Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. október 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/86/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112242042
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5112242042.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu: U. G.Ý.,

E.. XX.XX.XXXX, J. I. I. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. F. S., právne zastúpený JUDr. Ľubomírom Jurigom -
Brankovičom, so sídlom Mariánske nám. 2, 010 01 Žilina, proti žalovanej: C. I., E.. XX.XX.XXXX, J. I. B.
B. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. F. S., právne zastúpená ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Kuric, s. r. o.,
so sídlom Dolný Val 11, 010 01 Žilina, IČO: 36 841 200, o zaplatenie 25.738,69 eur takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 25.738,69 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 03.12.2012 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 03.12.2012 a upravenou podaním

zo dňa 03.12.2012 doručeným súdu dňa 03.12.2012 sa žalobca proti žalovanej domáhal rozhodnutia
súdu, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 25.738,69 eur a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že na Okresnom súde Žilina bol vedený pod spis
zn. 6C/83/2006 spor medzi ním ako odporcom a žalovanou ako navrhovateľkou o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Okresný súd Žilina v označenej veci rozhodol uznesením
č. k. 6C/83/2006-151 zo dňa 02.10.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.11.2009, a to tak, že
schválil medzi nimi uzavretý zmier v znení: Navrhovateľka a odporca sa dohodli na zrušení podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, a to pozemku parcela KN-C č. XXXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 285 m2 a domu súp. č. XXXX s príslušenstvom, postavenému na parcele KN-C
č. XXXX, nachádzajúcim sa v k. ú. Ž., vedeným na LV č. XXXX Správy katastra Žilina a vyporiadaní
tohto podielového spoluvlastníctva tak, že uvedené nehnuteľnosti nadobudne do výlučného vlastníctva
navrhovateľka, ktorá sa zároveň zaväzuje odporcovi zaplatiť sumu 97.922,06 eur, a to na bankový
účet odporcu č. XXXXXXXXXX/XXXX do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V zmysle tohto
rozhodnutia súdu bola žalovaná povinná mu zaplatiť sumu 97.922,06 eur do 06.12.2009, čo však

nevykonala.Nakoľkoanipovýzvedobrovoľneneuspokojilajehopohľadávku,bolpodanýnávrhnavýkon
exekúcie. Žalovaná uhradila predmetnú pohľadávku až v rámci exekučného konania spi. zn. C. X/XXXX
dňa 05.11.2012. Keďže sa tak žalovaná dostala dňom 06.12.2009 do omeškania s plnením peňažného
dlhu vo výške 97.922,06 eur, má od nej podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo požadovať
úroky z omeškania za obdobie od 06.12.2009 do 06.11.2012, čo predstavuje žalovanú sumu 25.738,69
eur, keďže toto právo nebolo uspokojené v exekučnom konaní. K prvému dňu omeškania žalovanej s
plnením jej peňažného záväzku bola výška úrokov z omeškania podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č.

87/1995 Z. z. 9 %.
3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 25Ro/406/2012-12 zo dňa 12.02.2013, ktorým žalobnému
návrhu vyhovel v plnom rozsahu. V zákonnej lehote žalovaná podala proti platobnému rozkazu odporzo dňa 08.03.2013, čím došlo podľa ust. § 174 ods. 2 O. s. p. k zrušeniu platobného rozkazu v celom
rozsahu.
4. Žalovaná v podanom odpore neuznala žalovaný nárok čo do právneho dôvodu, ako aj výšky s

poukazom na to, že nebola v období od 06.12.2009 do 06.11.2012 v omeškaní s plnením istiny
97.922,06 eur, a preto žalovaná suma nezodpovedá skutkovým a právnym tvrdeniam žalobcu. Žalovaná
z uvedených dôvodov žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
5. Žalobca sa k podanému odporu proti platobnému rozkazu vyjadril podaním zo dňa 13.05.2013, v
ktoromuviedol,žežalovanáuhradilajehopohľadávkuvovýške97.922,06euraždňa05.11.2012,pričom

pred touto úhradou v exekučnom konaní pod spis. zn. C. X/XXXX bolo príslušnými súdmi právoplatne
rozhodnuté o zamietnutí námietok žalovanej voči predmetnému exekučnému konaniu. V ostatnom
žalobca v zásade zopakoval svoju argumentáciu už uvedenú v podanej žalobe zo dňa 03.12.2012.
6. Súd vec prejednal a vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaniach v dňoch 14.02.2014 a
21.10.2016, na ktorom druhom pojednávaní aj vo veci rozhodol.
7. Žalobca zásadne po celý čas zotrval na skutkových a právnych dôvodoch uvedených v žalobe a

odôvodňujúcich žalovaný nárok. Na pojednávaní dňa 21.10.2016 sa k obrane žalovanej v konaní vyjadril
tak, že skutočnosti ňou udávané nepopiera. Poukazuje však na to, že po rozhodnutí súdov, ktorými
bol návrh žalovanej na zastavenie exekúcie v predmetnom exekučnom konaní právoplatne zamietnutý,
bola napokon exekúcia na vymoženie jeho pohľadávky v sume 97.922,06 eur vykonaná. V danom
prípade žalovaná v exekučnom konaní odôvodnila svoj návrh na zastavenie exekučného konania práve

námietkou zániku jeho pohľadávky započítaním oproti jej pohľadávke. Toto započítanie ako argument
súd zamietol. Žalovanou tvrdenou pohľadávkou sa zaoberal aj v ďalšom Okresný súd Žilina v konaní
vedenom pod spis. zn. 13C/77/2012 a aj s poukazom na rozhodnutie v tomto konaní sa argumentácia
žalovanej, že nebola v omeškaní s úhradou jeho pohľadávky, ukázala, ako nie opretá o nejaké zákonné
dôvody.

8. Žalovaná svoju obranu v spore upresnila na pojednávaní dňa 21.10.2016 tak, že dala do pozornosti
súdu, že jednostranným zápočtom zo dňa 08.03.2010 jednostranne započítala svoju pohľadávku oproti
pohľadávke, ktorú mala uhradiť navrhovateľovi na základe schváleného súdneho zmieru. Následne
bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, ktorá sa viedla na Okresnom súde Žilina pod spis. zn.
20Er/423/2010, v ktorom konaní podala návrh na zastavenie exekúcie titulom uhradenia pohľadávky a

zánikom pohľadávky, a to jednostranným zápočtom. Okresný súd Žilina návrh na zastavenie exekúcie
zamietol uznesením zo dňa 02.11.2010, proti ktorému podala odvolanie a o tomto odvolaní bolo
rozhodnuté tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Žiline
zo dňa 31.10.2011 pod spi. zn. 5CoE 176/2011. Žalovaná však mala aj napriek uvedenému za to, že
nebola v omeškaní. Nepopiera, že bola zaviazaná, resp. že bol uzavretý zmier na zaplatenie uvedenej

sumy, popiera dobu a dĺžku omeškania. Na základe uvedeného žalovaná žiadala súd, aby žalobu v
celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť jej trovy konania.
9. Súd na základe účastníkmi produkovaných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav, pričom vec
posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.
10. Okresný súd Žilina uznesením č. k. 6C/83/2006-151 zo dňa 02.10.2009, ktoré podľa doložky na ňom

vyznačenej nadobudol právoplatnosť dňa 05.11.2009, schválil súdny zmier, v zmysle ktorého sa strany
sporu dohodli na zrušení podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa
v k. ú. Žilina evidovaným v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, a to k domu súp. č. XXXX postavenému
na pozemku parcela KN-C č. XXXX a k pozemku parcela KN-C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 285 m2, a vyporiadaní tohto podielového spoluvlastníctva tak, že žalovaná tieto nadobudne

do svojho výlučného vlastníctva a zaväzuje sa žalobcovi zaplatiť titulom vyporiadania podielového
spoluvlastníctva sumu 97.922,06 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
11. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod spis. zn. 20Er/423/2010-29 uznesením č. k.
20Er/423/2010-29 zo dňa 02.11.2010 rozhodol o zamietnutí návrhu žalovanej ako povinnej v exekúcii na
zastavenie exekúcie. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.12.2011 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Žiline č. k. 5CoE/176/2011-46 zo dňa 31.10.2011. Z odôvodnenia rozhodnutia
OkresnéhosúduŽilina-uzneseniač.k.20Er/423/2010-29zodňa02.11.2010vyplýva,žedanéexekučné
konanie sa začalo na návrh žalobcu ako oprávneného zo dňa 02.02.2010 na vykonanie exekúcie
na základe uznesenia č. k. 6C/83/2006-151 zo dňa 02.10.2009 ako exekučného titulu. Žalovaná dňa
23.03.2010 podala na súde návrh na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodila tým, že oprávnený jej dlhoval

na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 09.06.2006 sumu 116.178,72 eur so splatnosťou do 31.01.2010.
K splateniu pôžičky žalobcom v lehote splatnosti nedošlo, a preto vykonala jednostranný zápočet -
úkonom zo dňa 08.03.2010 s tým, že rozdiel v sume 18.256,66 eur v jej prospech žiadala uhradiť do
15.03.2010. Z uvedených dôvodov malo právo oprávneného zaniknúť po vydaní exekučného titulu.Pokiaľ ide o samotné rozhodnutie, Okresný súd Žilina svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na to, že
povinná nepreukázala zánik pohľadávky oprávneného. Pohľadávka oprávneného by mohla zaniknúť pri
započítaní pohľadávok. Aby sa však mohol vôbec zaoberať tým, či boli splnené podmienky započítania,

musel by mať preukázanú pôžičku. Pri pôžičke je nutnou podmienkou prenechanie peňazí zo strany
povinnej oprávnenému. Toto povinná nepreukázala, preto záväzkový vzťah medzi účastníkmi nevznikol.
Povinná preto nemá voči oprávnenému žiadnu pohľadávku a z tohto dôvodu neboli ani podmienky na
započítanie. Pre posúdenie veci už potom nepovažoval za dôležité zaoberať sa písomnou zmluvou o
pôžičke. Rozhodujúce bolo, že povinná nepreukázala prenechanie peňazí oprávnenému, a to aspoň

nepriamymi dôkazmi, alebo aspoň akýmikoľvek tvrdeniami o okolnostiach pôžičky. Len predložila listinný
dôkaz, ktorý sám o sebe podľa nej mal postačovať na zánik pohľadávky započítaním. Netvrdila ani to, že
by malo ísť o zastretý právny úkon, kedy by zase dokazovanie súd viedol iným spôsobom a posudzoval
by platnosť úkonu, resp. vznik záväzkov medzi účastníkmi.
12. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 13C/77/2012-197 zo dňa 04.06.2015, ktorý nadobudol podľa
doložky na ňom vyznačenej právoplatnosť dňa 23.06.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v

Žiline č. k. 11Co/385/2015-289 zo dňa 19.04.2016, rozhodol vo veci návrhu žalovanej ako navrhovateľky
proti žalobcovi ako odporcovi o zaplatenie sumy 116.178,72 eur s príslušenstvom, a to tak, že návrh
navrhovateľky zamietol v celom rozsahu. Žalovaná sa v tomto konaní proti žalobcovi domáhala
zaplatenia sumy 116.178,72 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 116.178,72
eur od 01.02.2010 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že ako veriteľka požičala žalobcovi na

základe zmluvy o pôžičke zo dňa 09.06.2006 sumu 3.500.000,- Sk (116.178,72 eur). Podľa tejto
zmluvy jej mal žalobca vrátiť dlžnú sumu do 31.1.2010, čo však neurobil. Keďže žalobca sumu v lehote
splatnosti nezaplatil, vykonala jednostranný zápočet na sumu 97.922,06 eur v zmysle právoplatného
zmieruuzavretéhovovecivedenejnaOkresnomsúdeŽilinapodspis.zn.6C/83/2006zodňa02.10.2009
a vyzvala žalobcu na zaplatenie zvyšku pohľadávky v sume 18.256,66 eur do 15.03.2010. Žalovaný

odmietol pôžičku vrátiť a jednostranný zápočet nerešpektoval a na svoju pohľadávku v zmysle zmieru
dal návrh na exekúciu. Na základe tohto bola nútená obrátiť sa na súd, aby jej pohľadávka voči žalobcovi
bola v plnej miere uspokojená. Okresný súd Žilina svoje rozhodnutie v tejto veci odôvodnil s poukazom
nato,žepodstatnýmináležitosťamizmluvyopôžičkepodľaust.§657Občianskehozákonníkajedohoda
o prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), druhovom určení veci, povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu

a o určení času vrátenia. Predmetom zmluvy o pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá
je spôsobilá byť predmetom občiansko-právnych vzťahov. Zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou, čo
znamená, že pre jej platnosť sa vyžaduje v čase jej uzavretia aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky.
Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke. Dokiaľ
k odovzdaniu nedôjde, tak medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Zároveň

podpísaniezmluvyopôžičkestextom,takakoobsahuje zmluvazodňa09.06.2006,atožepôžičkabola
poskytnutá pred podpisom zmluvy a prevzatie pôžičky dlžník potvrdzuje podpisom na tejto zmluve, samo
o sebe ešte nie je dôkazom o reálnom odovzdaní predmetu pôžičky. Žalovaná ako navrhovateľka, ktorá
sa domáhala zaplatenia titulom plnenia zo zmluvy o pôžičke nepreukázala zákonom predpokladanú
náležitosť na vznik zmluvy, a to reálne odovzdanie peňazí odporcovi ako dlžníkovi. Pre sporové konanie

platí zásada dispozičná a prejednávacia a teda navrhovateľ už v podanom návrhu musí uviesť rozhodné
skutočnosti, na základe ktorých vyvodzuje uplatňované právo a musí k tomu uviesť aj potrebné
dôkazy. Túto povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkazu má navrhovateľ aj počas konania a nesplnenie tejto
povinnosti ho postihuje nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v spore. Ak sa teda žalovaná
ako navrhovateľka domáhala zaplatenia žalovanej sumy a tvrdila, že táto súvisí s písomne uzavretou

zmluvou, tak na nej bolo dôkazné bremeno o tomto tvrdení. Toto dôkazné bremeno však neuniesla a
nepreukázala tvrdenú skutočnosť, že došlo k odovzdaniu peňazí žalobcovi ako odporcovi, tak ako
tvrdila dňa 09.06.2006 a z dôvodu neunesenia dôkazného bremena Okresný súd Žilina jej návrh v celom
rozsahu zamietol.
13. Podľa záznamu JUDr. Estery Verešovej, súdneho exekútora spis. zn. C. X/XXXX zo dňa 05.11.2012

v exekučnom konaní oprávneného - žalobcu proti povinnej - žalovanej povinná uhradila pred konaním
dražby nehnuteľnosti dňa 05.11.2012 sumu 97.922,06 eur a príslušenstvo tejto pohľadávky - trovy
právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 632,99 eur a poplatok za vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie vo výške 16,50 eur a napokon aj trovy súdneho exekútora a z tohto dôvodu sa
dražba nehnuteľnosti v rámci označeného exekučného konania nekonala.

14. Podľa ust. § 226 CSP, právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť
a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.
15. Podľa ust. § 228 ods. 1 CSP, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí
sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.16. Podľa ust. § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať
znova.
17. Podľa ust. § 122 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), lehota určená

podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou
mesiaca sa rozumie pätnásť dní.
18. Podľa ust. § 488 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, záväzkovým vzťahom
je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

19. Podľa ust. § 489 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, záväzky vznikajú z
právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z
iných skutočností uvedených v zákone.
20. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej
mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie

veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
21. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Podľa ust. § 559 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, splnením dlh
zanikne.
23. Podľa ust. § 563 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,Ak čas splnenia nie
je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

24. Podľa ust. § 580 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak veriteľ a dlžník majú
vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne
kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane
okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
25. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008

Z. z. účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.
z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z.

účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
27. Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu mal súd v prejednávanej veci za to, že medzi
stranami sporu vznikol na základe ich dohody o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. Ž. evidovaným v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, a

to k domu súp. č. XXXX postavenému na pozemku parcela KN-C č. XXXX a k pozemku parcela KN-
C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 285 m2, ktorá bola schválená v rámci súdneho
konania uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 6C/83/2006-151 zo dňa 02.10.2009, záväzkovo-právny
vzťah (ust. § 488 v spojení s ust. § 489 OZ). Žalovanej z tohto záväzkovo-právneho vzťahu vznikol
peňažný záväzok titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalobcovi sumu 97.922,06

eur. Pokiaľ ide o čas plnenia (splatnosť) tohto peňažného záväzku žalovanej, táto bola v zmysle cit.
ust. § 563 OZ medzi stranami sporu dohodnutá do 30 dní od právoplatnosti uznesenia Okresného súdu
Žilina č. k. 6C/83/2006-151 zo dňa 02.10.2009, t. j. do 30 dní odo dňa 05.11.2009, teda v zmysle ust.
§ 122 ods. 1 OZ do 05.12.2009.
28. Spornou otázkou v prejednávanej veci medzi stranami sporu bola otázka spôsobu a času zániku

vyššie uvedeného peňažného záväzku žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 97.922,06 eur. Žalobca v
konaní tvrdil, že k zániku dotknutého peňažného záväzku žalovanej došlo až jeho splnením (§ 559 ods. 1
OZ), t. j. dňa 05.11.2012, zatiaľ čo sa žalovaná bránila tým, že jej peňažný záväzok zanikol započítaním
(§ 580 OZ), a to ku dňu stretu pohľadávky žalobcu proti žalovanej na zaplatenie sumy 97.922,06
eur (z titulu vyplatenia primeranej náhrady pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, splatnej dňa

05.12.2009) a pohľadávky žalovanej proti žalobcovi na vrátenie peňažnej pôžičky v sume 116.178,72
eur (splatnosť záväzku žalobcu vrátiť prenechanú peňažnú sumu žalobkyni podľa zmluvy o pôžičke zo
dňa 09.06.2006), t. j. ku dňu 31.01.2010.29. V konaní tak bolo možné konštatovať, že k zániku peňažného záväzku žalovanej zaplatiť žalobcovi
sumu 97.922,06 eur došlo najneskôr dňa 05.11.2012, kedy podľa skutkového tvrdenia žalobcu mu v
rámci prebiehajúcej exekúcie na vymoženie tejto jeho pohľadávky žalovaná uhradila sumu 97.922,06

eur, ak k zániku peňažného záväzku žalovanej nedošlo skôr, teda spôsobom tvrdeným žalovanou, t. j.
jednostranným započítaním žalovanej vykonaným listom zo dňa 08.03.2010.
30. Pokiaľ ide o obranu žalovanej, ktorá sa zakladala na jej tvrdení o existencii jej práva (ako veriteľa)
voči žalobcovi (ako dlžníkovi) na vrátenie peňažnej pôžičky v sume 116.178,72 eur, súd poukazuje na
to, že otázka existencie toto práva žalovanej už bola predmetom konania vedeného na Okresnom súde

Žilina pod spis. zn. 13C/77/2012, v ktorom konaní Okresný súd Žilina rozhodoval o návrhu žalobkyne na
plnenie nároku (vyplývajúceho z jej práva veriteľa na vrátenie pôžičky) na zaplatenie sumy 116.178,72
eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 116.178,72 eur od 01.02.2010 do
zaplatenia. Okresný súd Žilina túto otázku posúdil vo vyššie označenom rozsudku č. k. 13C/77/2012-197
zo dňa 04.06.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.06.2016, a to tak, že žalobkyni takéto právo
nevzniklo. Preto aj Okresný súd Žilina žalobný návrh žalovanej o zaplatenie sumy 116.178,72 eur s

príslušenstvomajvplnomrozsahuzamietol.NadobudnutímprávoplatnostisatentorozsudokOkresného
súdu Žilina stal záväzný pre obe strany uvedeného konania (teda rovnaké subjekty, ako boli strany sporu
v prejednávanej veci; § 226, § 228 ods. 1 CSP).
31. Účinky právoplatnosti rozhodnutia - jeho nezmeniteľnosť a záväznosť sa chápu podstatne širšie
než pojem ne bis in idem. Význam právoplatnosti súdneho rozhodnutia sa neobmedzuje len na rovinu

prekážky rei iudicatae (neodstrániteľnej procesnej podmienky konania), t. j. len na neprípustnosť nového
prejednania už raz rozhodnutej veci. Právoplatnosť má aj pozitívnu stránku spočívajúcu v pôsobení
vecnom: význam v dosahu záväznosti na rozhodnutie o inej veci. Náplň právoplatnosti prejavujúca sa
ako prameň prejudiciálnych účinkov právoplatného rozhodnutia je mimoriadne závažná. To, že nejde
o rozhodnutie o tej istej veci (s identickým predmetom konania), ešte neznamená, že už raz súdom v

predošlom občianskom súdnom konaní (teraz civilnom sporovom konaní) s konečnou platnosťou medzi
účastníkmi (teraz stranami sporu) vyriešenú otázku hmotnoprávneho vzťahu by mohol neskôr (ďalší)
súd v inom (novom) občianskom súdnom konaní medzi tými istými účastníkmi posudzovať inak ako
otázku predbežnú. Bráni tomu ustanovenie § 159 ods. 2 O. s. p. (teraz ust. § 228 ods. 1 CSP), ktoré vo
vzťahu k ustanoveniu § 135 ods. 2 druhá veta O. s. p. (teraz ust. § 194 ods. 2 CSP) znamená osobitnú

procesnú úpravu; z nej vyplýva súdu povinnosť v prípade riešenia predbežnej otázky považovať za
záväznéprávoplatnésúdnerozhodnutieotakejtootázke.Súdmátedapovinnosťprisvojomrozhodovaní
o (tejto ďalšej) veci neodchýliť sa od právoplatného rozsudku, ktorým sa vyriešila v inom občianskom
súdnom konaní ako vec sama príslušná predbežná otázka. Uvedený prejudiciálny účinok právoplatnosti
skoršiehorozsudkuvnovom(ďalšom)občianskomsúdnomkonaní(sneidentickýmpredmetomkonania,

t.j. bez existencie prekážky rei iudicatae) môže preto (so zreteľom na tú - ktorú konkrétnu situáciu) viesť
k výsledku (znamenať), že žalobca bude neúspešný. Zistenie súdu v predošlom občianskom súdnom
konaní o práve (resp. právnom vzťahu) právoplatným rozsudkom (výrokom) neprejavuje sa (v prípade
nového konania) preto iba negatívnym vymedzením, že o tej istej veci nemôže súd znova konať a
rozhodovať (ne bis in idem), t. j. len v skúmaní (danosti) tejto stránky právoplatnosti, ale má aj ďalší

aspekt (dopad či zacielenie); je ním prejudicialita spájaná s právoplatným rozsudkom. Prejudicialitu
možno vo všeobecnosti (v jej podstate) chápať aj ako kauzálny vzťah medzi dvomi subjektívnymi
právami, z ktorých jedno je podmienené druhým. Svoje miesto nachádza predovšetkým v prípadoch,
kedy právoplatným rozhodnutím o veci sa vyriešila otázka, ktorá má zásadný význam pre ďalší spor:
od jej posúdenia závisí rozhodnutie v tejto ďalšej veci. Jej vznik predpokladá, že určitý právny vzťah

sa stal predmetom procesu, pričom právny vzťah, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté, musí súd pri
rozhodovaní o inej veci (právnom vzťahu) posudzovať len tak, ako sa stalo v právoplatnom rozhodnutí.
Pri tomto objektívne existujúcom vzťahu - pozitívnoprávnej stránke prejudiciality - skúmajú sa jeho
dôsledky (najmä to, kedy a do akej miery je súd viazaný právoplatným rozhodnutím o predbežnej otázke,
kedy a v akom rozsahu a s akými účinkami si môže súd predbežnú otázku, ktorá doposiaľ nebola

právoplatným rozhodnutím vyriešená, sám posúdiť, aký je postup v prípadoch, keď si takúto otázku
sám vyriešiť nesmie). Prejudiciálna (predbežná alebo aj predurčujúca) otázka je potom taká otázka,
ktorá sama predmetom konania nie je, avšak na jej vyriešení je závislé rozhodnutie, ktoré má súd prijať.
Prejudicialita takto vyjadruje aj skutočnosť, že v konaní o určitej veci sa vyskytuje relatívne samostatná
otázka, ktorá bola predmetom právoplatne skončeného konania a má pre terajšie konanie určujúci

význam (uvedené zároveň aj objasňuje použitý výraz „predurčujúca otázka“). (z uznesenia Najvyššieho
súdu SR spis. zn. 1Cdo/133/2009 zo dňa 29.04.2009; obdobne nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS
349/2009-36 zo dňa 20.01.2010)32. V kontexte s právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 13C/77/2012-197 zo dňa
04.06.2015 a výkladu uvedeného v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku, tak súd
vychádzal z rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 13C/77/2012-197 zo dňa 04.06.2015, ktorým

Okresný súd Žilina posudzoval hmotnoprávny vzťah strán sporu, ktorý mal vzniknúť na základe
žalovanou tvrdenej zmluvy o pôžičke, s tým záverom, že nie je (nebolo) dané právo žalovanej voči
žalobcovi na vrátenie peňažnej pôžičky v sume 116.178,72 eur. Rešpektujúc v predchádzajúcom odseku
odôvodnenia tohto rozsudku rozobratú stránku záväznosti súdneho rozhodnutia, súd v prejednávanej
veci (spis. zn. 6C/86/2013), viazaný posúdením otázky práva žalovanej voči žalobcovi na vrátenie

peňažnej pôžičky v sume 116.178,72 eur Okresným súdom Žilina vo veci vedenej pod spis. zn.
13C/77/2012, dospel k záveru o nedôvodnosti hmotnoprávnej námietky žalovanej, že pohľadávka
žalobcu na zaplatenie sumy 97.922,06 eur zanikla skôr ako dňa 05.11.2012 (jej splnením), t. j.
dňa 31.01.2010, kedy sa stretla s pohľadávkou žalovanej na zaplatenie sumy 116.178,72 eur (t. j.
započítaním). Súd totiž musel vychádzať pri svojom rozhodnutí z toho, že žalovanej právo na vrátenie
pôžičky v sume 116.178,72 eur nevzniklo, a preto ňou tvrdená pohľadávka nemohla byť platne a právne

účinne z jej strany započítaná oproti pohľadávke žalobcu na zaplatenie sumy 97.922,06 eur. Vzhľadom
k tomu, že nemal preukázaný skorší zánik peňažného záväzku žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu
97.922,06 eur, ako to tvrdil žalobca, súd vychádzal z toho, že dotknutý peňažný záväzok žalovanej
zanikol až jeho splnením dňa 05.11.2012 (§ 559 ods. 1 OZ). Ak súd zároveň vychádzal z výroku
uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 6C/83/2006-151 zo dňa 02.10.2009, v zmysle ktorého sa strany

sporu dohodli na splatnosti dotknutého peňažného záväzku žalovanej do 30 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia, t. j. do 05.12.2009, musel konštatovať, že žalovaná bola s plnením svojho peňažného
záväzku zaplatiť žalobcovi sumu 97.922,06 eur v omeškaní (§ 517 ods. 1 OZ) v období od 06.12.2009
do 05.11.2012. Žalobcovi tak podľa cit. ust. § 517 ods. 2 OZ vzniklo právo požadovať od žalovanej
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa vykonávacieho predpisu (nariadenia Vlády SR č. 87/1995

Z. z.) zo sumy 97.922,06 eur od 06.12.2009 (vrátane) do 05.11.2012 (vrátane). Týmto považoval súd
žalobou žalobcu uplatnený nárok čo do jeho základu za daný.
33. Pokiaľ ide o výšku žalovaného nároku, ako už bolo vyššie uvedené, žalobcovi vzniklo právo
požadovať od žalovanej úroky z omeškania vo výške podľa cit. ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR
č. 87/1995 Z. z. (viď prechodné ust. § 10c), t. j. vo výške 9 % ročne (keďže k prvému dňu omeškania

žalovanej s plnením jej peňažného dlhu, t. j. ku dňu 06.12.2009 bola základná úroková sadzba ECB
vo výške 1 %, o čom má súd vedomosť zo svojej činnosti, § 186 ods. 1 CSP) zo sumy 97.922,06 eur
od 06.12.2009 do zaplatenia, t. j. do dňa 05.11.2012. Pokiaľ tak ide o kapitalizáciu žalovaného nároku,
súd tento vyčíslil v sume 25.738,75 eur (1066 dní obdobia od 06.12.2009 do 05.11.2012 / 365 dní v
kalendárnom roku x 9 % x 97.922,06 eur = 1066 dní / 365 dní x 9 % x 97.922,06 eur = po zaokrúhlení

na celé eurocenty 25.738,75 eur). S ohľadom na viazanosť súdu žalobným návrhom podľa ust. § 216
ods. 1 CSP, súd žalobcovi priznal žalovaný nárok len v žalovanej výške 25.738,69 eur. Súd tak žalobe
úplne vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 25.738,69 eur.
34. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
37. Súd napokon rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania, a to s
poukazom na plný úspech žalobcu vo veci podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti
žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.
38. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).