Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. apríl 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/134/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116221066
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116221066.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti

súdu o maloletú F. K., N.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov matka: V.. F. K., N.. XX.X.XXXX, A. A. XX, K. a otec: C.
K., N.. X.XX.XXXX, bytom V. XXX, S., v konaní o zníženie výživného takto

r o z h o d o l :

Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec návrhom doručeným súdu dňa 19.9.2016 žiadal, aby znížil výživné na maloleté dieťa zo sumy
250 Eur mesačne na sumu 30% životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od podania návrhu

z dôvodu zmeny pomerov.

2. Matka sa k podanému návrhu vyjadrila písomne dňa 1.12.2016. S návrhom na zníženie výživného
nesúhlasí z dôvodu vysokých výdavkov na maloleté dieťa.

3.Kolíznyopatrovníkpoprešetrenípomerovvrodinemaloletéhodieťaťapísomnýmpodanímdoručeným
súdu dňa 16.12.2016 navrhuje návrh otca zamietnuť, nakoľko to nie je v záujme maloletého dieťaťa.

4. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.
22P/91/2008 zo dňa 25.5.2016, ktorým zvýšil výživné zo strana otca na mal. F. K., N.. XX.X.XXXX zo
sumy 700 Sk na 150 Eur mesačne od 1.6.2008 do 31.8.2011 zo sumy 150 Eur mesačne na 200 Eur
mesačne od 1.9.2011 do 31.8.2014 zo sumy 200 Eur mesačne na 250 Eur mesačne od 1.9.2014 do
budúcna. Súčasne bolo otcovi uložené zaplatiť dlžné výživné do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

5. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.6.2015.

6. V čase poslednej úpravy otec býval s rodinou v 3-izbovom byte, za užívanie ktorého platil 248,95
Eur mesačne. Bol ženatý, manželka bola súkromnou podnikateľkou. Z manželstva sa narodili dve deti
a to Q. K., nar. XX.X.XXXX a B. K., N.. XX.X.XXXX. Otec mal ďalšie štyri vyživovacie povinnosti. Bol
zamestnaný v spoločnosti T. spol. s.r.o. s príjmom za rok 2008 vo výške 9.534 Sk. Vlastnil starý rodinný
dom neobývateľný pri Kremnici. Platil stavebný úver vo výške 214,33 Eur mesačne.

7. Maloletá v čase poslednej úpravy navštevovala druhý stupeň školskej dochádzky 8. ročné Bilingválne
gymnázium, s vyučovacím jazykom maďarským. V tejto súvislosti mala matka náklady spojené so školou
a zabezpečením potrebných školských potrieb, pomôcok. Výdavky matky boli nasledovné: úhradamobilu 6,67 Eur, poistenie maloletej 21,21 Eur, doklad o zakúpení vitamínových prípravkov, tréning
basketbalu 155,61 Eur, ročné poistenie maloletej 15,93 Eur, MHD 10 Eur, členské do basketbalového
klubu 30 Eur mesačne, sústredenie športového klubu 80 Eur, letný cirkevný tábor 95 Eur, zimný lyžiarsky

výcvik v rámci školy 155 Eur. Maloletá navštevovala druhý stupeň Bilingválneho gymnázia.

8. Matka žila sama s maloletým dieťaťom v 3-izbovom byte, za užívanie ktorého mesačne platila 173
Eur, inú vyživovaciu povinnosť nemala. Matka bola zamestnaná s priemerným mesačným príjmom 1.400
Eur. Iný príjem nemala. Vlastnila byt, v ktorom bývala a na ktorý si zobrala hypotekárny úver. Hypotéku

splácala mesačne v sume 195 Eur.

9. Otec uviedol, že od posledného rozhodnutia súdu došlo k zmene pomerov na jeho strane. Vzhľadom
na nepriaznivú finančnú situáciu ako i z dôvodu straty zakázok bol nútený ukončiť svoje podnikanie. V
súčasnosti je jeho prácou výlučný výkon funkcie konateľa spoločnosti T. s.r.o., ktorá je momentálne v
situácii hroziaceho konkurzu a vedúca na jej majetok viaceré exekučné konania. Z tohto dôvodu mu

za výkon funkcie nie je vyplácaná žiadna odmena a voči nemu ako fyzickej osobe sú takisto vedené
mnohéexekučnékonanianaOkresnomsúdeHumenné.Nevlastnížiadnynehnuteľnýmajetokanižiadny
hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Nie je schopný platiť na mal. F. bežné výživné vo výške 250 Eur. Žije
v spoločnej domácnosti s družkou Q. M. v jej dome v obci V. v okrese Humenné. Pokiaľ by bol naďalej
nútený platiť bežné výživné po 250 Eur mesačne, mohlo by to mať na zabezpečovanie jeho základných

životných potrieb veľmi negatívny vplyv. Zároveň v tejto súvislosti poukazuje na to, že výdavky matky
na mal. F. nemôže v žiadnom prípade dosahovať výšku dvojnásobku sumy 250 Eur mesačne a to z
dôvodu, že dcéra žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a výdavky na jej stravu, ošatenie a
školské potreby nemôžu reálne dosahovať takúto sumu. Zároveň má podozrenie, že výživné, ktoré platí
je spotrebované matkou a matka ho nevyužíva na mal. F. v celom rozsahu. Otcovi pribudla vyživovacia

povinnosť voči dvom maloletým deťom B. K., nar. XX.X.XXXX a mal. Q. K., N.. XX.X.XXXX, voči ktorým
má súdom stanovenú vyživovaciu povinnosť vo výške 50 Eur mesačne na každé dieťa. Vzhľadom na
to, že na jeho strane došlo k podstatnej zmene pomerov spočívajúcich v jeho nízkom príjme a v tom, že
napriek jeho snahe nie je v silách dosahovať vyšší príjem, je dôvod na zmenu rozhodnutia súdu ohľadom
výživného z jeho strany voči mal. F.. Nie je v jeho príjmových a majetkových možnostiach platiť výživné

na tri maloleté deti v celkovej výške 350 Eur, nakoľko sám nemá dostatok finančných prostriedkov na
základnú existenciu a túto zvláda iba s finančnou podporou družky.

10. Matka uviedla, že s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletej nikdy neplnil a ani neplní riadne a včas, v dôsledku čoho bola nútená riešiť túto

záležitosť súdnou cestou. Tvrdenia otca o tom, že súčasné výživné nie je spotrebované výlučne na
uspokojovanie potrieb maloletej, považuje za absurdné a opovážlivé najmä s prihliadnutím na to ako
laxne túto povinnosť plní on sám. Matka nesúhlasí ani s dôvodmi uvádzanými v návrhu na zníženie
výživného. Jeho zdravotný stav a schopnosti mu umožňujú v plnej miere, aby si zabezpečil taký finančný
príjem, ktorý by prispieval na pokrytie potrieb maloletej v opodstatnenej miere. Už v priebehu súdneho

konania poslednej úpravy výživného vlastnil dve obchodné spoločnosti, ktoré evidentne vykazovali
zisk. Neustále opomínal plniť vyživovaciu povinnosť voči dcére a svoj majetok sa snažil scudzovať
v snahe deklarovať insolventnosť. Jeho neseriózny postoj dotváral aj fakt, že súdnemu znalcovi v
predchádzajúcom konaní neposkytol požadované podklady pre vypracovanie znaleckého posudku bez
uvedenia dôvodu. Skutočnosti ním uvádzané ako dôvod zníženia výživného nemožno považovať za

nové teda také, ktoré by odôvodňovali zmenu jeho pomerov, pretože tieto skutočnosti tu existovali už v
čase rozhodovania poslednej úpravy výživného a súd ich vzal do úvahy pri určovaní výšky výživného.

11. Mal. F. je študentkou 2. ročníka X. W. V. X M. K., kde jej mesačné náklady predstavujú : strava v
škole 25 Eur, strava, desiaty, obedy mimo školy, olovrant, večere 200 Eur, školské výdavky 10 Eur, mobil

8 Eur, mesačník 10 Eur, vreckové 20 Eur, lieky, vitamíny 15 Eur, hygienické potreby 10 Eur, poistenie
26 Eur, doučovanie, fyzika, chémia 40 Eur, voľno-časové aktivity 40 Eur, internet 28 Eur, zbierka na
stužkovú slávnosť 10 Eur, spolu 442 Eur. Mimoriadne jednorázové výdavky: vodičský kurz 388 Eur,
cirkevná sviatosť birmovná 60 Eur, plavecký kurz 205 Eur, imatrikulačná slávnosť 10 Eur spolu 663 Eur.
Ročné výdavky : triedny fond 22 Eur, príspevok do ZRPŠ 30 Eur, príspevok na opravu triedy a školy

18 Eur ročne, mimoškolské aktivity počas prázdnin 200 Eur, ošatenie, obuv celoročné 1.500 Eur, spolu
1.770 Eur / 147,50 Eur mesačne.12. Matka predložila potvrdenie zo školy ohľadne výdavkov, ktoré bolo nutné zaplatiť : ISIC karta 10 Eur,
poplatok do fondu 20 Eur, oprava podlahy v triede 18 Eur, plavecký kurz 250 Eur, stužková slávnosť 10
Eur, iné poplatky 20 Eur, za vodičský preukaz bolo potrebné doplatiť 80 Eur.

13. Matka býva v 3-izbovom byte s maloletým dieťaťom. Byt je vo výlučnom vlastníctve matky. Pracuje v
lekárni Tesco Košice na pozícii farmaceutka s čistým mesačným príjmom 1.400 Eur. Mesačné výdavky
matky sú nasledovné: nájomné a inkaso 200 Eur, hypotéka, spotrebný úver, stavebné sporenie 750 Eur,
strava 200 Eur, hygienické potreby, drogéria 40 Eur, životná poistka 67 Eur, internet a mobil 28 Eur.

14. Matka v ďalšom uviedla, že otec si vyživovaciu povinnosť uloženú súdom neplní, bežné a dlžné
výživné je riešené cestou súdneho exekútora, ktorý však s jeho vymáhaním nepostúpil. Dlžné výživné
otec doposiaľ neuhradil. Doterajší postoj otca k plneniu vyživovacej povinnosti je odrazom jeho
špekulatívneho správania a nezodpovednosti, pričom naposledy učenú výšku výživného považuje za
adekvátnu jeho možnostiam a schopnostiam a to z dôvodu, že tento netrpí žiadnymi zdravotnými ani

inými problémami, ktoré by znemožňovali vyvinúť patričné úsilie na zabezpečenie takého príjmu, ktorý
by adekvátne pokrýval opodstatnené a odôvodnené životné potreby maloletej v súčasnom období jej
veku. Vzhľadom na vek a výdavky maloletej je potrebné, aby výživu zabezpečovali obidvaja rodičia.
Matka si plní nepretržite svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním
bytových potrieb maloletej. Otec sa nikdy týmto spôsobom na výchove a výžive maloletej nepodieľal.

15. Matka predložila listinné doklady preukazujúce výdavky na maloleté dieťa.

16. Otec k podanému návrhu ani v priebehu konania nepredložil žiadne listinné dôkazy preukazujúce
zmenu pomerov na jeho strane.

17. Podľa ust. § 26 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv
a povinností.

18. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške

30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví
rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

20. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v

rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

21. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

22. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.23. Pri rozhodovaní o zmene výživného, teda aj o znížení výživného je nutné porovnať okolnosti
dôležité pri určovaní výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania.
Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 121 CMP),

platia ustanovenia § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

24. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé
sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého
z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a

zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie
rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko
foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.
Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou
formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie

potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a
osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,
ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z
rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho

rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený
rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška
mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane
povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov
nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto

životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z
nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je
porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na
plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,
že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových

potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v
čase vyhlásenia rozhodnutia.

25. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška

mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,
hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné

bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičovslabéaleboobjektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pristanoveníkonkrétnej
výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených
mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade
jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných

vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť,
plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera
vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

26. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie

vyživovacejpovinnostibymalobyťspravidladobrovoľné.Jejúpravasúdnymrozhodnutímbývaspravidla
následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky
výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti,
jeho možnosti a majetkové pomery.27. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je
potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom

zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s
rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a
rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera
týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom
ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na

výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

28. Z citovaných zákonných ustanovení ako aj vyššieho uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti
rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

29. Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s

pomermi existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na zmenu pôvodného
rozhodnutia o výživnom a návrh otca na zníženie výživného zamietol. Pri rozhodovaní vychádzal zo
zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom
prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i na strane otca, na osobnú
starostlivosť matky o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že doposiaľ upravené výživné je primerané

a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Maloleté
dieťa v súčasnosti navštevuje 2. stupeň bilingválneho gymnázia. Vzhľadom na túto skutočnosť má
matka náklady spojené s jeho výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou. Ďalej súd zohľadnil
osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa ani záujem otca, ktorý si svoju vyživovaciu povinnosť plní
nepravidelne, s maloletým dieťaťom sa nestretáva. Okrem výživného inou formou neprispieva. Otec

nepredložil súdu žiadne listinné dôkazy preukazujúce zmeny pomerov. Dôvody uvádzané v návrhu
sú dôvodmi, ktoré súd skúmal v čase rozhodovania o zvýšení výživného na maloleté dieťa, pričom
prihliadol aj na vyživovacie povinnosti, ktoré otcovi pribudli už v čase posledného rozhodovania. Súd
považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné životné aktivity tak, aby

plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené, pričom uvedené sa týka i plánovania počtu
vyživovacích povinností, pretože rodič musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak,
aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil a to ani do budúcna so zreteľom na predpoklad zvyšujúcich
sa potrieb oprávneného dieťaťa v súvislosti s jeho vekom, rastom a štúdiom. Vzhľadom na pomery
matky maloletej zabezpečovanie jej osobnej starostlivosti o maloletú, ktorou sa čiastočne kompenzuje

jej vyživovacia povinnosť, na ktorú súd musí prihliadať v súlade s ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine,
pomery otca ako aj odôvodnené potreby dieťaťa súd dospel k záveru, že výživné určené v rozsahu
250 Eur mesačne zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k
dieťaťu vyplývajúcim zo zákonným ustanovení citovaných v rozsudku. V ďalšom súd poukazuje aj na
ust. § 62 ods. 1,2 Zákona o rodine, ktorej plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za

ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na odsek 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne
uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Ďalej poukazuje na ust. § 75 ods.
1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia
rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp
potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané

majetkovériziká,ktorézahŕňajúajtakúčinnosť,ktoráohrozujedosiahnutiepríjmu,resp.priamovyvoláva
stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom
období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne
bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby tento štandard poskytol maloletému
dieťaťu formou výživného. V ďalšom súd neprihliadol na exekučné splátky dlžného výživného, ani

na ostatné dlhy, pretože dlžné výživné vzniklo v dôsledku správania sa otca a neplnenia zákonnej
vyživovacejpovinnosti,čonemôžebyťnaťarchudieťaťa.Vďalšomsúdneprihliadolaninanámietkyotca
ohľadne životných nákladov na maloleté dieťa, pretože výška životných nákladov je zrejmá napríklad
z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných
nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť výšku výživného.

30. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská
pri určení výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia, vzájomne sapodmieňujú a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Na základe vykonaného dokazovania súd
dospel k presvedčeniu, že nie sú splnené zákonné podmienky na zmenu predchádzajúceho súdneho

rozhodnutia, preto návrh otca zamietol.

31. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.
160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.