Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/30/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110219863
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7110219863.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v právnej veci žalobcu: I., s.r.o., E. XXX/XX,
XXX XX S., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Pavol Halaj, advokát, Námestie slobody 2, 050 01 Revúca,
proti žalovanému: R. s.r.o., H. hati č. 1, XXX XX P., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Michal Treščák, ml.,
advokát, Slovenskej jednoty č. 8, 04 01 Košice, v konaní o zaplatenie 4.794,- eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 8.11.2012, č.k. 9Cb/101/2010-163
takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že žalobu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy prvostupňového konania - trovy právneho zastúpenia
vo výške 1.069,36 eur a trovy konania 287,50 eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet
právneho zástupcu JUDr. Michala Treščáka ml., advokáta, Slovenskej jednoty č. 8, 040 01 Košice.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania - trovy právneho zastúpenia vo
výške 178,60 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Michala Treščáka ml., advokáta, Slovenskej jednoty

č. 8, 040 01 Košice, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.794,- eur s
úrokom z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 27.688,11 eur od 29.12.2005 do 31.12.2005, zo
sumy 11.091,15 eur od 1.1.2006 do 31.1.2006, zo sumy 8.607,25 eur od 11.2.2006 do 18.4.2007, zo
sumy 6.828,04 eur od 19.4.2007 do 16.7.2008 a zo sumy 4.794,- eur od 17.7.2008 až do zaplatenia,
to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu v celkovej výške 1.960,92 eur, pozostávajúce
zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 287,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.673,42

eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 11.8.2010 domáhal zaplatenia sumy
4.794,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 27.688,11 eur od 29.12.2005
do 31.12.2005, zo sumy 11.091,15 eur od 1.1.2006 do 31.1.2006, zo sumy 8.607,25 eur od 11.2.2006
do 18.4.2007, zo sumy 6.828,04 eur od 19.4.2007 do 16.7.2008 a zo sumy 4.794,- eur od 17.7.2008
až do zaplatenia. Svoj nárok odôvodnil skutočnosťou, že na základe objednávky žalovaného vykonal

stavebné práce počas prestavby šatní na Vitálny svet v priestoroch rekreačného zariadenia na Prednej
hore, za ktoré si vyúčtoval dohodnutú odmenu vo výške 36.897,60 eur (1.111.577,- Sk), faktúrou č.
XXXXXXX splatnou dňa 29.12.2005, pričom žalovaný túto uhradil čiastočne a zostatok neuhradenejfaktúry predstavuje sumu 4.793,97 eur ( suma znížená o dobropis č. XXXXXXXX za materiál dodaný
žalovaným vo výške 277.445,- Sk).

Z vykonaného dokazovania zistil, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako
objednávateľom došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo, na základe ktorej sa žalobca ako
subdodávateľ zaviazal vykonať pre žalovaného ako generálneho dodávateľa dielo v podobe stavebných
prác na stavbe „Vitálny svet v priestoroch rekreačného zariadenia na H. U.“ a žalovaný sa zaviazal za
riadne vykonané dielo zaplatiť vyúčtovanú cenu. Predmetné dielo bolo zhotovované pre Ing. I. M., ktorá

bola v zmluvnom vzťahu so žalovaným ako generálnym dodávateľom. Žalobca ako subdodávateľ dielo
riadne a včas vykonal, pričom cenu diela v celkovej výške 36.897,60 eur (1.111.577,- Sk) mu vyúčtoval
faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 22.12.2005, splatnou dňa 29.12.2005. Na základe dobropisu (faktúry č.
XXXXXXXX zo dňa 18.12.2006, splatnej dňa 28.12.2006) žalobca znížil záväzok žalovaného o cenu
materiáludodanéhožalovanýmosumu9.209,49eur(277.445,-Sk).Dlžnúsumuvovýške27.688,11eur
(834.132,- Sk), žalovaný uhradil len čiastočne, a to v štyroch splátkach - dňa 31.12.2005 sumu 16.596,95

eur (500.000,- Sk), dňa 31.01.2006 sumu 2.483,90 eur (74.830,- Sk), dňa 18.04.2007 sumu 1.779,21
eur (53.600,50 Sk) a dňa 16.07.2008 sumu 2.034,04 eur (61.277,50 Sk). Zostatok neuhradenej ceny
za vykonanie diela teda predstavuje sumu 4.793,97 eur.

Z vyjadrenia Mgr. F. H. na pojednávaní konanom dňa 13.09.2011 zistil, že generálnym dodávateľom na

predmetnej stavbe bol žalovaný, pričom žalobca na nej v subdodávke vykonal stavebné práce, ktoré
boli zrealizované v dohodnutom termíne, odkontrolované Ing. M., pravidelných kontrol sa zúčastňovali
aj konatelia žalovaného, (pán A. a Ing. E.) ako aj akademická architektka pani R.. Stavebné práce
boli odkontrolované taktiež Ing. Z. F., ktorý vykonával stavebný dozor. Investorom celého diela bola
Ing. I. M.. Ďalej zistil, že žalobca sa po úspešnej realizácii diela opakovane snažil skontaktovať so

žalovanýmadohodnúťsasnímnaspôsobeúhradyneuhradenejčastidlžnejsumy,žalovanýmuuviedol,
že pohľadávku uhradí až po tom, čo mu zostatok ceny diela uhradí Ing. I. M.. Mgr. Natália H. prehlásila,
že všetky záväzky voči žalovanému boli v roku 2007 zo strany investora vysporiadané.

Z vyjadrenia Jaroslava A., konateľa žalovaného, na pojednávaní konanom dňa 13.09.2011 zistil, že

žalovaný je dodávateľom wellness centier, avšak nakoľko dostal investor podporu z eurofondov, pri
ktorých sa vyžaduje, aby všetky práce na danej stavbe vykonávala jedna firma ako dodávateľ, žalovaný
sa dohodol s investorom, že bude vystupovať ako generálny dodávateľ a žalobca bude vykonávať
stavebné práce ako subdodávateľ. Konateľ žalovaného ďalej uviedol, že žalovaný zaslal všetky
peňažné prostriedky, ktoré dostal od investora za stavebné práce žalobcovi. Zástupcovia žalovaného

sa nezúčastňovali kontrol vykonaných prác na danej stavbe, tých sa zúčastňovali výlučne pán M. a
pán H.. V období dokončovania stavby sa pán M. ako zástupca investora vyjadril v tom smere, že
nebude doplácať určité sumy, pretože zo strany dodávateľa nedošlo k dodaniu dohodnutého materiálu.
Žalovaný sa stotožnil s názorom investora, že pri stavbe došlo k dodaniu iného, menej kvalitného
a podstatne lacnejšieho materiálu. Investor preto oznámil žalobcovi, že mu nebude preplácať celú

fakturovanú sumu. Nakoľko však faktúry investora boli vystavované na žalovaného, ten vystupoval vo
vzťahu k žalobcovi ako dlžník. Podľa vyjadrenia konateľa žalovaného mal investor na základe ústneho
dojednania zaslať žalovanému dlžnú sumu zníženú o čiastku zodpovedajúcu nedostatkom na stavbe
s tým, že zostatok dlžnej sumy mal byť predmetom následných jednaní medzi investorom a žalobcom
bez účasti žalovaného.

Z vyjadrenia svedka Ing. Ľubomíra M. na pojednávaní konanom dňa 07.06.2012 súd zistil, že svedok pri
realizácii diela vystupoval ako zástupca investora. Práce na predmetnom diele, ktoré realizoval žalobca,
investorovi vyúčtovával žalovaný. Práce na predmetnom diele boli vykonané v súlade s projektom,
pričominvestornereklamovalkvalituaninedostatočnýrozsahstavebnýchprácnatomtodieleanásledne

vyplatil celú cenu diela za stavebné práce vykonané žalobcom.

Súd prvého stupňa v odôvodnení odcitoval § 536 , § 537, § 546, § 554, § 407, § 365, § 369 Obchodného
zákonníka.

Uzavrel, že nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy nie je, z dôvodu čiastočného plnenia žalobcovi
uskutočneného žalovaným na základe prejavu vôle zo dňa 28.01.2006, premlčaný. Súd v tejto súvislosti
vychádzal zo skutočnosti, že aj keď bol e-mail vysvetľujúci čiastočnú úhradu faktúry zaslaný Ing. E. H. -
E., úmyslom žalovaného bolo tento prejav vôle zaslať žalobcovi, do ktorého dispozície sa týmto uvedenýprejav vôle dostal. Predmetný prejav vôle však neobsahuje jasné vyjadrenie, že žalovaný zostatok dlžnej
sumynemávúmysležalobcoviuhradiť,pretosúdčiastočnéplneniežalovanéhouskutočnenénazáklade
tohto prejavu vôle považoval za uznanie dlhu. Z uvedeného dôvodu začala od tohto momentu plynúť

žalobcovi voči žalovanému nová štvorročná premlčacia doba.

Pokiaľ ide o samotnú opodstatnenosť nároku žalobcu, súd mal za nepochybne preukázané, že medzi
žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový vzťah na základe ústnej zmluvy o dielo. Keďže žalobca
ako subdodávateľ dielo vykonal riadne a včas, vznikla žalovanému ako generálnemu dodávateľovi

povinnosť uhradiť cenu diela. Nakoľko žalovaný z dlžnej sumy uhradil v lehote splatnosti len jej časť
vo výške 32.103,63 eur, dostal sa so zaplatením jej zostatku do omeškania. Z uvedeného dôvodu
teda má žalobca právo aj na zákonné úroky z omeškania. Pri svojich úvahách súd prihliadal aj na
skutočnosť, že tak investor ako aj stavebný dozor prehlásili, že dielo bolo zo strany žalobcu ako
subdodávateľa vykonané riadne a včas, neobstojí preto argumentácia žalovaného ohľadne zníženia
dlžnej sumy o čiastku zodpovedajúcu ním uvádzaným nedostatkom na diele; ako aj na skutočnosť,

že investor uhradil žalovanému ako generálnemu dodávateľovi záväzky, ktoré sú predmetom daného
sporu, ktorá skutočnosť je nepochybná z dokladov predložených právnym zástupcom žalobcu podaním
doručeným súdu dňa 30.8.2012.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal ich vo výške 1.960,92 eur.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.

Zdôraznil, že považuje uplatnený nárok za premlčaný a že v konaní dostatočne preukázal skutočnosti
odôvodňujúce neuhradenie žalovanej čiastky. Má za to, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil

námietku žalovaného o premlčaní nároku žalobcu, keď považoval prejav - čiastočnú úhradu zo dňa
28.1.2006spoluspredmetnýme-mailomzauznaniedlhu,čímzačalaplynúťnovápremlčaciadobapodľa
Obchodného zákonníka. V predmetnom e-maili dal totiž žalovaný jasne žalobcovi najavo, že nehodlá
zaplatiť zvyšnú časť ceny diela a že ho odkazuje na investora, teda nedošlo k naplneniu ust. § 407 ods.
3 Obchodného zákonníka.

Zdôraznil, že prvostupňový súd sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s dôkazom predloženým
žalovaným, a to fotokópiou faktúry vystavenej ako dobropis č. XXXXXXXX na sumu 14.113,03 eur
(425,169,- Sk). V odôvodnení napadnutého rozsudku totiž spomína len dobropis - faktúru č. XXXXXXXX,
ktorou žalobca znížil záväzok žalovaného o sumu 9.209,45 eur (277.445,- Sk). Nevzal teda do úvahy

skutočnosť, že žalobca vystavil pre žalovaného dobropisy v celkovej výške 14.113,03 eur (425.169,- Sk).

Na základe uvedeného sa domáha zmeny rozsudku - zamietnutia žaloby.

Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných
prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) a rozsudok podľa § 220 O.s.p.
zmenil, pretože nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.) ani na jeho zrušenie (§

221 ods. 1 O.s.p.).

V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými
dôvodmi pre podanie odvolania podľa § 205 ods. 2 O.s.p..

Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. d), t.j., že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. f), t.j., že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné
odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal. V zmysle § 205a) O.s.p., sa dané
odvolacie konanie riadi princípom neúplnej apelácie, t.j. účastníci nemôžu; s výnimkami v zákone

uvedenými, navrhovať nové dôkazy a nové skutočnosti, než ktoré boli uplatnené pred súdom prvého
stupňa. Na základe uvedeného sa preto odvolací súd zaoberal výlučne tým, či boli súdom prvého stupňa
zistené skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a bol z nich vyvodený správny právny záver.Súd prvého stupňa považoval nárok uplatnený žalobou za preukázaný a námietku premlčania vznesenú
žalovaným neuznal s poukazom na § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. K vznesenej námietke
premlčania odvolací súd udáva:

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v prejednávanej veci začala plynúť nová premlčacia doba (§
407 ods. 1) odo dňa 28.1.2006, kedy žalovaný časť dlžnej sumy zaplatil, nakoľko toto plnenie považoval
podľa § 407 ods. 3 O.s.p. za uznanie zvyšku dlhu.

Podľa § 387 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať
zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí

premlčacej doby.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok, t.j. súdnu uplatniteľnosť práva
možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčanie nastáva zo zákona uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom. Ide v podstate o subjektívne právo dlžníka spočívajúce v tom, že po uplynutí
premlčacej doby môže vzniesť námietku premlčania, v dôsledku ktorej premlčané právo nemožno
priznať. Právna úprava premlčania v Obchodnom zákonníku má ucelenú povahu, a preto ustanovenia

Občianskeho zákonníka o premlčaní sa na obchodné vzťahy nemôžu aplikovať. Všetky ustanovenia
Obchodného zákonníka o premlčaní majú kogentnú povahu, teda strany sa od nich nemôžu odchýliť,
ani ich dohodou vylúčiť.

Faktúra, ktorej nezaplatenie je predmetom konania, bola splatná dňa 29.12.2005. Premlčacia doba teda

začala plynúť dňa 30.12.2005, kedy si mohol žalobca uplatniť právo na súde.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Pre právo na zaplatenie ceny za vykonanie diela neustanovuje zákon inú premlčaciu dobu. Ako už bolo
uvedené vyššie, premlčacia doba začala plynúť dňa 30.12.2005 a uplynula dňa 30.12.2009. Žaloba bola
podaná na súde dňa 11.8.2010, teda po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby.

Súd prvého stupňa námietku premlčania neuznal vzhľadom na čiastočné plnenie žalovaného zo dňa

28.1.2006 s poukazom na § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka.

Odvolací súd dospel k záveru, že zo strany súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, ak
čiastočné plnenie spolu so sprievodným listom považoval za uznanie zvyšku záväzku. Uvedený list
obsahuje totiž text: „Vážený pán H., posielam Vám kalkuláciu nákladov. Dnes Vám ide doplatok, ktorý

nám ostal na doplatenie. Zvyšok je potrebné riešiť s pánom M.. Túto kalkuláciu som posielal aj na H. U..
V pondelok máme stretnutie s pánom M., tak to s ním prejdem detailne.“

Odvolací súd dospel k záveru, že v uvedenom e-maili žalovaný jasne uvádza, že zvyšok dlžnej sumy
nemienizaplatiť„....zvyšokjepotrebnériešiťspánomM........“tedazčiastočnéhoplnenia(sprihliadnutím

na e-mail) nemožno usudzovať, že dlžník uznáva aj zvyšok dlhu; kedy by mala začať plynúť nová
premlčacia doba. Je mylný záver súdu prvého stupňa, že keďže predmetný prejav vôle neobsahuje
vyjadrenie, že žalovaný zostatok dlžnej sumy nemá žalobcovi v úmysle uhradiť ide o uznanie dlhu;
uvedené by bolo možné iba vtedy, ak by z jeho obsahu nemohli vzniknúť žiadne pochybnosti o
opodstatnenosti konkrétneho záväzku uplatneného žalobou.

Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že námietka premlčania vznesená
žalovaným je dôvodná, preto rozsudok zmenil a žalobu zamietol.Keďže je uplatnená pohľadávka premlčaná, nezaoberal sa odvolací súd už ďalšími námietkami
odvolateľa ohľadom oprávnenosti uplatneného nároku.

Odvolací súd rozhodol aj o trovách prvostupňového konania (§ 224 ods. 2 O.s.p.) a priznal ich
úspešnému žalovanému (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Priznané trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku za podaný odpor 287,50 eur a z trov právneho zastúpenia 1.069,36 eur - odmena za 6
úkonov právnej služby á 170,97 eur (prevzatie a príprava zastúpenia 21.10.2010; odpor proti vydanému
platobnému rozkazu zo dňa 25.10.2010, vyjadrenie k žalobe zo dňa 7.12.2010, účasť na pojednávaní

dňa 13.9.2011; účasť na pojednávaní dňa 7.6.2012, účasť na pojednávaní dňa 8.11.2012) + paušálna
náhrada hotových výdavkov 3x 7,21 eur; 1 á 7,41 eur; 2x 7,63 eur (§ 10 ods. 1, § 13a, § 15, § 16 vyhl.
655/2004 Z.z.).

Odvolací súd nepriznal trovy právneho zastúpenia za úkony - predloženie podkladov zo dňa 28.12.2011
a vyjadrenie (zhrnutie) zo dňa 31.7.2012 -nakoľko má za to, že nejde o účelne vynaložené trovy, ktoré by

mala v rámci náhrady trov znášať protistrana. Právny zástupca sa vyjadril len k nepredloženiu dôkazov
protistranou, k dôkazom vykonaným v konaní. Uvedené bezpochyby urobiť môže, neznamená to ale, že
za tieto úkony mu patrí v rámci náhrady trov odmena a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že uvedené
mohol predniesť na pojednávaní.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. tak,
že úspešný odvolateľ má právo na ich náhradu a tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 1 úkon
právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu á 170,97 eur + paušálna náhrada hotových výdavkov 7,63 eur.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.