Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8C/334/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615213299
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7615213299.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v právnej veci žalobkyne :

H. Š., P.. XX.X.XXXX, Y. Z. XX, U., právne zastúpenej JUDr. Mariánom Rušinom PhD. - advokátom so
sídlom Letná 47, Košice, pracovisko Maurerova 51, Krompachy proti žalovanému: Invest Kapital a.s. so
sídlom Záhradnícka 51, Bratislava o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere uzavretej medzi
žalobkyňou a žalovaným dňa 19.7.2011 je n e p l a t n á .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy konania na účet právneho zástupcu žalobkyne vo výške

335,58 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu súdny poplatok v sume 99,50 Eur do
15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobu doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.7.2015 domáhala určenia, že dohoda o
zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi ňou a právnym
predchodcom žalovaného dňa 19.7.2011 je neplatná. Zároveň žiadala, aby súd nariadil právnemu
predchodcovi žalovaného zdržať sa práva výkonu zrážok zo mzdy do právoplatného skončenia konania

vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobu odôvodňovala tým, že dňa
19.7.2011 uzavrela ako spotrebiteľka so žalovaným ako dodávateľom Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX,
ktorej súčasťou bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje žalobkyňa za
zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v jej neprospech, pretože umožňuje siahnuť
jej na majetok bez toho, aby mohla zamedziť zamestnávateľovi zrážky vykonávať. Uviedla, že dňa
30.6.2015 bola žalovaným jej zamestnávateľovi doručená výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy až
do úplného uspokojenia pohľadávky žalovaného. Podľa žalobkyne ak chcela dostať úver, nemala inú

možnosť iba uzavrieť zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou bola aj dohoda o zrážkach zo
mzdy, napísaná nečitateľným písmom, pričom pre priemerného spotrebiteľa je takmer nemožné, aby
vôbec tušil o existencii takejto zmluvnej klauzule v zmluve o úvere.

Súd vo veci uznesením č. k. 8C/334/2015 - 24 dňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanému
uložil povinnosť zdržať sa práva výkonu zrážok zo mzdy, a to v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy,
ktorá je súčasťou zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 19.7.2011 a to až do

právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

Uznesením zo dňa 20.11.2015 tunajší súdu pripustil zmenu na strane žalovaného tak, že žalovaným sa
stala spoločnosť INVEST KAPITAL, a.s. Záhradnícka 51, Bratislava IČO: 35 871 334. Rozhodol tak nazákladezmluvyopostúpenípohľadávokzodňa2.9.2015ktorouPoštovábanka,a.s.Dvořákovonábrežie
4, Bratislava IČO : 31 340 890 ako postupca postúpila svoju pohľadávku voči žalobkyni vyplývajúcu zo
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.7.2011 na postupníka - spoločnosť INVEST KAPITAL, a.s.

Záhradnícka 51, Bratislava IČO: 35 871 334.

Uznesením tunajšieho súdu bol zamietnutý návrh žalovaného na spojenie veci sp. zn. 8C/ 334/2015
s konaním vedeným na tunajšom súde pod sp. zn. 4C/543/2015, ako aj návrh žalobcu na prerušenie
konania sp. zn. 8C/ 334/2015 do rozhodnutia vo veci sp. zn. 4C/543/2015. Spojenie vecí súd

nepovažoval za hospodárne ani účelné, pretože návrh žalovaného na spojenie vecí bol súdu doručený
až priamo na pojednávaní dňa 29.2.2016 v čase, kedy vo veci sp. zn. 4C/543/2015 ( ktorá napadla
na súd dňa 21.12.2015, teda neskôr ako vec sp. zn. 8C/ 334/2015 ) a kde nebol doposiaľ vytýčený
termín pojednávania z dôvodu pokusu o mimosúdne vyriešenie sporu. Návrh na prerušenie konania súd
zamietol aj z toho dôvodu, že ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. je len fakultatívne a prerušenie
konania by bolo v rozpore s článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo

na spravodlivé súdne konanie), článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (právo na to, aby sa
jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov) ale najmä so zákonnou požiadavkou rýchlej a účinnej
ochrany práv účastníkov v konaní (§ 6 O. s. p.) s poukazom na to, že dňa 29.2.2016 súd v konaní č.
8C/334/2015 aj meritórne rozhodol.

Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je
formulovaná v zmluve o úvere je zabezpečením pohľadávky žalovaného vzniknutej zo zmluvy o úvere.
Je síce súčasťou zmluvy o úvere, avšak nie je jej neoddeliteľnou súčasťou. Dohoda o úvere ako aj
dohoda o zrážkach zo mzdy sú platné právne úkony, pretože boli urobené slobodne, vážne, určite a
zrozumiteľne. Formulárová zmluva o úvere nemôže znamenať automaticky nemeniteľnosť, najmä ak zo

strany spotrebiteľa nie sú v procese uzatvárania zmluvy uskutočnené žiadne kroky za účelom zmeny
jej obsahu. Poprel, že by uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy, bol spotrebiteľ nútený kedykoľvek
v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky bez súdnej kontroly. K
realizácii zrážok zo mzdy pristupuje až v prípade, ak je žalobkyňa v omeškaní s úhradou splatného
peňažného záväzku voči žalovanému a nie skôr, pričom pri zrážkach zo mzdy dodržiava zákonné limity

stanovené v § 551 Obč. zákonníka. Navyše žalobkyňa ako spotrebiteľ má k dispozícii právne prostriedky
za účelom bránenia svojich práv. V danom prípade však nedošlo k porušeniu práv žalobkyne ale jeho
práv. Nemôže byť priznaná ochrana žalobkyne, ktorá porušila záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere
a nie jeho, práva ku porušeniu ktorých došlo. Žalobkyňa k podpísaniu zmluvy ani dohody o zrážkach
žiadnym spôsobom nebola nútená.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a zistil
tento skutkový stav :

Žalovaná a právny predchodca žalovaného uzavreli dňa 19.7.2011 písomnú zmluvu o úvere č.

XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalovaného poskytol žalobkyni úver vo výške
2.000 Eur, ktorý sa zaviazala žalobkyňa uhrádzať v 30 - tich mesačných splátkach po 93,29 Eur vždy
ku 19.dňu v mesiaci. Úroková sadzba bola dohodnutá 24,5 %, výška RPMN banky činila 27,45% a
výška RPMN na trhu činila 20,56%, celková výška nákladov úveru činila 695,92 Eur. Dátum prvej platby
bol dohodnutý do 19.8.2011 a dátum konečnej splatnosti ku dňu 19.1.2014. Súčasťou Zmluvy o úvere

č. XXXXXXXXXX ( článok 4 bod 2) okrem iného bola dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa
ustanovenia § 551 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len OZ) a v súlade s článkom č. 5 bodu 5.8 Obchodných podmienok pre úver.

Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že uzatvárala zmluvu o úvere v čase, kedy mala príjem z pracovného

pomeru, avšak chcela finančne pomôcť rodičom u ktorých aj so svojim maloletým synom bývala.
Reagovala na leták poštovej banky a bola sa spýtať, či jej banka môže úver poskytnúť. Pracovníčka
banky jej úver schválila potom, ako jej vysvetlila akú finančnú čiastku jej môže banka vzhľadom k
jej príjmu poskytnúť. Bavili sa spolu o výške úveru a výške mesačných splátok. Nespomínala, že by
rozprávali o vykonávaní zrážok z jej platu, ale bavili sa o tom, že jej budú sťahovať splátky z účtu na ktorý

jej zamestnávateľ zasiela mzdu. Zmluvu o úvere nečítala, pretože nebol čas aj preto, lebo bola napísaná
drobným písmom. Neoboznámila sa s jej obsahom napriek tomu, že obdŕžala jeden exemplár. Prečítala
si len prednú stranu kde bola uvedená výška úveru a splátky Nemohla ovplyvniť obsah zmluvy ani sa
vyjadriť k jednotlivým článkom zmluvy. Keby mala výhrady, tak by úver nedostala. Pod zmluvou boli ešte3 listiny, ktoré neprečítala, ale podpísala. Boli to listiny, ktoré boli zospinkované k zmluve. Poprela, že
by podpísala žiadosť o úver . Nevedela čo je to formulár o základných ustanoveniach o spotrebiteľskom
úvere a trvala na tom, že pracovníčka banky jej pred uzavretím úveru ukázala len na tabuľke údaje

ohľadom výšky úveru a počte splátok. Zopakovala svoje vyjadrenie, že jej bolo povedané, že jej budú
vykonávané zrážky z účtu, na ktorý jej chodí mzda. Peniaze potrebovala, takže zmluvu podpísala a
súhlasila so splátkami. Je si vedomá dlhu ktorý má, avšak prišla o prácu a spolu s dieťaťom poberá len
120 Eur mesačne. Na jej žiadosť o splátky nedostala doposiaľ žiadnu odpoveď.
Súd zamietol návrh žalovaného na vykonanie dokazovania oboznámením sa s obsahom základných

informácii o poskytnutí úveru od právneho predchodcu žalovaného, pretože pre posúdenie veci,
vzhľadom na vyjadrenie žalobkyne že s touto písomnosťou oboznámená nebola, za nepodstatný.

Podľa § 551 ods. 1,2 zák .č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych
predpisov(ďalejlenOZ)uspokojeniepohľadávkymožnozabezpečiťpísomnoudohodoumedziveriteľom
a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone

rozhodnutia.Protiplatiteľovimzdynadobúdaveriteľprávonavýplatuzrážokokamihom,keďsaplatiteľovi
dohoda predložila.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len" neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktorému tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom
zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva
obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných
ľudí. (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37, Asturcom bod 51)

Zákon č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov, zakotvil s účinnosťou od 1.4.2004 t.j. pred uzatvorení spornej zmluvy dňa 19.7.2011 do
nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana
osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu
zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany

a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený
na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah,
nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie respektíve odmietnutie návrhu. Význam
spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu-
spotrebiteľa a jeho práva.

Východiskomspotrebiteľskejochranyjepostulát,podľaktoréhosaspotrebiteľocitávofaktickynerovnom
postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku
kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné

podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa.Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto
faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.

Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek

tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľaustanoveniačl.3ods.3SmerniceRadyč.93/13/EHSz5.apríla1993,prílohaobsahujeindikatívny
a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ustanovenia čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7.

Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľaustanovenia§497Obchodnéhozákonníka,zmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Naliehavý právny záujem žalobkyne mal súd preukázaný tým, že žalovaný reálne vykonával realizáciu
zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza bez právneho dôvodu k zásahu do jej majetkovej sféry,
pričom zamestnávateľ žalobkyne bude musieť rešpektujúc uzatvorenú dohodu vykonávať zrážky zo
mzdy žalobkyne a žalovaný sa môže na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacovať. Len deklarovaným

vyslovením neplatnosti dohody sa môže odstrániť stav neistoty žalobkyne v ktorom sa nachádza a
zamedziť tak svojmu zamestnávateľovi aby naďalej prevádzal zrážky zo mzdy a postihoval jej majetok.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je totiž založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu,
ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky
síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami ktoré neboli predmetom

posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu
nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť.

Predmetom konania je určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako prostriedku na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý má postavenie spotrebiteľa. Pre

dohodu platia takisto všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl.). Obsahom dohody
je súhlas dlžníka - spotrebiteľa s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne poukazovali
veriteľovi a aby bola platná musí obsahovať okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy aj
označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok.

Zo zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 19.7.2011 možno ustáliť, že niet pochýb o tom, na jej základe
žalovaný poskytol žalobkyni úverový rámec vo výške 2.000 Eur. Touto zmluvou však v ďalšom vopred
vnútil (pripravené predtlačené tlačivo) konajúcej osobe - žalobkyni aj iný úkon než iba ten, ktorý bol
v danom okamihu vo sfére jej záujmu. Ako to vyplýva z predtlače zmluvy o úvere sa konajúca osoba- žalobkyňa súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísala aj pod tú časť,
ktorou malo dôjsť k dohode o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa pritom žiadnym spôsobom nebola osobitne
oboznámená zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch.

Žalobkyňa poprela, že by okrem výšky úveru, výšky mesačných splátok a realizovaní zrážok z jej účtu
v banke na ktorý jej zamestnávateľ zasiela mzdu, bola pracovníčkou banky informovaná o zrážkach
zo mzdy. Zmluvu o úvere nečítala, pretože nebol čas aj preto, lebo bola napísaná drobným písmom.
Prečítala si len prednú stranu kde bola uvedená výška úveru a splátky Nemohla ovplyvniť obsah zmluvy

ani sa vyjadriť k jednotlivým článkom zmluvy. Keby mala výhrady, tak by úver nedostala. Pod zmluvou
boli ešte 3 listiny, ktoré neprečítala, ale podpísala. Boli to listiny, ktoré boli zospinkované k zmluve.
Poprela, že by podpísala žiadosť o úver. Peniaze potrebovala, takže zmluvu podpísala a súhlasila so
splátkami. Je si vedomá dlhu ktorý má, avšak prišla o prácu a spolu s dieťaťom poberá len 120 Eur
mesačne. Uviedla, že na jej žiadosť o splátky nedostala doposiaľ žiadnu odpoveď.
Výsluchom žalobkyne mal súd zistené, že táto je neznalá zákona a bez podrobnejšieho a pre ňu

zrozumiteľného výkladu obsahu dohody o zrážkach zo mzdy, nebola schopná posúdiť následky tejto
svojej nedostatočnej vedomosti a informovanosti. Tak sa dá usudzovať nedostatok vôle konajúcej osoby
- spotrebiteľa - žalobkyne vstúpiť do dohody o zrážkach zo mzdy so žalovaným.

Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012,

kde práve bolo poukazované, že rešpektovanie princípu "ignorantia iurisnon excusat" (neznalosť
zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa,
podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa
bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj
v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa

dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských
právnych vzťahov realite praktického života odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti
právnych predpisov o strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná
informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.

Nemožno opomenúť zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobkyne s dohodou o zrážkach
zo mzdy, ktorá je napísaná malým nahusteným písmom znemožňujúcim jej dôslednejšie preštudovanie
a pri uzatváraní ktorej neboli zo strany žalovaného dodržané ani elementárne zásady poctivého
obchodného styku, spočívajúce v dôslednejšom vysvetlení podmienok a rizík vyplývajúcich z úverového
vzťahu. S poukazom už na uvedené dôvody a konkrétne okolnosti sa súdu javí takýto právny úkon ako

neplatný s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Súd má v ďalšom za to, že uvedený postup žalovaného sa dá s poukazom na už uvedené dôvody
kvalifikovať ako nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/
EHS z5. apríla 1993, ako aj ust. § 52 a nasl. OZ nemôže požívať právnu ochranu.

Súd žalobe žalobkyne vyhovel, pretože dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi
účastníkmi konania v zmluve o úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovenia §
53 ods. 1 a 5 Obč. zákonníka a to z dôvodu, že žalobkyňa ako spotrebiteľ bola nútená predmetnú
dohodu podpísať ako neoddeliteľnú súčasť formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru a tým sa dobrovoľne

podrobiť vykonávaniu zrážok zo mzdy bez súdnej kontroly.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na závery komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a nekalých obchodných praktík pôsobiacich pri Ministerstve spravodlivosti zo dňa 21.1.2011, v
ktorej komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Obč. zákonníka

je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v práve a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 Obč. zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku
nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a

tým aj neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1-6 Obč. zákonníka a žalobe v plnom rozsahu
vyhovel.Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobkyni, ktorá
mala v konaní plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva vo výške
335,58 Eur. Trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 4 úkony, a to 3 úkony vykonané v roku
2015 á 64,53 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na začatie konania, vyjadrenie zo
dňa 17.9.2015) a 1 úkon vykonaný v roku 2016 , t.j. účasť na pojednávaní dňa 29.2.2016 vo výške 66,-

eur plus 3x režijný paušál á 8,39 Eur a 1x 8,58 Eur. V súvislosti s účasťou na pojednávaní súd v zmysle
§ 15 cit. vyhl. priznal právnemu zástupcovi žalobkyne náhradu hotových výdavkov za cestovné vo výške
13,64 Eur (Krompachy - Spišská Nová Ves a späť 53,8 km x 0,183 Eur, spotreba 7,4 l/100 km, 53,8
km x 7,4 l /100 km, 3,98 l x 0,952 Eur) a v zmysle § 17 ods. 1 cit. vyhl. náhradu za stratu času za 2
polhodiny á 14,30 Eur, t.j. 28,60 Eur.
O povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok rozhodol súd podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zák. č. 71/1992

Z.z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.