzii. Tieto listiny sa v spise nachádzajú na č. l. 100 - 115. Zároveň žalovaný
predložil do spisu VPP pre poistenie zjednávania J. Č.-R. R. K., a. s. avšak len výňatok bez uvedenia
obdobia ku ktorému dátumu boli účinné. Ďalej predložil dodatok č. 2 k VPP z 21. 5. 2007 pre poistenie
zjednávania J. Č.-R. R. K., a. s. v zmysle ktorého v bode 7 sa XVII časť VPP dopĺňa o odsek 11b),
ktorý znie: pokiaľ poistník uzavretie poistnú zmluvu po 21. 5. 2007 a pokiaľ k právnemu režimu podľa

XV. časti týchto VPP podpisom VPP a zároveň popisom bodu 2. osobitných zmluvných dojednaní
pristúpil, má právo XV. časť týchto VPP odmietnuť v lehote 30 dní od vydania dodatku č. 2 k VPP. Tento
dodatok podľa bodu 9 je platný a účinný od 15.12.2008. Zároveň priložil osobitné zmluvné dojednania
č. 01/2007 bez uvedenia konkrétnej poistnej zmluvy. Do spisu predložil VPP pre poistenie zjednávania
J. Č.-R. R. K., a. s. (21-05-2007) a v zmysle bodu 7d) prvé dve vety týchto VPP má poisťovňa právo

vykonávať zmeny VPP a nadväzujúcich osobitných poistných podmienok formou dodatkov a doplnkov
alebo vyhlásením ich úplného znenia, ak je to potrebné v záujme poistníkov a poistených, z dôvodu
unifikácie a zjednotenia právneho postavenia všetkých poistníkov, z dôvodu legislatívnych zmien,
zmeny obchodno-finančného plánu poisťovne, zmeny nákladovej štruktúry poisťovne a jej výšky, rastu
poisťovne alebo nedisciplinovaného peňažného správania sa poistníkov prispievajúcich do poistného

fondu. ZmenyVPP,osobitnýchpoistnýchpodmienok,ichdodatkovadoplnkovsúvočipoistníkovi účinné
ich vyhlásením prostredníctvom zverejnenia na internetovej stránke www.pcsp.sk .
Tiež predložil článok JUDr. Imricha Feketeho CSc. o podpise na súkromných listinách. Žalovaným
predložené doklady sa nachádzajú na č. l. 171-189 spisu.

Zástupca žalovaného predložil súdu adaptačný plán VSP (výhradný sprostredkovateľ poistenia),
potvrdenieoúspešnomabsolvovaní certifikačnýchskúšokVSP,osobnúkartuVSPtýkajúcusasvedkyne
a záznam zo skúšky "Licencia Eurokapitál plus" konanej dňa 18.12.2008. tieto listiny sa v spise
nachádzajú na č. l. 209 - 2012 a zároveň predložil ďalšie stanovisko NBS zo dňa 26. 6. 2014, ktoré
sa v spise nachádza na č. l. 213-215.

Súd vypočul ako svedkyňu Z. Š. - sprostredkovateľku poistenia, ktorá potvrdila, že v mene žalovaného
so žalobkyňou uzatvárala návrh poistnej zmluvy a potvrdila, že podpisy na č. l. 11, 13, 101 patria jej.
Pre žalovaného pracovala zhruba pol roka a obdobie, kedy uzatvárala zmluvný vzťah so žalobkyňou
spadá do začiatku jej pôsobenia. Pokiaľ sa týka okolnosti uzavretia zmluvy so žalobkyňou uviedla,

že spoločne s pani C.Á., ktorá ju na túto činnosť zaúčala, navštívila najprv švagrinú žalobkyne C. D.
a odporučila jej ako osobu vhodnú na uzavretie poistnej zmluvy žalobkyňu H. D.. V čase uzatvárania
poistnej zmluvy J. Č. - R. J. ponúkala možnosť poistenia i na onkologické ochorenia, na čo žalobkyňa
pozitívne zareagovala, pretože už v rodine mali onkologické ochorenia. Uzatvorila s ňou takto poistenie
a pripoistenie na onkologické ochorenie. Zmluvu poslala vedeniu, dozvedela sa však , že poistný vzťah

poisťovňa uznala, len pokiaľ sa týka hlavného vzťahu, nie však pripoistenia na onkologické ochorenie.
Okrem toho žalovaný v čase v uzatvárania zmlúv ponúkal aj mobilný telefón a z kontaktu so žalobkyňou
sa dozvedela, že jej nebol ani zaslaný telefón. Hneď na začiatku, resp. krátko po uzatvorení zmluvného
vzťahu jej žalobkyňa oznámila, že zmluvu chce zrušiť. Túto skutočnosť oznámila pani C., ktorá jej
vravela, že k zmluvnému vzťahu dôjde vtedy, ak by žalobkyňa prestala plniť dojednané podmienky, teda

ak by prestala platiť poistné.
V súvislosti s uzatváraním zmluvy žalobkyňu informovala o výške poistného. Vlastne v tomto smere si
žalobkyňa vybrala, čo jej vyhovuje. Informovala som ju o hlavnom poistení, o pripoistení a o ďalších
veciach už nemala vedomosť.Pokiaľ sa týka osobitného zmluvného dojednania č. 01/2007, pod ktorým sa nachádza podpis žalobkyne
i svedkyne, svedkyňa vypovedala, že v čase jej zaúčania pre túto činnosť bolo jej povedané, na
ktoré miesta sa majú pripojiť podpisy (či už sprostredkovateľa alebo druhej zmluvnej strany). O

rozhodcovskej doložke žalobkyňu neinformovala, pretože ani ona sama nevedela, čo rozhodcovská
doložka je. Žalobkyňa nedostala poučenie o tom, že v prípade ak dôjde k sporu s poisťovňou, akým
spôsobom sa budú spory riešiť. V prípade, žeby pod touto časťou sa podpisy nenachádzali, bola by
sa zmluva robila ešte raz, pretože podpisy neboli na všetkých miestach zmluvy, alebo by zmluva bola
zrušená, to si už nevedela spomenúť. Nemala však inštrukcie v tom smere, čo by dialo, ak by zmluvu

žalobkyňa podpísala bez osobitného zmluvného dojednania O listine - dodatku č. 2 k VPP z č. l. 172
spisu svedkyňa vedomosť nemala.
Vypovedala, že pri uzatváraní poistenia boli prítomné len svedkyňa a žalobkyňa. Žalobkyňa mala
dostatok času na uzavretie poistenia. K podpisu došlo po pol až hodine od začiatku návštevy svedkyne
u žalobkyni, pričom žalobkyňa nežiadala väčší časový priestor na oboznámenie sa so zmluvou a jej
podpísaním. Jej zaúčanie v súvislosti s prácou u žalovaného spočívalo v tom, že bola oboznámená

len o číslach , províziách a podpisoch, o pozitívach poistenia.
Pokiaľ sa týka osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007, nenútila žalobkyňu k podpisu. Žalobkyňa
mala možnosť pred podpisom tieto dojednania prečítať. Nejaké doklady po podpise išli pre žalobkyňu,
niečo pre poisťovňu, nevedela sa ale vyjadriť ktoré listiny ostali priamo žalobkyni.
Vypovedala, že nemala možnosť vstupovať do obsahu zmlúv - predtlačí a v prípade, že by zmeny chcela

strana, ktorá uzatvárala zmluvu, zmeniť jej obsah, nemohlo dôjsť k ovplyvneniu obsahu zmluvy.
Podrobne popísala, ako vyplnila formulár poistnej zmluvy.
K listinám nachádzajúcim sa v spise na č. l. 209 - 2012 sa svedkyňa vyjadrila, že pokiaľ sa týka
prvej listiny na to sa vôbec nepamätám, pokiaľ sa týka druhej listiny vedela, že certifikačné skúšky
absolvovala, ale týkali sa poistenia nie podmienok, pokiaľ sa týka tretej listiny nepamätala si si dátumy

absolvovania testov a údaje v nich nemusia byť pravdivé, absolvovala aj test o produktoch, ktorý jej
dávala pani C., v ktorom šlo o opakovaní učiva. Čo sa týka štvrtej listiny táto strana platí, avšak len hore
na tejto listine je jej písmo a na ostatné si nepamätala. Zároveň vypovedala, že v deň uzatvárania zmluvy
so žalobkyňou neabsolvovala žiadne školenie, nepamätala si na takéto prípadné školenie v tento deň.
Vyslovene prehlásila, že v ten deň, keď zmluvu so žalobkyňou uzatváral, na žiadnom školení nebola.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 244/2002 v znení neskorších predpisov tento zákon upravuje
a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych
a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike,
b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.

Podľa § 3 ods. 1 cit. zák. rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 cit. zák. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 8 ods. 1,2 cit. zák. zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe
rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia. Ak sa zmluvné strany nedohodli

ani na osobe rozhodcu (rozhodcov), ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia,
a) pri rozhodcovskom konaní s tromi rozhodcami každá zmluvná strana ustanoví jedného rozhodcu
a takto ustanovení rozhodcovia následne ustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu; ak zmluvná
strana neustanoví rozhodcu do 15 dní od požiadania druhej zmluvnej strany alebo ak dvaja ustanovení
rozhodcovia neustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu do 30 dní od ich ustanovenia, rozhodcu na

žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd,
b) pri rozhodcovskom konaní s viac ako tromi rozhodcami sa postupuje primerane podľa písmena a),
c) pri rozhodcovskom konaní s jedným rozhodcom tohto rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví
vybraná osoba alebo súd.

Podľa § 12 ods. 6 cit. zák. zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie
určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho
rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred
týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.Podľa § 33 ods. 2 cit. zák. rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe
alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však

prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza,
alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre
ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len

tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy
predchádzala nekalá obchodná praktika, nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) cit. zák. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 1 písm. j) cit. zák. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa 40 ods. 2 cit. zák. ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde,
napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh
účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 cit. zák. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30
dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu
rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 cit. zák. ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní vo veci v
rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že návrh žalobcu je v plnom rozsahu opodstatnený.

V prvom rade súd skúmal, či žalobkyňa si svoj nárok uplatnil včas.

Súd zistil, že rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 25.9.2013 a návrh bol podaný na súde
v posledný deň lehoty - 25.10.2013, z čoho vyplýva, že nárok žalobkyne bol uplatnený v zákonnej lehote.

Ja nesporné, že účastníci (žalovaný s predchádzajúcim obchodným menom J. Č.-R. J. K., a.s.)
uzavreli dňa 19.12.2008 poistnú zmluvu XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú i Všeobecné poistné
podmienky, prevzatie ktorých žalobkyňa podpísala dňa 19.12.2008. Súčasťou týchto Všeobecných
poistných podmienok je i osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX,
na základe ktorého účastníci spoločne a každý zároveň samostatne vyjadrili svoju vôľu v prípade vzniku

akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti,
praktickostiarýchlostipodrobiarozhodcovskémukonaniuvzmyslečl.XVtýchtoVPP.Zároveňprehlásili,
že toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.

Rozhodcovská zmluva môže byť uzavretá ako samostatná zmluva (samostatný zmluvný dokument)

alebo ako rozhodcovská doložka k zmluve.

V danom prípade rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi konania dojednaná ako rozhodcovská
doložka v rámci Všeobecných poistných podmienok k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX.Súd skúmal, či rozhodcovská doložka (napriek podpisu oboch zmluvných strán) bola medzi stranami
dojednaná jednotlivo.

Vzhľadom na vyjadrenie žalobkyne, ktorá sa k týmto skutočnostiam jednoznačne vyjadrila, dospel
súd k záveru, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a to i napriek predloženému
listinnému dôkazu - poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX19.12.2008, pretože ide o predtlačený formulár,
kde žalobkyňa nemala na výber možnosť individuálne dohodnúť obsah podmienky.

Rozhodcovská doložka v danom prípade núti spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní a súd ju vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ
- takou doložkou nemohla byť založená právomoc rozhodcovského súdu vydať konkrétny rozhodcovský
rozsudok.

Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie "politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany
spotrebiteľa".

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom

postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (rozsudky Mostaza Claro C 168/05, Océano
Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

Rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak
ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu rozhodcovskému
súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o
neprimeranú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú

podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.

V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS
55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že "ak je zmluvná podmienka v hrubom
nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej

spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený,
nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.
Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú
podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská

doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi."
V tejto súvislosti ide i o dôvod neplatnosti právneho úkonu, a to v zmysle § 39 OZ.

Nárok, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice z 19.1.2012 sp. zn.
3C/2976/2012 žalovaný opiera o zmluvné dojednanie súvisiace s poistnou zmluvou z 19.12.2008,

ktorá nesporne je spotrebiteľskou zmluvou (žalovaný pri poskytovaní poistenia konal v rámci svojej
podnikateľskejčinnostiakododávateľ,žalobkyňakonalaakofyzickáosobazabezpečujúcasvojepotreby
ako spotrebiteľ). Súčasne išlo o štandardnú formulárovú zmluvu, daný zmluvný vzťah sa riadil aj
obsahom zmluvných dojednaní obsiahnutých vo VPP, ktoré sa stali súčasťou formulárovej zmluvy
splňujúcej všetky znaky takejto zmluvy. Súd pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky túto preto

posudzoval aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa.

Vychádzajúc zo zákonnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku (§53) spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. „neprijateľná podmienka“). To však neplatí,

ak neprijateľné podmienky boli individuálne dojednané. O individuálne dojednaných zmluvných
ustanoveniach pritom môžeme hovoriť len vtedy, ak ide o ustanovenia, a) s ktorými spotrebiteľ mal
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy a zároveň b) mohol ovplyvniť ich obsah. Platí pritomvyvrátiteľná domnienka, že ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Vychádzajúc z tejto zákonnej úpravy preto je na dodávateľovi ako silnejšej zmluvnej strane, aby
preukázal, že v tom - ktorom prípade kumulatívne boli splnené zákonné podmienky vyššie uvedené
ako ad/ a) a b). V prejednávanej veci dodávateľ nepreukázal osobitné dojednanie rozhodcovskej
doložky, resp. žeby spotrebiteľ osobitne si vymienil jej dojednanie. Naopak bolo nesporne preukázané,
že s posudzovanou formulárovou zmluvou pred podpisom žalobkyňa nemala možnosť oboznámiť

sa, jej obsah nijako nemohla ovplyvniť, VPP a osobitné zmluvné dojednania ako celok mohla len
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Žalobkyňa preto dôvodne spochybnila platnosť rozhodcovskej doložky, ktorá ako súčasť dodávateľom
vopred pripraveného a predtlačeného tlačiva (tzv. formulár), ktoré tento uzatvára opakovane s väčším
počtom zákazníkov, obsahom zmluvného dojednania sporových strán zjavne sa nestala z iniciatívy
spotrebiteľa, nebola individuálne dojednaná a spôsobila nevyváženosť v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Hoci v texte formulára sa konštatuje opak, svedeckou
výpoveďou sprostredkovateľa poistenia Z.U. Š.U. bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa pred
podpisom zmluvy nemala možnosť oboznámiť sa s rozhodcovskou doložkou, svedkyňa žalobkyni na
oboznámenie poskytla len samotnú zmluvu, ktorá neobsahuje žiadne ustanovenia o rozhodcovskej
doložke, neposkytla jej však VPP ani osobitné zmluvné dojednania.

V danom prípade sprostredkovateľ poistenia pred súdom potvrdil, že žalobkyni len ukázal, na ktorých
miestachmápodpísaťpredloženélistiny,pričomjejukázalajmiestovyhradenénapodpispodosobitnými
zmluvnými dojednaniami bez toho, aby ju poučil o možnosti tieto prípadne nepodpísať. Nebola preto
splnená ani podmienka, že spotrebiteľ mal možnosť akokoľvek ovplyvniť obsah zmluvných dojednaní
obsiahnutých vo VPP a osobitných dojednaniach, a teda ani obsah či vôbec dojednanie rozhodcovskej

doložky. Vychádzajúc z týchto skutočností, je možné dospieť k jedinému logickému záveru, a síce,
že (ani) rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne, a preto je právne irelevantné riešiť,
či spotrebiteľ prípadne (ne)mohol ovplyvniť obsah zmluvných podmienok obsiahnutých vo VPP či
osobitných zmluvných dojednaniach.

Samotný spôsob, akým rozhodcovská doložka v prejednávanom prípade bola koncipovaná a
spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí o individuálnom
dojednaní rozhodcovskej zmluvy, ale skôr svedčí o zámernom predkladaní zmluvných podmienok,
ktorými dodávateľ sledoval vylúčenie zmluvného vzťahu so spotrebiteľom spod režimu súdnej kontroly.

Z týchto dôvodov pokiaľ právomoc rozhodcovského súdu je založená na rozhodcovskej doložke, ktorá
je neprijateľnou podmienkou, a preto absolútne neplatným zmluvným dojednaním, je nesporné, že
rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a dodávateľovi voči spotrebiteľovi
nemôže zakladať (a to ani sčasti) nárok na plnenie. Sú preto splnené zákonné podmienky na
zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to na základe žaloby spotrebiteľa na súde uplatnenej v zákonom

stanovenej lehote. Na zrušenie rozhodcovského rozsudku pritom postačí aj jediný naplnený zákonný
dôvod.

Súd považuje za potrebné reagovať na rozsiahle, miestami až veľmi emotívne písomne podanie
žalovaného, ktoré sa v spise nachádza na č. l. 73 - 98 a dodáva, že je na žalobkyni , aký spôsob

ochrany svojich práv si zvolí, žalovaný totiž namietal prednosť kompetencie rozhodcovského súdu pred
súdom všeobecným. V tejto súvislosti súd poukazuje na článok 6.1 (prístup k súdu) Dohovoru o ochrane
ľudských práv. K namietanej skutočnosti žalovaným, že z návrhu musí byť zjavné, čoho sa žalobca
domáha, súd poukazuje , že z obsahu žaloby a jej žalobného petitu vyplýva, že sa dožaduje zrušenia
rozhodcovského rozsudku a že najmä napáda rozhodcovskú doložku. K tomu dodáva, že žalobný

petit je určitý a vykonateľný. Žalovaný popieral, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie
je spotrebiteľským sporom, k tomu súd dodáva, že v danom prípade ide o ochranu spotrebiteľa, a pre
toto konanie sa na žalobkyňu vzťahuje oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm.
za) zákona o súdnych poplatkov. Konečne z tohto dôvodu uznesením z č. l. 67 zo dňa 17. 1. 2014
súd nepriznal žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože by šlo o duplicitu, resp. súdne

rozhodnutie o tom, čo prináleží žalobkyni zo zákona.
K namietanému zohľadneniu 19-tého odstavca (recitálu) smernice 93/13/EHS súd dodáva, že podľa
„devätnásteho odôvodnenia“ smernice z posúdenia neprijateľnosti zmluvných podmienok je vyňatý
len hlavný predmet zmluvy (v okolnostiach posudzovanej veci hlavným predmetom poistnej zmluvy jepoistné krytie poskytnuté dodávateľom) a vzťah ceny a kvality tovaru alebo dodávanej služby. Zároveň
však platí, že aj hlavný predmet zmluvy a vzťah ceny a kvality dodávanej služby môžu byť brané na
zreteľ pri hodnotení primeranosti ostatných podmienok (rozumej ostatných podmienok poistnej zmluvy).

Z citovaného odôvodnenia smernice nevyplýva preto vyňatie poistných zmlúv z vecného rozsahu
smernice an bloc a rovnako ani nemožnosť posúdenia nekalého charakteru podmienky zakladajúcej
právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spor vyplývajúci z poistnej zmluvy. Je preto nenáležitá
obrana žalovaného aj v tom smere, že „devätnáste odôvodnenie“ smernice spod vecného rozsahu
smernice vyníma zmluvné podmienky v poistných zmluvách s cieľom, že dohoda o rozhodcovskom

konaní nemôže byť neprijateľnou podmienkou, ak je dohodnutá v poistnej zmluve.
Kpoukazovanejobecnejprijateľnostirozhodcovskejdoložkyvspotrebiteľskýchzmluváchsúdpoukazuje
na znenie ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) OZ, v zmysle ktorého za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.
Ďalej žalovaný namietal, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná s čím sa však súd

nestotožňuje. Súd nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že podľa Smernice 93/13/EHS ustanovenia,
ktoré znamenajú premietnutie zákonnej povinnosti dodávateľa do zmluvy nemôžu byť neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a v danom prípade nejde o premietnutie zákonnej povinnosti, ale o prenesenia
podnikateľského rizika na spotrebiteľa. K záznamu o požiadavkách a potrebách klienta, ktorým sa
snažil žalovaný dokladovať, že rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne, súd dodáva, že tento

záznam vôbec neobsahuje žiadne údaje o rozhodcovskej doložke, preto tvrdenie žalovaného je v tomto
smere zjavne zavádzajúce. Nestotožňuje sa súd tiež s tvrdením žalovaného o tom, že rozhodcovská
doložka bola individuálne dojednaná. Tomuto svojmu tvrdeniu súd sa bude venovať osobitne.
K tvrdeniu žalovaného o tom, že žalobkyňa podpisom potvrdila prevzatie jedného kusa VPP ešte
neznamená, že sa nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku poukazuje súd na to, že tvrdenie

žalovaného o tom, že osobitné zmluvné dojednania žalobkyňa podpísať nemusela, poprela vo svojej
svedeckej výpovedi Z. Š..

Na ostatné emotívne vyjadrenia súd nepovažuje za potrebné reagovať.

Vo vzťahu k navrhovaného svedka A.. J. V. žalovaný netrval na jeho výsluchu. Jeho návrh na doplnenie
dokazovania výsluchom svedkyne A.. J. L. súd zamietol, pretože pre daný spor sa javí neúčelným
dokazovať, aký bol skutočný obsah školení sprostredkovateľov poistenia, či verifikácie štyroch listín, ku
ktorým sa vyjadrovala svedkyňa.

Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí C-40/08 vo veci A. v. C. vyslovil, že nerovný stav medzi
spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu
k samotným účastníkom zmluvy, ako aj to, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať nekalú
povahu zmluvnej podmienky. Smernica sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o rozhodcovskom rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa

oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takom prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby

spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Neprijateľnosť zmluvnej podmienky spočíva aj v skutočnosti, že doložka nebola dojednaná po vzniku
sporu, ale už pri vzniku záväzkového vzťahu.

Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík
predávajúcich vo veci posudzovania zmluvných podmienok berúc na vedomie článok 38 Charty
základných práv Európskej únie (Politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochranu spotrebiteľa) dňa 2.
mája 2011 v bode 11.1. zmluvnú podmienku, podľa ktorej si prevádzkovateľ vyhradzuje právo zmeniť
a dopĺňať VOP (na daný prípad aplikovateľné VPP) vždy, keď si to prevádzkové a legislatívne zmeny

vyžadujú a to formou dodatkov, ktoré budú zverejnené na internetovej stránke www.pcsp.sk a budú
neoddeliteľnou súčasťou pôvodného znenia - posúdila ako neprijateľnú podľa § 53 ods. 1 a v jej účinkoch
ako neprijateľnú podľa § 53 ods. 4 písm. a) OZ, pretože jednostranná zmena zmluvných podmienok je
prípustná iba z vážneho, objektívneho dôvodu a iba vtedy, ak dodávateľ umožní spotrebiteľovi náležiteprehodnotiť jeho ďalšiu viazanosť zmluvou. O zmene zmluvných podmienok pritom musí byť spotrebiteľ
náležitým spôsobom oboznámený (informovaný). Štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno platne
dosiahnuť stav všeobecného rešpektovania jednostrannej zmeny VPP zo strany spotrebiteľa, tak, ako

to predpokladá dodávateľ. Z toho dôvodu je zmluvná podmienka založená na hrubom nerešpektovaní
zmluvnej slobody, využití faktickej nerovnováhy zmluvných strán a vo svojich účinkoch zakladá hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

O to viac, že tento dodatok bol prijatý 15.12.2008, zmluva medzi účastníkmi bola zatvorená 19.12.2008,

teda 4 dni po jeho prijatí a žalovaný mal možnosť tento dodatok už zakomponovať či do zmluvy alebo
VPP a informovať o tom žalobkyňu.

Z týchto dôvodov súd nezohľadnil obranu žalovaného odvolávajúcu sa na bod 7. Dodatku č. 2 k VPP
z č.l. 172 - v zmysle ktorého mala byť daná možnosť žalobkyni XV. časť týchto VPP odmietnuť v lehote
30 dní od vydania dodatku č. 2 k VPP a ktoré v zmysle bodu 7d) prvé dve vety VPP, v zmysle ktorého

zmeny VPP, osobitných poistných podmienok, ich dodatkov a doplnkov majú byť voči poistníkovi účinné
ich vyhlásením prostredníctvom zverejnenia na internetovej stránke.

Otázkaprávnejnárokovateľnostiaskúmaniedôvodnostipohľadávkyžalovanéhovočižalobkynivovýške
106,51 € bude predmetom konania pred súdom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, tak, ako to vyplýva

z §43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 písm. a O.s.p. s použitím § 149 ods. 1 písm. a) O.s.p.
V konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorej vznikli trovy konania - trovy právneho zastúpenia, ktoré vyčíslila
jej právna zástupkyňa v celkovej výške 358,61 Eur. Vychádzala pritom z vyhlášky MS SR 655/2004 Z.z.,

vzmyslektoréhojezákladnásadzbaodmeny za1úkonprávnejslužbypodľa§11ods.1písm.a).Úkony
právnej služby si vyúčtoval v zmysle § 14/13) citovanej vyhlášky, za dva úkony - prípravu a prevzatie
zastupovania a účasť na pojednávaní dňa 9.11.2014 v hodnote po 61,87 Eur a za tri úkony po 64,54
Eur (účasť na pojednávaní dňa 21.1.2015, vyjadrenie vo veci podané 2.2.2015 a účasť na pojednávaní
dňa 22.4.2015 ). K tomu náhrada výdavkov v zmysle § 15 až 17 citovanej vyhlášky za režijný paušál

( pre rok 2014 - 2 úkony po 8,04 Eur, pre rok 2015 - 3 úkony právnej služby po 8,39 Eur ). Spolu tak
odmena a náhrady výdavkov činia 358,61 Eur.

Súd takto vyčíslené trovy považoval za dôvodné, preto zaviazal neúspešného účastníka - žalovaného
na ich náhradu.

O povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu rozhodol súd podľa § 2 ods. 2 Zákona o súdnych
poplatkoch s poukazom na položku 3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkoch. Keďže žalobca bol
v tomto konaní zo zákona oslobodený od ich platenia, v súlade s citovaným ustanovením zaviazal
žalovaného ako neúspešného účastníka na jeho zaplatenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazovk nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.