Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 4C/80/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215200519
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Sitáriková

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2016:3215200519.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v právnej veci

navrhovateľa: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, zast.:
Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706,
proti odporcovi: K. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. H. XX, XXX XX U., občan SR, zast: JUDr. Peter
Ďurmek, advokát so sídlom Radlinského 678/1, 957 01 Bánovce nad Bebravou, o zaplatenie 292,93
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 176,- eur
od 25.05.2012 do 21.04.2014, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.

III. Navrhovateľ je povinný odporcovi nahradiť trovy konania vo výške 80 %. Po právoplatnosti tohto
rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 20.02.2015 domáhal uloženia povinnosti odporcovi
zaplatiť sumu 292,93 eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že na
základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.05.2012 uzavretej medzi postupcom Slovenská

sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava a navrhovateľom ako postupníkom postúpil
postupca na navrhovateľa pohľadávku voči právnemu predchodcovi odporcu. Právny predchodca
navrhovateľa Slovenská sporiteľňa, a.s. a právny predchodca odporcu, S. X. r.č. XXXXXX/XXX, bytom
N.XXuzatvorilidňa12.05.2006Zmluvuosplátkovomúvereč.0372661352,nazákladektorejSlovenská
sporiteľňa, a.s. poskytla S. X. peňažné prostriedky vo výške 25000,- Sk (829,85 eur) pričom sa S.
X. zaviazal poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky zmluvy. Podľa osvedčenia
o dedičstve po zomrelom S. X. odporca ako dedič nadobudol po poručiteľovi dlh vo výške 1171,70

eur voči veriteľovi - navrhovateľovi spolu s ďalšími dedičmi Q. H., S. W., S. X. v rovnakom pomere,
t.j. každý z dedičov je povinný uhradiť ? dlhu, čo činí suma 292,93 eur. Navrhovateľ vyzval odporcu
listom zo dňa 03.06.2014 na zaplatenie dlžnej sumy, odporca záväzok nesplnil a na výzvu nereagoval.
K návrhu pripojil listiny: Zmluva o splátkovom úvere č. 0372661352 zo dňa 12.05.2006, oznámenie
Slovenskej sporiteľne zo dňa 31.05.2012, Osvedčenie o dedičstve 1D/312/2013-52, Dnot 216/2013 zo
dňa 14.04.2014, výzva na zaplatenie dlžnej čiastky - pokus o zmier zo dňa 03.06.2014.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému odporca podal odpor v ktorom uviedol, že celý
uplatnený nárok považuje za premlčaný. Navrhovateľ nepreukázal odôvodnenosť nároku. Je vysoko
pravdepodobné, že k splateniu úveru zo strany právneho predchodcu navrhovateľa došlo pred viacako troma rokmi pred podaním návrhu. Žiadal doplniť dokazovanie dopytom na právneho predchodcu
navrhovateľa o kompletnú dokumentáciu ohľadne splácania úveru nebohým S. X..

Navrhovateľ k podanému odporu uviedol, že pohľadávka bola veriteľom riadne uplatnená v dedičskom
konaní po poručiteľovi S. X.. Je zrejmé, že tento úver poskytnutý bol a tento úver splatený nebol, a v
čase prihlásenia pohľadávky do dedičského konania táto pohľadávka premlčaná nebola. V nadväznosti
na skončenie dedičského konania v roku 2014 táto pohľadávka nemohla byť premlčaná ani v čase
uplatnenia nároku na súde voči odporcovi. V podaní zo dňa 02.12.2015 zástupca navrhovateľa uviedol,

že podľa zákona o spotrebiteľských úveroch konk. podľa § 1 ods. 8 ustanovenia tohto zákona nie
sú dotknuté ust. Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov a poukazuje na ust. § 92 zákona
č. 431/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov. Je toho názoru, že nie je správny postup aplikácie
ustanovenia § 92 o bankách na spotrebiteľský úver takým spôsobom, že aplikáciou tohto ustanovenia
sa bude určovať neplatnosť postúpenia pohľadávky a prípadný nedostatok aktívnej legitimácie nového
veriteľa.Podľaust.§4ods.6zákonaospotrebiteľskýchúverochplatnéhoaúčinnéhovčaseuzatvorenia

zmluvy o splátkovom úvere medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom "veriteľ môže
postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis" a ďalej "Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky
z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu." Pričom toto ustanovenie odkazuje
na § 524 Občianskeho zákonníka.

Ďalej zástupca odporcu uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi je vzťahom spotrebiteľským v
zmysle ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na posúdenie premlčania sa vzťahuje právna úprava
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého (§ 101) je všeobecná premlčacia doba trojročná a plynie odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý krát. Uplatnenie si pohľadávky v dedičskom konaní podľa môjho
názoru nespĺňa zákonný predpoklad pre spočívanie premlčacej doby. Podľa zmluvy o splátkovom úvere

č. 0372661352 zo dňa 12.05.2006 bola konečná splatnosť úveru dohodnutá na 20.04.2011, pričom
od nasledujúceho dňa začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula 20.04.2014, návrh bol
podaný na súd až 20.02.2015, teda po uplynutí premlčacej doby. Okrem samotnej istiny odporca
považuje za premlčané aj úroky, keďže podľa článku 1. Zmluvy bola dohodnutá splatnosť úrokov v
posledný deň kalendárneho mesiaca. Posledná splátka bola splatná dňa 20.04.2011 a preto splatnosť

posledného úroku nastala v posledný deň mesiaca t.j. 30.04.2011. Návrh bol podaný dňa 20.02.2015 t.j.
po uplynutí premlčacej doby. Odporca ako i jeho súrodenci neboli s nebohým otcom S. X. v kontakte 17
rokov pred smrťou, nemali vedomosť o vzatí úveru, v dedičskom konaní túto neuznali v celom rozsahu.

Súdvovecivykonalpojednávaniedňa28.01.2016zaúčastiprávnehozástupcuodporcu,vneprítomnosti

odporcu a tiež v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ktorý neúčasť ospravedlnil
a pojednávanie žiadal odročiť. Súd jeho návrhu nevyhovel, pretože dôvod odročenia, ktorý zástupca
navrhovateľa uviedol-kolízia pojednávaní-nie je takým ospravedlniteľným dôvodom pre odročenie
pojednávania a súd vo veci začal konať v neprítomnosti tohto účastníka, a keďže po začatí konania a
pojednávania a počas jeho priebehu nevyšli najavo nové skutočnosti, neboli predložené nové dôkazy,

ktoré by doteraz navrhovateľovi neboli známe súd v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho
zástupcu aj rozhodol.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami: Zmluva o splátkovom úvere č. 0372661352 zo
dňa 12.05.2006, oznámenie Slovenskej sporiteľne zo dňa 31.05.2012, Osvedčenie o dedičstve

1D/312/2013-52, Dnot 216/2013 zo dňa 14.04.2014, výzva na zaplatenie dlžnej čiastky - pokus o zmier
zo dňa 03.06.2014, odpor zo dňa 18.06.2015, podanie Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 19.10.2015,
ktorého prílohu tvoria výpisy z úveru č.l. 42- 50, vyjadrenie k odporu zo dňa 21.10.2015, vyjadrenie
zástupcu navrhovateľa zo dňa 02.12.2015 spolu s prílohami: výpisy z úveru, všeobecné obchodné
podmienky, vyjadrenie zástupcu odporcu zo dňa 11.01.2016, vyjadrenie zástupcu navrhovateľa zo dňa

19.01.2016 a dospel k týmto skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu veci.

Z listiny - Zmluvy o splátkovom úvere č. 0372661352 zo dňa 12.05.2006 súd zistil, že túto uzavrela
Slovenská sporiteľňa a.s. ako banka s S. X., nar. XX.XX.XXXX ako dlžníkom. Predmetom zmluvy
bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 25 000,- Sk, bol dohodnutý poplatok za správy úveru

50,- Sk mesačne, výška splátky 696,- Sk, splatnosť prvej splátky istiny 20.06.2006, periodicita a
splatnosť splátok mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá
na 20.4.2011, splatnosť úrokov bola mesačná, posledný deň kalendárneho mesiaca. Zároveň v čl.
II. predmetnej zmluvy o splátkovom úvere dlžník, vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami úverovejzmluvy, ktorými sú Všeobecné obchodné podmienky, úverové podmienky, sadzobník a podmienky
určené zverejnením za ktorých sa bankový produkt v zmysle úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi
a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely úverovej zmluvy sa Všeobecnými obchodnými podmienkami

rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 1.8.2002. Súčasťou
spisu boli aj Všeobecné obchodné podmienky, ktoré boli účinné dňa 1.8.2002. Z listiny predloženej
právnym predchodcom navrhovateľa (Slovenská sporiteľňa a.s. č.l. 42-50) a ale i z listiny predloženej
navrhovateľom Výpis Slovenskej sporiteľne a.s.. z úveru č. 0372661352 (č.l. 65) mal súd preukázané,
že právny predchodca navrhovateľa predchodcovi odporcu poskytol finančné prostriedky vo výške

25.000,- Sk dňa 12.05.2006 bezhotovostne. Súd ďalej z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo
dňa 31.05.2012 (č.l. 17) zistil, že postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila na navrhovateľa, ako
postupníka zmluvou č. 0772/2012/CE zo dňa 25.04.2012 pohľadávku vo výške 1947,15 eur, ktorá je
charakterizovaná: spotrebný úver na čokoľvek, číslo úveru: 372661352, dátum a názov uzatvorenia
zmluvy: X. S. XX.XX.XXXX.

Z Osvedčenia o dedičstve, vydaného súdnym komisárom JUDr. Štefanom Morvayom dňa 14.04.2014
sp.zn. 1D/312/2013-52, D not/216/2013 vyplýva, že S. X. zomrel dňa XX.XX.XXXX a jeho dedičia sú deti:
Q. H., K. X. (odporca), S. W. a S. X.. Z tejto listiny súd ďalej zistil, že dedičia pohľadávku navrhovateľa,
ktorú si navrhovateľ uplatnil v dedičskom konaní vo výške 1170,70 eur neuznali. Dedičstvo, ktorého čistá
hodnota predstavovala sumu 24509,79 eur nadobudli títo dedičia rovným dielom.

Podľa ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii platného a účinného v čase
uzavretia úverovej zmluvy, t.j. ku dňu 12.05.2006 (ďalej len "Zákon o spotrebiteľských úveroch") na účely
tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa odseku 2 tohto
zákonného ustanovenia, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je povinný podľa tohto zákona
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia právneho úkonu (12.05.2006), výška úrokov z
omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
aj obvykle, že spotrebiteľ zmluvy ich podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ust. uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok

stane zročným celý dlh ( § 565 ),začne plynúť premlčacia odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 110 ods. 3 prvá veta Občianskeho zákonníka úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch
rokoch.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie

premlčacej doby.

Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u

iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Podľa § 470 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za

dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

V súlade s vykonaným dokazovaním a v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami mal
súd preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa teda Slovenskou sporiteľnou a.s. a
právnym predchodcom odporcu bola uzavretá úverová zmluva-zmluva o splátkovom úvere, ktorú právny

predchodca odporcu uzatvoril ako fyzická osoba - nepodnikateľ, t. j. spotrebiteľ, nakoľko o úver nežiadal
v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Uvedené vyplynulo aj z tej skutočnosti,
že zmluvu podpísal nie ako fyzická osoba živnostník, ale ako fyzická osoba s uvedením trvalého
pobytu, rodného čísla, čísla občianskeho preukazu. Súd teda mal za to, že na základe uzavretej zmluvy
o splátkovom úvere medzi právnym predchodcom navrhovateľa a právnym predchodcom odporcu

bol právnemu predchodcovi odporcu poskytnutý spotrebiteľský úver. Preto súd posudzoval zmluvu o
splátkovom úvere podľa vyššie citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o
splátkovom úvere obsahovala všetky predpísané náležitosti. Predmetom úverovej zmluvy bol záväzok
právneho predchodcu navrhovateľa poskytnúť právnemu predchodcovi odporcu splátkový úver vo výške
25.000,- Sk a na druhej strane záväzok predchodcu odporcu splácať poskytnutý úver riadne a včas a

to formou mesačných splátok vo výške splátky 696,- Sk s tým, že dátum prvej splátky bol dohodnutý na
20.06.2006, konečná splatnosť úveru bola 20.4.2011. V konaní mal súd preukázané listinnými dôkazmi,
že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne a.s. na navrhovateľa, ktorá si svoju
povinnosť splnila a oznámením postúpenia odporcovi vznikli právne účinky postúpenia voči odporcovi a
jeho povinnosť plniť novému veriteľovi - navrhovateľovi, čím bola daná aktívna legitimácia navrhovateľa

na podanie žaloby. Čo sa týka odporcu súd mal preukázané, že osoba, s ktorou právny predchodca
navrhovateľa zmluvu uzatvoril zmluvu dňa 19.11.2013 zomrela a odporca je jej dedičom a vzhľadom na
výšku nadobudnutého dedičstva odporca zodpovedá za dlh poručiteľa t.j. S. X. (dlžníka), ktorý vznikol
zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 12.05.2006 a ktorý si navrhovateľ vyčíslil vo výške 292,93 eur a
výšku ktorého odporca nespochybnil žiadnym dôkazom. To že odporca nebol v kontakte so svojim otcom

(pôvodným dlžníkom) a nemal vedomosť o tomto dlhu nespôsobuje, že odporca ako dedič za tento dlh
nezodpovedá.Tvrdeniaoneexistenciidlhu(napr.splnenímzostranyjehopredchodcu)odporcažiadnym
spôsobom nepreukázal. Navrhovateľ (v postavení veriteľa) existenciu dlhu (poskytnutie úveru), ktorý je
predmetom tohto konania preukázal listinami a je následne na odporcovi aby preukázal, že poskytnuté
finančné prostriedky boli veriteľovi (navrhovateľovi resp. predchodcovi navrhovateľa) vrátené.

Odporca vzniesol námietku premlčania.Súd mal teda za to, že pri uzavretí úverovej zmluvy-zmluvy o splátkovom úvere č. 0372661352
predchodca odporcu vystupoval v pozícii spotrebiteľa. Táto zmluva, ktorá bola uzavretá medzi právnym
predchodcom navrhovateľa t.j. Slovenskou sporiteľnou a.s. a právnym predchodcom odporcu, splnila

všetky náležitosti uvedené v § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Právna úprava § 52 až
§ 60 Občianskeho zákonníka bola do Občianskeho zákonníka začlenená Zákonom č.150/2004 Zb.,
ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov účinnou od1.4.2004, čím
došlo k zúženej aplikácii smernici, ktorá sa mala implementovať v súvislosti so vstupom Slovenskej
republiky do Európskeho hospodárskeho a právneho systému. Uvedená právna úprava má základ

v Smernici Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V
tomto smere súd poukazuje aj na citované ustanovenie § 23a ods. 1 Zák. č. 634/1992Zb. o ochrane
spotrebiteľa, v ktorom je vymedzený pojem spotrebiteľskej zmluvy, kde spotrebiteľskými zmluvami
sú aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka, ktorým charakteristickým znakom je, že sa
uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ zmluvy ich podstatných spôsobom
neovplyvňuje. Na základe uvedené je potom potrebné konštatovať, že došlo k uzavretiu spotrebiteľskej

zmluvy, právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom sa teda spravuje prednostne ustanoveniami
Občianskeho zákonníka a právnych predpisov upravujúcich právne vzťahy spotrebiteľského charakteru.
Je nepochybné, že zmluva o splátkovom úvere, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a právnym predchodcom odporcu má spotrebiteľský charakter. Platná právna úprava v
čase uzavretia zmluvy umožňuje vyvodiť právny záver, že zmluva o úvere § 497 a nasl. Obchodného

zákonníka bola napriek povahe tzv. absolútneho obchodu zmluvou typovou, teda spotrebiteľskou, a
je preto právne irelevantný právny prameň, podľa ktorého sa príslušná zmluva spravuje. Vychádzajúc
z predchádzajúceho, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva upravená podľa Občianskeho, ale
aj Obchodného zákonníka, ako aj podľa ktoréhokoľvek iného zákona, vyhovujúca vyššie uvedenej
charakteristike, teda, že ide o zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých

prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje a súčasne
je zrejmé, že zmluvou stranou na jednej strane je dodávateľ s poukazom na predmet podnikania
právneho predchodcu navrhovateľa a vymedzený predmet činnosti a na druhej strane spotrebiteľ teda
predchodca odporcu, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripravený návrh
na uzavretie zmluvy. I napriek tomu, že následne došlo k postúpeniu pohľadávky, nestráca charakter

spotrebiteľskej zmluvy. Ustanovenia spotrebiteľského práva treba totiž aplikovať aj na právne úkony,
ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu.

Súd v konaní nemal preukázané, že by právny predchodca navrhovateľa, teda Slovenská sporiteľňa,
a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovala splatenie pohľadávky zo zmluvy o splátkovom

úvere tak, ako jej to umožňoval čl. 7.6., bod 7.6.1. písm. a ) Všeobecných obchodných podmienok. Z
tohto dôvodu súd mal za to, že ide o plnenie v splátkach, a ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach,
tak začne plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Na základe uvedeného
teda veriteľ môže požadovať od dlžníka vždy iba splnenie príslušnej splátky, len čo sa stane táto splátka
zročnou (splatnou). Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, a preto pre každú splátku začína

plynúť premlčacia doba podľa § 101 OZ samostatne. Dátum zročnosti jednotlivých splátok i úrokov z
úveru, ale i konečnej splatnosti úveru vyplýva z dohody účastníkov o splátkach a od tohto dňa začína
plynúť premlčacia doba. V konaní bolo preukázané, že na základe uzavretej zmluvy o splátkovom úvere
sa zaviazal právny predchodca odporcu, ako dlžník splácať úver v splátkach mesačne, vždy k 20. dňu v
kalendárnom mesiaci (úroky z úveru v posledný deň mesiaca), čo znamená, že každá splátka sa stala

splatnou k 20. dňu v kalendárnom mesiaci a v prípade úrokov v posledný deň mesiaca, pričom konečná
splatnosť úveru nastala dňa 20.04.2011. Súd vychádzajúc z toho, že premlčacia doba je trojročná,
nakoľko ju posudzoval podľa § 101 Občianskeho zákonníka prihliadal v súlade s citovanými ust. zákona
na ochranu spotrebiteľa na premlčanie, a mal za to, že uplatnená pohľadávka z úveru, úver (a tým aj
všetky jeho splátky) sú premlčané, nakoľko uplynula trojročná premlčacia doba (od konečnej splatnosti

úveru) a to z dôvodu, že návrh na súd bol podaný až dňa 20.02.2015, t.j. viac ako po troch rokoch odo
dňa konečnej splatnosti úveru (resp. odo dňa nasledujúceho po dni konečnej splatnosti úveru). Preto
súd v časti zaplatenia istiny 292,93 eur vzhľadom na vznesenú námietku premlčania odporcom návrh
zamietol.

Čo sa týka úrokov z omeškania navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
176,- eur za obdobie od 25.02.2012 do zaplatenia.Podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej
veci a sú nim určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. Príslušenstvom pohľadávky sú
úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením. Súd zastáva názor,

že právo na úradu z omeškania je právom, ktoré sa premlčuje za každý deň samostatne, pričom
nemusí byť uplatnené za celé obdobie omeškania. Úrok z omeškania vzniká v dôsledku povinnosti
dlžníka splniť záväzok, t.j. z povinnosti nebyť v omeškaní. Ak dlžník svoj záväzok nesplní, resp. záväzok
nezanikne najneskôr v deň jeho splatnosti, dlžník porušil povinnosť nebyť v omeškaní, z ktorej vzniká
právo na úrok z omeškania za tento deň. Zároveň k rovnakému dňu porušenia povinnosti začína plynúť

premlčacia doba k takto vzniknutému právu z porušenia povinnosti k úroku z omeškania. Porušením
svojej povinnosti splniť záväzok, resp. povinnosť nebyť v omeškaní, dlžník vytvára pre seba každý deň
novú možnosť porušiť povinnosť splniť záväzok i nasledujúci deň. Úroky z omeškania sa preto premlčujú
vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, z čoho vyplýva, že ich možno úspešne uplatniť v uzavretom
časovom intervale ohraničenom tromi rokmi odo dňa podania žaloby spätne (ostatné neskoršie sú
premlčané v dôsledku uplynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby k jednotlivým denným úrokom z

omeškania) a dňom, keď vznikne možnosť na účinné vznesenie námietky premlčania voči istine. Tento
interval je vždy maximálne tri roky bez jedného dňa a každým uplynutým dňom sa o deň zmenšuje.
Keďže bola podaná žaloba na súd 20.02.2015, tak všetky nároky navrhovateľa, vrátane uplatnených
úrokov z omeškania vzniknuté pred 20.02.2012 sú premlčané, nakoľko premlčacia doba je podľa ust. §
101 OZ tri roky. V tomto prípade súd priznal úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z uplatnenej sumy

176 eur od 25.05.2012 (ktorý nepredchádza dňu 20.02.2012) do 21.4.2014, t. j. do dňa, keď vznikla
možnosť na účinné vznesenie námietky premlčania voči istine a vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z
omeškania vzhľadom na vznesenú námietku premlčania odporcom návrh navrhovateľa zamietol .

Navrhovateľ považoval vznesenú námietku premlčania za nedôvodnú a to z dôvodu, že pohľadávku

si uplatnil v dedičskom konaní. Občiansky zákonník v ustanovení § 112 upravuje zastavenie plynutia
premlčacej doby v prípade, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného
orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje. Premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania
neplynie. Uplatnením práva sa rozumie uplatnenie na súde v civilnom konaní, ale aj v trestnom, v
priestupkovom alebo v obdobnom konaní. Za uplatnenie práva podľa § 112 Občianskeho zákonníka

sa považuje taký úkon oprávneného, ktorý smeruje k tomu, aby bolo rozhodnuté o jeho práve; najmä
žalobou na plnenie [§ 80 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.)], vzájomnou žalobou (§ 97 O.s.p.), návrhom na započítanie (§ 98
O.s.p.) a pod. Bez vplyvu na beh premlčacej doby je však zaradenie pohľadávky alebo dlhu poručiteľa do
súpisu aktív a pasív dedičstva vykonaný notárom ako súdnym komisárom v konaní o dedičstve (§ 175o

ods. 1 O.s.p.), ako aj oznámenie pohľadávky veriteľom v konaní o dedičstve (§ 175n O.s.p.). V týchto
prípadoch totiž nejde o uplatnenie práva podľa § 112 O.s.p., pretože o práve, ktorého sa premlčanie
týka, nie je autoritatívne rozhodované.

Na beh premlčacej doby nemá vplyv ani zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka (§ 111 Občianskeho

zákonníka). Právny nástupca subjektu určitého práva alebo povinnosti preberá toto právo alebo
povinnosti v stave, v akom sa nachádza v okamihu zmeny subjektov a je pritom nerozhodné, z akého
dôvodu k zmene subjektov dochádza. Teda aj pri zmene subjektov v dôsledku nadobudnutia dedičstva
(§ 460 Občianskeho zákonníka) sa právnemu nástupcovi započítava tá časť premlčacej doby, ktorá
uplynula už jeho právnemu predchodcovi. Na plynutie premlčacej doby nemalo vplyv ani prebiehajúce

dedičské konanie po poručiteľovi S. X. (dlžníkovi), ani uplatnenie pohľadávky navrhovateľom v tomto
konaní. Nešlo tu totiž o uplatnenie práva podľa § 112 Občianskeho zákonníka.

V danom prípade dlh poručiteľa S. X. predstavoval poskytnutý úver v zmysle zmluvy o splátkovom úvere.
Všeobecná trojročná premlčacia doba začala teda plynúť deň nasledujúci po konečnej splatnosti úveru

tj. 21.04.2011. Plynutie tejto premlčacej doby sa nezastavilo ani neprerušilo, pretože nenastala taká
skutočnosť, ktorá by jej beh mohla ovplyvniť. Smrť poručiteľa - dlžníka dňa XX.XX.XXXX neovplyvnila
beh premlčacej doby, ktorá začala plynúť 21.04.2011. Právni nástupcovia poručiteľa teda aj odporca,
vstúpili do jeho práv a povinností, vrátane práva započítať si už uplynutú premlčaciu dobu svojho
predchodcu.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník
vo veciach úspech len čiastočne, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ si žalobným návrhom uplatnil nárok na
zaplatenie sumy 293,92 eur ako aj s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 176 eur od
25.05.2012 do 28.01.2016 (t.j. do rozhodnutia súdu vo veci samej) vo výške 58,28 eur, spolu si teda
uplatnil sumu 351,21 eur , čo v %-nom vyjadrení predstavuje 100 %. Úspech navrhovateľa predstavuje
sumu 30,20 eur - priznané úroky vo výške 9% ročne zo sumy 176 eur od 25.05.2012 do 21.4.2014, ktorú

je povinný zaplatiť navrhovateľovi, čo v % vyjadrení predstavuje po zaokrúhlení 10 %. Úspech odporcu
predstavuje časť žalobného návrhu, ktorá bola súdom zamietnutá, čo v %-nom vyjadrení po zaokrúhlení
predstavuje 90 %. Úspech odporcu teda predstavuje 90 % - 10 %, čo je 80 %. Vzhľadom na skutočnosť,
že ešte neuplynula lehota na vyčíslenie trov konania a vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenie § 151
ods. 1 O.s.p., súd o trovách rozhodol podľa ust. § 151 ods. 7 O.s.p. podľa ktorého ustanovenia, súd môže
o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov

konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške
náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bánovce nad Bebravou písomne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak potrebný počet rovnopisov a príloh účastník nepredloží, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie (§ 251 ods. 1 O.s.p.).