Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/118/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110219863
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7110219863.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: ADVIS, s.r.o., Maša 439/18, 050 01 Revúca, IČO: 36 639
630, zast. JUDr. Pavol Halaj, advokát, Námestie slobody 2, 050 01 Revúca, proti žalovanému: VAMELI
s.r.o., Pri hati č. 1, 040 01 Košice, IČO: 36 209 457, zast. JUDr. Michal Treščák, ml., advokát, Slovenskej
jednoty č. 8, 04 01 Košice, v konaní o zaplatenie 4.794,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 8.11.2012, č.k. 9Cb/101/2010-163 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.794,- eur s
úrokom z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 27.688,11 eur od 29.12.2005 do 31.12.2005, zo
sumy 11.091,15 eur od 1.1.2006 do 31.1.2006, zo sumy 8.607,25 eur od 11.2.2006 do 18.4.2007, zo
sumy 6.828,04 eur od 19.4.2007 do 16.7.2008 a zo sumy 4.794,- eur od 17.7.2008 až do zaplatenia,

to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu v celkovej výške 1.960,92 eur, pozostávajúce
zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 287,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.673,42
eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 11.8.2010 domáhal zaplatenia sumy

4.794,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 27.688,11 eur od 29.12.2005 do
31.12.2005, zo sumy 11.091,15 eur od 1.1.2006 do 31.1.2006, zo sumy 8.607,25 eur od 11.2.2006 do
18.4.2007, zo sumy 6.828,04 eur od 19.4.2007 do 16.7.2008 a zo sumy 4.794,- eur od 17.7.2008 až do
zaplatenia. Svojnárokodôvodnilskutočnosťou,ženazákladeobjednávkyžalovanéhovykonalstavebné
práce počas prestavby šatní na diele „Vitálny svet v priestoroch rekreačného zariadenia na Prednej
hore“, za ktoré si vyúčtoval dohodnutú odmenu vo výške 36.897,60 eur (1.111.577,- Sk), faktúrou č.

XXXXXXX splatnou dňa 29.12.2005, pričom žalovaný túto uhradil čiastočne a zostatok neuhradenej
faktúry predstavuje sumu 4.793,97 eur ( suma znížená o dobropis č. XXXXXXXX za materiál dodaný
žalovaným vo výške 277.445,- Sk).

Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku a namietal aj skutočnosť, že si u žalobcu
nikdy neobjednal vykonanie stavebných prác na diele „Vitálny svet v priestoroch rekreačného zariadenia

na Prednej Hore“, teda v zmluvnom vzťahu so žalobcom nebol. Bol v ňom s Ing. I. Č., na základe
ktorého dodával technológie na predmetné dielo. Dôvodil, že O.. Č. ho požiadala, aby stavebné práce
na diele vykonával O.. E. H. - MIKAR, pričom cenu za vykonané práce mal vyúčtovať priamo žalovaný,
ktorý po obdržaní finančných prostriedkov tieto previedol Ing. E. H.. Tvrdil, že uvedené bolo vyvolané
skutočnosťou, že finančné prostriedky na danej stavbe boli poskytnuté z eurofondov, kde podmienkou
bolo, že Ing. Č. bude v zmluvnom vzťahu len s jediným dodávateľom. Dôvodil, že O.. Č. po viacerých

rokovaniach uhradila jeho celý nárok a čiastočne nárok O.. E. H.. Zdôraznil, že čiastočné úhrady faktúryč. XXXXXXXX vykonával po dohode s O.. Č. a ich cieľom bolo len „preposielať“ finančné prostriedky,
ktoré boli uhradené O.. Č. za práce vykonané O.. E. H.- MIKAR.

Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom
došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo, na základe ktorej sa žalobca ako subdodávateľ zaviazal
vykonať pre žalovaného ako generálneho dodávateľa dielo v podobe stavebných prác na stavbe „Vitálny
svet v priestoroch rekreačného zariadenia na Prednej Hore“ a žalovaný sa zaviazal za riadne vykonané
dielo zaplatiť vyúčtovanú cenu. Predmetné dielo bolo zhotovované pre O.. I. Č., ktorá bola v zmluvnom

vzťahu so žalovaným ako generálnym dodávateľom. Žalobca ako subdodávateľ dielo riadne a včas
vykonal, pričom cenu diela v celkovej výške 36.897,60 eur (1.111.577,- Sk) mu vyúčtoval faktúrou č.
XXXXXXXX zo dňa 22.12.2005, splatnou dňa 29.12.2005. Na základe dobropisu (faktúry č. XXXXXXXX
zo dňa 18.12.2006, splatnej dňa 28.12.2006) žalobca znížil záväzok žalovaného o cenu materiálu
dodaného žalovaným o sumu 9.209, 49 eur (277.445,- Sk). Dlžnú sumu vo výške 27.688,11 eur
(834.132,- Sk), žalovaný uhradil len čiastočne, a to v štyroch splátkach - dňa 31.12.2005 sumu 16.596,95

eur (500.000,- Sk), dňa 31.01.2006 sumu 2.483,90 eur (74.830,- Sk), dňa 18.04.2007 sumu 1.779,21
eur (53.600,50 Sk) a dňa 16.07.2008 sumu 2.034,04 eur (61.277,50 Sk). Zostatok neuhradenej ceny
za vykonanie diela teda predstavuje sumu 4.793,97 eur.

Z vyjadrenia E.. F. H. na pojednávaní konanom dňa 13.09.2011 zistil, že generálnym dodávateľom na

predmetnej stavbe bol žalovaný, pričom žalobca na nej v subdodávke vykonal stavebné práce, ktoré
boli zrealizované v dohodnutom termíne, odkontrolované O.. Č., pravidelných kontrol sa zúčastňovali
aj konatelia žalovaného (H. A. I. O.. E.), ako aj akademická architektka pani R.. Stavebné práce boli
odkontrolované taktiež O.. Z. F., ktorý vykonával stavebný dozor. Investorom celého diela bola O.. I.
Č.. Ďalej zistil, že žalobca sa po úspešnej realizácii diela opakovane snažil skontaktovať so žalovaným

a dohodnúť sa s ním na spôsobe úhrady neuhradenej časti dlžnej sumy, žalovaný mu uviedol, že
pohľadávku uhradí až po tom, čo mu zostatok ceny diela uhradí O.. I. Č.. E.. F. H. prehlásila, že všetky
záväzky voči žalovanému boli v roku 2007 zo strany investora vysporiadané.

Z vyjadrenia D. A., konateľa žalovaného, na pojednávaní konanom dňa 13.09.2011 zistil, že žalovaný

je dodávateľom wellness centier, avšak nakoľko dostal investor podporu z eurofondov, pri ktorých sa
vyžaduje, aby všetky práce na danej stavbe vykonávala jedna firma ako dodávateľ, žalovaný sa dohodol
s investorom, že bude vystupovať ako generálny dodávateľ a žalobca bude vykonávať stavebné práce
ako subdodávateľ. Konateľ žalovaného ďalej uviedol, že žalovaný zaslal všetky peňažné prostriedky,
ktoré dostal od investora za stavebné práce žalobcovi. Zástupcovia žalovaného sa nezúčastňovali

kontrol vykonaných prác na danej stavbe, tých sa zúčastňovali výlučne pán Č. I. H. H.. V období
dokončovania stavby sa pán Č. ako zástupca investora vyjadril v tom smere, že nebude doplácať určité
sumy, pretože zo strany dodávateľa nedošlo k dodaniu dohodnutého materiálu. Žalovaný sa stotožnil
s názorom investora, že pri stavbe došlo k dodaniu iného, menej kvalitného a podstatne lacnejšieho
materiálu. Investor preto oznámil žalobcovi, že mu nebude preplácať celú fakturovanú sumu. Nakoľko

však faktúry investora boli vystavované na žalovaného, ten vystupoval vo vzťahu k žalobcovi ako dlžník.
Podľa vyjadrenia konateľa žalovaného mal investor na základe ústneho dojednania zaslať žalovanému
dlžnú sumu zníženú o čiastku zodpovedajúcu nedostatkom na stavbe s tým, že zostatok dlžnej sumy
mal byť predmetom následných jednaní medzi investorom a žalobcom bez účasti žalovaného.

Z vyjadrenia svedka O.. Ľ. Č. na pojednávaní konanom dňa 07.06.2012 súd zistil, že svedok pri
realizácii diela vystupoval ako zástupca investora. Práce na predmetnom diele, ktoré realizoval žalobca,
investorovi vyúčtovával žalovaný. Práce na predmetnom diele boli vykonané v súlade s projektom,
pričominvestornereklamovalkvalituaninedostatočnýrozsahstavebnýchprácnatomtodieleanásledne
vyplatil celú cenu diela za stavebné práce vykonané žalobcom.

Súd prvého stupňa v odôvodnení odcitoval § 536 , § 537, § 546, § 554, § 407, § 365, § 369 Obchodného
zákonníka.

Uzavrel, že nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy nie je, z dôvodu čiastočného plnenia žalobcovi

uskutočneného žalovaným na základe prejavu vôle zo dňa 28.01.2006, premlčaný. Súd v tejto súvislosti
vychádzal zo skutočnosti, že aj keď bol e-mail vysvetľujúci čiastočnú úhradu faktúry zaslaný O.. E. H. -
E., úmyslom žalovaného bolo tento prejav vôle zaslať žalobcovi, do ktorého dispozície sa týmto uvedený
prejav vôle dostal. Predmetný prejav vôle však neobsahuje jasné vyjadrenie, že žalovaný zostatok dlžnejsumynemávúmysležalobcoviuhradiť,pretosúdčiastočnéplneniežalovanéhouskutočnenénazáklade
tohto prejavu vôle považoval za uznanie dlhu. Z uvedeného dôvodu začala od tohto momentu plynúť
žalobcovi voči žalovanému nová štvorročná premlčacia doba.

Pokiaľ ide o samotnú opodstatnenosť nároku žalobcu, súd mal za nepochybne preukázané, že medzi
žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový vzťah na základe ústnej zmluvy o dielo. Keďže žalobca
ako subdodávateľ dielo vykonal riadne a včas, vznikla žalovanému ako generálnemu dodávateľovi
povinnosť uhradiť cenu diela. Nakoľko žalovaný z dlžnej sumy uhradil v lehote splatnosti len jej časť

vo výške 32.103,63 eur, dostal sa so zaplatením jej zostatku do omeškania. Z uvedeného dôvodu
teda má žalobca právo aj na zákonné úroky z omeškania. Pri svojich úvahách súd prihliadal aj na
skutočnosť, že tak investor ako aj stavebný dozor prehlásili, že dielo bolo zo strany žalobcu ako
subdodávateľa vykonané riadne a včas, neobstojí preto argumentácia žalovaného ohľadne zníženia
dlžnej sumy o čiastku zodpovedajúcu ním uvádzaným nedostatkom na diele; ako aj na skutočnosť,
že investor uhradil žalovanému ako generálnemu dodávateľovi záväzky, ktoré sú predmetom daného

sporu, ktorá skutočnosť je nepochybná z dokladov predložených právnym zástupcom žalobcu podaním
doručeným súdu dňa 30.8.2012.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal ich vo výške 1.960,92 eur.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.

Zdôraznil, že považuje uplatnený nárok za premlčaný, prvostupňový súd nesprávne právne posúdil
námietku žalovaného o premlčaní nároku žalobcu, keď považoval prejav - čiastočnú úhradu zo dňa
28.1.2006spoluspredmetnýme-mailomzauznaniedlhu,čímzačalaplynúťnovápremlčaciadobapodľa

Obchodného zákonníka. V predmetnom e-maile dal totiž jasne žalobcovi najavo, že nehodlá zaplatiť
zvyšnú časť ceny diela a že ho odkazuje na investora, teda nedošlo k naplneniu ust. § 407 ods. 3
Obchodného zákonníka.

Zdôraznil, že prvostupňový súd sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s dôkazom predloženým

žalovaným, a to fotokópiou faktúry vystavenej ako dobropis č. XXXXXXXX na sumu 14.113,03 eur
(425.169,- Sk). V odôvodnení napadnutého rozsudku totiž spomína len dobropis - faktúru č. XXXXXXXX,
ktorou žalobca znížil záväzok žalovaného o sumu 9.209,45 eur (277.445,- Sk). Nevzal teda do úvahy
skutočnosť, že žalobca vystavil pre žalovaného dobropisy v celkovej výške 14.113,03 eur (425.169,- Sk).

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných
prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) a rozsudok podľa § 220 O.s.p.
zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.) ani na jeho zrušenie (§ 221

ods. 1 O.s.p.) rozsudkom zo dňa 29.11.2013, č.k. 2Cob/30/2013-189. Odvolací súd totiž dospel k záveru,
že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, ak čiastočné plnenie spolu so sprievodným listom
považoval za uznanie zvyšku záväzku. Na základe uvedeného preto považoval vznesenú námietku
premlčania za dôvodnú, preto rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobcu zamietol.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, na základe ktorého bol rozsudok odvolacieho
súdu uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.5.2015 sp. zn. 10Cdo 16/2014
zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie.

Dovolací súd sa vo svojom zrušujúcom uznesení stotožnil so záverom odvolacieho súdu, ktorý čiastočné
plnenie žalovaného zo dňa 31.1.2006 spolu s e-mailom žalovaného zo dňa 28.1.2006 nepovažoval za
uznanie záväzku, pretože z obsahu e-mailu vyplýva, že dlžník zvyšok dlžnej sumy nemieni zaplatiť, teda
z čiastočného plnenia dlžníka nemožno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok dlhu.

Z dôvodu, že odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal posúdením ďalších dvoch
platieb, a to dňa 18.4.2007 a 16.7.2008, ktoré sú podľa tvrdenia žalobcu uznaním záväzku podľa § 407
ods. 3 Obchodného zákonníka, dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd nedostatočne posúdil
uplatnenú námietku premlčania, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné a konanie predodvolacím súdom je preto postihnuté tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Z uvedeného dôvodu rozhodnutie
odvolacieho súdu zrušil.

Odvolací súd po zrušení a vrátení veci dovolacím súdom opätovne prejednal odvolanie žalovaného
a rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie vychádzajúc z
nasledovného:

Súd prvého stupňa žalobe vyhovel, keďže uplatnený nárok mal za preukázaný a čiastočnú úhradu
zo dňa 31.1.2006 spolu s e-mailom žalovaného považoval za uznanie záväzku, v dôsledku čoho nie
je dôvodná žalovaným vznesená námietka premlčania, preto sa už nezaoberal ďalšími čiastočnými
úhradami (18.4.2007 a 16.7.2008).

V konaní už bolo ustálené, že čiastočné plnenie zo dňa 28.1.2006 nemá účinok podľa § 407 ods. 3,

t.j. nie je uznaním záväzku, kedy by začala plynúť nová štvorročná premlčacia lehota (§ 407 ods. 1
Obchodného zákonníka). Je nepochybné, že žalovaný poskytol žalobcovi ešte dve čiastkové platby, a to
dňa18.4.2007vovýške53.600,50Skadňa16.7.2008vovýške61.277,50Sk,oktorýchžalobcatvrdí,že
sú uznaním záväzku podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Keďže posúdením uvedených platieb
sa nezaoberal ani súd prvého stupňa (vzhľadom na jeho právne posúdenie úhrady zo dňa 31.1.2006)

odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p..

Odvolací súd sa nemohol posúdením ďalších čiastkových platieb (ak tak neurobil súd prvého stupňa)
zaoberať a vo veci rozhodnúť, nakoľko by tým porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania (§ 9

ods. 1, § 10 ods. 1 O.s.p.), lebo ak by rozhodol, porušil by právo účastníkov na spravodlivý proces,
keďže by im v podstate odoprel právo namietať správnosť jeho právneho názoru.

Občiansky súdny poriadok upravuje (§ 1 O.s.p.) postup súdu a účastníkov konania tak, aby bola
zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Právom na súdnu ochranu v

rámcispravodlivéhoprocesujeajprávoúčastníka,abysajehovec,aktozákonpripúšťa,vždyprejednala
v dvojinštančnom konaní.

Súd prvého stupňa preto posúdi vznesenú námietku premlčania vo vzťahu k ďalším čiastkovým
úhradám (§ 407 ods. 3 Obchodného zákonníka) a vysporiada sa aj (v prípade potreby) s dôkazom

predloženým žalovaným - fotokópiou faktúry vystavenej ako dobropis č. XXXXXXXX na sumu 14.113,03
eur (425.169,- Sk) a následne posúdi uplatnený nárok.

V novom konaní súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.