Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. október 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/86/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814216641
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814216641.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: T. s.r.o., so sídlom F., T. XX, IČO 35 807 598, v
konaní zastúpeného S. T. s.r.o., so sídlom F., J. 4, IČO: 36 864 421 proti povinnej : R. O., bytom T. XXX,
o vymoženie istiny 187,22 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Prievidza č.k. 15Er/3451/2014-25, zo dňa 18. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konania v danej exekučnej veci zastavil. Uviedol,
že oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice dňa 30.05.2014 domáhal proti povinnému vykonania
exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 187,22 Eur s prísl., na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.,
sp.zn. SR 5161/06 zo dňa 07.11.2006, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa

18.12.2006 a vykonateľnosť dňa 21.12.2006. Z úradnej činnosti mal súd preukázané, že exekúcia
vedená pod spisovou značkou 16Er/440/2007 v prospech oprávneného T., s.r.o. F., T. č. XX, IČO 35
807 598 proti povinnej R. O., bytom T. XXX, bola zastavená uznesením Okresného súdu Prievidza
č.k. 16Er/440/2007-30 zo dňa 09.10.2012 podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu rozporu
exekučného titulu so zákonom. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.07.2013. Oprávnený
podal proti tomuto uzneseniu odvolanie, ktoré Krajský súd v Trenčíne odmietol ako oneskorene podané.

Exekučným titulom v tomto a vo vyššie uvedenom exekučnom konaní je ten istý rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.,
sp.zn. 5161/06 zo dňa 07.11.2006. Z uvedeného je teda zrejmé, že exekučné konanie vedené pod
spis. zn. 16Er/440/2007 sa viedlo na podklade toho istého exekučného titulu ako toto exekučné konanie
a vo vzťahu k tým istým účastníkom konania, pričom zhodný je aj vymáhaný nárok oprávneného, resp.
časť nároku oprávneného voči povinnému. Tieto skutočnosti súd prvého stupňa posúdil podľa § 103,

§ 104 ods. 1, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 O.s.p. a uviedol, že existencia právoplatného
rozhodnutia o veci je prekážkou toho, aby sa o rovnakej veci opätovne konalo a rozhodovalo (prekážka
res iudicata). O prekážku res iudicata ide vtedy, ak sú súčasne splnené tri podmienky: 1. začne sa
opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, 2. začne sa opätovne konať medzi tými
istými účastníkmi a 3. o tej istej veci. O rovnakú vec ide tam, kde sa medzi tými istými účastníkmi
konania rozhoduje o nároku, ktorý sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového

stavu. V exekučnom konaní o rovnakú vec ide napr. vtedy, ak sa ten istý oprávnený domáha voči
tomu istému povinnému vymoženia pohľadávky na základe totožného exekučného titulu, pričom v
predchádzajúcom exekučnom konaní súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s
poukazom § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre
rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. exekučný titul vyhlásil za nespôsobilý exekučný titul. Pokiaľ
ide o okruh účastníkov, konanie sa týka tých istých účastníkov aj vtedy, ak na mieste niektorého z

účastníkov je jeho právny nástupca (univerzálny alebo singulárny). Prekážka právoplatne rozhodnutej
veci - rei iudicatae, ktorá vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O. s. p., patrí medzi neodstrániteľné podmienkykonania v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O. s. p. a bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne
rozhodnuté, bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o
ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu

konania. Ideoprocesnévyjadrenieústavnoprávnejzásadynebisinidem,tedaniedvakrátotejistejveci.
Keďže v tomto exekučnom konaní sp.z.n. 15Er/3451/2014 je podkladom pre vymoženie príslušenstva
pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd
vosvojomskoršomrozhodnutí16Er/440/2007-30 zodňa09.10.2012jednoznačnekonštatoval,ženieje
spôsobilým exekučným titulom, súd je toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej

veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie a
vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mal za to, že v danej fáze exekučného konania
nemôže súd rozhodnúť o zastavení exekučného konania. Súd rozhoduje len o žiadosti súdneho
exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto sú prípustnými výsledkami v tejto

fáze exekučného konania len buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia
o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012, ktorý vyslovil, že tým, že exekučný súd exekučné
konanie zastavil podľa § 45 ods. 2 Exekučného poriadku bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie odňal oprávnenej možnosť realizovať jej procesné

oprávnenia. Oprávnený ďalej namietal aj záver súdu prvého stupňa o existencii prekážky rozhodnutej
veci v exekučnom konaní. Prekážku veci právoplatne rozhodnutej treba chápať podľa oprávneného
tak, že vecou je len autoritatívne rozhodnutie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov
konania. Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne
rozhodnúť. Predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne

rozhodnutej veci. Akékoľvek skončenie exekučného konania preto nie je spôsobilé založiť prekážku
rozhodnutej veci. Uvedenému nasvedčuje aj to, že zákonodarca takúto prekážku konania v Exekučnom
poriadku nestanovil, na rozdiel napríklad od vady konania litispendencie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr. C.
V., PhD. dňa 30.05.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 187,22
Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp.zn. SR 5161/06 zo
dňa 07.11.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.12.2006 a vykonateľnosť dňa 21.12.2006.

Súd prvého stupňa zistil, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu
- rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s. sp.zn. sp.zn. SR 5161/06 zo dňa 07.11.2006 už domáhal vykonania exekúcie
proti povinnému pre vymoženie 187,11 Eur s príslušenstvom, ktorá exekučná vec bola vedená na

Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 16Er/440/2007. V tejto exekučnej veci súd prvého stupňa vydal
uznesenie č.k. 16Er/440/2007-30 zo dňa 09.10.2012, ktorým bola exekúcia zastavená podľa § 57 ods.
2 Exekučného poriadku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, na podklade ktorej nemôže byť
vydanýrozhodcovskýrozsudok,ktorýbybolspôsobilýmexekučnýmtitulom. Totouznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 05.07.2013.

Uvedené skutočnosti súd prvého stupňa správne právne posúdil podľa § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s §
103, § 104 ods. 1 a § 159 ods. 3 O.s.p. a správne dospel k záveru, že ďalšiemu postupu v predmetnom
exekučnom konaní bráni prekážka veci právoplatne rozhodnutej.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne on alebo iný súd rozhodol. Prekážka
res iudicata sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád podmienok konania, existencia ktorých
má za následok zastavenie konania bez ďalšieho. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebnépoukázať na ustanovenie § 103 O.s.p. ,
podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za
ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania,
ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať,
súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné
vyvodiť,žepreexekučnékonanieplatiaprocesnépodmienky,ktorésúvpodstatetotožnéspodmienkami
sporového (základného-nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok
konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné
konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p . Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku
rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať § 159 ods. 3 O.s.p. , ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo,
nemôže sa prejednávať znova.

Podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k existencii vady podmienok
konania spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej - res iudicata dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené
tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

S ohľadom na celkom jednoznačné závery o podmienkach uvedených vyššie pod bodmi 1. a

2. /exekučné konanie sa podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začína dňom, v ktorom bol
exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie; tými istými účastníkmi exekučného konania sú
osoby oprávneného a povinného totožné ako v inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne
rozhodnuté, prípadne ich právny nástupcovia na základe univerzálnej alebo singulárnej sukcesie/
zostáva posúdiť, čo sa v exekučnom konaní rozumie tou istou vecou, ako je vec, o ktorej už bolo v inom

exekučnom konaní právoplatne rozhodnuté.

V exekučnom konaní je takouto vecou samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na
podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo uznesenia

o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu
vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku. Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí
prekážku res iudicata. Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol
vykonateľnosť nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie

exekúcie na základe tohto istého exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať
exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ak exekučný titul medzičasom vykonateľnosť
nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul
- notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľná už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený už

nemôže navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s
rozhodnutiami o zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážku res iudicata
zakladá a zastavenie exekúcie z iného dôvodu už nie. Napríklad zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej a oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie

na podklade toho istého exekučného titulu. Na druhej strane zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. f) Exekučného poriadku z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia /exekučného titulu/ zaniklo právo ním
priznané prekážku res iudicata zakladá. Preto vždy keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo
vedené exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebnéskúmať povahu tohto meritórneho rozhodnutia skôr ako sa prijme záver o existencii vady podmienok
konania spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej - res iudicata.

V predmetnej exekučnej veci bolo zistené, že medzi rovnakými účastníkmi /totožným oprávneným a
totožným povinným/ bolo už v minulosti vedené exekučné konanie pre vymoženie rovnakého práva
oprávneného,resp.jehočasti napodkladerovnakéhoexekučnéhotitulu.Totopredchádzajúceexekučné
konanie skončilo právoplatným uznesením súdu prvého stupňa, ktorým bola exekúcia zastavená podľa
§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky, na základe

ktorej vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.

Podľa názoru odvolacieho súdu uvedený rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom
zastavenia predchádzajúcej exekúcie, nemôže byť nijako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené
rozhodnutie o zastavení exekúcie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými
účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia, resp. jeho časti na podklade rovnakého exekučného titulu

predstavuje prekážku res iudicata. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal oprávnený
opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno pokračovať a
je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania.

Pokiaľ oprávnený vo svojom odvolaní poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 7Cdo/108/2012 a dôvodí, že v tejto fáze exekučného konania /pri rozhodovaní o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie/ nie je možné exekučné konanie zastaviť
bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora, uvádza odvolací súd, že táto námietka oprávneného
je celkom nedôvodná. Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo vydané za
okolností celkom odlišných od okolností predmetnej exekučnej veci. V exekučnej veci, ktorej sa týka

uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bola podaná žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia /bez toho aby medzi tými istými účastníkmi už predtým prebiehalo iné exekučné
konanie o vymoženie rovnakého práva na základe rovnakého exekučného titulu/, exekučný súd túto
žiadosť spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie a samotným exekučným titulom -
rozhodcovským rozsudkom meritórne posúdil a exekučné konanie zastavil z dôvodu, že rozhodcovská

doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
a preto neplatná: Urobil tak bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora, čím podľa Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky neprípustne „preskočili“ postup podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a
že exekučné konanie zastavili podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. v procesnej situácii, v ktorej
neboli dané procesné predpoklady pre takýto postup. V uvedenej exekučnej veci teda neexistovala

žiadna vada podmienok exekučného konania, ktorá by bránila posúdeniu žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia a rozhodnutiu o nej.

V predmetnej exekučnej veci však existencia vady podmienok exekučného konania zistená bola, pričom
ide o vadu neodstrániteľnú, ktorá bráni ďalšiemu postupu v exekučnom konaní a teda bráni aj posúdeniu

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia a rozhodnutiu o nej. V zmysle § 103 O.s.p. kedykoľvek
za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky
konania). Exekučný súd má teda povinnosť v každej fáze exekučného konania skúmať splnenie
podmienok konania a v prípade ich zistenia, v závislosti od toho, či ide o vadu podmienok odstrániteľnú,
či nie, musí náležite procesne reagovať. Súd prvého stupňa preto správne v predmetnej exekučnej veci

po zistení existencie neodstrániteľnej vady podmienok konania exekučné konanie zastavil bez toho, aby
rozhodoval o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.