Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. marec 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/93/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010130
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Príbelský, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816010130.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a sudcov
JUDr.PetraTóthaaJUDr.JozefaJaníkavtrestnejveciprotiobžalovanémuZ.M.,nar.XX.XX.XXXXvG.,
okresZ.,bytommestoZ.,tohočasuvovýkonetrestuvÚstavenavýkontrestuodňatiaslobodyanavýkon
väzby Ilava, pre pokračovací prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, prejednal
odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn.: 1T/31/2016 z 29.06.2016 a

na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. marca 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie obžalovaného Z. M.

z a m i e t a ,

pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prievidza rozsudkom sp. zn.: 1T/31/2016 zo dňa 29.06.2016 uznal obžalovaného Z. M.
za vinného zo spáchania pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že

dňa1.7.2014vHandlovejvylákalodpoškodenéhoA.A.jehomotorovévozidloŠkodaSuperB,evidenčné

číslo: PD XXXEY, VIN: J - evidované na osobu P. S., ktoré zakúpil poškodený za sumu 14.500,- eur, pod
zámienkou ohodnotenia motorové vozidla znalcom a jeho následného predaja leasingovej spoločnosti
Consumer Finance Holding, a.s., vyžiadal od P. S. splnomocnenie k predaju vozidla vypísané len v
časti splnomocniteľ, kde mal, podľa dohody, obvinený neskôr dopísať leasingovú spoločnosť, ktorej
mal motorové vozidlo predať, avšak obvinený predmetné vozidlo predal bez vedomia a súhlasu A. A.
osobe B. D. za sumu 14.500 eur a dňa 4.7.2014 na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Prievidzi

ho na základe predmetného splnomocnenia prepísal na B. D., poškodenému predložil falošnú kúpnu
zmluvu č. 10245514/14 medzi P. S. - ako predávajúcim a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.,
ako kupujúcim, ktorú sám vyhotovil, v zmysle ktorej mala vozidlo kúpiť spoločnosť Consumer Finance
Holding, a.s., za sumu 17.500,- eur a následne vyplatil A. A. sumu 5.000,- eur ako splátku od leasingovej
spoločnosti, pričom v skutočnosti k uzavretiu kúpnej zmluvy s leasingovou spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a.s., nedošlo a kúpnu cenu od B. D. vo výške 9.500,- eur si ponechal pre seba a tým

sa na úkor poškodeného A. A. obohatil vo výške 9.500,- eur.

Za to mu bol podľa § § 213 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 42 odsek 1 Trestného zákona, § 41
odsek 1 Trestného zákona, § 37 písmeno h), m) Trestného zákona, § 38 odsek 4 Trestného zákona
uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2
písmeno b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Zároveň podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona bol zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu
Prievidza-sp.zn.2T/66/2015zodňa9.12.2015,právoplatný29.12.2015,akoivšetkyďalšierozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj

podklad.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovaného zaviazal k náhrade škody v prospech
poškodeného A. A. vo výške 9.500,- €.

Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote odvolaním napadol
obžalovaný vo všetkých výrokoch.

V písomnom odôvodnení odvolania obžalovaný uviedol, že v rámci celého konania popieral svoju vinu.
Kúpa vozidla sa realizovala prostredníctvom poškodeného A. A. z dôvodu, že obžalovaný nemal k
dispozícii dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie ceny za vozidlo. Z dôvodu, aby sa poškodený

nedozvedel o tom, že o kúpu vozidla prejavil záujem O. D. (aby obžalovaného neobišli s províziou),
tak si krátko po kúpe vozidla od pána X. zadovážil finančné prostriedky a vyplatil poškodenému celú
kúpnu cenu vo výške 14 500,- €. Ako málo pravdepodobné a nelogické sa javí tvrdenie poškodeného, že
odovzdal obžalovanému vozidlo so všetkými dokladmi a zároveň i splnomocnením na prepis bez toho,
aby mu boli skutočne vyplatené peniaze. Je nelogické, prečo mu odovzdal i veľký technický preukaz.

Poškodený tiež najprv uvádzal, že peniaze z predaja vozidla mali byť poukázané na jeho účet, neskôr
však toto tvrdenie zmenil a uviedol, že mali byť poukázané na účet jeho synovca P. S.. Ten sa však
nevedel vyjadriť v akej výške a akým spôsobom mala byť kúpna cena vyplácaná. Obžalovaný predložil
poškodenému fiktívnu lízingovú zmluvu len preto, aby sa poškodený nedozvedel kto v skutočnosti
vozidlo kupuje. Predloženie fiktívnej zmluvy ešte nepotvrdzuje podvodný úmysel obžalovaného ani

nevylučuje vyplatenie celej kúpnej ceny poškodenému. Ani poškodený nevie reálne preukázať, či mu
bolo skutočne uhradených len 5000 €, alebo iná suma. Okresný súd preto pochybil, keď poškodenému
priznal nárok na náhradu škody. Obžalovaný sa nedopustil žalovaného skutku tak, ako mu je to kladené
za vinu. V súčasnosti vykonáva iné nepodmienečné tresty odňatia slobody. Uznaním viny a uložením
súhrnného trestu okresný súd obžalovanému neprimerane navýšil trest uložený rozsudkom Okresného

súdu Prievidza vo veci sp. zn.: 2T/66/2015. Správne mal upustiť od uloženia súhrnného trestu.
Navrhol preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a aby obžalovaného podľa
§ 285 písm. a), prípadne b) Tr. poriadku spod obžaloby oslobodil, alternatívne, aby zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a upustil od uloženia súhrnného trestu.

Verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti poškodeného, ktorý sa napriek riadnemu
upovedomeniu bez ospravedlnenia nedostavil.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že navrhuje
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného sa na verejnom zasadnutí pridržal dôvodov uvedených v písomnom odôvodnení
odvolania a napadnutý rozsudok navrhol zrušiť a obžalovaného podľa § 285 písm. a), resp. b) Tr.
poriadku oslobodiť, prípadne zrušiť rozsudok vo výroku o treste a upustiť od uloženia súhrnného trestu.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného

konania uvedené v § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods.7 Tr. por., práva
na obhajobu - § 2 ods.9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods.12 Tr. por., i rovnosti strán
(kontradiktórnosti) - § 2 ods.14 Tr. por. Krajský súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa dospelk vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými
ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Pokiaľ ide o skutkový stav krajský súd uvádza, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu
súdeného prečinu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval
podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom v konaní nezistil také chyby, ktoré by mohli mať vplyv na
objasnenie skutkového stavu veci, tak ako je uvedený v rozsudku okresného súdu a zistenie, že skutok
spáchal obžalovaný. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne skutkové

závery, pričom sa podrobne zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne a svoje závery riadne
vysvetlil v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 ods.1 Tr. por.

Obžalovaný je, ako už v napadnutom rozsudku uviedol okresný súd, usvedčovaný predovšetkým
výpoveďami poškodeného, svedkov S., D., ako i listinnými dôkazmi. Poškodený jasne uviedol, že
vozidlo bolo obžalovaným prevzaté za účelom prezretia leasingovou spoločnosťou, nie na žiaden iný

účel. Následne nebolo poškodenému vozidlo vrátené. Pravdivosť tejto výpovede ohľadne predstierania
predaja prostredníctvom lízingovej spoločnosti nasvedčujú i listinné dôkazy, ktoré potvrdzujú, že
obžalovaný si pripravil „legendu“ o predaji vozidla cez leasingovú spoločnosť, čo však nebola v tomto
prípade pravda. Vozidlo bolo následne predané svedkyni D.. Bolo preukázané, že kúpna cena vo
výške 9.500 € nebola poškodenému vyplatená. Krajský súd nevidí dôvod prečo neuveriť tvrdeniu

poškodeného, že mu obžalovaný vyplatil len sumu vo výške 5.000 € ako údajnú splátku leasingu.

Preto možno skonštatovať, že súd prvého stupňa správne ustálil subjektívnu stránku konania
obžalovaného, tak ako je vyjadrená aj v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Vzhľadom na uvedené
bola vyvrátená obrana obžalovaného tak, ako ju uvádzal aj v odvolaní. Odvolací súd sa teda v plnej

miere stotožnil so závermi prvostupňového súdu vo vzťahu k skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu
vo vykonanom dokazovaní a napokon tiež vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania obžalovaného. Ten
svojim konaním nepochybne naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods.1, ods.2
Tr. zákona.

Jediné pochybenie zo strany okresného súdu vidí krajský súd v tom, že žalovaný skutok právne
kvalifikoval ako prečin pokračovací. Toto pochybenie je však takého nepatrného významu, že nebolo
potrebné ho korigovať.

Uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, ktoré považoval odvolací súd za potrebné uviesť

vzhľadom na argumentáciu uvádzanú v odvolaní, pričom s podrobnejším odôvodnením týkajúcim sa
skutkového stavu a právnej kvalifikácie v plnej miere odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Možno preto skonštatovať, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní,

vyhodnotení a posúdení dôkazného stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového
deja zodpovedajúci všetkým vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade
vyznievajú jednoznačne a tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych, ako i nepriamych dôkazov, z ktorých
možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal súdený skutok tak, ako je to uvedené v skutkovej
vete výroku o vine.

Napokon možno konštatovať, že i pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na všetky
skutočnosti a zásady dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosti nápravy. Okresný súd správne zistil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, správne

zistil nutnosť ukladania trestu súhrnného.

V danom prípade neboli splnené podmienky na rozhodnutie o upustení od uloženia súhrnného trestu,
pretože trest uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn.: 2T/66/2015 v trvaní
12 mesiacov nemožno považovať za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa.

Vzhľadom na uvedené bol potom postup okresného súdu pri ukladaní trestu a rozhodovaní o spôsobe
jeho výkonu v súlade s potrebami generálnej i individuálnej prevencie.Rovnako správne je i uloženie trestu súhrnného, pretože súd aktuálne ukladal obžalovanému trest za
trestný čin ktorý spáchal skôr, než bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn.: 2T/66/2015 uznaný
obžalovaný za vinného zo spáchania iného trestného činu.

Krajský súd nezistil v postupe okresného súdu pochybenie ani vo vzťahu k rozhodovaniu o nárokoch na
náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť, že z výpovede poškodeného je zrejmé, že obžalovaný mu
neuhradil celú škodu, bola obžalovanému správne uložená povinnosť na náhradu škody v zostávajúcej
výške 9 500 €.

Z týchto dôvodov odvolanie obžalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto ho podľa §
319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.