Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2016

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 5C/210/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714203459
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2016:2714203459.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobkyne O., s.r.o., so sídlom

v K., na ul. O. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpenej splnomocnencom Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom v
Bratislave na Grösslingovej ul. č. 4 proti žalovanej A. P., v jej mene M. A. A. P., so sídlom v K. G. Ž. G.
XX, IČO: XX XXX XXX o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd priznáva žalovanej oproti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobami doručenými Okresnému súdu Piešťany dňa XX.X.XXXX domáhala uloženia
povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, a to pre

nesprávny úradný postup v súvisiacom exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany.
Veciam (žalobám) podaným žalobkyňou na Okresný súd Piešťany boli na tomto súde vygenerované
spisové značky v poradí od XC/XXX/XXXX po XC/XXX/XXXX. právoplatným uznesením OS Piešťany
č.k. XC/XXX/XXXX-X zo dňa 10.10.2012 boli veci spojené na spoločné konanie. Týmto uznesením bolo
rozhodnuté, že konanie o žalobách bude ďalej vedené pod sp. zn. XC/XXX/XXXX.
2. Žalobkyňa v každej zo žalôb vzniesla námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Piešťany a
vzhľadom na ich pomer k veci a účastníkom konania žiadala o ich vylúčenie z prejednávania a

rozhodovania veci a o prikázanie veci inému súdu. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. XXNcC/XX/
XXXX-XX zo dňa 18.10.2012 rozhodol o vylúčení sudcov Okresného súdu Piešťany z prejednávania a
rozhodovaniaveciavecsp.zn.XC/XXX/XXXX bolaprikázanánaprejednaniearozhodnutieOkresnému
súdu Skalica. Spojeným veciam OS Piešťany bola vygenerovaná po doručení vecí na Okresný súd
Skalica sp. zn. XC/XXX/XXXX. Okresný súd Skalica rozhodol o vylúčení každej jednej veci Okresného
súdu Piešťany a aj vec žalobcu pôvodne vedená OS Piešťany pod sp. zn. XC/XXX/XXXX (žalobkyňa
si ju interne označila XXXX- G.) bola vylúčená na samostatné konanie. Vec pôvodne Okresného súdu

Piešťany má po právoplatnosti uznesenia o vylúčení veci sp. zn. XC/XXX/XXXX.
X. Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobkyni nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Piešťany, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre
pohľadávku žalobkyne, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX
dlžníkom (povinnou) M. K., narodenou XX.XX.XXXX (kde po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil pri dôjdení návrhu exekučnej veci číslo EX XXXX/XXXX) v zákonom stanovenej

lehote a rozsudkom žalobkyňa požadovala rozhodnúť, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni z titulu
majetkovej škody sumu 125,- eur a z titulu nemajetkovej ujmy čiastku 693,34 eur v lehote do troch
dní od právoplatnosti rozsudku, žalobkyňa navrhla priznať jej náhradu trov konania. Ďalej je v žalobe
uvedené, že žalobkyňa je právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskúčinnosť v prevažnej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov a v pozícii oprávneného v
exekučnom konaní navrhla písomným podaním, a to postupom podľa § 38 Exekučného poriadku,
zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením

záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere označenej v žalobe a v žalobe označeným dlžníkom zo
zmluvy o úvere a čísla exekučnej veci, vyregistrovanej exekútorom po podaní návrhu exekútorom na
miestne a vecne príslušnom súde Okresnom súde Piešťany ( Exekučnom súde) požiadal exekútor o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd rozhodol podľa tvrdenia žalobkyne o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16.8.2010 a konanie pritom začalo dňa 5.8.2009,

t.j. s omeškaním viac ako 376 dní), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.
Podľa žalobkyňou podanej žaloby 2.7.2009 spísala a podala žiadosť o informáciu o stave konania,
kde namietala porušovanie svojich práv márnym uplynutím času v exekučnom konaní porušovateľom
a požadovala oznámiť aj konkrétnu prekážku, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti exekútora,
dňa 23.9.2009 opätovne spísala a podala žiadosť o stave konania, zopakovala svoju námietku ako
zo dňa 2.7.2009, tiež požadovala oznámenie, dňa 13.11.2009 spísala a podala ďalšiu žiadosť vo

význame ako u predchádzajúcich žiadostí, dňa 25.2.2010 podala žiadosť o informáciu o stave konania/
Podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu - prieťahy v konaní, 30.8.2010 spísala sťažnosť a
podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu a zároveň podala podnet na preskúmanie zákonnosti
postupu súdu, sudcov a poverených súdnych úradníkov v predmetnej veci pre porušenie jej práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, dňa

23.11.2010 spísala a podala Sťažnosť na prieťahy v konaní a to v nadväznosti na nesprávny procesný
postup súdu, formulovanú podľa § 62 a nasl. Zákona č. 757/2004 Z.z. a požadovala, aby došlo k prijatiu
a zabezpečeniu vykonania opatrení na odstránenie nedostatkov a okamžitému vydaniu rozhodnutí
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcií, dňa 25.5.2011 spísala
opätovneSťažnosťnaprieťahyvkonaníatovnadväznostinanesprávnyprocesnýpostupsúduvzmysle

§ 62 zákona č. 757/2004 Z.z. Podľa žaloby upozornila žalobkyňa na fakt, že v dôsledku zbytočných
prieťahov vzniká a zväčšuje sa na jej strane škoda, spočívajúca v nemožnosti výkonu práva priznaného
exekučným titulom, v oslabení vymožiteľnosti pohľadávky, poklese bonity dlžníka a nebezpečenstve, že
sa dlžník bude zbavovať svojho majetku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu
si žalobkyňa uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobkyni vznikla

majetková škoda v sume 125,- eur predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s
jej činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobkyňa
vynaložila podľa jej tvrdenia v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného

systému sumu 40,- eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
poštové a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde
sumu 15,- eur. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 669,37 eur, pretože
samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne
očakávaniažalobkyne,žesprávnympostupomsúdudôjde kvymoženiujejpohľadávky.Potrebanáhrady
nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie

adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu.
Žalobkyňa si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie sumu 693,34-eur teda

55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a to na základe aplikácie doktríny
ústavného súdu, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa
na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,- eur. Žalobkyňa uviedla, že
postupovala podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadala Ministerstvo
spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie jej nároku na náhradu škody, ktoré však do podania návrhu

na žiadosť pozitívne nereagovalo, preto podala túto žalobu.
4. Žalovaná v písomnom vyjadrení so žalobou nesúhlasila, pre neúplnosť a zmätočnosť podanej
žaloby a rovnako i na nejasný titul nároku na náhradu škody, navrhla postup podľa § 43 ods. 1 O.s.p.
a žiadala ju zamietnuť z nasledovných dôvodov: mala za to, že ide o predčasne uplatnený nárok nasúde, keďže v zmysle § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. medzi podaním žiadosti o
predbežné prejednanie nároku a podaním žaloby o náhradu škody nie je dodržaná zákonná lehota 6
mesiacov. Žiadosť o predbežné prejednanie nároku bez ostatných zákonných náležitostí bola žalovanej

doručená v dňoch 23.4.2012 do 25.9.2012. Celkovo išlo o 43.000 žiadostí žalobkyne o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, z toho nesprávny úradný postup OS Piešťany bol namietaný v
1092 žiadostiach, pričom žaloba na súd bola podaná dňa XX.X.XXXX. Žiadosť o predbežné prejednanie
nároku mala vady, ktoré žalobkyňa napriek opakovaným výzvam žalovanej neodstránila, preto žalovaná
nárok žalobkyne nepovažuje za predbežne prerokovaný a zo strany žalobkyne za zmarený. Vo veci

samej žiadala žalobu zamietnuť ako neodôvodnenú a nepreukázanú. Žalovaná má za to, že všeobecný
súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má
iba predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. K nesprávnemu úradnému postupu ďalej
uviedla, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského
rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu a skúmať, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (uznesenie ÚS SR z 03.03.2011, č. k.

IV.ÚS XX/XXXX-XX, uznesenie NS SR z 13.10.2011 sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, XMCdo/XX/XXXX a
XCdo/XXX/XXXX). K tvrdeným prieťahom v konaní má žalovaná za to, že pri posudzovaní nároku
na náhradu škody môže súd vychádzať z existencie prieťahov v konaní len v prípade, že tieto boli
konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, v ktorom sa rozhodlo o

tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatným rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobkyňa nepreukázala, že by podala

sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné
rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP či právoplatné rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Žalovaná vzniesla námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku,
pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej
doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). Poukázala na nesplnenie podmienok
nevyhnutných pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, nepreukázanie nesprávneho úradného postupu,
nepreukázanievznikuavýškyškody,nesplneniepodmienokpremožnosťpriznanianáhradyvpeniazoch
a napokon i neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenou

majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Namietala, že žalobkyňa nepreukázala pri vyčíslení nároku
na náhradu materiálnej škody existenciu dlžníka, existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že
nie je možné vymôcť pohľadávku od dlžníka a tvrdenie, že rozhodnutie v podobe zamietnutia žiadosti o
udelenie poverenia spôsobuje nevymožiteľnosť pohľadávky. Rozhodnutie o zamietnutí iba preukázalo

nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Nulitný rozhodcovský
rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae, žalobkyňa mala možnosť získať iný exekučný titul,
a to napríklad podaním žaloby na súd. Žalovaná poukázala na to, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické. Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu, spôsobenú
prípadnými prieťahmi v konaní, nie je možné vzťahovať na pocity fyzických osôb, ktoré sa na činnosti

právnickej osoby zúčastňujú, lebo im ujma priamo nevzniká. Žalobkyňa uvádzaný zánik podnikateľských
aktivít a plánov bližšie nekonkretizuje. Pri priznávaní nemajetkovej ujmy sa prihliada aj na rozpor s
dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Celkové náklady úverov poskytovaných
žalobkyňou, ktoré pozostávajú z úrokov a iných poplatkov, v niektorých prípadoch predstavujú takmer
100 % ročne zo sumy získanej dlžníkom od spoločnosti O., s.r.o. Žalovaná poukázala na podnikateľskú

činnosť žalobkyne, keď praktiky žalobkyne sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu
Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve
podnikateľská činnosť žalobkyne podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých
úrovniach štátnej moci. Žalobkyňa je vnímaná ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,
zneužívajúce slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb.

5. Súd vyzval žalobkyňu, aby v celkom 187 žalobách, podaných na OS Piešťany, vedených pod
spisovýmiznačkamiuvedenými vuznesením OkresnéhosúduSkalica sp.zn.XC/XXX/XXXXupresnila,
či sa žalobkyňa domáha nároku na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu v podobeprieťahov alebo sa nároku domáha z iného dôvodu, ktorý treba tiež jednoznačne uviesť s uvedením u
jednotlivýchžalôb,vktorýchbudúupresňovanérôznedôvodyvždyuviesť,žeupresneniepatríktejktorej
spisovej značke Okresného súdu Piešťany a internú značku žalobkyne, ňou uvádzanú na prvej strane

jej žaloby. Súd po žalobkyni požadoval v prípade, že sa domáha nároku na náhradu škody z dôvodu
prieťahov, aby s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. predložila : výsledky
vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaniach vedených pôvodne pred Okresným súdom Piešťany v
tých exekučných konaniach, ktorých spisové značky súd uvádzal v uznesení sp. zn. XC/XXX/XXXX zo
6.3.2014, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti, resp. sťažností na prieťahy v uvedených konaniach

alebo aby žalobkyňa označila dôkaz, že sa jedná o prieťah z právoplatného rozhodnutia vydaného v
disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca, resp. sudcovia OS Piešťany, ktorým bola
vec pridelená tá ktorá exekučná vec sa dopustil (dopustili) disciplinárneho previnenia, ktoré má za
následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatné rozhodnutie, príp. rozhodnutia Európskeho súdu pre
ľudské práva , ktorým (mi) sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie exekučnej veci OS
PiešťanybezzbytočnýchprieťahovaleboprávoplatnérozhodnutiaÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky

oústavnej(ústavných)sťažnosti(sťažnostiach,ktorýmÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,že
sa porušilo právo na prerokovanie veci, resp. vecí bez zbytočných prieťahov v exekučných veciach OS
Piešťany, uvedených pod spisovými značkami v uznesení OS Skalica sp. zn. XC/XXX/XXXX. Žalobkyňa
výzve súdu nevyhovela.

6. Podľa § 177 ods. 2 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok ( ďalej
len C.s.p. ) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak
a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.

7. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. S ohľadom na výšku uplatnenej pohľadávky vo veci ide o drobný spor, preto súd rozhodol vo veci
bez nariadenia pojednávania, rozsudok verejne vyhlásil, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
súd oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 24.novembra 2016, t.j. v lehote najmenej päť dní pred jeho
vyhlásením.

10. Súd po oboznámení sa so žalobou, oboznámení sa s písomným vyjadrením žalovanej, s uznesením
Okresného súdu Piešťany č.k. XEr/XXXX/XXXX-XX zo dňa 25.3.2010 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trnave č.k. XCoE/XXX/XXXX-XX z 27.2.2011, s celým spisovým materiálom v exekučnej veci
zistil tento skutkový stav veci:

11. Žiadosťou o udelenie poverenia EX XXXX/XX z 28.8.2009 doručenou Okresnému súdu Piešťany
dňa 16.9.2009 mal súd za zistené, že ňou žiadal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý Okresný súd
Piešťany o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávnenej O., s.r.o. proti povinnej M.
K., na základe exekučného titulu, za ktorým bol označený Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
č.k. SR XXXXX/XX, vydaný Slovenskou rozhodcovskou, a.s. dňa 3.6.2009, právoplatným 13.7.2009,

vykonateľným 16.7.2009 a zápisnice spísanej pred exekútorom 5.8.2009 pre vymoženie 307,38-eur,
istiny s príslušenstvom. Podľa zápisnice spísanej exekútorom išlo aj o úrok z omeškania 0,25% denne
zo sumy 299,42-eur od 21.12.2008 do zaplatenia a trovy konania 127,16-eur. Okresný súd Piešťany
uznesením č.k. XEr/XXXX/XXXX - XX zo dňa XX.X..XXXX zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko súd nemal preukázaný, nemohol preskúmať súlad

exekučného titulu so zákonom, keď predtým súdneho exekútora na predloženie zmluvy o úvere
uzavretej s povinnou a na predloženie rozhodcovskej doložky. Exekútor podľa exekučného spisu prevzal
výzvu 7.10.2009, výzve nevyhovel a exekučný súd aj poukazom na ustanovenia § 40 ods. 1, §
44 ods. 2 , uvedené ustanovenia Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z.o rozhodcovskom konaní žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol,
pretože mal za to, že je vo veci povinnosťou súdu ex offo podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom
konaní preskúmavať u exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, či tento nezaväzuje povinnú na

plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, zákon
dáva možnosť ex offo skúmať akékoľvek prekážky v ďalšom konaní, aj pred vydaním rozhodnutia o
udelenie poverenia na žiadosť exekútora, k čomu bolo potrebné predložiť požadované súdom v jeho
výzve. Voči rozhodnutiu exekučného súdu podala oprávnená odvolanie, ktoré po doručení exekučného
súdunaodvolacísúdvzalaspäťazexekučnéhospisuvyplynulo,žeodvolacísúd uznesenímč.k.XCoE/

XXX/XXXX-XXodvolaciekonaniezdôvoduspäťvzatiaodvolaniaoprávnenouzastavil.Podoručenítohto
uznesenianastalaprávoplatnosťexekučnejveciOSPiešťany,týkajúcasazamietnutiažiadostiovydanie
poverenia exekútorovi 11.8.2011. Z exekučného spisu sa nepotvrdilo tvrdenie žalobkyne uvedené v
žalobe, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16.8.2010.

12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej
len „zákon č. 514/2003 Z. z.), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej
slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)

nesprávnym úradným postupom.

13. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

14.Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.,štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnymúradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

15.Podľa§9ods.2zákonač.514/2003Z.z.,právonanáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

16. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

17. Podľa § 16 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia/ žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu
na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú
význam pre predbežné prerokovanie nároku.

18. Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.
19. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,

uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
20. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré
vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli

poškodenému v spoločenskom uplatnení.
21. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo v znení platnoma účinnom ku dňu zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, právo na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

22. Podľa ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkoneverejnejmociaozmeneniektorýchzákonovvzneníplatnom aúčinnomkudňuzamietnutia
žiadosti o udelenie poverenia, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

23. Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa
jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku
všetkým vykonávaným dôkazom.

24. Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a

nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

25. Podľa § 40 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor vyzve toho, kto podal návrh, aby nesprávny,
neúplný alebo nezrozumiteľný návrh opravil alebo doplnil v lehote, ktorú určí a ktorá nesmie byť kratšia

ako desať dní. Poučí ho aj o tom, ako treba opravu alebo doplnenie urobiť.

26. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom
a účinnom ku dňu doručenia žiadosti o udelenie poverenia súdu (od 1.12.2006 do 31.5.2010 )

súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
27. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených.
28. Podľa§45ods.1a2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanívzneníneskoršíchpredpisov

súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka
konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený
v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania

na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, ods. 2
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

29. V súvislosti s námietkami žalovanej o predčasne podanej žalobe, ako aj o neúplnosti žaloby, súd
konštatuje,ženebolidôvodynazastaveniekonaniavdobepodaniažalobyvzmyslevtomčaseúčinného
ustanovenia § 103, § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., a ani v zmysle ustanovenia § 161 C.s.p. účinného od
01.07.2016. V spore strán nebola sporná skutočnosť, že žiadosť o predbežné prejednanie nároku bola
na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky doručená dňa 23.4.2012. Medzi podaním žiadosti o

predbežné prejednanie nároku a podaním žaloby doručenej súdu 27.9.2012 nebola dodržaná zákonná
lehota 6 mesiacov. Táto však uplynula počas konania o žalobe. Bolo preto právne irelevantné, že lehota
nebola dodržaná ku dňu podania žaloby a nesporné, že nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov zo strany žalovanej uspokojený nebol. Tým súd mal splnenú podmienku zo strany
žalobkyne podľa § 15 a 16 zákona č. 514/2003 Z.z. predbežne prerokovať nárok na náhradu škody s

nadriadeným orgánom, ako podmienku právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť.
30. Podľa § 161 ods. 1, 2 a 3 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").a) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
31. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na
jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa

konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
32. Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

33. Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

34. Súd nevidel dôvod na odmietnutie žaloby žalobkyne podľa ustanovenia § 43 ods. 1, 2 O.s.p., a
ani v zmysle ustanovenia § 129 C.s.p. účinného od 01.07.2016, nakoľko podľa názoru súdu v žalobe

žalobkyne v danej veci je dostatočne uvedené čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu, žaloba
zodpovedala ustanoveniu § 79 ods. 1 O.s.p, a preto nič nebránilo vecnému prejednaniu tejto žaloby.
35. Súd vyvodil ten právny záver, že predmetom konania je žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu
majetkovej škody v sume 125,- eur a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 693,34 eur podľa zákona č.
514/2003 Z.z. za nesprávny úradný postup Okresného súdu Piešťany ako exekučného súdu v súvislosti

s exekučným konaním vedeným na súde pod sp. zn. XEr/XXXX/XXXX. Žalobkyňa za nesprávny úradný
postup považuje skutočnosť, že exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie až po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty, a to rozhodnutím
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Žalobkyňa nesprávny úradný postup charakterizovala
nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

36. Súd vychádzal z toho, že zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (bez ohľadu na
zavinenie). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Pri
nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení všetkých podmienok
naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za

škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú po prvé nesprávny úradný postup, po druhé vznik
a existencia škody a po tretie príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.

37. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia
stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má

aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v
lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov" ( podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky) (por. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.6.2010 sp.
zn. X R. XXX/XXXX).

38. Z uznesenia Okresného súdu Piešťany č.k. XEr/XXXX/XXXX -XX bolo vo veci strán zistené, že
exekučný súd poverenie nevydal, žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietol.

39. Súd je toho názoru, že exekučný súd postupoval v súlade so zákonom. Z ustanovenia § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyplýva, že zákon upravoval procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo
návrhunavykonanieexekúciealeboexekučnéhotitulusozákonom.Vpredmetnejexekučnejvecizačalo
exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozsudku za účinnosti zákona, ktorý určoval zákonnú
lehotu na udelenie poverenia. Hoci v čase začatia exekučného konania boli tieto tituly označené ako
vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených je potrebné za exekučný

titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku považovať aj rozhodcovský rozsudok z dôvodu
zmenytohtozákonnéhoustanovenianovelouExekučnéhoporiadkuuskutočnenouzákonomč.102/2011
Z. z. s účinnosťou od 1.6.2011, ktorá, vychádzajúc z dôvodovej správy k tejto novele, vložením slov
„rozhodcovských súdov a“ do § 41 ods. 2 písm. d) odstránila rozporný výklad toho ustanovenia.
Odhliadnuc od uvedeného, z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že zákon upravuje

procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre prípad, že exekučný súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom. Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala
vzťahovaťnaprípad,kedy jeznemožnenéexekučnémusúdupreneposkytnutiesúčinnostioprávnenéhocez exekútora vôbec zisťovať rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
hoci exekučný súd zdôvodnil vo výzve exekútorovi existenciu dôvodov, ktoré brania exekučnému súdu
splniť si ex offo povinnosť pred vydaním poverenia na základe žiadosti exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie bez toho, aby súd hodnotil správnosť rozhodnutia exekučného súdu alebo
preskúmaval rozhodnutie exekučného súdu, mohol exekučný súd postupovať iba tak, ako to zdôvodnil
vo svojom uznesení s výsledkom, že uznesením žiadosť exekútora zamietol. Zákon lehotu v prípade
negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z
10.7.2013 č. k. T.. Ú. XXX/XXXX-XX).

40. Pokiaľ mala k tvrdeným prieťahom v konaní žalovaná za to, že pri posudzovaní nároku na náhradu
škody môže súd vychádzať z existencie prieťahov v konaní len v prípade, že tieto boli konštatované
vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, z exekučného spisu vyplýva, že žalobkyňa (oprávnená)
podala dňa 2.3.2010 žiadosť o informáciu o stave konania, posúdenú predsedníčkou súdu ako sťažnosť
na prieťahy v konaní. Sťažnosť po prešetrení bola vyhodnotená ako neopodstatnená. Bolo v nej
konštatované, že prieťahy v konaní boli spôsobené nečinnosťou žalobkyne tým, že nebolo z jej

strany vyhovené výzve exekučného súdu ( viď opísaný stav v exekučnej veci v bode 11 rozsudku).
Žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy sa v exekučnom spise nenachádza a žalobkyňa
nepreukázala, že žiadosť v zmysle § 67 ods. 1 písm. a) zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch podala.
41. Súd na základe vyššie uvedeného preto konštatoval, že v danom prípade z pohľadu tvrdeného
nedodržania zákonnej lehoty k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu nedošlo.

42. Čo sa týka prieťahov v konaní súd sa stotožňuje s názorom, vyjadreným v písomnom vyjadrení
žalovanej k žalobe a súd má za to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
je kompetentný preskúmať len ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma
vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa troch základných

kritérií, za ktoré považuje zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne
konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.,
ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti. Opačný výklad by znamenal,
že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho
istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol

hodnotiťpostupinéhosúduzhľadiskaexistenciezbytočnýchprieťahov,znamenalobytoabsurdnýzáver,
keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo
smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie
sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, ale súdmi, ktoré môžu porušiť právo
fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho

stupňa - krajský súd, najvyšší súd (porovnaj napr. dôvodová správa k zákonu č. 412/2012 Z. z.).
43. Aj keď § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu podania žaloby neobsahuje ustanovenia
o právomoci prvostupňového súdu rozhodovať vo veciach náhrady škody z titulu prieťahov v konaní až
po právoplatnom rozhodnutí oprávneného orgánu o sťažnosti proti prieťahom v konaní, tak z dôvodovej
správy týkajúcej sa poslednej novelizácie zákona č. 514/2003 Z. z. jednoznačne vyplýva, že takýmto

spôsobom bolo potrebné k citovanému ustanoveniu zákona pristupovať vždy. Novela nezaviedla nič
nové, len explicitne vyjadrila, čo bolo zrejmé už pred účinnosťou novely. K doplneniu ustanovenia §
9 zákona č. 514/2003 Z. z. zákonodarcu nepochybne viedla skutočnosť, že práve z dôvodu absencie
explicitného vyjadrenia povinnosti súdu vychádzať aj pri posudzovaní nárokov vyplývajúcich z tvrdeného
nesprávneho úradného postupu z rozhodnutí oprávneného orgánu o sťažnosti proti prieťahom v konaní

(s tým, že takéto nie je v právomoci prvostupňového súdu) prichádzalo v praxi k nejednotnosti vo výklade
citovaného zákona a zrejme i k nejednotnosti v konaní pred súdmi. Uvedené podľa názoru súdu vyplýva
z bodu 7 dôvodovej správy k návrhu zákona č. 508/2010 Z. z., ktorý novelizuje zákon č. 514/2003 Z.
z., podľa ktorej návrh vychádza z platnej úpravy, nakoľko existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich
práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ustanovením čl. 127 ods. 1 Ústavy SR.

44. Súd vyzval žalobkyňu, aby upresnila , či sa žalobou domáha nároku na náhradu škody titulom
nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov alebo sa nároku domáha z iného dôvodu, ktorý
treba potom tiež jednoznačne v správe uviesť. V prípade žalobného návrhu, týkajúceho sa uplatnenia
nároku na náhradu škody z dôvodu prieťahov, bola žalobkyňa vyzvaná na splnenie povinnosti tvrdenia
a dôkaznej povinnosti s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. na predloženie:

1/ výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaniach vedených predtým pred Okresným súdom
Piešťany, 2/ žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti, resp. sťažností na prieťahy v uvedených
konaniach, 3/ alebo na označenie dôkazu, že sa jedná o prieťah z právoplatného rozhodnutia vydaného
v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca, resp. sudcovia Okresného súdu Piešťany,ktorým bola pridelená tá ktorá exekučná vec sa dopustil( dopustili) disciplinárneho previnenia, ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, 4/ právoplatného rozhodnutia, prípadne rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým (mi) sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie

exekučnej veci Okresného súdu Piešťany bez zbytočných prieťahov alebo právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej (ných) sťažnosti (sťažnostiach), ktorým Ústavný súd
Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci, resp. vecí bez zbytočných
prieťahov. Žalobkyňa do vyhlásenia rozsudku vo veci nepreukázala, že by sa viedlo disciplinárne
konanie, súd síce zistil, že sa riešila sťažnosť na prieťahy v konaní, ale neboli konštatované prieťahy

zavinené súdom, žalovaná nepreukázala ani že by existovalo právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu
SR,príp.Európskehosúdupreľudsképráva,ktorýmbybolovexekučnejveci,odktorejsiuplatňujenárok
na náhradu škody a nemajetkovú ujmu v tomto konaní, konštatované porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Žalobkyňa na tvrdenie, že v exekučnej veci došlo k nesprávnemu
úradnému postupu dôkaz nepreložila a ani neoznačila skutočnosti, požadované súdom.
45. Žalobkyňa do vyhlásenia rozsudku súdu nepreukázala, že by sa viedlo disciplinárne konanie, riešila

sa opodstatnená sťažnosť na prieťahy v konaní, ani že by existovalo právoplatné rozhodnutie Ústavného
súdu SR, príp. Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým by bolo v exekučnej veci, od ktorej si
uplatňuje nárok na náhradu škody a nemajetkovú ujmu v tomto konaní, konštatované porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
46. K nesprávnemu úradnému postupu, ktorý mal podľa tvrdení žalobkyne spočívať vo vykonaní

úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, súd uvádza, že v exekučnom konaní súd
nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie
vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či
tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na množstvo
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorých zaujal jednoznačné stanovisko o tom, že

exekučný súd oprávnene a ex offo skúma exekučný titul tak z hľadiska materiálneho ako aj formálneho
i v exekučnom konaní (napr. XCdo/XX/XXXX z 3.7.2013, XCdo XX/XXXX z 14.5.2013, XCdo XX/
XXXX z 3.7.2013). Exekučným titulom v konaní bol rozhodcovský rozsudok. V exekučnom konaní je
súd zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok i z hľadísk vymedzených v
ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR z

26.9.2011 sp. zn. 3 M. XX/XXXX). Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex
offo) okrem iného i skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10.10.2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011). Samotné rozhodnutie o

zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia pritom nemožno považovať za nesprávny úradný postup súdu,
pretože postup súdu našiel vyjadrenie v rozhodnutí, nebol neefektívny (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky z 29.6.1999 sp. zn. X R. XXX/XX). Výsledkom rozhodovacej činnosti súdu je, že súd
žiadosti o vydanie poverenia vyhovie, alebo žiadosť zamietne. Zo zákona nevyplýva, že kogentne musí
vždy súd žiadosti vyhovieť. Práve táto rozhodovacia činnosť je podstatou súdnictva a nemožno ju

vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 25.8.2009
sp. zn. XX R. XXXX/XX).
47. Nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného
postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s
rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu a ak tento postup nenašiel svoj bezprostredný výraz vo

vydanom rozhodnutí (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X R. XX/XX).

48. Z týchto skutočností vyplýva, že žalobkyňa nesplnila ani prvú podmienku zodpovednosti za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, keď nepreukázala nesprávny úradný postup. Súd v
konečnom dôsledku dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ani pokiaľ ide o ostatné

predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nesprávnym
úradným postupom, keď v konaní nepreukázala vznik škody a ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu a škodou.

49. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou

škodou sa aj v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku
pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Ušlý zisk predstavuje to, čopoškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; inak povedané v dôsledku spôsobenia škody nedošlo
k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať.

50. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a
následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe
skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája
zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti

podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobkyne, ktoré bolo priamo
a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom; teda postupom, ktorý by bol z hľadiska
zmenšenia majetku žalobkyne rozhodujúcim, t.j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jej
majetok by sa nezmenšil.

51. Strany v sporovom konaní majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz

na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať
za následok neunesenie dôkazného bremena. Strana (účastník), ktorá neoznačila dôkazy potrebné na
preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ňou tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná,
nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov.

52. Žalobkyňou tvrdená majetková škoda v sume 125,- eur mala predstavovať náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jej činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobkyňa vynaložila podľa jej tvrdenia v tomto období

na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému sumu 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur, na
administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojenésvyhotovenímurgenciíadresovanýchexekučnémusúdu,napoštové atelekomunikačnévýdaje
spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- eur.

53. Žalobkyňa v žalobe uplatňuje sumu 125,- eur z titulu majetkovej škody. Žalobkyňa svoje tvrdenia
o škode v žalobe všeobecne popísané žiadnym spôsobom nepreukázala a do doby vyhlásenia
rozhodnutia vo veci samej nepredložila alebo neoznačila žiadne dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení, pričom určenie výšky škody v žalobe nie je dôkaz o vzniknutej škode. Súd poukazuje
na to, že paušálne vyčíslené administratívne výdavky nie sú skutočnou škodou. Žalobkyňa si uplatnila

nárok na náhradu nákladov spojených so správou a vymáhaním pohľadávky bez toho, aby ich bližšie
špecifikovala (napr. koľko zamestnancov informačného systému spravovalo pohľadávky dlžníkov, aký
počet pohľadávok spravoval pomocou informačného systému, kto mu spravoval a udržiaval informačný
systém a za akú odmenu), keď nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil povinný už tým,
že nesplnil svoj dlh a oprávnená musela prikročiť k vymáhaniu formou exekúcie. Znamená to, že vznik

nákladov žalobkyne ako oprávnenej v exekučnom konaní na správu a vymáhanie pohľadávky nie je v
príčinnej súvislosti s postupom Okresného súdu Piešťany v exekučnej veci. Žalobkyňa by nepochybne
mala náklady na zamestnancov spravujúcich pohľadávky žalobkyne voči dlžníkom až do ich uhradenia,
resp. odpísania a obdobne by mal aj náklady na udržiavanie a správu informačného systému, a to
nezávisle od úradného postupu exekučného súdu. Žalobkyňa tak v konaní nepreukázala vznik skutočnej

škody zmenšením svojho majetku o tvrdených, ale nepreukázaných 125,- eur a rovnako nepreukázala
ani existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a prípadným zmenšením jej
majetku.
54. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na nemajetkovú ujmu uplatnený žalobou v konaní o žalobe, túto
môže súd priznať s ohľadom na § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobkyňa svoj nárok o náhradu

nemajetkovej ujmy odôvodnila tým, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené jej legitímne
očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jej pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu
rizík, a to rizika zániku povinného, rizika zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a rizika
insolvencie povinného. Žalobkyňa si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné
zásahydospoločnosti,ovplyvňovaniepodnikateľskéhoplánovania arozhodovania,porušeniejehopráv,

stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery
vprávoavspravodlivériešenieveciazamedzenievymoženiupohľadávkycestouexekúciesumu693,34
eur, teda 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a to na základe aplikácie
doktríny ústavného súdu, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé,aksanakaždýrokpoznačenýprieťahmivzťahujesatisfakciavovýškecca660,-eur.Výškanemajetkovej
ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a
prostredie, v ktorom žije a pracuje, b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d/ závažnosť následkov, ktoré
vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Súd má za to, že tak, ako sú v zákone koncipované
tieto podmienky, vzťahujú sa skôr na poškodeného - fyzickú osobu, okrem písm. b). Napriek tomuto však
ani nemajetková ujma sa nepriznáva automaticky len na základe konštatovania nedodržania zákonnej
lehoty, keď aj tu platí povinnosť jej preukázania. Rovnako ako pri vzniku škody je

poškodený povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik nemajetkovej ujmy, resp. uviesť
skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah
ujmy. Žalobkyňa nepreukázala tvrdenia, že nesprávnym úradným postupom exekučného súdu bola
vyvolaná situácia, ktorá ovplyvnila jej ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní
ďalších rozhodnutí, ktoré mohla prijať. Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho
dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávnenej, resp. exekútora, s povinným

a nie je ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu
povinného je jeho insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní. Tieto všeobecne
známe riziká sú i rizikom každého podnikateľského subjektu. Žalobkyňa nepreukázala tvrdené následky
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, keď nepreukázala vznik nemajetkovej ujmy, ako
objektívne zistiteľného stavu, ktorého existencia musí byť preukázaná nad všetky pochybnosti a ani jej

závažnosť a okolnosti vzniku tvrdenej ujmy, a v dôsledku toho neuniesla dôkazné bremeno ani o tejto
časti žaloby. Súd zároveň nevidel žiaden dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy.
55. Podľa názoru súdu sa žalobkyňa snaží ňou podanou žalobou eliminovať po finančnej stránke
svoje nesprávne obchodnoprávne rozhodnutia vo svojej podnikateľskej aktivite. Nepochybne žalobkyni
musela byť všeobecne známa vzhľadom na predmet jej podnikania (poskytovanie úverov z vlastných

zdrojov), a to ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, rozhodovacia prax všeobecných súdov
v danej problematike rozhodcovských rozsudkov. Z množstva exekučných konaní, ktoré sú vedené na
všetkých súdoch Slovenskej republiky je súdu známe, že žalobca využíval práve rozhodcovské doložky
a o jeho nárokoch rozhodovali rozhodcovské súdy, ktoré nerešpektovali ustanovenia právnej úpravy o
ochrane spotrebiteľov a priznávali žalobkyni aj také plnenia, ktoré boli nedôvodné pre zjavne neplatné

zmluvné podmienky. V tejto súvislosti súd nad rámec prejednávanej veci poukazuje aj na spôsob
uplatnenia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobkyne. Je známou skutočnosťou, že
žalobkyňa podala na súdy Slovenskej republiky množstvo žalôb, ktoré sa týkajú tých istých účastníkov a
ich skutkový základ je rovnaký (oneskorené rozhodnutie súdu v exekučnom konaní a z toho vyplývajúci
nesprávny úradný postup exekučného súdu, podľa súdu dostupných údajov podala v roku 2012 43-

tisíc žalôb z exekučných konaní o náhradu škody voči Slovenskej republike na okresných súdoch a
odvolaní na krajských súdoch, na Najvyšší súd Slovenskej republiky asi 300 dovolaní a na Ústavný súd
Slovenskejrepublikytiežvyše10-tisícsťažností.Súdujezároveňzosvojejrozhodovacejčinnostiznáme,
že v súvislosti s jedným rozhodnutím exekučného súdu v jednom exekučnom konaní - zamietnutím
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (teda v súvislosti s jedným

tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) žalobkyňa podala dve žaloby, jednu s
interným označením žalobcu „NZP“ a druhú s označením „ISTINA RS“ (napríklad sp. zn. XC/XXX/
XXXX a v druhom konaní o žalobe sp. zn.XC/XXX/XXXX) . V žalobe s označením „NZP“ žalobkyňa
požaduje zaplatenie majetkovej škody v sume 125,- eur (napriek tvrdeniu o rôznej dĺžke omeškania
exekučného súdu s vydaním rozhodnutia si žalobkyňa v každej z týchto žalôb uplatňuje rovnakú náhradu

majetkovej škody) a nemajetkovej ujmy vyčíslenej v sume 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti
exekučného súdu. Súd v súvislosti s uplatnenou nemajetkovou ujmou považuje za potrebné poukázať
na zistenú skutočnosť, že v žalobe je tvrdenie o dátume rozhodnutia exekučného súdu s jeho skutočným
dátumom rozhodnutia nesprávne , keď exekučný súd vydal rozhodnutie aj niekoľko mesiacov pred
žalobkyňou tvrdeným dátumom. Z toho plynie, že žalobkyňou uvedený počet dní v žalobe, od prijatia

žiadosti exekútora do dňa rozhodnutia o žiadosti súdom je nesprávne a následne aj z toho vyčíslená
nemajetková ujma je uplatnená nesprávne, preto žalobkyňou vyčíslené omeškanie exekučného
súdu a z toho plynúce aj vyčíslenie nemajetkovej ujmy je zavádzajúce a nesprávne. V žalobe s
označením „ISTINA RS“ žalobkyňa zasa požaduje zaplatenie majetkovej škody v sume predstavujúcej
náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá podľa tvrdenia žalobkyne viac nemôže byť priznaná právoplatným

rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi na základe
zmluvy o úvere a nemajetkovej ujmy vyčíslenej v sume 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.
Žalobkyňa tak v súvislosti s jedným a tým istým tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučnéhosúdu uplatňuje dvakrát nemajetkovú ujmu, pričom v každom prípade používa iný spôsob výpočtu jej
výšky.

56. Na základe vyše uvedených skutočností súd dospel k záveru, že vo veci neboli preukázané zákonné
predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z., a preto súd žalobu ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

57. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej súd uvádza, že premlčanie sa podľa
ustálenej súdnej praxe skúma len u existujúceho nároku. Z dôvodu, že súd dospel k záveru, že nárok
žalobkyne nevznikol, vznesenou námietkou premlčania sa nezaoberal.

58. V prípade, ak sa súd v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporového konania,
je tomu tak z dôvodu, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za

rozhodujúce (RuizTorija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; HiroBalani c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c.
Francúzsko z 19. februára 1998).

59. Pokiaľ ide o žalobný petit, týkajúci sa návrhu žalobkyne najprv vo veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym

rozsudkom ( v čase podania žaloby podľa ustanovenia § 152 ods. 2 O.s.p.), súd uvádza, že je na
rozhodnutí súdu, či je tu dôvod pre postup podľa v čase podania žaloby platného § 152 ods. 2 O.s.p. Súd
môže, ak uzná, že je tu dôvod pre postup podľa § 152 ods. 2 O.s.p., teraz ustanovenia § 214 zákona
č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016 vydať medzitýmny rozsudok aj
bez návrhu strany. Pokiaľ takémuto návrhu strany nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie a s

týmto návrhom sa nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.

60. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

62. Žalovaná bola v konaní stranou úspešnou. O náhrade trov konania súd preto rozhodol s použitím
ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. a § 262 ods. 1 C. s.p. tak, že súd priznal žalovanej proti žalobkyni náhradu
trov konania v celom rozsahu.

63. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia

rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti
tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie , ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na
vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd,

ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).