Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. september 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/915/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112226143
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3112226143.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov

JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie 175 € a iné
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 26. mája 2014 č.k.
12C/359/2012 - 101, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal proti žalovanému zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 175,00 € a náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 940,44 € z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trenčín.
Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil § 44 ods. 6, 7, 8 Exekučného poriadku, § 3 ods. 1
písm. d), § 6 ods. 1, 2, 4 § 9 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, § 19 ods.
1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a

o zmene niektorých zákonov, čl. 1 ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, čl. 3 ods. 1, 2, čl. 4
ods. 1, 2, čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Žalobca sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy na základe
nesprávneho úradného postupu okresného súdu z dôvodu, že exekučný súd rozhodol v exekučnom
konaní o žiadosti oprávneného (žalobcu) po uplynutí zákonnej lehoty a bol bezdôvodne nečinný viac ako
510 dní. Žalobca požadoval majetkovú škodu, ktorá mu vznikla za správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70,00 €, za udržiavanie

a správu informačného systému vo výške 40,00 €, za administráciu listín a komunikáciu s pôvodným
súdnym exekútorom vo výške 50,00 € a za administratívne, poštovné, telekomunikačné poplatky vo
výške 15,00 €, spolu 175,00 €. Náhradu nemajetkovej ujmy žiadal vo výške 940,44 €. Súd v danom
prípade skúmal, či boli dané predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, a to existencia
nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Za nesprávny
úradný postup možno považovať aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda. Ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v znení účinnomod 01.12.2006 upravuje 30 - dňovú zákonnú lehotu na rozhodnutie o zmene exekútora. Súdny exekútor
podal na Okresný súd Trenčín žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s tým, že poverenie
mu bolo udelené dňa 09.12.2003. Dňa 22.11.2010 podal žalobca (oprávnený) na okresný súd návrh na

zmenu súdneho exekútora a Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 11.04.2012 č.k. 23Er/3894/2003 -
25 vyhovel žiadosti oprávneného - žalobcu o zmenu súdneho exekútora a poveril na vykonanie exekúcie
nového súdneho exekútora. Žalobca sa domáhal náhrady škody na základe nesprávneho úradného
postupu. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je splnenie troch základných predpokladov 1/
nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody alebo majetkovej či nemajetkovej ujmy a 3/ príčinná súvislosť

medzi1/a2/.K1/.predpokladuvznikuzodpovednostibolsúdnázoru,žeokresnýsúdniejekompetentný
preskúmavať procesný postup iného všeobecného súdu, pretože takýmto kompetentným súdom je
len Ústavný súd SR (KS Nitra 9Co 285/2011). Žalobca nepredložil žiadne súdne rozhodnutie, ani
dôkaz o konštatovaní prieťahov v namietanom exekučnom konaní, čím nebolo preukázané splnenie
1/ predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu. K 2/. predpokladu vzniku zodpovednosti súd zistil, že
žalobca sa domáhal náhrady skutočnej škody vo výške 175,00 €, spočívajúcej v nákladoch na správu

pohľadávky a nákladoch na urgencie a zisťovanie stavu konania. Žalobca nepreukázal skutočnú výšku
vzniknutej škody žiadnym dôkazom, iba svojím tvrdením v žalobe, čím nebola splnená táto podmienka.
K 3/. predpokladu vzniku zodpovednosti súd tvrdí, že nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného
zapríčinil samotný povinný (a nie exekučný súd) tým, že neplnil svoj dlh a oprávnený musel prikročiť
k vymáhaniu formou exekúcie. Z ustanovenia § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku je zrejmé, že

pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene
súdnehoexekútora,resp.dodoručeniauzneseniaozmenesúdnehoexekútorapôvodnémuexekútorovi.
To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody,
pretože pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky s ohľadom na
zachovanie kontinuity konania. Žalobca poukazuje na vyvolanie uvedených rizík, avšak je všeobecne

známe a počíta sa pri každom podnikaní s určitým rizikom podnikania. Samotnú situáciu vyvolal sám
žalobca aj tým, že si z 2 možných alternatív v základnom konaní vybral súkromnoprávny orgán -
rozhodcovskýsúdsrozhodcovským(súkromnoprávnym)konaním,resp.formunotárskejzápisnice,teda
dal prednosť tomuto orgánu pred všeobecnými súdmi ako nositeľmi verejnej moci. Aj toto je jeho jedno
z rizík jeho podnikania a musí znášať následky takéhoto vlastného výberu. Tým, že neboli splnené

základné podmienky vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, súd žalobu v celom rozsahu zamietol
ako nedôvodnú. Súd bol názoru, že nárok žalobcu nie je premlčaný podľa § 19 ods. 1,2,3 zák. č.
514/2003 Z.z., aj keď žalobca neuviedol, kedy sa dozvedel o vzniku škody, pretože 3-ročná premlčacia
doba neuplynula ani od vydania o zmene exekútora dňa 11.4.2012 do dňa podania žaloby dňa 27.
9.2012. Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému

náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich v lehote stanovenej v § 151 ods.1 O.s.p. nevyčíslil.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že v konaní došlo k
vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 O.s.p. a to, že v spojení s ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. sa mu
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., v konaní

rozhodovalvylúčenýsudca(§205ods.2písm.a)O.s.p.vspojenís§221ods.1písm.g)O.s.p.),okresný
súd vec nesprávne právne posúdil podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods.
1 písm. h) O.s.p., okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatňované a

rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že okresný
súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa § 101 ods. 2
O.s.p. s tým, že žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania. Žalobca urobil podanie, ktorým
upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom
súdneho manažmentu, je potrebné z konania vylúčiť, pričom okolnosť, že odvolací súd nevzhliadol

v označených veciach a skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach
žalobcu a objektívne v očiach verejnosti, nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Poukázal
na rozhodovaciu prax iných odvolacích súdov. Čo sa týka konečného rozhodnutia vo veci súdom
(vylúčenýmsudcom)neprichádzalovčasejehovydaniadoúvahyajpreto,žesúdvrovnakomrozhodnutí
rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 O.s.p., proti ktorému

legálne pripustil odvolanie. Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť
konanie, keď ignoroval žiadosť žalobcu o odročenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu.
Rovnako nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Súd sa tiež dopustil viacerých omylov, keďkonštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení
prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Namietal porušenie svojho práva na kontradiktórne
konanie, kedy žalobca ako strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal

možnosť sa k týmto dôkazom o prednesoch vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu
svojich tvrdení. Kontradiktórnosť súdneho procesu sa neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa
k tvrdeniam protistrany, ale vzťahuje sa aj na rovnaké oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal z
vlastnej iniciatívy. Čo sa týka skutočnosti, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, poukázal na skutočnosť, že súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez

uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Poukázal tiež na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej
republiky, koncepciu spravodlivého súdneho konania s tým, že kontradiktórnosť súdneho procesu sa
neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale aj na rovnaké oprávnenie
voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je ani dôležité to, či tieto skutočnosti
boli známe iba jednej strane, alebo žiadnej z nich. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod
nie je v odôvodnení rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom

spise. Súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah a rozsah
si určil sám, keď žalobca žiadal vykonať dokazovanie všetkými listinami, ktoré tvoria exekučný spis.
Súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky
počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti konaním dlžníka. Súd
však úplne ignoroval všetky tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu udržiavania a správy

informačného systému a z titulu výdajov, na administratívne spracovanie textov, publikačné výdaje,
poštovné a telekomunikačné výdaje. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé, akou úvahou súd
dospel k presvedčeniu, že majetková škoda nevznikla. Rovnako sa to však týka chýbajúcich dôvodov
pri nemajetkovej ujme. Navyše napriek tomu, že skutkový dej a skutkový základ v tomto konaní je
jedinečný, odôvodnil svoje negatívne rozhodnutie rovnakými dôvodmi opísanými tými istými vetami,

ako v iných svojich rozhodnutiach. Nesúhlasil tiež s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas
nečinnosti súdu zapríčinil dlžník, teda povinný. Pravým právnym titulom je v danej veci nesprávny
úradný postup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Žalobca hodlal v konaní
pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody,
a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie si zabezpečil. Poukázal tiež na

skutočnosť, že aj po podaní žaloby škoda ďalej narastá. Súd vo svojom rozhodnutí vôbec nevysvetlil,
prečonekonštatoval,žedošlokporušeniuprávažalobcunaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov.
Sám súd zistil, že o žalobe nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť a
nesprávny úradný postup nenašiel žiaden objektívne udržateľný ospravedlňujúci dôvod. Rozhodnutie
súdujepretovnútornerozpornéanapriektomu,žesúdzistilporušeniepráva,nekonštatovalhoanatejto

chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi. Uviedol, že sú irelevantné
úvahy súdu o tom, aké spôsoby judikovania pohľadávky si žalobca zvolil a tiež sú irelevantné úvahy o
podstate a rozsahu podnikateľského rizika. Všetky a akékoľvek problémy, ktoré boli vyvolané v právnej
sfére žalobcu nerešpektovaním zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu, svedčia o potrebe nastoliť
spravodlivosť poskytnutím finančnej satisfakcie za porušené práva. Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil

napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na opätovné prejednanie.

3.Krajský súdako súdodvolacívecpreskúmalpodľa§379a, §380Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalej
len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie
okresnéhosúdujepotrebnéakovecnesprávnepotvrdiťpodľa§387ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku

(ďalej len „CSP“) z nasledovných dôvodov:

4. Okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení
skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich
náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil aj náležite vyhodnotil (nález Ústavného súdu SR sp.zn.

III ÚS 36/2010). Jeho úvahy a dôvody podporujú príslušný záver o nedôvodnosti nároku žalobcu.
Rozhodnutie súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako aj záver, ku ktorému na
základe týchto premís okresný súd dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne
aj spravodlivé.

5. Žalobca založil svoj nárok v prejednávanej veci pre nesprávny úradný postup na tom skutkovom
základe, že exekučný súd rozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora dňa 11.04.2012 uznesením
č.k. 23Er/3894/2003 - 25 tak, že žiadosti oprávneného - žalobcu o zmenu súdneho exekútora vyhovel apoveril na vykonanie exekúcie nového súdneho exekútora. K rozhodnutiu o uvedenom návrhu tak podľa
žalobcu došlo po uplynutí zákonom stanovenej 30 - dňovej lehoty (510 dní).

6. Z dikcie ustanovenia § 44 ods. 8 Exekučného poriadku účinného v čase rozhodovania o zmene
exekútora vyplýva, že o zmene exekútora súd rozhodne do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na
zmenu exekútora. Okresný súd postup exekučného súdu, ktorý rozhodol o zmene exekútora po uplynutí
zákonom stanovenej 30 - dňovej lehoty posúdil ako rozporný so zákonom a lehotou, avšak s poukazom
na rozhodovaciu súdnu prax, neboli spôsobené prieťahy v konaní.

7. Ako správne uviedol okresný súd, existenciu zbytočných prieťahov v súdnom konaní môže určiť len
Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý má právomoc rozhodovať o porušení ústavných práv fyzických
a právnických osôb. Odvolací súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR (I. ÚS 27/02, I. ÚS
197/03, I. ÚS 38/04), podľa ktorej dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj
zistenie, že sa postup všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený
prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS
66/02). Pojem "zbytočné prieťahy" obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno
vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup

dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako "zbytočné prieťahy" v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Z rozhodovacej činnosti súdu
bolo zistené, že žalobca na tunajšom exekučnom súde inicioval veľké množstvo exekučných konaní
a podal veľké množstvo návrhov na zmenu exekútora, čo vysvetľuje oneskorenie exekučného súdu
pri rozhodovaní o návrhu oprávneného na zmenu exekútora. V tejto súvislosti okresný súd poukázal

aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 520/2012 zo dňa 10.7.2013, podľa ktorého ani
niekoľkomesačné oneskorenie pri rozhodovaní exekučného súdu o procesnom návrhu oprávneného
neznamená porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podľa Ústavného súdu SR
totiž v prípadoch, keď jediná spoločnosť iniciovala konanie v stovkách až tisíckach typov o obdobných
veciach, je nevyhnutné vziať daný fakt do úvahy, a to smerom ku kritériám posudzovania prieťahov a v

záujme ochrany práv a slobôd iných. Túto skutočnosť je teda potrebné zohľadniť pri posudzovaní kritéria
faktickej zložitosti veci, o ktorej súd koná a kritériá správania žalobcu ako účastníka súdneho konania. Pri
posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočných prieťahom, a tým aj k porušeniu základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy alebo práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so
svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) zohľadňuje tri, resp. štyri základné kritériá,

ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníkov súdneho
konania(2),postupsamotnéhosúdu(3)avýznamvecipreúčastníka(4).Inconcretotakústavnýsúdtúto
skutočnosť musel zohľadniť pri posudzovaní kritéria faktickej zložitosti veci/vecí (referenčným vzhľadom
na špecifiká prípadov nie je jedna vec sťažovateľky, ale jej typovo rovnaké veci pred konkrétnym súdom),
o ktorej/ktorých súd koná, a kritéria správania sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania. Povinnosť

všeobecného súdu vysporiadať sa s veľkým množstvom podaní sťažovateľky ipso facto zvyšuje faktickú
zložitosť veci/vecí z dôvodov, ktoré vyplývajú zo správania sťažovateľky. V takýchto prípadoch je možné
akceptovať relatívne dlhšiu dobu trvania predmetných konaní.

8. K odvolacím námietkam (k majetkovej škode a k nemajetkovej ujme) odvolací súd zdôrazňuje, že na

to, aby bolo možné zaoberať sa vznikom skutočnej škody, prípadne ušlého zisku a nemajetkovej ujmy,
je potrebné najskôr zistiť, či bol splnený prvý predpoklad zodpovednosti žalovaného za škodu podľa § 9
ods. 1, ust. § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z., a to existencia nesprávneho úradného postupu,
resp. zrušenia nezákonného rozhodnutia vydaného v exekučnom konaní. V danej veci však okresný
súd ani odvolací súd existenciu toho predpokladu z vyššie uvedených objektívne udržateľných dôvodov

nezistil.

9. Čo sa týka prevažnej väčšiny odvolacích námietok vytýkajúcich vady v konaní, odvolací súd nezistil,
že by bola žalobcovi postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, že by vo veci rozhodoval
vylúčený sudca, prípadne, že by súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, ani že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov a
že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.10. Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že okresný súd porušil jeho právo na kontradiktórny súdny
proces, pretože pred vynesením rozsudku nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal
možnosť sa k nim vyjadriť a nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení, pretože

súd prejednal vec v jeho neprítomnosti a ignoroval jeho žiadosť o odročenie pojednávania. Uvedená
námietka žalobcu je nedôvodná. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 13.05.2013, 26.05.2014.
Žalobca mal dostatok času oboznámiť sa s písomným vyjadrením žalovaného k žalobe a možnosť
vyjadriť sa k nemu, či už písomne alebo ústne na pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas predvolaný.
Nielenže bola zachovaná zákonom stanovená 5 - dňová lehota na prípravu pojednávania, ale žalobca

mal oveľa väčší časový priestor na túto prípravu, mal možnosť pri nahliadnutí do spisu oboznámiť sa so
všetkými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, vrátane exekučného spisu, ktorý bol súčasťou
spisu.

11. Neobstojí tvrdenie žalobcu uvedené v podanom odvolaní, že súd vychádzajúc z mylného skutkového
stavu bez oboznámenia sa s obsahom ústavnej sťažnosti, nesprávne aplikoval ustanovenie § 101 ods.

2 O.s.p. účinné do 01. júla 2016 a ignoroval jeho žiadosť o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu
porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu a námietky zaujatosti sudcu. Ako už odvolací súd vyššie
uviedol, okresný súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré bol žalobca riadne a včas predvolaný, no
nedostavil sa. Okresný súd po tom, ako prečítal žiadosť žalobcu na zrušenie pojednávania, poukazom
na Nález Ústavného súdu SR II. ÚS 436/2013 - 11 zo dňa 12.09.2013 a rozhodnutie odvolacieho

súdu o námietke zaujatosti, správne skonštatoval, že žiadosť žalobcu je nedôvodná a pojednával v
neprítomnosti účastníkov.

12. Civilný súdny poriadok upravujúci postup súdu a strán sporu v civilnom súdnom konaní ústavou
zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon

neustanovuje inak, nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie a predvolať naň strany sporu §
115 ods.1, 2 O.s.p. (teraz účinný § 177, 178 ods. 2 CSP), a to tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Ak súd nariadi pojednávanie, môže
vec prejednať v neprítomnosti riadne predvolanej strany sporu len vtedy, ak nepožiadala z dôležitého
dôvodu o odročenie pojednávania (ust. § 101 ods. 2 O.s.p. účinné do 01. júla 2016). Keďže strana sporu

môže v konaní vystupovať aj prostredníctvom zástupcu (napr. zástupcu na základe plnomocenstva), má
aj tento zástupca právo osobne sa zúčastniť súdneho konania. Právo strany sporu v konaní, aby jeho
vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, nemožno chápať tak, že súd by nemohol konať a
rozhodnúťvovecibezprítomnostistranysporu,aletak,žesúdjepovinnýumožniťúčastníkoviuplatnenie
tohto práva. Možnosť prejednať vec v neprítomnosti strany sporu (zástupcu) treba posudzovať vždy

vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu, pričom treba mať na zreteli, že zúčastniť sa pojednávania
pred súdom je právom strany sporu, a to v každej inštancii, pokiaľ zákon neustanovuje inak, a ak na
tomto svojom práve trvá. Zákon nešpecifikuje, čo treba považovať za dôležitý dôvod, danosť ktorého
bráni prejednať vec v jeho neprítomnosti. Súd ale môže žiadosť o odročenie pojednávania posudzovať
len z aspektu tých skutočností, ktoré sú prípadne uvedené v žiadosti o odročenie pojednávania.

13.Vnávrhužalobcunazrušeniepojednávaniasazadôvodprezrušeniepojednávania(ajpreodvolanie)
považuje skutočnosť, že nebolo ústavne konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného
sudcu a pridelenie veci nestrannému súdu, pretože nesúhlasí s uznesením odvolacieho súdu o tom, že
zákonný sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Žiadal o prerušenie konania do

rozhodnutia o podanej sťažnosti na Ústavnom súde Slovenskej republiky.

14. Ako správne uviedol okresný súd, o ústavnej sťažnosti žalobcu bolo v čase pojednávania a
rozhodovania okresného súdu, a aj v čase podania jeho návrhu na zrušenie pojednávania Ústavným
súdom Slovenskej republiky rozhodnuté a ústavná sťažnosť navrhovateľa bola odmietnutá pre

nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky (Nález Ústavného súdu II. ÚS 436/2013
- 11 zo dňa 12.09.2013).

15. Z uvedených skutočností vyplýva, že v návrhu uvedený dôvod zrušenia pojednávania nebol
dôvodný.Podľanázoruodvolaciehosúduvzhodesnázoromokresnéhosúduriadnepredvolanýžalobca

(splnomocnený zástupca) neuviedol žiadny dôležitý dôvod, pre ktorý by sa nemohol pojednávania
zúčastniť. Okresný súd preto správne pokračoval v konaní. Žalobcovi nebolo postupom okresného súdu
odňaté právo zúčastniť sa pojednávania, oboznámiť sa s obsahom spisu, zúčastniť sa vykonávania
dôkazov a vypočuť si prednesy žalobcu a následne sa k nim vyjadriť a prípadne navrhnúť, označiťa predložiť ďalšie dôkazy. Tohto práva sa žalobca sám svojou neprítomnosťou na pojednávaní
bezdôvodne vzdal.

16. Pokiaľ ide o námietku žalobcu uvádzanú v odvolaní, že vo veci konal a rozhodoval vylúčený sudca,
túto považuje odvolací súd za nedôvodnú. Žalobca namietol zaujatosť všetkých sudcov Okresného
súdu Trenčín, ktorým je prejednávaná vec náhrady škody, ktorá mala byť spôsobená nesprávnym
úradným postupom toho istého súdu. Uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 18. októbra 2012
č.k. 17NcC/175/2012 - 9 bolo rozhodnuté o tom, že sudkyňa Okresného súdu Trenčín JUDr. Judita

Knociková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci. Samotná skutočnosť, že je okresným
súdom prejednávaná vec náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť spôsobená
nesprávnym úradným postupom toho istého súdu v inej veci, hypotézu právnej normy § 49 CSP
nenapĺňa. Z uvedeného dôvodu odvolací súd už uznesením právoplatne rozhodol, že vyššie uvedená
sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne také
právne významné skutočnosti, ktoré predpokladá ust. § 49 CSP, a pre ktoré by bolo možné mať za to, že

rozhodol vo veci nezákonný sudca. Vzhľadom na uvedené, žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa
§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. nie je dôvodný (teraz účinný § 365 ods.
1 písm. c) CSP).

17. Nepravdivé je tvrdenie žalobcu, že nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. (teraz účinné ust. § 182

CSP). Poučenie o uvedenom procesnom práve a zároveň povinnosti mu bolo dané písomne spolu s
predvolaním na pojednávanie dňa 13.05.2013, ktoré riadne prevzal.

18. Pokiaľ sa žalobca vo svojom odvolaní domáha z hľadiska skutkového deja jedinečnosti daného
deja, ktoré okresný súd vo svojom rozhodnutí odôvodnil úplne rovnakými dôvodmi ako v iných svojich

rozhodnutiach, v ktorých vystupuje on ako žalovaný, odvolací súd zdôrazňuje, že samotný návrh ako
aj podané odvolanie sú z väčšej časti zmätočné a nezakladajú sa na skutkových zisteniach,
väčšina odvolacích dôvodov žalobcu sa nevzťahuje na prejednávaný prípad, nezodpovedá skutočnému
stavu, ide o cyklostylované žaloby a odvolania. Napríklad odvolací súd zistil, že nie je pravdou tvrdenie
žalobcu v odvolaní, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, že sa vo veci nenariadilo ani neuskutočnilo

ústne pojednávanie, že ústavný súd doposiaľ nerozhodol o ústavnej sťažnosti pre porušenie jeho práva
na nestranný súd, ktorého výsledkom bude zrušenie rozhodnutia odvolacieho súdu, že nebol poučený
podľa § 120 ods. 4 O.s.p. (teraz účinné ust. § 182 CSP), že súd konštatoval porušenie práva a pod..

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, kedy úspešnému žalovanému v konaní náhrada trov odvolacieho konania
priznaná nebola, nakoľko tento si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu mu trovy

nevyplývajú.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .