Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. máj 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216010109
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6216010109.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov
JUDr. Jána Bobora a JUDr. Jána Deáka, o odvolaní obžalovaného K. M. proti rozsudku Okresného
súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/45/2016 z 19.01.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. mája 2017
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného K. M. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný K. M. uznaný vinným z prečinov ublíženia na
zdraví a výtržníctva podľa § 156 ods. 1 resp. § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktoré spáchal tak, že

11. 05. 2015 asi o 15.30 h na ulici E. vo H. L. za obytným blokom č. XX pod vplyvom alkoholu vulgárne
kričal na H. M., nar. XX. XX. XXXX a niekoľkokrát ho päsťou udrel do oblasti tváre, potom kopal do

zaparkovaného osobného motorového vozidla Škoda Fabia, EVČ: H. XXX R., keď ho majiteľka vozidla
C. R., nar. XX. XX. XXXX, upozornila na protiprávne konanie, udrel ju niekoľkokrát päsťou po tvári,
poškodená po úderoch padla na zem, H. M. utrpel pomliaždenie tváre s dobou liečenia do 6 dní bez
pracovnej neschopnosti, C. R. utrpela otras mozgu, 2 tržnozmliaždené rany čela, odreniny čela v oblasti
podočnicového oblúka vľavo, odreniny pravého lakťa a pomliaždenie hrudníka vpravo s
pracovnou neschopnosťou od 11. 05. 2015 do 07. 06. 2015.

O treste a náhrady škody rozhodol okresný súd tak, že

podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. k), l) Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 2
Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 46 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody nepodmienečne vo výmere
6 mesiacov .

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa§287ods.1,2Tr.por.samuukladápovinnosťnahradiťpoškodenýmDôverazdravotnápoisťovňa,
a. s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, škodu vo výške 523,08 Eur a Sociálna poisťovňa, pobočka

Veľký Krtíš, ul. SNP 28, 990 01 Veľký Krtíš, škodu vo výške 139,30 Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa mu ukladá povinnosť nahradiť poškodenej C. R., nar. XX. XX. XXXX,
bytom G. L., N. XX/XX, zvyšok nároku na náhradu škody v sume 2. 602,60 Eur.
Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že otázkou viny sa okresný súd bližšie nezaoberal, pretože
obžalovaný vinu priznal a okresný súd toto vyhlásenie obžalovaného prijal.

Pri ukladaní a výmere trestu obžalovanému vzal okresný súd do úvahy najmä to, že: „Z odpisu
registra trestov sa potvrdzuje, že obžalovaný bol v doterajšom živote jedenkrát súdne trestaný, a tov sp. zn. 3T/61/2014 Okresným súdom Veľký Krtíš. Oboznámením sa s podstatným obsahom tohto
pripojeného spisu zistil, že trestným rozkazom zo dňa 16. 01. 2015 č. k. 3T/61/2014-44, právoplatným
dňa 05. 02. 2015, bol uznaný vinným z prečinu úverového podvodu podľa 222 ods. 1 Tr. zák. a za

to odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený
na skúšobnú dobu 1 roka. V zmysle tohto rozhodnutia skúšobná doba plynula od 05. 02. 2015 do
05. 02. 2016. Z uvedeného vyplýva ten záver, že obžalovaný sa v prejednávanej trestnej veci dopustil
protiprávneho konania počas plynutia skúšobnej doby. V obidvoch trestných veciach 3T/61/2014 a
3T/45/2016 došlo k spáchaniu trestných činov úmyselným konaním. Obžalovaný je z miesta bydliska

od Mesta Veľký Krtíš hodnotený všeobecne, jeho zamestnávateľ nie je známy, je slobodný a prihlásený
k adrese trvalého pobytu na ul. U. XXX/X. Z evidencie priestupkov sa potvrdzuje, že pred páchaním
trestnej činnosti bol dvakrát uznaný vinným z priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo mu bola uložená v jednom prípade
pokuta vo výške 20,- Eur a v druhom prípade vo výške 30,- Eur. Zo správy od zamestnávateľa
obžalovaného STD DONIVO, a. s., Vranov nad Topľou, Mlynská 1346 sa potvrdzuje, že v tejto

spoločnosti bol zamestnaný od 02. 07. 2015 do 20. 10. 2015 ako vodič medzinárodnej kamiónovej
dopravy.Podľavyjadreniaobhajcuvzáverečnejrečitohočasuobžalovanýpracujeopäťnapozíciivodiča
kamióna v spoločnosti BT Transport s. r. o. Zvolen“.

Podľa názoru okresného súdu obžalovanému poľahčovalo, že sa pričinil o odstránenie škodlivých

následkov trestného činu a priznal sa k jeho spáchaniu (trestný čin aj úprimne oľutoval) a priťažovalo
mu, že spáchal viac trestných činov a v minulosti už bol za trestnú činnosť odsúdený.

Prvostupňový súd potom považoval za primerané uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov a zaradiť ho pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu odňatia

slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože v minulosti ešte nevykonával nepodmienečný trest
odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin (§ 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.).

V zákonnej lehote podal proti napadnutému rozsudku, čo do výroku o treste odňatia slobody, odvolanie
obžalovaný K. M., ktoré prostredníctvom svojho obhajcu aj písomne odôvodnil.

Navrhol, aby bol výrok o treste odňatia slobody zrušený a obžalovanému uložený peňažný trest
alebo iný druh trestu nespojený s odňatím slobody, nanajvýš aby bol obžalovanému uložený miernejší
nepodmienečný trest odňatia slobody (ktorý by mohol vykonať eventuálne počas svojej dovolenky v
zamestnaní).

Obhajoba argumentovala najmä tým, že: to, že odsúdený sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia inej trestnej činnosti, neznamená, že mu môže byť uložený iba nepodmienečný trest odňatia
slobody; obžalovaný spáchal žalované trestné činy vo veku 22 rokov, k trestnej činnosti sa nielen priznal,
ale svoje konanie aj úprimne oľutoval a sčasti nahradil škodu (poškodenej C. R. ostáva zo škody

4.461,60 Eur uhradiť už iba sumu 2.602,60 Eur); obžalovaný je zamestnaný ako vodič kamiónov a
automaticky uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody nesporne príde o svoje zamestnanie;
treba prihliadnuť aj na zásadu proporcionality a ekonómiu trestného konania (okrem iného, v priemere
predstavuje pobyt jedného väzňa v nápravno-výchovnom ústave denne čiastku 39,- Eur); účel trestu
možno v tomto prípade splniť aj uložením iného trestu, ako nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. napadnutý rozsudok,
v napadnutom výroku o treste odňatia slobody, ako aj konanie mu predchádzajúce, pričom však dospel
k právnemu názoru, že odvolanie obžalovaného K. M. nie je dôvodné a treba ho zamietnuť podľa §
319 Tr. por.

Treba predovšetkým poznamenať, že obžalovanému plynula skúšobná doba ohľadne predošlého
podmienečného odsúdenia od 05.02.2015 do 05.02.2016, počas ktorej sa mal riadne správať, pretože
v opačnom prípade môže byť výkon uloženého trestu odňatia slobody nariadený.

Napriek tomu, že obžalovaný sa nachádzal v označenej právnej situácii, už dňa 11.05.2015 sa dopustil
žalovaného trestného konania, v podstate bez logického dôvodu, pod značným vplyvom alkoholu (cca
2 promile), a to voči staršej osobe (H. M.), pričom poškodenej C. R. spôsobil zranenie s pracovnou
neschopnosťou takmer 1 mesiac.U obžalovaného prichádzalo do úvahy za označených okolností ukladanie úhrnného trestu odňatia
slobody podľa najprísnejšej trestnej sadzby, to znamená podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., kde trestná sadzba

odňatia slobody činí až 3 roky.

Keď okresný súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, takýto trest možno
považovať skôr za mierny ako za prísny, pričom sú v ňom zohľadnené všetky relevantné skutočnosti,
ktoré obžalovanému prospievajú (pomerne mladý vek, doznanie sa k trestnej činnosti a pod.).

S poukazom predovšetkým na skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil žalovanej trestnej činnosti v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, prichádzalo do úvahy uložiť tento trest odňatia slobody
nepodmienečne, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia, tak ako to učinil okresný súd.

Keďže nebolo možné stotožniť sa s názorom obhajoby, že obžalovanému je možné ukladať iný druh
trestu, ako nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom výmera trestu uloženého obžalovanému
okresným súdom je akceptovateľná, odvolanie obžalovaného bolo považované za nedôvodné a ako
také zamietnuté podľa § 319 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.