Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. máj 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11Cb/126/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210205939
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marie Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2210205939.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci

žalobcu: STAND UP DESIGN, s.r.o., Kapitulská 8, Banská Bystrica, zastúpeného spoločnosťou Nosko
& Partners s.r.o., Nám. SNP 16, Bratislava proti žalovanému: YOU CUBE, s.r.o., Bratislavská 100/C,
Šamorín, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Durdík & Partners s.r.o., Cintorínska 2/547, Šamorín,
o zaplatenie 13.061,21 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 13.061,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 12,50 % ročne odo dňa 11.02.2010 do zaplatenia, náhradu trov konania vo výške 4.665,11 eur,
a to na trovách právneho zastúpenia vo výške 3.068,61 eur na účet č. 1873528001/5600, vedený v

Prima banka Slovensko, a.s. a na iných trovách konania vo výške 1.596,50 eur na účet žalobcu č.
4002967862/7500, vedený v ČSOB, a.s., všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia 13.555,21 eur s príslušenstvom ako doposiaľ
neuhradenej časti kúpnej ceny osobného motorového vozidla Opel Vivaro Combi vyfakturovanej
faktúrami č. XXXXXXX (12.000,- eur) a XXXXXXX (10.000,- eur).

Žalovaný žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť s tým, že suma 13.061,21 eur bola dňa 29.01.2010
uhradená v hotovosti do pokladne predávajúceho a suma 494,- eur bola uhradená dňa 21.06.2010

bankovým prevodom, kúpna cena vozidla Opel Vivaro Combi však bola dohodnutá vo výške 12.000,- eur
ačiastkou13.061,21euržalovanýuhradilzáväzkyžalobcuvočijehozahraničnýmodberateľom.Nakoľko
v dôsledku plnenia za žalobcu žalovanému vznikol voči žalobcovi nárok z bezdôvodného obohatenia vo
výške 13.061,- eur, pristúpil k započítaniu vzájomných záväzkov, čím záväzky zanikli.

Na základe čiastočného späťvzatia návrhu súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie 494,- eur
zastavil uznesením zo dňa 12.06.2013.

Rozsudkomzodňa12.06.2013súdžalobuzamietolažalovanémupriznalprávonanáhradutrovkonania
vo výške 3.598,49 eur (783,50 eur + 2.814,99 eur).

Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej súd vo veci vykonal dokazovanie najmä výsluchom
konateľa žalobcu Paolo Pegorina, oboznámil sa so spisom, vyhodnotil pripojené listinné dôkazy a ustálil
tento skutkový stav veci:

Predmetom konania je na jednej strane uloženie povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
13.061.21 eur s príslušenstvom (navrhovateľ dňa 06.07.2012 návrh v časti 494 eur vzal späť a v tejtočasti súd konanie za súhlasu žalovaného v zmysle § 96 ods. 1, 2 O. s. p. zastavil), na druhej strane
započítacia námietka žalovaného v sume 13.061,21 eur.

Skutková podstata bezdôvodného obohatenia (strana 4 rozhodnutie NS ČR zo dňa 27.06.2002, sp.
zn. 25 Cdo 2093/2000, strana 2 rozhodnutia NS ČR zo dňa 04.03.2008, sp. zn. 30 Cdo 1213/2007)
je založená na súčasnom splnení dvoch podmienok: a/ existencie právnej povinnosti ku konkrétnemu
plneniu na strane toho, za koho bolo plnené (to je povinného subjektu), a b/ splnenia tejto povinnosti
subjektom, ktorý nemal právnu povinnosť plniť. Bezdôvodné obohatenie v tomto prípade nespočíva vo

zväčšenímajetkupovinnéhosubjektu,avšakvtom,žesajehomajetkovýstavnezmenšívdôsledkutoho,
že jeho dlh bol splnený treťou osobou; tento dôsledok nastáva v okamihu, kedy veriteľ plnenie príjme.
Existencia právnej povinnosti, ktorá môže vyplývať zo zákona, zo zmluvy či z inej právnej skutočnosti,
je preto nevyhnutným predpokladom nároku podľa cit. ust. (zákon to vyjadruje slovným spojením „po
právu“, nakoľko bez nej by takto definovaný prospech povinnej osobe nevznikol. Právna povinnosť
preto musí existovať k okamihu, kedy je subjektom, ktorý za iného plní, plnenie poskytnuté. Ak by

totiž bolo poskytnuté plnenie v dobe, kedy právna povinnosť toho, za ktorého je plnené, z akéhokoľvek
dôvodu celkom či z časti už neexistovala (napr. zanikla splnením, v dôsledku rozväzovacej podmienky
odpadla, prekludovala sa a pod.), nemožno hovoriť o tom, že by plnením iného vznikol povinnému
prospech spočívajúci v nezmenšení jeho majetku (veď pri neexistencii povinnosti mu také zmenšenie ani
nehrozilo). Tejto právnej konštrukcii zodpovedá aj úprava vzťahu subjektov zodpovednostného vzťahu

za bezdôvodné obohatenie - ten, kto poskytol plnenie, môže náhradu požadovať nie po tom, komu plnil,
ale po tom, komu jeho plnením bezdôvodné obohatenie vzniklo, teda po tom, za koho plnil. Takémuto
povinnému subjektu však svedčí právo, aby voči oprávnenému uplatnil všetky námietky, ktoré mu v
súvislosti s predmetnou povinnosťou prináležali voči veriteľovi, tzn. napr. aj námietku zániku dlhu, jeho
premlčania a pod.

Podmienkou úspešne vznesenej námietky započítania je existencia pohľadávky. S vedením účtovníctva
nespájajú právne predpisy žiadne hmotno-právne dôsledky, tobôž vznik, zmenu, existenciu či zánik
právnych úkonov. V posudzovanom prípade bolo zistené a účastníkmi nepopreté (§ 120 ods. 3 O. s.
p.), že žalovaný uhradil talianskym obchodným partnerom žalobcu - spoločnostiam F.M.SAS Di Zerman

Francesco & C., Tecnos SRL, Gommista Galesso Roberto, Padovafiere a Bar - Pizzeria Francato Mirko
za žalobcu faktúry č. XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX S. XXXX
v celkovej hodnote 13.061,21 eur. Žalovaný teda za žalobcu splnil jeho dlh, aj keď on sám takúto
povinnosť nemal. Žalobca nepoprel, že by voči týmto spoločnostiam nemal povinnosť plniť, len uviedol,
že bolo na ňom, či vôbec plniť bude - nie na žalovanom. To znamená, že povinnosť žalobcu voči

uvedeným talianskym obchodným partnerom existovala (nezanikla), preto za neho mohol žalovaný plniť,
čo mal žalobca po právu plniť sám. V opačnom prípade by totiž plnil na povinnosť, ktorú žalobca
vôbec nemal. Bezdôvodné obohatenie teda môže byť žalovanému vydané do výšky ním uskutočneného
plnenia 13.061,21 eur, pretože v tejto výške došlo k splneniu dlhu žalobcu voči jeho veriteľom (porovnaj
aj rozsudok NS ČR zo dňa 19.10.1999, 25 Cdo 1449/1998, podľa ktorého zodpovednosť za bezdôvodné

obohatenie je vylúčená, ak povinnosť toho, kto po právu mal plniť sám, už neexistovala v dobe, kedy za
neho bolo plnené, to je v roku 2010). Nebolo preukázané - naopak žalobcom kategoricky vylúčené - že
by žalobca sám svoj dlh vyššie uvedeným veriteľom splnil.

Bezdôvodné obohatenie je jedným z právnych dôvodov vzniku záväzkov (§ 489 OZ) a je teda

samostatným zaväzovacím dôvodom. Právna úprava bezdôvodného obohatenia poskytuje ochranu
majetkovýmvzťahomazabezpečuje,abyten,ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatil,totoobohatenie
vydal. Predpokladom vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia je neoprávnené získanie
majetkových hodnôt jedným subjektom (kedy sa jeho majetkový stav zväčšil, alebo, napriek tomu, že
sa tak malo stať, sa neznížil), a to na úkor iného, v ktorého majetkových pomeroch sa táto zmena

negatívne prejavila. K neoprávnenému získaniu prospechu sa nevyžaduje protiprávny úkon, avšak ide
o objektívne vzniknutý stav, kedy nie z právom uznaných dôvodov došlo k presunu majetkových hodnôt
od jedného subjektu k druhému. Právna úprava bezdôvodného obohatenia plní funkciu reparačnú. Z
hľadiska rozsahu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je rozhodujúce, aká majetková ujma
vznikla inému, ale aký majetkový prospech získal obohatený v okamihu, kedy prospech získal.

Na započítanie peňažných nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Obč. zák. oproti
nároku na zaplatenie časti kúpnej ceny tovaru podľa § 409 ods. 1 ObZ je možné prihliadnuť len nazáklade námietky započítania (§ 98 O. s. p.), tú žalovaný súdu dňa 25.06.2012 písomne predložil, pričom
započítací prejav dňa 20.06.2012 zaslal žalobcovi, ten ho prevzal dňa 22.06.2012.

Na základe vykonaného dokazovania súd uzatvoril, že v posudzovanej veci je započítanie prípustné,
nakoľko účastníci konania majú vzájomné pohľadávky rovnakého druhu, ide o pohľadávky, z ktorých ani
jedna nie je vylúčená zo započítania. Následkom započítania je, že vzájomne započítané pohľadávky
sa zrušujú, nakoľko sa kryjú, a to úplne. Zánik vzájomných pohľadávok nastal ex tunc od okamihu, keď
sa stretli tieto pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Protitomutorozsudkupodalžalobcavzákonnejlehoteodvolanie,ktorýmsadomáhalzmenyrozhodnutia
súdu prvého stupňa tak, aby bolo žalobe vyhovené, resp. jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie
konanie súdu prvého stupňa. Namietal, že v zmysle právnej teórie a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR
5Cdo/27/2009, 5Cdo/216/2007 a 3Cdo/7/2001 naplnenie skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia
podľa § 454 Obč. zák. okrem iného predpokladá, že plnenie nebolo vykonané proti vôli povinného

subjektu. Nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalobca svoje záväzky nemal v úmysle uhradiť, plnenie
žalovaného voči veriteľom v Taliansku bolo plnením proti vôli dlžníka. Odvolateľ nespochybnil tvrdenia
žalovaného o tom, že tento uhradil jeho záväzky, avšak má za to, že plnenie bez jeho súhlasu a
proti jeho vôli nenapĺňa skutkovú podstatu § 454 Obč. zák. Pohľadávka žalovaného voči žalobcovi
preto neexistuje, žalobcovi nevznikla povinnosť vydať plnenie žalovanému, súčasne nezanikol záväzok

žalobcu voči zahraničným dodávateľom a plnenie žalovaného je plnením bez právneho dôvodu, ktorým
vzniklo bezdôvodné obohatenie tretej osobe.

Odvolací súd konštatoval, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, ako sa
súd vysporiadal s pôvodným tvrdením žalovaného, že žalovaná suma bola vyplatená pracovníčke (?)

žalobcu ešte v dobe trvania jej pracovného pomeru, hoci o dva dni na to sa mala stať pracovníčkou
žalovaného, nevysvetlil, ako ustálil, kto, kedy a na základe čoho (akého oprávnenia, pokynu, ....) túto
čiastku uhradil veriteľom žalobcu - ktoré okolnosti boli do doby zmeny procesnej obrany žalovaného
sporné.

Ďalej konštatoval, že pokiaľ súd bez bližšieho zdôvodnenia, hoci v súlade s neskorším tvrdením
žalovaného, vychádzal zo záveru, že žalovaný čiastku, ktorú dlhoval žalobcovi, uhradil veriteľom
žalobcu, teda neplnil priamo žalobcovi, neuviedol, ako sa v súvislosti s tvrdeným vznikom bezdôvodného
obohateniavysporiadalsnienerelevantnouaopakovanounámietkou,podľaktorejjepodmienkouvzniku
bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Obč. zák. okrem iného súhlas dlžníka (tu žalobcu) s plnením

tretej osoby (tu žalovaného).

Uviedol, že závery súdu prvého stupňa o vzniku nároku žalovaného z bezdôvodného obohatenia a
zániku vzájomných pohľadávok účastníkov sú pre nedostatky odôvodnenia nepreskúmateľné, ktorý
nedostatok nebolo možné odstrániť v konaní odvolacieho súdu a ktorý súčasne nesie znaky postupu

súdu odnímajúceho účastníkovi možnosť konať pred súdom tak, ako to predpokladal ustanovenie § 221
ods. 1 písm. f) O.s.p.

Odvolací súd preto uznesením zo dňa 31.10.2014 rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1
písm. f) O.s.p. zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie v naznačenom smere.

Prvostupňový súd doručil účastníkom konania predmetné uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa
31.10.2014, č. k. 21 Cob/209/2013-228, v súlade s jeho obsahom žalovaného vyzval, aby preukázal
súhlas žalobcu ako dlžníka s plnením žalovaného v postavení tretej osoby, ktorý je podmienkou vzniku
bezdôvodného obohatenia v zmysle § 454 OZ. Na výzvu žalovaný nereagoval. Žalobca súdu oznámil,

že plnením žalovaného s nesúhlasom žalobcu a proti jeho vôli nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty v
zmysle § 454 OZ, a preto neexistuje pohľadávka žalovaného voči žalobcovi a žalovaný plnil zahraničným
veriteľom ( žalobcu ) bez právneho dôvodu.

Účastníkom súd doručil podrobné procesné poučenie ( čl. 237 spisu ).

Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 07.05.2015 uviedla, že súhlas žalobcu s plnením
žalovaného v prospech tretích osôb - jeho veriteľov bol konkludentný. Predložila elektronickú
komunikáciu medzi pracovníčkou účtovníckej firmy Ava Audit vybavujúcej účtovníctvo žalobcuAlexandrou Kurucovou a Katarínou Peterovou, do 31.01.2010 pracovníčkou žalovaného, z ktorej podľa
nej vyplýva, že za vedomia žalobcu dostala Katarína Peterová dňa 29.01.2010 od Alexandry Kurucovej
informáciu o výške záväzkov žalobcu voči svojim veriteľom v Taliansku a pokyn o plneniach, ktoré

Peterová mala vykonať ( čl. 241 spisu ). Uviedla, že tento dôkaz predkladá v príčinnej súvislosti s
preukázaním vôle žalobcu plniť jeho záväzky cestou žalovaného.

Právny zástupca žalobcu namietol, že svedkyňa Kurucová na pojednávaní dňa 11.05.2012 poprela, že
by Peterovej dávala akýkoľvek pokyn na úhradu faktúr talianskym dodávateľom či akýkoľvek pokyn na

hotovostné platby týmto dodávateľom.

Z obsahu e mailu z 29.01.2010 súd vyvodil, že Kurucová zaslala Peterovej prehľad záväzkov žalobcu
( označeného ako SUD ) aktuálne k 29/1/2010, Peterovú požiadala, aby zistila, akú sumu zaplatila za
žalobcu firma CLG ( pozn. súdu : ktorá bola dlžníkom žalobcu, ide o taliansku spoločnosť - viď výpoveď
Paolo Pegorina na pojednávaní, zápisnica z 26.06.2012, strana 4 ) v prospech žalobcovho veriteľa

talianskej firmy Florida Inn, aby sa totiž firme Florida Inn nezaplatilo 2x to isté - z čoho nevyplýva, že by
veriteľovi Florida Inn mal zaplatiť žalovaný. Ďalej Peterovú informovala, že pokiaľ ide o veriteľa Padova
Fiere, tak v účtovníctve chýbajú tri faktúry. Nič iné, čo by svedčilo o konkludentnom súhlase žalobcu
s úhradou jeho dlhov tretím osobám cez plnenie záväzku žalovaným ako dlžníkom žalobcu, z tohto e
mailu nevyplýva.

Z obsahu e mailu z 04.03.2010 súd vyvodil, že na základe pokynu Paola ( Pegorina ) zaslala Kurucová
Peterovej stav záväzkov žalobcu voči talianskym dodávateľom. Kurucová oznamuje, že ide o sumu
13.555 eur, a že pohľadávka žalobcu voči žalovanému je 22.000 eur. Ani z tohto e mailu nevyplýva,
že by bol svojim obsahom konkludentným súhlasom žalobcu s úhradou jeho dlhov tretím osobám cez

plnenie záväzku žalovaným ako dlžníkom žalobcu.

Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť.

Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa
toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon
urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Podľa § 534 Občianskeho zákonníka, kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho

veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame
právo nevznikne.

Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa § 324 ods. 2 Obchodného zákonníka, záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred
týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy.

Podľa § 332 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak plnenie záväzku nie je viazané na osobné vlastnosti
dlžníka, je veriteľ povinný prijať plnenie jeho záväzku ponúknuté treťou osobou, ak s tým dlžník súhlasí.

Súhlas dlžníka nie je potrebný, ak tretia osoba za záväzok ručí alebo jeho splnenie iným spôsobom
zabezpečuje a dlžník svoj záväzok porušil.

Podľa § 332 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak z právneho vzťahu medzi dlžníkom a treťou osobou
nevyplývaniečoiné,vstupujetretiaosobasplnenímdlžníkovhozáväzkudoprávveriteľa,ktorýjepovinný

jej vydať a na ňu previesť všetky svoje dôkazné prostriedky.Ak poskytne veriteľom ( ktorými sú talianski dodávatelia žalobcu ) plnenie so súhlasom dlžníka ( ktorým
je žalobca ) tretia osoba ( ktorým je žalovaný v postavení dlžníka žalobcu ), záväzok dlžníka v rozsahu
poskytnutého plnenia zaniká.

Podľa žalovaného právnym dôvodom plnenia žalovaného ako dlžníka žalobcu v prospech tretích osôb
- veriteľov žalobcu sú vzťahy opísané v e mailovej korešpondencii prebehnutej medzi Kurucovou a
Peterovou. V prípade Kurucovej však nemožno aplikovať ust. § 15 ObZ, v zmysle ktorého môže pri
prevádzkovaní podniku konať v mene podnikateľa ( žalobcu ) jeho zamestnanec/rodinný príslušník/

spoločník/apod., nakoľko Kurucová vykonávala síce v obvyklom rozsahu určitú činnosť, avšak nie v
rámci podnikania žalobcu, ale v rámci obchodného partnerstva s ním v pozícii zamestnanca účtovníckej
spoločnosti Ava Audit vykonávajúcej žalobcovi účtovníctvo , teda vo vzťahu voči či už žalobcovi alebo
žalovanému má postavenie zástupcu tretej osoby. Takéto jej konanie rozhodne nemožno vyložiť ako
konkludentný súhlas žalobcu s konaním žalovaného ako to má na mysli ust. § 534 OZ. Ak by e mailová
komunikácia prebehla medzi konateľom žalobcu - Paolo Pegorinom a ( do 31.01.2010 ) pracovníčkou

žalovaného Peterovou, dalo by sa, síce s veľkou rezervou, o konkludentnom súhlase uvažovať za
aplikácie ust. § 534 v spojení s ust. § 35 OZ.

Súd analogicky poukazuje na odbornú literatúru ( ASPI, komentář k § 332 ods. 1 ObZ, Pelikánová
Irena ), ktorá zastáva názor, že ak Obchodný zákonník v § 332 ods. 1 neustanovil, akú formu má mať

súhlas dlžníka s plnením treťou osobou, je nutné dovodiť, že súhlas môže byť aj ústny alebo dokonca
konkludentný. Tvrdenie právnej zástupkyne žalovaného o takejto forme súhlasu žalobcu s konaním
žalovaného teda vychádza z relevantnej úvahy podloženej teóriou ale aj ustálenou súdnou praxou, čo
však nie je súdený prípad, nakoľko Kurucová za žalobcu konať nemohla, jej konanie nie je konkludentný
prejav vôle - súhlasu ( konateľa Paola Pegorina ) žalobcu žalovaného v súlade opakovane zmienených

ust. § 534 OZ.

Súd ďalej poukazuje na odbornú literatúru ( Občiansky zákonník, Veľký komentár, Imrich Fekete ),
ktorý čo do predpokladov naplnenia skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia
§ 454 OZ na strane 1232 vymenúva: - existenciu právnej povinnosti na strane povinného subjektu,

- neexistenciu takej povinnosti na strane oprávneného subjektu, - uskutočnené plnenie oprávneným
subjektom namiesto povinného subjektu, - plnenie sa nesmie stať proti vôli povinného subjektu.
Poslednú podmienku síce OZ výslovne neustanovuje, aj napriek tomu treba rešpektovať jednu z ďalších
významných občianskoprávnych zásad, podľa ktorej nikomu nie je dovolené (pokiaľ zákon neustanovuje
inak) zasahovať do veci iného subjektu proti jeho vôli.

Vychádzajúc z takto ustáleného skutkového a právneho stavu dospel súd k záveru, že žalovanému sa
v tomto konaní nepodarilo preukázať, že plnenie nastalo v súlade s vôlou povinného subjektu. Keďže
predpokladynaplneniaskutkovejpodstatybezdôvodnéhoobohateniapodľa§454OZmusiabyťsplnené
kumulatívne, pričom súhlas povinného v tomto prípade s plnením žalovaným namiesto neho (namiesto

žalobcu) absentuje, bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, teda v
žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

Vovecimalplnýúspechžalobca.Súdmupretovzmysle§142ods.1O.s.p.priznalnáhradutrovkonania,
a to: iné trovy vo výške 1.596,50 eur (súdny poplatok za návrh vo výške 813,- eur, súdny poplatok za

odvolanie vo výške 783,50 eur), za právne zastúpenie nasledovne: trovy právneho zastúpenia v časti
494,- eur: žalovaný túto sumu zaplatil až po podaní žaloby, v tejto časti vzal žalobca žalobu späť, v tejto
časti bolo konanie zastavené, preto žalobcovi patrí tarifná odmena za úkon právnej služby príprava a
prevzatie právneho zastúpenia a písomné podanie návrhu vo veci samej v zmysle § 10 ods. 1, § 14 ods.
1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 18,26 eur za jeden úkon + 1 x režijný paušál 7,21 eur + DPH, t.j.

30,56 eur x 2 úkony = 61,13 eur. Predmetom pokračujúceho konania ostala suma 13.061,21 eur, preto
žalobcovi patrí tarifná odmena vo výške 287,14 eur za jeden úkon, teda za päť úkonov právnej služby
+ 5 x režijný paušál 7,63 eur + DPH, t.j. 353,72 eur/jeden úkon x 5 úkonov = 1.768,62 eur (príprava
a prevzatie právneho zastúpenie, písomné podanie návrhu vo veci samej, účasť na pojednávaní dňa
13.04.2012, dňa 11.05.2012, dňa 26.06.2012); za ďalší jeden úkon právnej služby + 1 x režijný paušál +

DPH: 287,14 eur + 7,81 eur + DPH = 353,94 eur (účasť na pojednávaní dňa 12.06.2013), za ďalší jeden
úkon právnej služby + 1 x režijný paušál + DPH: 287,14 eur + 8,39 eur + DPH = 354,64 eur (účasť na
pojednávaní dňa 07.05.2015). Celková výška trov právneho zastúpenia: 2.477,20 eur. Ďalej žalobcovi
patrí v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. náhrada za stratu času, a to účasť na pojednávanídňa 13.04.2012 (4 x začatá polhodina) - 4 x 12,71 eur = 50,84 eur, účasť na pojednávaní dňa 11.05.2012
(4 x začatá polhodina) - 4 x 12,71 eur = 50,84 eur, účasť na pojednávaní dňa 26.06.2012 (4 x začatá
polhodina) - 4 x 12,71 eur = 50,84 eur, účasť na pojednávaní dňa 12.06.2013 (4 x začatá polhodina) - 4

x 13,01 eur = 52,04 eur, účasť na pojednávaní dňa 07.05.2015 (4 x začatá polhodina) - 4 x 13,98 eur =
55,92 eur, celková výška náhrady za stratu času: 260,48 eur + 20 % DPH = 312,58 eur. Ďalej žalobcovi
patrí náhrada hotových výdavkov - cestovného vo výške 181,42 eur + 20 % DPH = 217,70 eur (cesty
osob.mot.vozidlom zn. Subaru Forester Van EČ BA 827 IT z Bratislavy do Dun.Stredy a späť v dňoch
13.04.2012, 11.05.2012, 26.06.2012, 12.06.2013, 07.05.2015, vždy 104 km, spolu 520 km, náhrada za

1 km 0,17 eur, sadzba 0,183 eur, cena benzínu 1,43 eur).

Spolu je to 61,13 eur + 2.477,20 eur + 312,58 eur + 217,70 = 3.068,61 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.