Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. jún 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/424/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115227739
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115227739.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní vedenom samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci žalobcu:
Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, právne
zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova č. 8, 821 08 Bratislava, proti
žalovanému: A. C., nar. X.X.XXXX, bytom T., ul. R. č. XXXX/X, v konaní o zaplatenie 274,74 EUR s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý z a p l a t i ť žalobcovi 258,40 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 258,40 Eur od 19.10.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
Žalovaný j e p o v i n n ý z a p l a t i ť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ján Šoltés
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 71,93 Eur a iných trov konania vo výške 16,50 Eur do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 16.9.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 274,74 Eur s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 274,74 Eur od 19.10.2012 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom
zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX zo dňa 28.3.2012, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi pôžičku
vo výške 378,80 Eur. Povinnosťou dlžníka bolo splácať pôžičku v 24 mesačných splátkach jednotlivo vo

výške 15,20 Eur, ale dlžník ju splatil iba v časti vo výške 120,40 Eur.

2. Žalovaný sa k veci samej písomne nevyjadril, aj keď bol na vyjadrenie riadne vyzvaný. Žalovaný
si zásielky doručované súdom fyzicky nepreberal, aj keď pri doručovaní na adresu trvalého pobytu
žalovaného súd nezistil prekážku doručenia.

3. Súd vo veci dňa 27.6.2016 vyhlásil rozsudok podľa § 115a ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 (ďalej OSP) bez nariadenia pojednávania, lebo primerane
podľa § 200ea OSP ide o drobný spor, keďže v danom štádiu konania predmet konania nedosahuje
1.000,- Eur a za týchto okolností pre možnosť vyhlásenia rozsudku bez nariadenia pojednávania nie je
potrebné splnenie ďalších procesných podmienok.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil :

5. Žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX zo dňa
28.3.2012, podľa obsahu ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi pôžičku na úhradu spotrebného tovaru v cene
na splátky vo výške 289,- Eur. Dlžník sa zaviazal splatiť pôžičku v 24 splátkach jednotlivo vo výške 15,20
Eur, splatných mesačne, a to do 20. dňa kalendárneho mesiaca, s konečnou splatnosťou v 3. mesiaci

r. 2014. Zmluva obsahovala informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej RPMN) 26,14 % a
o celkových nákladoch spotrebiteľa 75,80 Eur, resp. o celkovej sume pôžičky 364,80 Eur.6. Dlžník podpísal predmetnú zmluvu o pôžičke aj s textom vyhlásenia napísaného drobným písmom,
podľaktoréhoo.i.potvrdiloboznámeniesasPodmienkamiasoVšeobecnýmiobchodnýmipodmienkami

a tieto boli tiež drobným písmom uvedené na ďalšej listine.

7. Podľa Prehľadu splátok a úhrad (č.l. 7 spisu) žalovaný zaplatil (podľa časti úhrada - pozn. súdu) na
predmetnú pôžičku 106,40 Eur (resp. s akontáciou vo výške 14,- Eur pri poskytnutí pôžičky 120,40 Eur
- pozn. súdu). Žalobca okrem splátok pôžičky účtoval pod kódovými označeniami aj pokuty - sankcie.

8. Podľa § 34 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) Právny
úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré
právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

9. Podľa § 657 OZ Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä

peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

10. Podľa § 658 ods. 1 OZ Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

11. Podľa § 1 ods. 1), 2) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 11.6.2010, ďalej
tiež iba „zák. č. 129/2010 Z.z.“)
1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním

spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie ... (g) celkovými nákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a
poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj
náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak

spotrebiteľmusínavyšeuzavrieťzmluvuoposkytnutítakejtodoplnkovejslužby,abyzískalspotrebiteľský
úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, (h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených
so spotrebiteľským úverom, (i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského

úveru podľa § 19.

13. Podľa § 9 ods. 2 písm. i), j), k) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2014
14. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať tieto náležitosti: ... (i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré

upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby
spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych
podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o
všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, (j) ročnú percentuálnu mieru

nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov, (k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia ...

15. Podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak ... (a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, (b) zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), ... (c) zmluvao spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do
troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo (d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

16. Podľa § 52 OZ:
1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 OZ v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2014:
1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná

podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.
4) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
5) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata
podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v

obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.
10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia

zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

18. Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

19.Súdskutkovoaprávnevyhodnotil,žežalobcaakoveriteľuzatvorilsožalovanouakodlžníkovizmluvu
o spotrebiteľskom úvere podľa zák. č. 129/2010 Z.z., a to z foriem podľa jeho cit. ustanovenia § 1 ods. 2
voformezmluvyopôžičkepodľaObčianskehozákonníka.Podľanázorusúdupretonemázmyselhovoriť
o základných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere iných, než o základných náležitostiach

zmluvy, formou ktorej bol spotrebiteľský úver poskytnutý. Obsah prejavenej vôle v rozsahu hlavných
náležitostí zmluvy v tomto prípade podľa názoru súdu spočíva na jednej strane v dojednaní povinnosti
veriteľa dočasne poskytnúť plnenie v dojednanej výške úveru a na druhej strane v dojednaní povinnosti
dlžníka peniaze vrátiť v splátkach v dojednanej výške a lehotách ich splatnosti. Každopádne povinnosti
dlžníka sú dojednané jasne, keď súd vychádza zo samotného dojednania o povinnosti dlžníka uhradiť

konkrétne splátky.

20. Východisková právna terminológia o hlavných náležitostiach úveru v cit. ust. § 497 ObZ pomenúva
akúkoľvek odplatu za poskytnutie úveru ako úrok (podľa staršej právnej literatúry vo všeobecnosti ani
nemusel byť dojednaný ročne - pozn. súdu). Terminológia cit. ust. § 499 ObZ, ako aj terminológia

zákona o spotrebiteľských úveroch, zavádza pojem aj inej odplaty spojenej s úverom, osobitne zákon
o spotrebiteľských úveroch pritom narába so všeobecným pojmom nákladov spotrebiteľského úveru.
Vo vzťahu k zložito vyžadovaným náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere, najmä podľa cit. ust.
§ 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., je príznačné, že keby v písomnej zmluve nebolo jasne uvedenéurčité záväzné dojednanie, zmluva by bola minimálne v príslušnej časti neplatná už aj podľa základných
interpretačných pravidiel, aj bez tejto osobitnej právnej úpravy. Ďalšie sprievodné náležitosti zmluvy by
mohli byť doplňujúcim činiteľom hodnotenia správania sa veriteľa, osobitne napr. započítavanie plnení

dlžníka na istinu alebo najprv na určité príslušenstvo zmluvy podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. l) zák. č.
129/2010 Z.z., ale toto aj vzhľadom na výraz „prípadne“ nie je nevyhnutné pre vymedzenie materiálne
preskúmateľnej vôle zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy. Na tento stav právnej terminológie zákona
o spotrebiteľských úveroch nadväzuje osobitná povinnosť podnikajúceho veriteľa podľa cit. ust. § 11
ods. 1 písm. b), d), v spojení s cit. ust. § 9 ods. 2 písm. g), k), zák. č. 129/2010 Z.z. uviesť celkovú

sumu splatnú spotrebiteľom, ako aj ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), pod špecifickým
právnym následkom bezúročnosti a bezodplatnosti úveru. Preto súd uvedenie týchto údajov považuje
nie za konštitutívne dojednanie zmluvy o právach a povinnostiach zmluvných strán, ale za osobitné
informačné povinnosti veriteľa, ktoré majú význam ako jednotková cena u nákupu fyzického tovaru,
udávaná spravidla za 100 gramov alebo 100 mililitrov. Tieto informácie musia materiálne zodpovedať
záväzným ustanoveniam zmluvy, z toho RPMN podľa prílohy zákona podľa matematického vzorca, ktorý

v prípade viacerých poskytnutí, alebo viacerých splátok, vyžaduje špeciálnu matematickú vzdelanosť,
ktorého činiteľmi sú istina aj náklady úveru a časové aspekty splácania úveru. Riadne uvedenie RPMN,
v spojení s budovaním finančnej gramotnosti obyvateľov, by mohlo byť faktorom orientácie spotrebiteľa
v poskytovanom úvere. Osobitne ustanovenie cit. ust. § 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. v časti „v
neprospech spotrebiteľa“ je podľa názoru súdu neaplikovateľné, lebo podľa povahy veci v prospech

alebo v neprospech spotrebiteľa môžu byť záväzné ustanovenia zmluvy. Oproti tomu informácia o
celkových nákladoch spotrebiteľa, ako aj o RPMN, pri ich deklaratórnom, nie konštitutívnom charaktere,
podľa povahy veci môže iba buď plniť, alebo neplniť svoju informačnú funkciu.

21. Súd uznal skutkovú koncepciu predmetnej zmluvy, lebo povinnosť dlžníka bola riadne uvedená

v splátkach. Zároveň súd zistil splnenie povinnosti v zmluve poskytnúť informáciu o celkovej čiastke
splatnej spotrebiteľom 364,80 Eur, ako aj RPMN 26,14 %, (a táto podľa kontrolného výpočtu súdu s
využitím osvedčenej špecializovanej kalkulačky bola relevantnou informáciou zo strany dodávateľa pre
účel informovania spotrebiteľa, aby si uvedomil, aké náklady v čase vyplývajú zo záväzných ustanovení
konkrétnej zmluvy). Ustanovenie cit. ust. § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2014

nezakotvovalo exaktné obmedzenie výšky nákladov úveru v čase. Súd k tomu konštatuje, že relatívne
vyššiu mieru nákladov by súd rešpektoval u kratších a nižších úverov, s nižším dopadom na absolútnu
výšku týchto nákladov, prakticky vzhľadom na vyššie zastúpenie pevných zložiek nákladov pri podnikaní.
Napokon úver, ktorého mieru nákladov v čase reprezentuje oznámená RPMN 26,14%, súd nepokladá
za neprimerane ťaživý v neprospech spotrebiteľa, preto súd tieto hlavné zmluvné ustanovenia považoval

za spravodlivé východiská rozhodnutia o povinnosti dlžníka pôvodne do výšky celkovej čiastky splatnej
spotrebiteľom 364,80 Eur.

22. Súd uznáva, že v prípade omeškania dlžníka, má veriteľ právo analogicky ako podľa ust. § 506
Obchodného zákonníka na zaplatenie istiny, podľa skutkovej koncepcie veriteľa zosplatnenej istiny, aj

na zaplatenie úroku, doslova aj v stave, v ktorom zákon priznáva právo veriteľovi odstúpiť od zmluvy.
Podľa názoru súdu úrok sa účtuje do čo i len (čo i prípadne predčasnej) splatnosti a tieto plnenia sú
základom pre zákonný úrok z omeškania, ktorý ako jediný narastá v čase ďalej po splatnosti úveru.

23. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 258,40 Eur titulom zostatku úveru, ktorý mal dlžník v celkovej

výške 364,80 Eur a ktorý (po zaplatení predchádzajúcej akontácie) zaplatil iba v časti vo výške 106,40
Eur. Oproti tomu by bolo vecou dôkazného bremena dlžníka, aby prípadné ďalšie úhrady preukázal. Za
týchto okolností súd priznal zaplatenie tejto pohľadávky ako dôvodnej.

24. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi

zo strany dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy aj ustanoveniam
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako
systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu spotrebiteľov
pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu ako bežne
nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda s ohľadom na

pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky
zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach
zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53 ods. 1
OZ). Automatický prieskum platnosti týchto podmienok súdom navyše podľa názoru tunajšieho súduznamená, že ich platnosť je súčasťou samotného sporu o právo, t.j. bez ohľadu na vzdelanostné
alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo
byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola

absolútne neplatná.

25. Súd zamietol žalobu v časti vo výške prevyšujúcej vyššie priznaných 258,40 Eur, teda systematicky
zrejme v rozsahu vedľajších zmluvných dojednaní sankčného charakteru, ktorých právny dôvod súd
nezistil, a to ani pri oboznámení Podmienok k zmluve o pôžičke veriteľa spísaných mimoriadne

drobným písmom. Podporne ide o dojednanie aj potenciálne nevyvážené v neprospech spotrebiteľa,
keďže sankcie boli účtované iba podľa Prehľadu splátok a úhrad predloženého veriteľom pod
kódovými označeniami, teda opakovane počas trvania zmluvy. Pritom podľa názoru súdu v zmluvách
spotrebiteľského charakteru je sankciou za omeškanie so zaplatením peňažného dlhu iba zákonný
úrok z omeškania, popri ktorom by boli možné iba jednorazové sankcie, ktoré by boli materiálne
preskúmateľné súdom. V tomto zmysle nebol právny dôvod týchto sankcií ani len skutkovo odôvodnený

v žalobe.

26. Úrok z omeškania bol uplatnený podľa predpisov občianskeho práva, a to podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení § 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 v sadzbe
neprevyšujúcej základnú sadzbu ECB zvýšenú o 8 %, napokon vo výške 8,75%, a to od 19.10.2012

do zaplatenia, keď už úver poskytnutý žalovanému bol splatný. Súd k tomu analogicky podľa § 506
Obchodného zákonníka uznáva právo veriteľa na predčasnú splatnosť úveru, aj poskytnutého formou
pôžičky podľa Občianskeho zákonníka, lebo nesplácanie úveru je podstatným porušením zmluvy zo
strany dlžníka.

27. Náhradu trov konania súd priznal podľa § 142 ods. 3 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej OSP) účinného do 30.6.2016, podľa ktorého žalobca bol v konaní prevažne úspešný
až do miery, pri ktorej bola miera úspechu žalovaného pomerne zanedbateľná (na vyčíslených sumách
v miere priznaných 258,4 : uplatnených 274,74 x 100 = 94 %). Náhrada trov konania je odôvodnená
súdnym poplatkom vo výške 16,50 Eur a náhradou trov právneho zastúpenia.

28. Trovy právneho zastúpenia žalobcu predstavujú odmenu advokáta, podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov (ďalej „vyhlášky“), keď podľa názoru súdu spravodlivým základom výpočtu je
priznaná suma 258,40 Eur, jednotlivo vo výške 21,58 Eur. Súd priznal odmenu advokáta za 2 úkony

právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie (žaloba) 16.9.2015 (ostatné úkony
boli vecou jednostranných zmien na sporovej strane žalobcu - pozn. súdu). K odmene súd priznal
advokátovi náhradu tzv. režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky, za dva úkony v r. 2015
jednotlivo vo výške 8,39 Eur. K základu trov (medzisúčet 59,94 Eur) súd podľa § 18 ods. 3 vyhl. priznal
aj 20% DPH (x 0,2) vo výške 11,99.

29. Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 71,93 Eur a náhradu iných trov konania vo
výške 16,50 Eur. Podľa § l49 ods. l OSP účinného do 30.6.2016 súd uložil žalovanému zaplatiť trovy
konania na účet súčasného advokáta žalobcu, ktorý pri prevzatí právneho zastúpenia bankový účet
neuvádza, ale je s ním možné komunikovať na adresu sídla advokátskej kancelárie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Všeobecnými náležitosťami podania účastníka podľa § 127 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016, sú, uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní podľa § 363 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutiepovažuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364
zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016 rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP, Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).