Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7C/174/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213206179
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8213206179.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu CD Consulting,

s.r.o., so sídlom K červenému dvoru 3269/25A, 130 00 Praha 3, P.O.Box: Nagano office Center, Česká
republika, IČO: 264 29 705, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti
žalovanému W. E., K.. X.XX.XXXX, Z. XXXX/XX, XXX XX O. - P. J., o zaplatenie 417,53 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového
úroku vo výške 0,25% denne z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresnému súdu Bardejov bol dňa 28.03.2013 doručený návrh na uplatnenie pohľadávky na
tlačive A podľa článku 4 odsek 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie, alebo
nariadenie č. 861/2007“), ktorým žalobca navrhoval, aby súd
vydal proti žalovanej rozsudok, ktorým by ju zaviazal na zaplatenie sumy 417,53eur a príslušenstva
pohľadávky t.j. zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 417,53 eur od 25.4.2009 do

zaplatenia a ročným úrokom vo výške 6% zo sumy 417,53 eur od 9.7.2009 do zaplatenia, ako aj k
náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo
zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 14.11.2008 na zmenkovú sumu 417,53,- Eur, pričom sa zaviazala
aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 25.4.2009.

2.Súdprevzaloriginálzmenkydosúdnejúschovy,zapečatilju avydalotejtoskutočnostiúradnýzáznam,
ktorý sa nachádza v spise na č.l. 10., v súlade s § 138 ods. 5 a § 180a ods. 1 - 4 vyhlášky č. 543/2005

Z.z..

3.Súd v súlade s článkom 5 odsek 2 nariadenia č. 861/2007, vyplnil časť I. vzorového tlačiva C a zaslal
ho žalovanej spolu s kópiou tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky. Žalovanej bolo tlačivo spolu s
prílohami doručené 9.6.2016. Žalovaná sa k doručenému návrhu na tlačive písomne nevyjadrila.

4.Podaním doručeným súdu dňa 22.12.2015 vzal žalobca späť svoj žalobný návrh na začatie konania

v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške
0,25% denne, čím si uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok 0,06% denne.5.Na pojednávanie nariadené v tejto veci na deň 30.9.2016 sa nedostavila žiadna zo strán sporu;
nedostavil sa žalobca, ani právny zástupca žalobcu, ktorí ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní,
o odročenie pojednávania nežiadali. Žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, ani

nežiadala o odročenie pojednávania. Súd v zmysle § 180 C.s.p. preto pojednával v ich neprítomnosti.
Prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dokazovanie.

6.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením vyjadrení strán a pripojených listinných dôkazov
(návrh, zmenkou, výpisom z OR, pripojeným spisom sp.zn. 4Er 530/2010 - žiadosťou o udelenie

poverenia, návrhom, exekučným titulom, výpisom z OR, VOP, zmluvou o úvere, uznesením zo dňa
17.1.2011, zápisnicou o výsluchu svedka p. Nováka sp.zn. 4C 71/2013, tak ako to vyplýva zo zápisnice
o pojednávaní ) a zistil tento skutkový stav veci :

7.Zo zápisnice z pojednávania na tunajšom súde vo veci sp.zn. 4C 71/2013 zo dňa 2.3.2015 vyplýva, že
súd vykonal ako dôkaz výsluch svedka Q. K. R. B. Á. S. U., K.. XX.X.XXXX, I. O. I. X, Bardejov, ktorý

po zákonnom poučení k veci uviedol, že v spoločnosti Pohotovosť s.r.o. pôsobí od začiatku, to znamená
už 14 rokov ako pracovník obchodnej služby. Predmetom jeho činnosti je uzatváranie zmlúv o pôžičke.
Majú rôzne druhy zmlúv, pre živnostníkov, pre fyzické osoby. Zmluvy sa postupne menia. Sú to zmluvy
o pôžičke, zmluvy o úvere a podobne. Ročne uzavrie približne 600 až 700 takýchto zmlúv, predmetom
ktorýchjeposkytnutiefinančnýchprostriedkov.Naotázkusamosudcučisisvedokspomínanakonkrétne

okolnosti uzavretia zmluvy so žalovanou, ktorá je predmetom tohto konania, svedok uviedol, že na
konkrétne okolnosti si už nepamätá, ale žalovanú poznám. Vzala si od nich niekoľko pôžičiek. Na otázku
samosudcu akým spôsobom získava spoločnosť klientov, svedok uviedol, že firma realizuje celoplošný
marketing a on v rámci tunajšieho okresu získava klientov aj sám napr. formou inzercie, bilbordov. Na
otázku

samosudcu aký je obvyklý postup pri uzatváraní obdobných zmlúv, svedok uviedol, že on napíše
žiadosť, tá ide na schválenie do pobočky v Prešove a ak je žiadosť schválená, prídu peniaze a on
ich vyplatí. Väčšina žiadosti sa schvaľuje, je to tak 9 z 10. Za tie roky už pozná určité lokality, kde
sa pôžičky neposkytujú. Žiadosť je osobitnou písomnosťou, na ktorú v prípade schválenia nasleduje
zmluva. Pobočka mu dá vedieť buď emailom alebo telefonicky a následne mu nabehnú peniaze na

účet. Zároveň sa uzatvára zmluva. súčasťou zmlúv o úvere a obdobných zmlúv sú aj písomnosti, ktoré
sa postupne počas jednotlivých období menili. Štandardne to ale bolo najčastejšie - žiadosť, zmluva,
rozhodcovská zmluva, zmenka, informácie o úrokoch, RPMN a podobne. Všetky listiny sa podpisujú
naraz pri prevzatí peňazí. Na otázku samosudcu či svedok pri podpise zmluvy osobitne oboznamoval a
upovedomoval klientov o obsahu zmlúv a písomností, svedok uviedol, že klient to má na stole, môže si

to prečítať. On klientov neupovedomuje a neoboznamuje, ak však niekto o to požiada, tak mu to vysvetlí.
Veľmi málo klientov ho požiadalo o vysvetlenie. Navyše má 80 % klientov, ktorí navštevujú za účelom
poskytnutia peňazí opakovane, pravidelne. Ja klientom vysvetlím, že musia platiť načas a vtedy nebudú
žiadne problémy, resp. keď už nejaké problémy nastanú, tak hľadáme riešenia, ktoré im vychádzajú
v ústrety. Na otázku samosudcu či v obdobných zmluvách o úvere, aká je predmetom tohto konania,

svedok vysvetlil klientom čo je to zmenka, svedok uviedol, že nie. Jeden z tisíca klientov sa opýta.
Nevysvetľuje, keď sa ho niekto neopýta. Mal za celé obdobie čo pôsobí v spoločnosti Pohotovosť iba
jeden prípad, keď klient odmietol podpísať zmenku a tak mu nevyplatil peniaze. Na otázku samosudcu
či je podpísanie zmenky nevyhnutným predpokladom poskytnutia peňazí, svedok uviedol, že je. Na
otázku samosudcu čo by nastalo, ak by niekto odmietol podpísať zmenku, svedok uviedol, že by mu

neboli vyplatené peniaze. Na otázku samosudcu či je klientom vyplácaná vždy celá suma uvádzaná v
zmluvách, svedok uviedol, že áno, okrem prípadov ak majú klienti nedoplatky a dlhy z minulých zmlúv,
vtedy sa im časť peňazí zrazí na úhradu dlhov a zvyšok peňazí sa im vráti. Na otázku samosudcu kto
vytvára tlačivá zmlúv, svedok uviedol, že Centrála v Bratislave, oni majú svojich právnikov. Na otázku
samosudcu či sa svedok počas svojej činnosti stretol s tým, že klient namietal nejakú časť zmluvy,

alebo chcel zmluvu doplniť, svedok uviedol, že nie. Na otázku samosudcu čo by nastalo v prípade,
ak by za svedkom prišiel klient, ktorý by žiadal o poskytnutie finančnej sumy a nejakú časť zmluvy by
namietal, alebo žiadal by doplnenie zmluvy prípadne úpravu zmluvy, svedok uviedol, že idú do rizika,
poskytujú peniaze. Vystavujú potrebné doklady, klient si môže akurát vybrať rozhodcovský súd, inak
však musí súhlasiť s ich tlačivami. Z praxe vie, že každý to podpíše automaticky, podstatné sú pre neho

rýchle peniaze a nezaujíma sa o zmluvné podmienky v čase uzavretia zmluvy. Na otázku samosudcu
aký je postup ak klient nezaplatí splátku v stanovenej lehote splatnosti, svedok uviedol, že pokiaľ je
v omeškaní viac ako 10 dní, ide mu písomná upomienka, následne sa s ním skontaktuje centrála a
to telefonicky, SMS alebo upomienkami. Aj on sa snaží s klientom skontaktovať, lebo je to aj v jehozáujme, aby každý platil načas. Ak má totiž viac ako 15 % neplatičov, nie je mu vyplatená provízia. Tá
je mu vyplácaná mesačne a v prípade ak by nastala taká skutočnosť, firma mu províziu nevyplatí a
pozastaví mu ju dovtedy, kým počet neplatičov neklesne pod 15 %. On má osobne okolo 6 % neplatičov

za celé obdobie. 50 % klientov platí pravidelne, 30 % sa omeškáva s platením, ale vždy zaplatia, ďalších
približne 10 - 15 % sú klienti, pre ktorých sú určené rôzne iné formy splácania, napr. refinancovanie,
pozdržanie, posunutie, odloženie splatnosti a podobne. Na otázku samosudcu či v prípade neplatenia
sú klientom účtované zmluvné pokuty, svedok uviedol, že áno, ale to nerobí on, na to je centrála. Svedok
nakoniec uviedol, že to čo tu uviedol na pojednávaní, by uviedol aj v prípade iných súdnych pojednávaní,

predmetom ktorých by bol nárok z nezaplatenej pôžičky, úveru alebo obdobnej zmluvy, ktorú uzatvoril
v mene spoločnosti Pohotovosť.
8.Súd v uvedenom prípade skúmal, či ide o konanie, ktoré spĺňa predpoklady kladené na konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu podľa článku 2 nariadenia č. 861/2007, následne skúmal právomoc
slovenských súdov na rozhodnutie o uvedenej veci, vecnú a miestnu príslušnosť, ako aj vzhľadom
k cezhraničnému sporu, rozhodné právo. Vzhľadom na priamu aplikáciu nariadenia rozhodujúcimi

kritériamipriposudzovaní,čiideokonaniepodľatohtonariadenia,jeskúmanie,čiideocezhraničnýspor,
či výška uplatňovanej pohľadávky nepresahuje bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov sumu
2.000 Eur a či žalobca podal návrh vyplnením vzorového tlačiva A. V uvedenom prípade toto konanie
spĺňa všetky nariadením požadované kritériá. Vzhľadom k tomu, že žalobca má ku dňu doručenia
tlačiva návrhu sídlo v Českej republike, t.j. v inom členskom štáte ako je bydlisko žalovanej, ktorá

má bydlisko v Slovenskej republike, súd vyhodnotil, že ide v uvedenom prípade v súlade s článkom
3 nariadenia o cezhraničný spor. Vzhľadom k tomu, že ide o spor s cudzím, medzinárodným prvkom,
preto sa na konanie uplatní aj nariadenie (ES) č. 44/2001 - Brusel I, podľa ktorého súd posudzoval
právomoc slovenských súdov, pričom zistil, že právomoc slovenského súdu je pre spotrebiteľské zmluvy
daná podľa článku 16 ods. 2 bydliskom spotrebiteľa. Vecne príslušným je súd oznámený Slovenskou

republikou Komisii a to v zmysle článku 25 odsek 1 nariadenia č. 861/2007, okresný súd. Miestne
príslušným, aplikujúc článok 19 nariadenia je Okresný súd Bardejov. Keďže v uvedenom prípade ide o
cezhraničný spor, súd sa zaoberal aj určením rozhodného práva, ktoré bude na daný spor aplikovať. Súd
určil, že vzhľadom k tomu, že nebolo preukázané, ani tvrdené, že by si zmluvné strany zvolili rozhodné
právo, súd určil rozhodné právo podľa článku 10 odsek 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom

práve súkromnom a procesnom, tak, že danú vec je potrebné riešiť podľa právneho poriadku Slovenskej
republiky, nakoľko to zodpovedá rozumnému usporiadaniu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania.

9.Na rozhodnutie o podanom žalobnom návrhu súd nariadil pojednávanie, napriek tomu, že to nenavrhla
žiadna zo strán, keďže mal za to, že to je v tejto veci potrebné, ako to vyplýva z článku 5 odsek 1

nariadenia č. 861/2007 ( za účelom zistenia spotrebiteľského charakteru zmluvného vzťahu a posúdenia
otázok ochrany spotrebiteľa ).

10.Z exekučného spisu 4Er 530/2010 súd zistil, že dňa 14.11.2008 uzavreli žalovaná ako dlžník a
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598 ako veriteľ zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej veriteľ

poskytol dlžníkovi sumu 265,55 Eur, pričom dlžník sa veriteľovi zaviazal zaplatiť mu okrem poskytnutej
sumy aj poplatok vo výške 188,54 Eur, teda všetko vo výške 454,09eur v 9 - tich mesačných splátkach
po 50,45 Eur, počnúc dňom 20.12.2008. Zmluva obsahovala na jednom liste papiera dve strany, na prvej
boli uvedené údaje o veriteľovi ( obchodné meno, sídlo, IČO, zápis v obchodnom registri, číslo oddielu
a vložky v OR, skutočnosť, že veriteľ je zastúpený mandatárom), číslo zmluvy a číslo žiadosti o zmluvu,

údaje o dlžníkovi ( vyplnené boli meno, priezvisko, trvalé bydlisko, rodné číslo, číslo OP, kolónka o
trvalom pobyte), poskytnutý úver, výška poplatku, počet splátok, výšku mesačných splátok, deň začiatku
splatnosti a kolónka o to, že finančné prostriedky sú použité na účel povolania. Ďalej zmluva obsahuje
dátum uzavretia, čas, meno a podpis mandatára, podpis dlžníka, dátum prevzatia finančnej hotovosti a
potvrdenie o prevzatí finančnej hotovosti s podpisom dlžníka. Na druhej strane zmluvy sa nachádzajú

zmluvné podmienky.

11.Podľa článku 4 zmluvných podmienok v prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou
sedem a viac dní, je povinný uhradiť túto splátku do rúk mandatára spolu so zmluvnou pokutou vo výške
9,96 Eur za každý jeden prípad omeškania. V prípade, že dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky,

prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí

včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa dlh splatný okamžite. Dlžník má možnosť
uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti po sebe štyroch idúcich splátok, v oboch prípadochspolu so zmluvnou pokutou vo výške 19,92 Eur. Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú
upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 2 Eur, ako paušálnu úhradu nákladov
a administratívy s tým spojenej. Podľa článku 5 zmluvných podmienok dlžník uzatvára s veriteľom

dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa,
ktorej účinnosť je podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť
celého dlhu. Pokiaľ dôjde k zabezpečeniu dlžníkovho dlhu uznaním formou notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, dlžník a veriteľ sa dohodli, že odmenu notára za spísanie notárskej zápisnice, trov
právneho zastúpenia pri jej spísaní v zmysle v tejto zmluve obsiahnutého plnomocenstva, uhradí za

dlžníka veriteľ, pričom tieto náklady zmluvné strany považujú za súčasť nákladov veriteľa spojených s
vymáhaním jeho pohľadávky a budú súčasťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Podľa článku
7 zmluvných podmienok dlžník je oprávnený splatiť veriteľovi dlžnú sumu kedykoľvek pred termínom
splatnosti, avšak aj v takomto prípade je povinný zaplatiť dohodnutý poplatok v celej výške. Podľa
článku 13 zmluvných podmienok dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške ako svoj
dlh voči veriteľovi, tak ako je to uvedené v tejto zmluve. Tretinu poplatku predstavuje dohodnutý úrok

a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou. Súčasťou zmluvných podmienok je aj článok 17, označený ako dohoda
o vyplnení zmenky, na základe ktorého na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa
zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku,
v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany

sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto
podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky,
prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky.
Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré
veriteľovivzniknúkudňuvyplneniazmenky.Dátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumyvyplnínazmenke

remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu štyri týchto podmienok stal splatný celý dlh.

12.V zmysle článku 18 zmluvných podmienok všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere,
ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad, alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré
vzniknú z dohody o vyplnení zmenky, zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z

takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: A/ pred
Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom
Karloveské rameno 8, 84104 Bratislava, IČO: 35922761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskomsúde:rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súdu, B/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde

podľa príslušného právneho predpisu (O.s.p.). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo
zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere,
ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu ktorý vznikne
z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej
zmenky, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto

skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej
je touto
rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc
rozhodcovského súdu. Podľa článku 20 zmluvných podmienok zmluvné strany sa dohodli v zmysle

§ 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všeobecné právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným
zákonníkom.

13.Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 14.11.2008. Za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného

zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0 Eur.
Žalobca na preukázanie oprávnenosti svojho nároku voči žalovanej predložil súdu originál zmenky
vystavený žalovanou a výpis z obchodného registra žalobcu.

14.VeriteľPOHOTOVOSŤ,s.r.o.podalvočižalovanejakodlžníkovi naStálomrozhodcovskomsúde dňa

24.7.2009 písomný návrh na začatie konania, na základe čoho predmetný rozhodcovský súd rozsudkom
spisová značka SR 14731/09 zo dňa 29.9.2009 rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 417,53eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 417,53eur od
25.4.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 417,53eur od 9.7.2009 dozaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 142,10eur, všetko v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Predmetný rozsudok bol vydaný na základe vyššie uvedenej zmenky,
čo rozhodcovský súd uviedol aj vo svojom odôvodnení, keďže mal za to, že žalovaná vystavila dňa

14.11.2008 listinu označenú ako zmenka, táto predložená zmenka je platná a vyplnená v súlade s
dohodou o vyplnení zmenky, má povahu zmenky zabezpečovacej pričom hlavným záväzkom je zmluva
o úvere. Rozhodcovský súd ďalej uviedol, že žalovaná pri uzatváraní zmluvy vyhlásila, že poskytnuté
peňažné prostriedky si berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí
ako spotrebiteľ. Žalovaná nenamietala zmenkovo právny vzťah a túto jej činnosť nemôže suplovať

rozhodcovský súd. Zmenkový vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským a len v tomto právnom vzťahu
by túto povinnosť mal rozhodcovský súd ex officio. Rozhodcovský súd pri tejto svojej úvahe citoval
rozhodnutie ESD C -240/98 až C- 244/98 Oceano Gruppo Editorial, ako aj smernice č. 2008/48, č.
93/13. Danú zmluvu o úvere a kauzálny vzťah z neho podľa tohto rozhodcovského súdu nie je možné
posudzovať podľa zákona č. 129/210 Z.z. .

15.Na základe tohto exekučného titulu veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. spísal dňa 13.7.2010 pred
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým návrh na vykonanie exekúcie voči žalovanému, ktorý dňa
12.8.2010 podal na tunajšom súde žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe
vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku. Veci bola pridelená spisová značka 4Er 530/2010.

16.Veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o., za ktorého podpisoval konateľ spoločnosti, indosoval túto zmenku,
pričom na druhú stranu zmenky vpísal : namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru
3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 26429705.

17.Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu

na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy
o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692),
zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte

(§ 716).

18.Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19.Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

20.Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške.

21.Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

22.Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat

Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane
a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa

pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.23.Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje

za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

24.Podľa čl. 5 smernice 93/13/EHS v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky
ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne.
Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto
pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2 Podľa čl. 6 ods. 1
smernice 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených

so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok.

25.Podľa bodu 31 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zmluva o úvere by mala
zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ
oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú.

26.Podľa čl. 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES obchodná praktika sa považuje za

agresívnu, ak v skutkovej súvislosti, berúc do úvahy všetky jej črty a okolnosti, obťažovaním, nátlakom
vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilá
významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, a
tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by
inak neurobil.

27.Podľa § 25 ods. 1,2,5 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len z.č. 129/2010 Z.z.), právne
vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa
doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12,

14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú
apodľaktorejsaponadobudnutíúčinnostitohtozákonaposkytujealebomôžeposkytovaťspotrebiteľský
úver. Na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31.
decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov.

28.Podľa čl. XII. Z.č. 129/2010 Z.z, čl. I ustanovenie § 17 ods. 3 (v súvislosti s poskytovaním
spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom),
nadobúda účinnosť 1. januára 2011.

29.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka ( OZ ) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30.Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

31.Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

32.Podľa § 52 OZ ( účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu medzi žalovaným a obchodnou
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, akje to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

33.Podľa § 53 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa

spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane

práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré

priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.

34.Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

35.Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský

úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, 1a) nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu
obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia
zmluvy.36.Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho
prevodu práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné.

37.Podľa § 54 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

38.Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. ( o ochrane spotrebiteľa účinného v čase vzniku právneho
vzťahu medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.) každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9).
Odkaz na § 52- 54 Občianskeho zákonníka.

39.Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinného v čase vzniku
zmluvného vzťahu medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ) tento zákon
upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského
úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

40.Podľa § 1 ods. 2 cit. zák. Zákon sa nevzťahuje na zmluvy
a) o poskytnutí úveru1) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,
b) o nájme, 2) ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,

c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku,
d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou
splátkou,
e) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu
20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým

veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný
spotrebiteľský úver,
f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo
maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov,

g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach.

41.Podľa § 4 ods. 1 cit. zák. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,
pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

42.Podľa ods. 6, 7 cit. ust. v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa
zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na
zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky. Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením
odseku 6 veriteľom.

43.Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka
viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc
z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno
tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje.

Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku
pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné
právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a
naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.44.Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na
myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými

vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky
zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzoval zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne
( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ ). Aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je
už súladná s právom EÚ - spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom ( § 52 ods. 1 OZ ). Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/

EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

45.Po vykonanom dokazovaní má súd za to, že nie je možné priznať žalobcovi navrhované plnenie a to

v žiadnej časti a žalobu preto v celom rozsahu zamietol. Vychádzal pritom z nasledujúcich úvah:

46. 1./ Súd je povinný v spotrebiteľských veciach skúmať aj právny vzťah, ktorý zmenka zabezpečuje

a posudzovať ho podľa právnych predpisov, upravujúcich spotrebiteľské právo.

47.Vzhľadom k tomu, že predmetná zmenka bola vystavená v prospech veriteľa a jej prvého majiteľa,
ktorý je podnikateľom, vykonávajúcim svoju podnikateľskú činnosť aj poskytovaním úverov nebankovým
spôsobom ( dôkaz - výpis z Obchodného registra SR, do ktorého je prvý majiteľ zmenky zapísaný

- súdu známe z jeho činnosti ), bol tu reálny predpoklad ( vzhľadom na vedomosť súdu o činnosti
veriteľa z iných súdnych konaní), že právo uplatňované v danom konaní zo zmenky môže mať právny
základ v spotrebiteľskom vzťahu. V zmysle platných predpisov a judikatúry ESD je povinnosťou súdu v
každom štádiu konania ( a to aj v každom druhu konania), bez výnimky ex offo skúmať, či sa nejedná o
spotrebiteľský vzťah a ak súd príde k pozitívnemu zisteniu, na uvedený vzťah aplikovať právne normy

spotrebiteľského práva. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie ESD C-419/2011 z 14.03.2013
( alebo rozhodnutie ESD sp.zn. C-76/10), z ktorého vyplýva, že napriek tomu, že v danom prípade
sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou
súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Samotný ESD v uvedenom prípade z úradnej
moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Na bližšie zistenie povahy subjektov pôvodného

záväzkového vzťahu, ako aj z dôvodu potreby komplexného posúdenia existencie resp. neexistencie
pôvodného záväzkového vzťahu ako spotrebiteľského, si súd v tomto konaní zabezpečil exekučný spis,
vedený pod spisovou značkou 4Er/530/2010, súvisiaci so zmluvou, ktorá bola uvedená na originály
zmenky a ktorá bola uzavretá medzi žalovaným ako dlžníkom a prvým majiteľom zmenky ako veriteľom,
z ktorého zistil takéto postavenie predmetných subjektov.

48.Je preto na mieste záver, že súd musí poskytnúť ochranu spotrebiteľskému vzťahu aj v takom
prípade, ak sa uplatňuje právo z indosovanej zmenky.

49.K reflexii a potrebe zmeny právneho inštitútu zmenky na súčasné spoločenské vzťahy asi súčasná

hmotnoprávna a procesnoprávna úprava zabudla na Aristotelovo učenie o kauzalite ( dielo Metafyzika),
ktorá pátra po hľadaní zmyslu a účelu vo všetkom. Kauza je jedna zo základných myšlienok moderného
civilného procesu a môže byť svojim spôsobom aj súčasťou zmenky ( jedná sa o nepravú akcesoritu
a nepravú subsidiaritu), kedy je pohľadávka, ktorá je začlenená do zaisťovacej zmenky (a z ktorá je
predpokladom vzniku zaisťovacej zmenky) existuje samostatne bez ohľadu na existenciu zaisťovanej

pohľadávky a práve táto akcesorita spočíva v tom, že súdy umožnia dlžníkovi použiť proti uplatneniu
zaisťovacej zmenky obranu, založenú na akcesorite uplatneného práva ( resp. v spotrebiteľských
vzťahoch k nej budú prihliadať ex offo). Musia sa teda rozlišovať kauzálne záväzky ( ktoré odkazujú na
svoj hospodársky účel) a záväzky abstraktné, kde pôvodný účel záväzku nie je rozhodujúci. Súčasná
právna úprava zmenkových vzťahov v SR odráža schopnosť zmenky vystupovať ako s kauzou, tak aj

bez nej.

50.Súd k všetkým relevantným námietkam žalobcu uvádza, že v tomto konaní sa nejedná o zmenkové
konanie, súd preto ani nerozhodol vydaním zmenkového platobného rozkazu a nemožno sa pretoodvolávať iba na ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb., ale súd aplikuje v rámci rozhodovania o právnych
vzťahov medzi stranami aj všetky právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na ochranu spotrebiteľa.

51. 2./ Zmluva o úvere medzi POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľom a prvým majiteľom zmenky a
žalovaným, ako dlžníkom, je absolútne neplatná.

52.Právny predchodca žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli
dňa 14.11.2008 zmluvu o úvere. Z údajov zverejnených v Obchodnom registri vyplýva, že veriteľ je

právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov nebankovým
spôsobom. Žalovaná je fyzickou osobou, nepodnikateľom. Vzhľadom k subjektom uzatvárajúcim
zmluvu, súd mal preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu tzv. spotrebiteľskej zmluvy
podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľská zmluva predstavuje osobitný druh zmluvy,
pri ktorej na jednej strane vystupuje v silnejšej pozícii dodávateľ, osoba konajúca v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane v slabšej pozícii spotrebiteľ, fyzická osoba, ktoré pri

jej uzatváraní a plnení nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V uvedenom prípade
bola uzavretá zmluva označená ako zmluva o úvere uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka a v článku 20 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bolo medzi účastníkmi dohodnuté,
že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Vzhľadom k tomu, že
osobitným zákonom je v rámci nášho právneho poriadku upravené poskytovanie tzv. spotrebiteľských

úverov, súd ďalej skúmal, či predmetný právny vzťah nepodlieha aj režimu zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Spotrebiteľským úverom sa v zmysle
zákona č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch rozumie dočasné použitie peňažných prostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnej
forme. Spotrebiteľský úver poskytuje veriteľ, podnikateľ, ktorý má prebytočné finančné prostriedky,

ktorého predmetom činnosti je poskytovanie finančných prostriedkov nebankovým spôsobom a ktorý ich
poskytuje za úroky, na požiadanie dlžníka. Ak ide o obchodovanie s úverovými prostriedkami s osobami,
ktoréichnepoužijúnapodnikateľskýúčel,aninavýkonpovolaniaresp.zamestnania,ideospotrebiteľský
úverový vzťah. V uvedenom prípade bol veriteľom podnikateľ, právny predchodca žalobcu, ktorý mal
v predmete podnikania poskytovanie úverov nebankovým spôsobom, ktorý poskytol úver na žiadosť

dlžníka, fyzickej osoby, nepodnikateľa, za úroky skryté pod tzv. poplatok za poskytnutie úveru, pričom
obsah poplatku vyplýva z článku 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. V uvedenej zmluve
je žalovanou označený ako účel poskytnutia úveru výkon povolania, avšak vzhľadom k obchodným
praktikám právneho predchodcu žalobcu je nepochybný obsah tohto záväzkového vzťahu.

53.V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 25.1.2011, sp.zn. 5 M Cdo
20/2009, podľa ktorého sa za neprijateľnú podmienku považuje aj dohoda o uplatnení Obchodného
zákonníka (v danom prípade čl. 17 všeobecných zmluvných podmienok).

54.Súd následne z úradnej povinnosti, po zistení, že v uvedenom prípade ide o spotrebiteľský vzťah,

poskytujúc slabšiemu účastníkovi zmluvy ex offo právnu ochranu v zmysle zásady ochrany spotrebiteľa,
preskúmaval platnosť pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy ako celku. Platnosť spotrebiteľskej zmluvy bola
nevyhnutným predpokladom pre následné posudzovanie zabezpečovacej zmenky, ktorá zabezpečovala
pôvodný záväzkový právny vzťah a plnenie z ktorej, bolo predmetom tohto konania. Súd sa v tejto
súvislosti stotožňuje s rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/1201/2012 z 20.06.2013, z

ktorého vyplýva, že nevyhnutnosť ochrany spotrebiteľa je daná jeho nerovným postavením vo vzťahu
spotrebiteľ - dodávateľ (obchodník, profesionál), vyplývajúcim z nerovnováhy vyjednávacej
sily (charakterizovanej sloganom prijmi alebo nechaj tak), nerovnomernosti znalostí (u profesionála
väčšie skúsenosti s predajom ponúkaného výrobku, produktu, či služieb, ktorá je sprevádzaná
spravidla aj lepšou znalosťou práva) a z ekonomickej neúmernosti zdrojov (vo veciach spotrebiteľských

úverov je to spotrebiteľ, ktorý pre nedostatok finančných prostriedkov žiada o úver). Systém ochrany
zavedený aj smernicou 93/13 vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v nerovnom postavení
voči predajcovi alebo poskytovateľovi tak z hľadiska vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne
informovanosti, čo ho vedie k tomu, že pristúpi k podmienkam vopred vyhotoveným predávajúcim alebo
poskytovateľom, bez toho aby mohol ovplyvniť ich obsah. V tomto prípade žalovaná podpísala zmluvu o

úvere, spolu so zmenkou tak, ako jej tieto písomnosti boli predložené, bez znalosti obsahu písomností,
bez znalosti predmetných právnych inštitútov ( úver, zmenka, rozhodcovská doložka a pod.), ktoré jej
neboli vysvetlené, bez možnosti spolu vytvoriť, alebo akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť ich obsah.55.Vzhľadom k takému nerovnému postaveniu, neprimerané podmienky tzv. zneužívajúce klauzuly
nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej
rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, rovnováhou

skutočnou, ktorá umožňuje obnoviť rovnosť medzi týmito zmluvnými stranami. K tomu, aby mohla byť
zaistená smernicou zamýšľaná ochrana, môže byť nerovné postavenie existujúce medzi spotrebiteľom
a poskytovateľom narovnané iba pozitívnym zásahom, ktorý je vonkajším vo vzťahu k samotným
zmluvným stranám. Vnútroštátny súd musí posudzovať zneužívajúci charakter určitej zmluvnej klauzuly
i bez návrhu. Možnosť súdu skúmať charakter jednotlivých zmluvných podmienok z úradnej povinnosti

predstavuje prostriedok vhodný k dosiahnutiu toho, aby konkrétny spotrebiteľ nebol zneužívajúcou
podmienkou viazaný a tým zabraňovať k ďalšiemu používaniu zneužívajúcich podmienok v zmluvách
uzatváraných medzi spotrebiteľmi a podnikateľmi.

56.Zmluva, ktorou bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 265,55 eur obsahuje poplatok za uzavretie
zmluvy vo výške 188,54eur, čo činí 70,99% z požičanej sumy. Čo obsahuje uvedený poplatok je

bližšie špecifikované v článku 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z ktorého vyplýva, že
predmetný poplatok je tvorený z jednej tretiny z dohodnutého úroku a z dvoch tretín z nákladov na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, bez bližšieho uvedenia obsahu a konkrétnej výšky týchto nákladov.
V súvislosti s takto stanoveným poplatkom, súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2012, s ktorým sa stotožňuje a z ktorého vyplýva, že zákon o

spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa
ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Inak vymedzený poplatok, resp. neurčitý
poplatok však možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za plnenie,
ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Neprijateľnosť poplatkov
konštatuje aj Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 03.05.2010 č. k. AZ 17 U 192/2010,

v ktorom uvedený súd konštatuje, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú
neprijateľné.

57.Súd sa teda oboznámil s predmetnou zmluvou o úvere, vrátane všeobecných podmienok a dospel k
záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je neobyčajne hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi

právami a povinnosťami zmluvných strán a to najmä, ale nielen v ustanoveniach o zabezpečovacích
prostriedkoch (zmluvná pokuta, blankozmenka, uznanie dlhu a pod.) a zároveň je celá zmluva
koncipovaná výlučne len na prospech veriteľa
bez toho, aby sa mohol dlžník aspoň minimálne zákonnými prostriedkami brániť. Rovnosť a vyváženosť
práv a povinností zmluvných strán nie je zmluvou zabezpečená, práve naopak, zmluva obsahuje samé

povinnosti dlžníka, sankcie za porušenie povinností v neprimeraných výškach, všetko povinnosti a
okolnosti, zaťažujúce iba dlžníka bez akejkoľvek obdobnej zmluvnej povinnosti na strane veriteľa.

58.Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach
zmluvy, ako aj na neprimerane vysoký poplatok za spracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou

administratívou s tým spojenou, sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom a je v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku. V rozpore s dobrými mravmi je pritom nielen obsah zmluvy ale aj
samotný účel zmluvy (získať na úkor slabšej strany - spotrebiteľa neprimerane vysoký zisk). Skutočnosť,
že sa zmluva prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť.

59.O uvedených obchodných praktikách ( nutnosť prijatia dohody o vyplnení zmenky, zabezpečenie
úveru zmenkou ) právneho predchodcu žalobcu svedčí aj výpoveď svedka Nováka.

60. 3./ Dohoda o vyplnení zmenky je neplatná, rovnako ako celá úverová zmluva.

61.Ako už bolo vyššie uvedené, je neplatná cela úverová zmluva, teda v rámci nej aj ustanovenie článku
17 všeobecných zmluvných podmienok ( citovaný v tomto rozsudku), ktorý upravuje dohodu o vyplnení
zmenky. Takáto zmenka na základe neplatnej spotrebiteľskej zmluvy vôbec nemala byť vyplnená, ani
následne indosovaná a nemožno na jej základe uplatňovať akékoľvek nároky. K absolútnej neplatnosti
súd prihliada ex offo. Predložená zmenka, aj keď obsahuje všetky náležitosti zmenky, nezabezpečuje

konkrétny záväzkový vzťah a to vzťah z poskytnutého úveru medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou. Tu súd opäť poukazuje na skutočnosť, že v prípade spotrebiteľskej zmluvy je súd povinný
skúmať kauzu a to aj napriek zneniu zákona č. 191/1950 Zb., ktorý je prekonaný nielen zmenou
spoločenských vzťahov, ale aj citovanými smernicami a judikatúrou súdov. Absolútna neplatnosť zmluvyo úvere ako aj jej článku 17 ( ktorý je súčasťou zmluvy) a to dohody o zabezpečení zmenkou a vyplnení
bianco zmenky, sama o sebe nie je dôvodom neplatnosti zmenky. Neplatnosť uvedenej dohody však
znamená neexistenciu kauzálneho vzťahu medzi konkrétnou pohľadávkou a zmenkou, ktorá ju mala

zabezpečovať. V uvedenom prípade teda nedošlo k platnému vzniku zmenkového záväzkového vzťahu.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že treba rozlišovať medzi neplatnosťou zmenky a to z dôvodu
nesplneniapodstatnýchnáležitostíresp.vyplnenievrozporesozákonomč.191/1950Zb.aneplatnosťou
zmluvy, dojednania o vyplnení zmenky za účelom zabezpečenia konkrétnej pohľadávky, či už pre
rozpor s dobrými mravmi, neprijateľnými podmienkami, či nerešpektovaním zákonného obmedzenia

maximálnej výšky zmenkovej sumy, ako tomu došlo v tomto prípade (Rozsudok NS SR sp. zn. 1 Obdo
V 43/2006).

62.Ak aj teda zmenka vyplnená bola (napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie
je možné sa na základe nej úspešne domáhať akýchkoľvek práv (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
zodňa6.5.2008sp.zn.4Obo161/2007).Vzhľadomktomu,žesúdmalpreukázanúabsolútnuneplatnosť

zmluvy o úvere, súčasťou ktorej bola v bode 17 Dohoda o vyplnení zmenky z dôvodu rozporu s dobrými
mravmi, na základe takto neplatnej dohody nevzniklo právnemu predchodcovi právo bianco zmenku
vyplniť, ako ani právo na základe zmenky požadovať plnenie vzťahujúce sa k uvedenému úverovému
právnemu vzťahu. Vzhľadom k tomu, že toto právo nevzniklo právnemu predchodcovi žalobcu, nemohlo
indosovaním ani prejsť na žalobcu.

63.Navyše dohoda o vyplnení zmenky bola súčasťou Všeobecných zmluvných podmienok vopred
pripravenýchprávnympredchodcomžalobcu.Žalovanýnemalmožnosťjužiadnymspôsobomovplyvniť.
Dohodou o vyplnení bianco zmenky sa zmluvné strany dohodli, že dlžník vystaví zmenku, v ktorej nie
sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, ktorú vyplnení veriteľ, a

ktorá bude pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú
ku dňu vyplnenia zmenky. Takto formulovaná dohoda o vyplnení bianco zmenky predstavuje pre
spotrebiteľa dohodu vykazujúcu znaky zjavnej neurčitosti a nezrozumiteľnosti, teda opäť ďalšie dôvody
jej neplatnosti v zmysle neprijateľných zmluvných podmienok ( napr. § 53 ods. 2, 4 OZ). Spotrebiteľ
nemôže vedieť, vzhľadom k mnohosti možností dojednaných zmluvných pokút, či a v akej výške budú

uplatnené veriteľom, a v akej miere sa premietnu do zmenkovej sumy. Takáto dohoda o zabezpečení
všetkých pohľadávok vrátane pokút zmenkou je nielen z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, opäť neprimerane zhoršujúcou postavenie spotrebiteľa, ale je aj
v priamom rozpore so zákonom.

64.Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch výslovne limituje možnosť zabezpečenia
spotrebiteľského úveru zmenkou s vyplnenou zmenkovou sumou a to do výšky nesplatnej istiny a
príslušenstva maximálne do výšky 30 % pôvodnej istiny. Inú dohodu prekračujúcu uvedené zákonné
ustanovenie možno považovať či už za neprijateľnú zmluvnú podmienku, alebo za obchádzanie zákona,
ktoré majú rovnaký právny dôsledok a to neplatnosť takéhoto dojednania.

65.Vo vzťahu k sume uvedenej v zmenke ( 417,53eur ) je nutné dodať, že súdu nie je jasné z čoho
pozostáva, t.j. z čoho vyplýva výška dlhu v tejto výške a naviac táto suma by sa zároveň každým
rokom neprimerane zvyšovala o 91,25% tejto sumy ( zmenkový úrok ). Vydanie takéhoto absolútne
nespravodlivého rozhodnutia nie je v právnom štáte prípustné. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým

súdinterpretujeaaplikujeprávo,vždyprítomnáakohodnotovýčiniteľ(nálezÚstavníhosouduČRsp.zn.
II. ÚS 3168/09 ze dne 5. 8. 2010 (N 158/58 SbNU 345). Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý
je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Súdne rozhodnutie ( a to nielen v prípadoch,
kde vystupuje spotrebiteľ) musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. Úlohou súdu je
práve rozpoznať skrze zákon spravodlivosť (nález Ústavného súdu ČR z 13.3.2013, sp.zn. IV. ÚS

1241/12, v ktorom vyslovil: „Nemožno tolerovať formalistický postup, ktorým sa za použitia sofistikovanej
argumentácie odôvodňuje zrejmá nespravodlivosť. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným
znením zákona, ale sa od neho môže a musí odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho
vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom
právnom poriadku ako významovom celku.

66.Povinnosť súdov vyhľadávať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v
zákonnom texte, ale tiež povinnosť zisťovať a formulovať, čo je konkrétnym právom aj tam, kde
ide o interpretáciu abstraktných noriem a ústavných zásad“). Súd takisto poukazuje i na nálezÚstavného súdu ČR I US 199/11, v ktorom o.i. ku kritériu zjavnej nespravodlivosti uvádza, že
považuje za neakceptovateľné, aby sa prípadnej súdnej ochrany dostávalo subjektom, ktoré evidentne
poškodzujúprávasvojichklientov.Ustanoveniazmlúvalebozmluvnýchpodmienok,ktorésúformulárovo

predtlačené a neumožňujú jednoznačne
slabšej strane ich modifikáciu, v sebe zahŕňajú možnosť vyvolania nepriaznivých následkov na strane
klienta, kedy nebude dotknutá iba jeho sféra právna, ale hlavne sféra osobná.

67. 4./ postup prvého majiteľa zmenky v rozpore s § 17 zákona č. 191/1950 Zb.

68. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. O zmenke, v ktorej nie je údaj zročnosti, platí, že je zročná
na videnie.

69.Podľa § 3 zákona č. 191/1950 Zb. Zmenka môže znieť na vlastný rad vystaviteľa.

70.Podľa § 5 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže
vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
Úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú. Úrok
sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

71.Podľa čl. I § 10 zák. č. 191/1950 Zb. ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená
tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané,
okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou
nedbanlivosťou.

72.Podľa čl. I § 11 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov každú
zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

73.Podľa čl. I § 14 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

74.Podľa čl. I § 17 zák. č. 191/1950 Zb. kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak
majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

75.Podľa § 20 zákona č. 191/1950 Zb. Indosament po zročnosti zmenky má rovnaké účinky ako

indosament pred zročnosťou. Ale ak bola zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo po
uplynutí lehoty na protest, má indosament len účinky obyčajného postúpenia. Dokiaľ sa nepreukáže
opak, predpokladá sa, že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty na
protest.

76.Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. Zmenka vystavená na určitý čas po videní musí sa predložiť
na prijatie do jedného roku od dáta vystavenia.

77.Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. Zmenku možno vystaviť na videnie, na určitý čas po videní,
na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.

78.Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 191/1950 zb. (1) Zmenku zročnú v určitý deň alebo v určitý čas po
dáte vystavenia alebo po videní musí majiteľ predložiť na platenie v platobný deň alebo v jeden deň z
nasledujúcich dvoch pracovných dní.

79.Podľa § 44 ods. 3 zák. č. 191/1950 Zb Protest pre neplatenie musí byť urobený, ak ide o zmenku
zročnú určitého dňa alebo v určitý čas po dáte vystavenia alebo po videní, v niektorý zo dvoch
pracovných dní, nasledujúcich po dni zročnosti. Pri zmenke na videnie musí byť urobený protest pre
neplatenie v rovnakých lehotách, aké sú určené v predchádzajúcom odseku na protest pre neprijatie.

80.Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. Majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2.
šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.81.Podľa čl. I § 77 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre
ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37), platení

(§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54),platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch
(§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu
dní odkladu (§§ 72 až 74).

82.Podľa§78zák.č.191/1950Zb.Vystaviteľvlastnejzmenkyjezaviazanýrovnakoakoprijímateľcudzej

zmenky. Vlastná zmenka, zročná určitý čas po videní, musí byť predložená vystaviteľovi na videnie v
lehotách uvedených v § 23. Lehota po videní beží od dáta videnia potvrdeného podpisom vystaviteľa
na zmenke. Ak vystaviteľ odoprie potvrdiť a datovať videnie, treba to zistiť protestom (§ 25), od dáta
ktorého začína bežať lehota po videní.

83.Keďžezmenkabezohľadunajejabstraktnosťjeprávnymúkonom,každýprávnyúkon,ktorýodporuje

zákonu je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu
súd v rámci občianskeho súdneho konania prihliada ex offo. Povinnosť súdu z úradnej moci prihliadať
na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prelomuje aj zásadu stanovenú v článku I. § 17 zákona č.
191/1950 Zbierky, čo je vyjadrené aj v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov,
kde zákonodarca uviedol, že ide o ustanovenie, ktoré platí aj v prípade zmenky majiteľa zmenky, alebo

postúpenia práv zo zmenky. Navyše odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského
vzťahu nie je možné, pretože právo v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitím zmenky regulované a
obmedzené (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov) a keďže sa jedná o kogentnú úpravu, je
nutné zo zákona skúmať podmienky vystavenia zmenky a jej prípustnosť.

84.V tejto situácii však súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že veriteľ a prvý majiteľ zmenky indosoval
zmenku na žalobcu následne potom, čo súd zastavil exekučné konanie, vedené veriteľom na základe tej
istej zmenky, na základe ktorej uplatňuje žalobca svoj nárok v tomto konaní. Túto skutočnosť je možné
zistiť z predmetného exekučného konania, kde to jasne vyplýva z kópie danej zmenky ( ešte nie je
indosovaná). Veriteľ teda po zistení, že práva zo zmenky nemôže s úspechom uplatniť podľa právneho

poriadku SR, indosoval túto zmenku na žalobcu, ktorý je právnickou osobou v Českej republike, v
snahe postupovať podľa nariadenia 861/2007, pričom chcel dosiahnuť cieľ, ktorý mu už raz právoplatne
priznanýnebol.Súdjetedatohonázoru,ževeriteľpostupovalnaškodudlžníkavsnahedocieliťnásledky
spojenésindosovanímzmenky,uvedenév§17zák.č.191/1950Zb.atovylúčiťvočimajiteľovinámietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k

vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom. Súd tiež poukazuje, že prvý majiteľ previedol rubopisom na
žalobcu tisíce takýchto zmeniek ( čo je súdu známe u jeho činnosti, keď iba na OS Bardejov sú vedené
stovky obdobných sporov rovnakého žalobcu proti spotrebiteľom, ktorí vystavili zmenku vždy rovnakému
veriteľovi, ktorý zmenky následne indosoval na žalobcu) a je teda jasný, účelový postup oboch, veriteľa
aj žalobcu.

85.Žalobca teda indosoval splatnú zmenku, pričom sa jedná o vlastnú zmenku, zročnú na videnie a
uplatnil si v rozhodcovskom konaní aj príslušenstvo v zmysle § 48 zák. č. 191/1950 Zb.. Samotná
zročnosť zmenky nastala 25.4.2009, keďže žalobca ( a predtým aj veriteľ) požadovali 0,25% úroky v
zmysle § 48 zák. č. 191/1950 Zb. od 25.4.2009, ako to vyplýva zo samotnej zmenky. Zmenka však

bola indosovaná až po uplynutí lehoty na protest v zmysle § 44 a § 21 a nasl. zák. č. 191/1950 Zb.,
preto má indosament iba účinky obyčajného postúpenia, aj voči žalobcovi teda možno uplatniť všetky
námietky, ako proti prvému majiteľovi. V tomto prípade je teda vyvrátená domnienka, ustanovená v §
20 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb., pretože bolo preukázané, že inodsament, ktorý je nedatovaný, bol
na zmenku napísaný po uplynutí lehoty na protest. V dôsledku vyššie naznačeného postupu veriteľa v

rozpore s § 17 zák. č. 191/150 Zb. možno proti žalobcovi teda namietať aj námietky, ktoré by bolo možné
namietať voči prvému majiteľovi, teda to, že zmenka nebola vyplnená podľa dohody veriteľa a dlžníka
( § 10 zák. č. 191/1950 Zb.). Keďže takáto dohoda o vyplnení zmenky ( článok 14 VZP) je neplatná v
zmysle predchádzajúcich konštatovaní súdu a teda neexistuje, je na mieste právny záver, že veriteľ
neoprávnene vyplnil zmenku bez toho, aby existovala platná dohoda s dlžníkom o tom, ako ju vyplniť.

86.K námietkam žalobcu, že:

A: - nemá vedomosť o iných vzťahoch žalovanej a pôvodného vlastníka zmenky,- žalobca netvrdil skutočnosti o inom vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovanou, nie je
teda nositeľom dôkazného bremena,

- súd je v sporovom konaní povinný prihliadať len na také tvrdenia, ktoré sú produkované účastníkmi
konania,

súd uvádza, že aj keď je iného názoru o vedomosti žalobcu o tomto právnom vzťahu veriteľ - dlžník,

nariadil vo veci pojednávanie a oboznámil celý exekučný spis so všetkými súvisiacimi písomnosťami,
ktoré sú potrebné pre ujasnenie postupu súdu a právneho vzťahu, ktorý je v tomto konaní dôležitý. Súd
opätovne poukazuje na to, že žalobca nadobudol od prvého majiteľa zmenky v počte mnoho tisíc kusov
a vzhľadom na to, že sa jedná o podnikateľov ( pričom žalobca mal pôvodne v predmete podnikania
činnosť ekonomických poradcov a jej bývalý konateľ pôsobí v spoločnostiach Lawyer partners a.s.,
Two lawyers s.r.o., TOP INNOVATIONS s.r.o. a Lawyers group s.r.o., ktoré mali, alebo majú vo svojej

činnosti okrem iného aj vymáhanie súdnych a mimosúdnych pohľadávok, činnosť organizačného a
ekonomického poradcu, faktoring a forfaiting), je podľa názoru súdu na mieste konštatovanie, že
vzťahy prvého majiteľa zmenky a žalovanej boli žalobcovi známe aj pred začatím tohto konania a že
veriteľ indosovaním zmenky, vystavenej žalovanou, podľa názoru súdu postupoval v rozpore s § 17
zákona č. 191/1950 Zb.. Žiaden z účastníkov nie je povinný v spotrebiteľskom vzťahu vznášať akékoľvek

námietky, súd k nim prihliada ex offo. Súd má k dispozícii súdny materiál exekučného konania, v ktorom
už raz zastavil exekučné konanie na základe tej istej zmenky, z akej žalobca vychádza pri uplatňovaní
svojho nároku v
tomto konaní. Tá istá zmenka a rovnako spotrebiteľský vzťah s ňou súvisiaci je potrebné preskúmať
aj v tomto konaní a súd tak učinil.

B. - požadovanie iných dokumentov než zmenky je nezákonné,

- zmenka je samostatným a abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju
podmieňovať inými okolnosťami, než sú uvedené na zmenku,

-zmenkovýzáväzokjepriamy,bezpodmienečný,nesporný,abstraktnýasamostatnýa celkomnezávislý
od zabezpečovanej pohľadávky,

- súd nie je oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, či ide o spotrebiteľský vzťah,

súd uvádza, že pri spotrebiteľskom záväzku, z ktorého plynie titul vystavenia zmenky, neplatí všeobecná
teória o abstraktnosti zmenky a jej prísnej formálnosti. Práve naopak, konajúci súd musí v záujme
naplnenia noriem na ochranu spotrebiteľa a ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami a plneniami z nich naplniť kogentné ustanovenie čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/

EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a zabezpečiť, aby spotrebiteľ neprijateľnými
zmluvnými podmienkami a plneniami z nich plynúcimi nebol vôbec viazaný. Tento pozitívny záväzok
štátu vo vzťahu k európskemu právu vo svetle zásady lojality môže byť naplnený iba tak, že konajúci
súd preskúma kauzu zmenky a zmluvný titul, podľa ktorého sa postupník (v tomto prípade spoločnosť
z Českej republiky ktorá zmenku nadobudla) plynúcich nárokov domáha. Je tak zrejmé, že pri tzv.

spotrebiteľskej zmenke musí súd venovať žalovaným nárokom inú mieru kvalifikovanej pozornosti
ako v prípade obchodnej zmenky. V opačnom prípade by konajúci súd porušil práva spotrebiteľa a
záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii. Uvedenú logiku potreby skúmania kauzy
úkonu potvrdzuje aj ostatné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-419/11 Česká spořitelna
(14.3.2013), kde súd na účely posúdenia nárokov zo zmenky musel preskúmať celý titul jej uplatnenia

a povahu uplatňovaných nárokov. V súvislosti s použitím zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu v
spotrebiteľských zmluvách Komisia zastáva názor, že podľa § 4 ods. 7 v aktuálnom období platného
zákona, ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo
šek, musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Teda úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy sa

považuje za úver bezúročný a bez poplatkov. Vyplnením blankozmenky a požadovaním ďalšieho
neodôvodneného plnenia si veriteľ nesplnil zákonnú povinnosť počínať si tak, aby boli zachované všetky
práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Zákonná povinnosť
pritom prirodzene zaťažuje aj ďalšieho majiteľa zmenky, a to bez ohľadu na to, že ide o indosáciuzmenky. Teda ani v tomto smere nemôže ísť o dobromyseľnosť veriteľa, ktorý mal a musel v čase
postúpenia vedieť o zákonnej povinnosti zabezpečiť ochranu práv spotrebiteľa podľa zákona. Podľa
názoru súdu sa jedná o účelové postúpenie práv zo zmenky na zahraničnú spoločnosť.

87.Z hľadiska práva jednanie žalobcu vyvoláva zdanlivo paradoxnú situáciu, kedy je určité správanie sa
na jednej strane právom dovolené ( zákon č. 191/1950 Sb. ) a na druhej strane sa s právom dostáva do
rozporu ( zákon o spotrebiteľských úveroch). Záver, že určité správanie je právom dovolené a zároveň
právom zakázané, nemôže obstáť. Uznanie nedovolenosti zneužitia práva vyžaduje odstránenie tejto

paradoxnej situácie. Ide totiž iba o
zdanlivý paradox. Zo zásady lex specialis derogat lex generali (a rovnako lex posterior derogat legi priori)
vyplýva, že zákaz zneužívania práva je silnejší než povolené správanie, ktoré právo umožňuje. Ak teda
právna norma určité právo dovoľuje a iná za predpokladu, že je takéto chovanie zneužívané, zakazuje,
je takéto správanie zdanlivo dovolené správanie sa nie výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Súd
si je vedomý prísnosti a formálnosti zmenkového práva, ale nie je možné prizerať sa takej praxi, ktorej

dôsledkom je zneužívanie zmenkových inštitútov v neprospech jednej zo zmluvných strán. Samotná
formálnosť pri tom nemôže byť argumentačnou základňou, z ktorej tunajší súd pri posudzovaní takýchto
prípadov vychádza. Dôvodom je predovšetkým tá skutočnosť, že je to práve zmenkové právo, ktorého
základné inštitúty sú zneužívané. Bez existencie legislatívnych mechanizmov, ktoré umožňujú zabrániť
takýmto postupom, je na všeobecných súdoch, aby vo svojej činnosti hľadali takéto východiská, ako

zabrániť zneužívaniu práv. K tomu súd aj v tomto rozsudku pristúpil.

C. - súd nerešpektuje § 17 ZŠZ

- žalovaný mohol vzniesť námietky, čo neučinil a súd nemôže suplovať jeho úlohu

súd uvádza, že v tomto konaní bolo preukázané, že prvý majiteľ zmenky a zároveň remitent konal
vedome na škodu žalovanej ako dlžníka, pretože previedol na žalobcu zmenku následne na to, čo
exekučný súd nepriznal prvému majiteľovi zmenky plnenie a exekučné konanie, vedené na základe
exekučnéhotitulu,ktorýmbolatáistázmenka,zastavil.Právnyinštitútzmenkyjesícezaloženýnaprísnej

formálnosti zmenkových vzťahov, každopádne by táto samotná formálnosť nemala vychyľovať práva,
plynúce zo zmenkových vzťahov, v prospech jednej zo zúčastnených strán. Túto skutočnosť je potrebné
braťdoúvahynajmäzasituácie,kedyzmenkovápraxinklinujekvyužívaniuzaisťovacejfunkciezmeniek.
Zmenkovýdlžníkazmenkovýveriteľ súsíceformálnevrovnompostavení,alefaktickásituáciamôžebyť
odlišná a v tomto prípade aj odlišná bola, kedy na jednej strane vystupoval profesionálny podnikateľa a

na druhej strane neinformovaný dlžník. Navyše často dochádza k situáciám, kedy je zmenka využívaná
vo vzťahu k tým subjektom, od ktorých nie je možné očakávať hlbšie povedomie o zmenkovom práve,
čo pre nich môže mať fatálny dôsledok v podobe vzniku dlhovej špirály. ÚSČR vo svojom náleze z
16.10.2012 sp. zn. Pl 16/12 konštatoval, že súčasné napätie, spojené so zmenkami je spôsobené
najmä ich zneužívaním hlavne voči subjektom, po ktorých nie je možné požadovať špecifické znalosti

a značnú rigiditu zmenkových vzťahov spravodlivo požadovať Vo všeobecnej rovine možno súhlasiť s
názorom, zdôrazňujúcim význam autonómie vôle v oblasti záväzkových vzťahov. Napriek tomu však
ochrana autonómie vôle nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné základné právo jednotlivca, alebo
dokonca ústavný princíp, či iný ústavne aprobovaný verejný záujem, ktorý je spôsobilý autonómiu vôle
proporcionálne obmedziť. (Rozsudok ústavného súdu ČR : IV.ÚS 457/10).

88. Napriek tomu, že žalovaný v konaní vyslovene nenamietal, že zmenka je neplatná, súd skúmal
jej platnosť, pretože mal za to, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt" (právo patrí bdelým) v
spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je
ochrana práv spotrebiteľa. Uvedené opakovane skonštatoval Najvyšší súd SR (uznesenie Najvyššieho

súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. marca
2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 61/2012). Aj v prípade
tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu
princípu, ktorým je princíp ochrany
spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života

a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych
predpisov. Na túto vec sa vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane
spotrebiteľa,zákonospotrebiteľskýchúveroch,zákonozmenkách),pričomjenepochybné,ževzhľadom
na rozsiahlosť a dynamickosť právnej úpravy, spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššieuvedených zákonov. Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto
oblasti, mu nemôže byť na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v
prípadoch, keď môže dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje

zmluvné podmienky, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex
offo skúmať prijateľnosť zmluvných podmienok a v prípade, že sú zmluvné podmienky neprijateľné,
zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa. V rozsudku Európskeho súdneho dvora sp.zn. C -
419/2011 zo 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti Geraldovi Feichterovi) samotný Európsky súdny
dvorvkonanípriuplatneníprávazozmenkyzúradnejmociskúmalpostavenieodporcuakospotrebiteľa.

Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na
základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie odporcu
ako spotrebiteľa. K obdobnému záveru o prelomení zásady zmenky ako abstraktného cenného papiera
vo vzťahu ku spotrebiteľovi došlo aj rozhodnutím Nemeckého najvyššieho súdu (BGH), 25. 2. 1965 -
II. Zaitschrift für das gesamte Handelsrecht und Wirtschaftrecht 191/62 Hamm, publikovaný v časopise
Neue juristische Wochenschrift, 1965 str. 1125. Ak teda vo vyššie uvedenej veci ESD C- 419/11 skúmal

súdny dvor EÚ, či ručiteľ zo zmenky môže byť spotrebiteľom, o to viac je odôvodnený záver o skúmaní
postavenia spotrebiteľa pokiaľ ide o samotného dlžníka a v tej súvislosti posudzovať otázku prijateľnosti
podmienok spotrebiteľských zmlúv.

89.Rovnako je potrebné uviesť, že podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z 16.11.2010 práve vo veci

Pohotovosť, s.r.o. C-76/10, bolo rozhodnuté Súdnym dvorom EÚ, že vnútroštátny súd má v každom
štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií
(a nielen sankcií, ale akýchkoľvek zmluvných dojednaní) obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd
k tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave. V bode 37 tohto
rozhodnutia proti Pohotovosti, s.r.o. je uvedené, že sa vychádza z účelu právnej úpravy Smernice č.

93/13 a to že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. V
bode 38 uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora je jasne uvedené, že nekalé podmienky nie sú pre
spotrebiteľa záväzné, pričom ide o kogentné ustanovenia, ktoré nie je možné zmeniť. Ich cieľom je

nastolenie formálnej rovnováhy vyplývajúcej zo zmluvy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán
a nahradiť ich skutočnou rovnováhou a zaviesť s nimi rovnosť medzi účastníkmi právneho vzťahu.
Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože práve
v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky regulované a obmedzené v § 4 ods. 6 z. č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v rôznom znení do 31. 12. 2007 a od 1. 1. 2008. Posledná platná

právna úprava v § 17 ods. 3 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch dokonca zmenku v
spotrebiteľských úveroch úplne zakazuje. Pokiaľ by došlo k odčleneniu abstraktného vzťahu zo zmenky,
súd by nemohol v tomto prípade aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, čím by došlo k zmareniu
účelu spotrebiteľského práva. V takomto prípade by zmluva mohla obsahovať

viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by však súd nemohol skúmať, čím by bolo spotrebiteľovi
odopreté jeho právo na právnu ochranu.

D. - rozhodnutie Nemeckého najvyššieho súdu z roku 1965 je takmer 50 rokov staré a nemožno ho
aplikovať

- akékoľvek rozhodnutie nemeckého súdu nemôže negovať právnu úpravu SR,

súd uvádza, že zákon zmenkový a šekový je ešte starší ( r. 1950), nereflektujúci na jeho zneužívanie
v spotrebiteľských vzťahoch, pretože bol prijatý v čase, kedy jej zneužívanie nebolo tak časté a v

takom veľkom rozsahu. Zmenka navyše ako právny inštitút listiny, osvedčujúcej dlh vystaviteľa má svoj
pôvod v dávnej minulosti, pričom k jej rozšíreniu prispeli najmä križiacke vojny a obchodný ruch s tým
spojený. Obsahové náležitosti zmenky ako listiny sa ustálil približne v 12. storočí (Kovařík, Z. Směnka
a šek v České republice). Špecifiká a vlastnosti spojené so zmenkou si zmenka uchovala v podstate
do dnešného dňa a to ako v hmotnoprávnej podobe ( ktorá priamo vychádza z troch Ženevských

medzinárodných zmlúv o zmenkách, všetky podpísané 7.6.1930), rovnako tak aj v procesnoprávnej
podobe , ktorá od roku 1964 v tejto časti nepozná zásadné zmeny.

E. - súd postupuje vytýčením pojednávania mimo režimu nariadenia 861/2007,súd uvádza, že v zmysle článku 5 citovaného nariadenia môže vytýčiť pojednávanie aj v prípade, ak
o to žiadny účastník nepožiada, ak to považuje za vhodné. Je to právo súdu postupovať tak v zmysle

citovaného nariadenia a žiaden z účastníkov nemôže toto právo súdu obmedziť tým, že nežiada
pojednávanievytýčiť.Vzmyslečlánku9ods.1predmetnéhonariadenia,súdurčujeurčíspôsobarozsah
vykonávania dôkazov potrebných na rozhodnutie podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť
dôkazov, je len na ňom, aký spôsob, rozsah a postup pri dokazovaní zvolí. Podľa článku 9 ods. 2
uvedeného nariadenia súd alebo tribunál si môže vyžiadať znalecký posudok alebo ústne svedecké

výpovede, iba ak je to nevyhnutné na vydanie rozsudku. Súd potreboval objasniť spotrebiteľský
vzťah, ktorý súvisí s nárokom žalobcu, za týmto účelom pojednávanie nariadil, žalobcu s tým oboznámil
a umožnil žalobcovi aj žalovanej vyjadriť sa k všetkému, čo súd považoval za potrebné oboznámiť a
vykonať v rámci dokazovania. Umožňovalo mu to nariadenie 861/2007.

90. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O

čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

91.Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

92.S ohľadom na vyššie uvedené súd žalobný návrh vo zvyšnej časti zamietol bez ohľadu na ďalšie
námietky, najmä žalobcu, na ktoré preto neprihliadal. Priznanie práva z predloženej zmenky by v tomto
prípade znamenalo aprobovanie výkonu práva, ktoré je naviac v rozpore s dobrými mravmi.

93.Podľa § 255 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

94.Podľa§262ods.1C.s.p.,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

95.Žalovanej, ktorá bola v spore úspešná, vznikol nárok na náhradu trov konania.

96.Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,

f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.