Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. december 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/50/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716202486
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6716202486.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu Orange

Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35697270, zastúpený URBÁNI &
Partners, s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36646181, proti žalovanej B. R.
L., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N., štátna občianka SR, o zaplatenie 295,22 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 295,22 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 %
ročne zo sumy 295,22 € od 11.7.2014 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 29.2.2016 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu zo dňa 2.2.2016, ktorou sa domáhal

žalobca,abysúdformouplatobnéhorozkazuzaviazalžalovanúnaúhradusumy295,22€spolusúrokom
z omeškania vo výške 5,15 % ročne z dlžnej sumy od 11.7.2014 do zaplatenia, a tiež na úhradu náhrady
trov konania.
Svoj žalobný návrh zdôvodnil tým, že uzavrel so žalovanou zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli
Všeobecné podmienky a na základe týchto zmlúv vypožičal žalovanej SIM kartu, ktorá jej umožňovala
využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, pričom SIM karte bolo priradené príslušné
účastnícke telefónne číslo. Žalobca sa touto žalobou domáhal aj nároku vo výške škody voči žalovanej,

ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón Sony Xperia M vo výške 209,88 € (ďalej len „škoda“),
ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou (ďalej len
„výsledná suma“), t.z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú mu žalovaná spôsobila tým, že získala mobilný
telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazala používať služby,
a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom
vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
Žalobca tiež uviedol, že pri výpočte spôsobenej skutočnej škody zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré

uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej.
Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 85,34 € vyfakturovaných v
období február až marec 2014. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 26.6.2014 žalovanej oznámil
sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón a vyzval ju na ich
úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaná však na pokus o pokonávku nereagovala žiadnou ani čiastočnou
úhradou pohľadávky. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby mu súd priznal okrem sumy za
neuhradené služby vo výške 85,34 € aj nárok na zaplatenie sumy 209,88 €, ktorú si žalobca v tomto

konaní uplatnil vo výške škody, ktorá podľa jeho názoru mu preukázateľne vznikla.2. Na návrh vydal súd dňa 30.3.2016 platobný rozkaz sp.zn.10C/50/2016-35, ktorý však musel v zmysle
§ 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) uznesením č.k.10C/50/2016-45 zo dňa
6.9.2016 v plnom rozsahu zrušiť, pretože sa ho žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk.

3. Podľa § 116 ods. 1 C.s.p., ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na
adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného
pobytu žalovaného.
Podľa § 116 ods. 2 C.s.p., ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku

1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného
súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa
adresát o tom nedozvie.
Podľa § 106 ods. 3 C.s.p., ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej
republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú,

a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
Súd postupoval analogicky podľa § 116 C.s.p., keďže sa žalovanej nepodarilo doručiť žalobu na adresu
uvedenú v žalobe a lustráciou v Registri obyvateľov SR bolo zistené, že má evidovaný ako trvalý pobyt
len Obec Vígľaš, preto sa súd pokúsil zistiť miesto skutočného pobytu žalovanej. Súd zistil, že žalovaná
sa na adrese uvedenej v žalobe nezdržiava, lustráciou v Sociálnej poisťovni neboli zistené žiadne

relevantné skutočnosti a tiež žalovaná nie je vo väzbe, ani vo výkone trestu odňatia slobody. Keďže
konkrétne miesto pobytu žalovanej sa súdu nepodarilo zistiť, súd zverejnil oznámenie o podanej žalobe
na úradnej tabuli a webovej stránke súdu s tým, že žaloba s prílohami sa dňom 29.9.2016 považuje za
doručenú žalovanej.

4. Súd nariadil v predmetnej veci pojednávanie na deň 14.12.2016, na ktoré sa nedostavil žalobca,
ani právny zástupca žalobcu, pričom obaja mali doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané
riadne a včas. Pred otvorením pojednávania pracovníčka infocentra predložila do spisu úradný záznam
zo dňa 14.12.2016, z ktorého vyplýva, že dňa 14.12.2016 o 08.13 hod. telefonicky ospravedlnil právny
zástupca žalobcu svoje meškanie na toto pojednávanie s tým, že je na ceste, ale nestihne prísť načas na

pojednávanie, pričom žiadal aby súd vyčkal 10-15 minút. Na pojednávanie sa nedostavila ani žalovaná,
ktorá mala doručenie predvolania vykázané v súlade s § 106 ods. 3 C.s.p., keď súd jej doručoval
predvolanie na pojednávanie a ďalšie písomnosti oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke súdu, pričom tieto písomnosti sa považujú za doručené dňom 8.12.2016. Súd vzhľadom na
ďalšie vytýčené pojednávania v tento deň rozhodol, že nie je možné posunúť pojednávanie o 15 minút, v

zmysle žiadosti právneho zástupcu žalobcu a následne postupoval v súlade s ustanovením § 180 C.s.p.,
vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu
a žalovanej.

5. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložil v priebehu konania

žalobca a to: Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 21.1.2014 z č.l.5-7, Dodatok k zmluve
o poskytovaní verejných služieb zo dňa 21.1.2014 z č.l.8-14 vrátane prílohy č.1 z č.l.15-19, pokus
o pokonávku zo dňa 26.6.2014 z č.l.20, faktúru č.5238131184 vrátane stavu účtu z č.l.22 a 21,
faktúru č.5241866862 vrátane stavu účtu z č.l.24 a 23, Všeobecné podmienky poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange

Slovensko a.s. z č.l.25-30, pričom zistil tento skutkový stav.
Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 21.1.2014 č.A7488393 v znení dodatku k tejto
zmluve zo dňa 21.1.2014, uzavretej podľa § 44 zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách,
ktorej súčasťou boli aj Všeobecné podmienky právneho predchodcu žalobcu a Cenník služieb (ďalej
len „zmluva o poskytovaní verejných služieb“) súd zistil, že žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi

tzv. SIM kartu č.XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, ktorej bolo priradené účastnícke telefónne číslo 0917
574 563 za účelom umožnenia pripojenia sa žalovanej do siete právneho predchodcu žalobcu a
používania služieb v účastníckom programe Kengura 30 eur. Zároveň sa žalobca zaviazal podľa zmluvy
o poskytovaní verejných služieb odpredať žalovanej mobilný telefón zn. Sony Xperia M so zľavou z
jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1,- €, pričom žalovaná prehlásila, že si je vedomá, že bežná

maloobchodná (spotrebiteľská) cena mobilného telefónu bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH,
za ktorú žalobca tento zo svojho majetku predáva, pokiaľ sa so záujemcom o kúpu mobilného telefónu
nedohodne na podmienkach uvedených v tomto dodatku, je 220,- €. Zároveň žalovaná prehlásila, že si
je vedomá, že mobilný telefón jej je predávaný za kúpnu cenu uvedenú vyššie, len z toho dôvodu, že sazaviazala užívať služby poskytované jej prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovenia tohto dodatku
po dobu viazanosti. Žalovaná sa zaviazala uhradiť žalobcovi aktivačný poplatok vo výške 11,- € s DPH.
Tiež sa zaviazala, že počas doby viazanosti bude mať aktivovaný na SIM karte taký účastnícky program,

u ktorého je výška mesačného poplatku s DPH stanovená prinajmenšom na sumu 30,- €. Taktiež sa
žalovaná zaviazala po dobu 24 mesiacov - doba viazanosti zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom
podľa zmluvy ako účastník služieb poskytovaných jej žalobcom prostredníctvom SIM karty, a že po celú
túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať v súlade s jej záväzkami a zároveň neuskutoční
žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti

zmluvy pred uplynutím doby viazanosti, tiež že nepožiada o vypojenie z prevádzky alebo o dočasnú
deaktiváciu SIM karty, nedopustí sa takého konania alebo nedá svojim konaním žiaden taký podnet a
ani neumožní také konanie, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo
právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností z jej strany, ku ktorým sa
zaviazala v tejto zmluve alebo na základe ktorého by bol žalobca oprávnený v dobe viazanosti dočasne
obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb, a tiež že bude včas a riadne uhrádzať cenu za služby a

iné svoje peňažné záväzky voči žalobcovi a súčasne bude včas a riadne uhrádzať žalobcovi iné platby,
ktoré je mu povinná platiť.
Z pokusu o pokonávku zo dňa 26.6.2014 súd okrem iného zistil, že ho mal adresovať žalobca žalovanej,
v ktorom ju upozornili, že evidujú voči nej splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne
vyúčtovanej ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby za zúčtovacie obdobie február a

marec 2014 v celkovej výške 85,34 €. Zároveň ju vyzvali na úhradu sumy 219,- € z titulu zmluvnej
pokuty resp. náhrady škody, ktorá bola spôsobená porušením zmluvných povinností z jej strany v zmysle
uzavretýchzmlúvmedzinimiatiežnaúhradunákladovvynaloženýchnaodovzdanieaprevzatieprípadu
do mandátnej správy za účelom mimosúdneho vymáhania vo výške 10,- €. Spolu tak žiadali uhradiť
sumu 314,34 €, najneskôr do 10.7.2014.

Faktúrouč.5238131184zodňa8.2.2014,ktorásastalasplatnoudňa22.2.2014afaktúrouč.5241866862
zo dňa 8.3.2014, ktorá sa stala splatnou dňa 22.3.2014 žalobca vyfakturoval žalovanej cenu za mesačné
poplatky, ako aj iné poplatky a služby v celkovej výške 130,14 €.

6. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu

uzavretia predmetných zmlúv (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.“), zmluvou o poskytovaní verejných
služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať
príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva
o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb
prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú

zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom
zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno
dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.

Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) zákona č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný používať verejnú službu
v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb a platiť za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženej faktúry.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

7. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba žalobcu je dôvodná.Súd posúdil záväzkový vzťah strán sporu zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb ako
občianskoprávny a spotrebiteľský vzťah. Žalobca si v žalobe uplatnil nárok na zaplatenie sumy 295,22 €,
pričom časť tejto žalovanej sumy vo výške 85,34 € mala predstavovať cenu za poskytnuté elektronické

komunikačné služby, ktoré boli riadne vyúčtované a vyfakturované žalobcom žalovanej, avšak z jej
strany neboli uhradené. Súd považoval nárok žalobcu na úhradu týchto služieb v predmetnej výške
za nesporný, keďže súd nemal nijakým spôsobom preukázané, že by žalovaná tieto čiastky žalobcovi
uhradila resp. že by tento nárok žalobcu akýmkoľvek spôsobom spochybnila, s tým, rozdiel medzi
sumou, ktorá bola vyfakturovaná predmetnými faktúrami, ktoré boli uplatnené v tomto súdnom konaní v

celkovej výške 130,14 € a sumou, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatnil z titulu vyfakturovaných služieb
vo výške 85,34 € predstavuje čiastku 44,80 €, čo je časť faktúry č.5241866862, za platbu mobilom vo
výške 40,80 € a cestovný lístok vo výške 4,- €, ktorú si žalobca v tomto konaní ani neuplatnil.
Zvyšná časť žalovanej sumy predstavuje čiastku 209,88 €, ktorú si žalobca uplatnil z titulu náhrady
škody, v dôsledku čoho bol súd povinný skúmať, či sú splnené zodpovednostné predpoklady vzniku
občianskoprávnej zodpovednosti t.j.:

1./ protiprávny úkon,
2./ spôsobenie škody,
3./ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
4./ zavinenie.
Pokiaľ ide o protiprávny úkon, teda porušenie nejakej právnej povinnosti, súd mal z vykonaného

dokazovania preukázané, že žalovaná porušila svoju zmluvnú povinnosť riadne a včas uhrádzať platby
za právnym predchodcom žalobcu poskytnuté elektronické komunikačné služby, a to konkrétne faktúrou
za zúčtovacie obdobie do 3.2.2014, ako i faktúrou za zúčtovacie obdobie do 3.3.2014. Pokiaľ ide o vznik
(existenciu) škody, z vykonaného dokazovania mal tiež súd preukázané, že v majetkovej sfére žalobcu
škoda vznikla vo výške rozdielu akciovej a bežnej predajnej ceny za predmetný mobilný telefón, za ktorú

by mohol odpredať žalobca tento mobilný telefón, či už žalovanej alebo inému zákazníkovi, v prípade, že
by žalovaná neuzavrela dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb a nezaviazala by sa zotrvať
v zmluvnom vzťahu a uhrádzať mesačné paušálne poplatky žalobcovi minimálne po dobu 24 mesiacov.
Ďalším predpokladom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je objektívna existencia príčinnej
súvislosti medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou a škodou ako jej následkom. Súd má zato,

že aj táto skutočnosť bola v priebehu konania preukázaná s tým, že vzťah príčiny a následku medzi
protiprávnym konaním a škodou videl súd v tom, že pokiaľ by žalovaná včas a riadne uhrádzala platby za
žalobcom poskytnuté elektronické komunikačné služby, žalobca by nebol nútený ukončiť zmluvný vzťah
založený zmluvou o poskytovaní verejných služieb a tento by trval po dobu aspoň 24 mesiacov, počas
ktorej by si v podstate žalobca zhojil rozdiel medzi bežnou a akciovou cenou mobilného telefónu tým, že

by žalovaná uhrádzala platby za poskytnuté elektronické komunikačné služby, resp. aspoň dohodnutý
režijný paušál. Žalovaná však neuhradila dve po sebe nasledujúce faktúry, počnúc už 1. faktúrou, s tým,
že tieto neboli uhradené vôbec, a teda žalobca nemal inú možnosť ako vypojiť žalovanú z prevádzky a
ukončiť zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Skutočnosť, že došlo k vypojeniu súd predpokladá s
poukazom nato, že potom nedošlo už k ďalšej fakturácii služieb zo strany žalobcu voči žalovanej, hoci

túto skutočnosť, vypojenie žalovanej z prevádzky, samotný žalobca nepreukázal. Pokiaľ ide o posledný
zodpovednostný predpoklad, ktorým je zavinenie, toto sa podľa príslušného ustanovenia všeobecnej
zodpovednosti za škodu predpokladá (prezumcia zavinenia) vo forme nevedomej nedbanlivosti, pri
ktorej škodca nevedel, že svojim konaním môže spôsobiť škodu hoci to podľa okolností a vzhľadom ku
svojimosobnýmpomerommoholamalpredvídať.Žalovanápritomneuniesladôkaznébremenoohľadne

toho, že škodu nezavinila a teda že v jej prípade nejde ani o nevedomú nedbanlivosť, čiže nebolo
preukázané vyvinenie sa žalovanej. Na základe vyššie uvedených skutočností teda súd považoval za
preukázané splnenie všetkých zodpovednostných predpokladov a následne vznik nároku žalobcu na
náhradu škody. Čo sa týka konkrétnej výšky škody žalobca vychádzal zo sumy 219,- €, čo predstavuje
hodnotu dotácie žalobcu do kúpy tohto telefónneho zariadenia, teda rozdiel medzi predajnou cenou

mobilného telefónu a akciovou cenou, za ktorú ho žalobca poskytol žalovanej, s tým, že túto následne
ponížil na čiastku 209,88 €, keď zohľadnil počet celých mesiacov od uzavretia dodatku k zmluve do
okamihu porušenia zmluvnej povinnosti žalovanej. Počas dohodnutej doby viazanosti 24 mesiacov mala
žalovaná vlastne splatiť poskytnutú zľavu na mobilný telefón v rámci mesačného paušálneho poplatku
resp. ďalších poplatkov za poskytnuté služby, teda žalobca by si v podstate zhojil rozdiel medzi bežnou a

akciovou cenou mobilného telefónu t.j. dohodnutá doba viazanosti v trvaní 24 mesiacov mala v podstate
účel rozloženia a splácania poskytnutej zľavy na mobilný telefón do 24 mesačných splátok, ktoré sú
zahrnuté v paušálnych poplatkoch, prípadne iných poplatkoch za poskytnuté služby. Súd má teda za
to, že žalobcom uplatnená suma predstavuje výšku škody, ktorá mu vznikla porušením zmluvnýchpovinností zo strany žalovanej, keďže žalobca už sám v žalobe zohľadnil obdobie, za ktoré fakturoval
žalovanej mesačné paušálne poplatky.
Žalovaná v súdenej veci je preukázateľne v omeškaní so zaplatením žalovanej sumy, pričom toto

omeškania stále trvá. Pokiaľ ide o časť žalovanej sumy priznanej z titulu úhrad za poskytnuté služby,
tam súd považoval nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dodatočne poskytnutej lehote
na plnenie v pokuse o pokonávku za jednoznačne preukázaný. Pokiaľ ide o časť žalovanej sumy, ktorú
súd priznal z titulu náhrady škody, súd má tiež zato, že najneskôr od tohto dňa je žalovaná v omeškaní
s uhradením aj tejto čiastky, nakoľko v tom čase už zrejme došlo k odpojeniu žalovanej z prevádzky a

následnému vzniku škody u žalobcu. Keďže je žalovaná v omeškaní so splnením peňažného dlhu, súd
prisúdil žalobcovi i úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne, keď základná úroková sadzba ECB bola
od 11.6.2014 do 9.9.2014 vo výške 0,15 %, teda úrok z omeškania bol žalobcom uplatnený v zákonnej
výške.

8. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného

sporového poriadku tak, že nakoľko bol žalobca v celom rozsahu úspešný v tomto konaní, bol mu
priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 % s tým, že o konkrétnej výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami

mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,

možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.