Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. február 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/87/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713208956
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1713208956.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek JUDr.

TatianyPastierikovejaJUDr.DanyŠiffalovičovejvprávnejvecižalobcu:Z.C.,C.D.XX,XXXXXS.,zast.:
JUDr. Hana Kováčiková, PhD., advokátka, Odborárske nám. 3, 811 07 Bratislava, proti žalovanému:
INSTAL 2 s r. o., Sad SNP 8, 010 01 Žilina, IČO: 35 919 906 (predtým OBK INSTAL PROFI, spol. s r.o.),
zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Pavlovič s.r.o., Štefánikova 5, 811 05 Bratislava, IČO: 47
238 526, o neplatnosť uznesenia prijatého mimo valného zhromaždenia, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 33 Cb/133/2013 - 144 zo dňa 15.01.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 33 Cb/133/2013 - 144 zo dňa

15.01.2015 p o t v r d z u j e .

Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že uznesenie spoločníkov spoločnosti OBK INSTAL
PROFI spol. s r.o., prijaté mimo Valného zhromaždenia o odvolaní Z. C., H.. XX.XX.XXXX, C. D. XX,
XXX XX S., z funkcie konateľa OBK INSTAL PROFI, spol. s r.o. s účinnosťou od 22.05.2013 je neplatné.
Zároveň žalovaného zaviazal na náhradu trov konania žalobcu.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca ako spoločník a odvolaný konateľ spoločnosti sa domáhal určenia
neplatnosti uvedeného uznesenia valného zhromaždenia z dôvodu, že neboli splnené hmotnoprávne
podmienky pre prijatie rozhodnutia spoločníkov per rollam v zmysle § 130 Obchodného zákonníka,
nakoľko návrh uznesenia žalobcovi doručený nebol a v čase doručenia tejto zásielky neexistovalo
platné splnomocnenie pre žiadnu osobu, ktorá by oprávňovala niekoho na preberanie pošty v mene
žalobcu. Takisto mal žalobca za to, že čl. 6 Spoločenskej zmluvy, podľa ktorého spoločník nemôže
vykonávať hlasovacie právo, ak valné zhromaždenie rozhoduje o jeho nepeňažnom vklade, vylúčení

alebo podaní návrhu na jeho vylúčenie zo spoločnosti, právach a povinnostiach vo vzťahu k spoločnosti,
okrem rozhodovania o povinnosti prispieť na úhradu strát spoločnosti nad výšku vkladov spoločníkov,
je absolútne neplatné. Žalobca taktiež uviedol, že na platnosť odvolania konateľa Obchodný zákonník
v kogentnom ustanovení § 127 ods. 4 požaduje dvojtretinovú väčšinu všetkých hlasov spoločníkov a v
danom prípade bolo možno konštatovať len rovnosť hlasov, t. j. 50:50, navyše odvolaním konateľa Z.
C. došlo zároveň k zmene v počte konateľov spoločnosti, čo je aj zmenou spoločenskej zmluvy, kde je
vždy potrebný súhlas 2/3 väčšiny všetkých hlasov spoločníkov.

3. Konajúci súd v prvom rade ustálil, že hlasovací lístok a súčasne návrh uznesenia bol žalobcovi riadne
doručený, pričom vychádzal z prezumpcie pravdivosti údajov uvádzaných na doručenke. Ďalej dospel
k záveru, že ust. § 127 ods. 5 Obchodného zákonníka má kogentnú povahu a nepripúšťa rozšíreniedôvodov na vylúčenie hlasovacieho práva spoločníka spoločenskou zmluvou. Žalobca preto mal právo
hlasovať ako spoločník spoločnosti. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že žalobca mal byť odvolaný
ako konateľ spoločnosti, nie ako spoločník. Pokiaľ žalobca nehlasoval, a tento má 50 % hlasov, nebola

dosiahnutá väčšina za prijatie tohto uznesenia. Navyše súd prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ
valné zhromaždenie odvolá ktoréhokoľvek z konateľov bez náhrady, mení v tomto bode spoločenskú
zmluvu a ak valné zhromaždenie rozhoduje o zmene spoločenskej zmluvy, na prijatie jeho rozhodnutia
je potrebný súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov (§ 127 ods. 4 Obchodného
zákonníka, čl. 8 ods. 5 Spoločenskej zmluvy). Aj z uvedeného dôvodu konajúci súd ustálil, že uznesenie

o odvolaní konateľa Z. C. prijaté mimo valného zhromaždenia pre nedostatočné kvórum nemohlo byť
platne prijaté.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Mal za to, že ust. §
127 ods. 5 Obchodného zákonníka je dispozitívne a neexistuje žiaden zákonný dôvod, prečo by otázka
rozsahu hlasovacích práv spoločníka spoločnosti nemohla byť predmetom dojednania v spoločenskej

zmluve odchýlne od zákonnej úpravy. Ak sa spoločník rozhodne uzavrieť spoločenskú zmluvu v určitom
znení,niejedôvod,prečobynemalbyťviazanýprejavomsvojejzmluvnejvôle.Súdnavyševodôvodnení
rozsudku nijako neobjasnil, prečo by malo mať ust. § 127 ods. 5 Obchodného zákonníka kogentný
charakter. Tiež uviedol, že mu nie je zrejmá súvislosť medzi tým, že žalobca mal byť podľa názoru súdu
odvolaný ako konateľ spoločnosti OBK INSTAL PROFI, spol. s r.o. a nie ako spoločník spoločnosti, a

preto spájanie týchto funkcií s odvolaním sa na spoločenskú zmluvu alebo na zákon v danom prípade
neobstojí. Konateľ Z. C. je zároveň spoločníkom spoločnosti a jeho práva a povinnosti konateľa sú teda
právami a povinnosťami vo vzťahu k spoločnosti v zmysle čl. 6 Spoločenskej zmluvy. Žalobca nebol
oprávnený vykonávať svoje hlasovacie právo, pokiaľ šlo o jeho odvolanie ako konateľa spoločnosti. V
zmysle čl. 8 ods. 1 písm. f) Spoločenskej zmluvy ako aj v zmysle § 125 ods. 1 písm. f) Obchodného

zákonníkavspojenísčl.8ods.4,5Spoločenskejzmluvyaust.§127ods.4,5Obchodnéhozákonníka,o
vymenovaní, odvolaní a odmeňovaní konateľov valné zhromaždenie rozhoduje prostou väčšinou hlasov
prítomných spoločníkov, čo v danom prípade bolo splnené. Navyše v tomto prípade potrebné kvórum
dodržané bolo, keďže na hlas žalobcu sa v zmysle spoločenskej zmluvy nemalo prihliadať. Hlas jedného
oprávneného hlasujúceho predstavoval sto percent oprávnených hlasov, teda žalobcom napadnuté

uznesenie bolo schválené viac než dvojtretinovou väčšinou.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu
zamietne, prípadne zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V prípade, ak odvolací
súd napadnutý rozsudok potvrdí žiadal, aby súd vyslovil vo výroku, že je dovolanie prípustné, pretože

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Konkrétne ide o posúdenie otázky, či možno
posúdiť ust. § 127 ods. 5 Obchodného zákonníka ako kogentné ustanovenie. Zároveň požiadal o
informovanie právneho zástupcu o mieste a čase vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami.

6. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý v prvom rade zdôraznil, že ust. § 127 ods. 5 Obchodného

zákonníka je kogentným ustanovením, od ktorého sa nemožno v žiadnom rozsahu odkloniť. Právna
úprava, ktorej sa žalovaný domáha, je v hrubom rozpore so zákonom. Ďalej poukázal na to, že v danom
prípade došlo k zmene spoločenskej zmluvy, keďže došlo k zmene počtu konateľov. Žiadal napadnutý
rozsudok potvrdiť a žalobcovi priznať náhradu trov odvolacieho konania. Tiež požiadal o doručovanie
písomností elektronickými prostriedkami.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
- ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s
ustanovením§219ods.1,3a§378ods.1CSPoznámenýnaúradnejtabuliKrajskéhosúduvBratislave.

Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

8. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými

skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení
svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu
alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než
napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie súspôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací
súd uvádza nasledovné:

9. Obchodný zákonník v širokej miere akceptuje zásadu dispozitívnosti právnych noriem v ňom
upravených, a to v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1
ods.2Obchodnéhozákonníka.TakátodispozitívnosťprávnychnoriemsatýkaajtretejčastiObchodného
zákonníka, kde sú taxatívne vymenované ustanovenia majúce kogentný charakter. V ostatných častiach
Obchodný zákonník takúto výslovnú úpravu nemá. Preto každé ustanovenie Obchodného zákonníka

treba osobitne skúmať z hľadiska jeho dispozitívnosti, či kogentnosti a vyložiť jeho charakter podľa
zásady stanovenej v § 2 ods. 3 OZ. Podľa tohto ustanovenia účastníci občianskoprávnych vzťahov
si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne
nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

10. Podľa čl. 6 Spoločenskej zmluvy spoločník nemôže vykonávať hlasovacie právo, ak valné

zhromaždenie rozhoduje o jeho
a) nepeňažnom vklade,
b) vylúčení alebo podaní návrhu na jeho vylúčenie zo spoločnosti,
c) právach a povinnostiach vo vzťahu k spoločnosti okrem rozhodovania o povinnosti prispieť na úhradu
strát spoločnosti nad výšku vkladov spoločníkov (§ 121 ods. 1 Obchodného zákonníka).

11. Podľa § 127 ods. 5 Obchodného zákonníka spoločník nemôže vykonávať hlasovacie právo, ak valné
zhromaždenie rozhoduje o jeho
a) nepeňažnom vklade,
b) vylúčení alebo podaní návrhu na jeho vylúčenie zo spoločnosti.

12. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že citované ustanovenie je kogentným
ustanovením. Z jeho povahy vyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť z dôvodu, že jeho účelom je
presne vymedziť obmedzenie hlasovacieho práva spoločníka s ručením obmedzeným, ktoré je inak
neobmedzené a limitované len zásadami Obchodného zákonníka, a to zákazom zneužitia práva a

výkonom práva v súlade s poctivým obchodným stykom. Navyše ani zo samotného tohto ustanovenia
nevyplýva možnosť upraviť si obmedzenie výkonu hlasovacieho práva spoločníka odlišne od zákona.

13. Účasť na valnom zhromaždení a hlasovanie na ňom patrí medzi základné práva spoločníka
spoločnosti s ručením obmedzeným, prostredníctvom ktorých môže ovplyvňovať rozhodnutia o

smerovaní spoločnosti a vykonávať svoj vplyv na riadení spoločnosti a jej kontrolu. Obmedzenie výkonu
hlasovacích práv je preto významným zásahom do práv spoločníka, ktorý musí mať zákonný podklad.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na názor Najvyššieho súdu ČR vyslovený v rozhodnutí sp.
zn. 29Cdo/3387/2013 zo dňa 27.11.2014, s ktorým sa odvolací súd stotožnil: „Pri výklade právnej
úpravy zákazu výkonu hlasovacieho práva nemožno prehliadať, že ide o významný zásah do jedného

zo základných práv spoločníka, resp. výnimku z pravidla, podľa ktorého spoločník má právo sa
prostredníctvom výkonu hlasovacieho práva podieľať na riadení spoločnosti a kontrole jej činnosti. Z
povahy výnimky potom vyplýva, že ustanovenia o výnimke nemožno vykladať rozširujúcim spôsobom a
možno ho aplikovať len v prípadoch, pre ktoré bola výnimka konštruovaná.“

14. Odvolací súd zastáva názor, že ak by zákonodarca mal v úmysle ponechať úpravu, resp. modifikáciu
zákonného obmedzenia výkonu hlasovacieho práva na vôli spoločníkov, explicitne by to vyjadril v texte
zákona tak, ako to urobil napríklad pri úprave uznášaniaschopnosti valného zhromaždenia v ods. 1
- 4 ustanovenia § 127 Obchodného zákonníka, kde túto možnosť zákonodarca vyjadril slovami „ak
spoločenská zmluva neustanovuje inak“, prípadne „ak spoločenská zmluva neurčuje iný počet hlasov“.

Navyše odvolací súd poukazuje na to, že práve zákonodarca vypustil z ust. § 127 ods. 5 písm. c), ktoré
obmedzovalo výkon hlasovacích práv spoločníka pri rozhodovaní o jeho právach a povinnostiach vo
vzťahu k spoločnosti okrem rozhodovania o povinnosti prispieť na úhradu strát spoločnosti nad výšku
vkladov spoločníkov, teda tak ako to je formulované v čl. 6 Spoločenskej zmluvy zo dňa 23.04.2012. Toto
ustanovenie bolo z Obchodného zákonníka vypustené zák. č. 500/2001 s účinnosťou od 01.01.2002.

Možno preto dospieť k záveru, že zákonodarca takto koncipované všeobecné obmedzenie hlasovacieho
práva o akýchkoľvek právach a povinnostiach spoločníka vo vzťahu k spoločnosti nepovažoval za
správne. Vzhľadom na to, ako už bolo vyššie uvedené, že hlasovacie právo je základné právo
spoločníka, taxatívny výpočet jeho obmedzení v zákone, nemožno ďalej rozširovať, a ide o kogentnéustanovenie. Z uvedeného vyplýva, že čl. 6 Spoločenskej zmluvy týkajúci sa obmedzenia výkonu
hlasovacích práv spoločníkov je absolútne neplatným ustanovením pre rozpor so zákonom, keďže sa
nemožno v spoločenskej zmluve od jeho znenia odchýliť.

15.Odvolacísúdtiežnesúhlasilsnámietkoužalovaného,ženaodvolaniekonateľastačilaprostáväčšina
prítomných spoločníkov. Podľa rozhodnutia NS SR sp.zn. 1Obo/95/2002 „ak valné zhromaždenie
spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej štatutárnym orgánom sú traja konatelia s právom konať
samostatne, rozhodne o odvolaní jedného z nich bez toho, aby zároveň vymenovalo nového, považuje

sa toto rozhodnutie za rozhodnutie o zmene spoločenskej zmluvy. Na jeho prijatie je preto potrebný
súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov (ak spoločenská zmluva neurčuje
vyššie hlasovacie kvórum), inak je neplatné.“

16. Zo Spoločenskej zmluvy zo dňa 23.04.2012 vyplýva, že prvými konateľmi spoločnosti boli dvaja
konatelia s právom konať samostatne. Rozhodnutím o odvolaní jedného z konateľov došlo k zmene

počtu konateľov, a teda v zmysle vyššie citovaného právneho názoru Najvyššieho súdu SR, aj k zmene
spoločenskej zmluvy.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa ustanovenia § 387 ods. 1
CSP ako vecne správne potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške
rozhodne súd prvej inštancie.

19. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

20. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Pokiaľ ide o žiadosť žalovaného, aby odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, odvolací súd
dodáva, že takúto možnosť, ktorá bola upravená v Občianskou súdnom poriadku, nová právna úprava
CSP neumožňuje. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu

záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Civilný sporový poriadok upustil od rozlišovania právnej úpravy prípustnosti dovolania proti

potvrdzujúcemu alebo zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu.

22. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).