Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. máj 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/475/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212214135
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4212214135.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: Y. X. bytom N.roti žalovanému: R.,
o zaplatenie 110 eur mesačne, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 24.
novembra 2015 č.k. 6C/184/2012-260 a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno
zo dňa 8. marca 2016 č.k. 6C/184/2012-273, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým), súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa

domáhal zaplatenia 110 eur mesačne od marca 2012 do právoplatnosti rozsudku a žalovanému náhradu
trov konania nepriznal.
1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi
bytu č. XX nachádzajúceho sa v N. na ul. B. vo vchode XX, ktorý je vedený v katastri nehnuteľnosti na
liste vlastníctva číslo XXXX pre k.ú. N. a to každý v podiele 1. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy z
titulu ušlého zisku z možného prenájmu bytu v N., nakoľko obaja sú podielovými spoluvlastníkmi bytu
nachádzajúceho v N., na ul. B. č. XX/XX. Žalovaný po tom, ako sa stal spoluvlastníkom predmetného

bytu, od 01. 05. 2012 vymenil na byte zámok a znemožnil žalobcovi prístup do bytu. Z tohto dôvodu
žiada od žalovaného sumu 110 eur mesačne od marca 2012 dôvodiac, že predmetný byt mohol byť
daný do prenájmu minimálne za 220 eur mesačne, z ktorej sumy žiada polovicu.
1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 123, § 136, § 137 ods. 1, § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov).
1.3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku právny základ uplatneného nároku
žalobcu posudzoval ako nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu

spoluvlastníckeho podielu vyplývajúceho z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Poukázal na skutočnosť, že medzi stranami sporu žiadna dohoda o spôsobe užívania sporného bytu
(garzonka) uzavretá nebola a doteraz nebolo vydané ani súdne rozhodnutie o spôsobe užívania
predmetu podielového spoluvlastníctva účastníkov. Za takéhoto stavu potom žalobca, ako spoluvlastník
predmetného bytu, nemôže od žalovaného žiadať zaplatenie polovice sumy, ktorú by (podľa tvrdenia
žalobcu), mohol získať mesačne, ak by byt bol daný do nájmu inej osobe, pretože žiadne ustanovenie
Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve takýto nárok spoluvlastníka neumožňuje, pri

neexistencii dohody ani súdneho rozhodnutia o spôsobe hospodárenia so spoločnou vecou. Z výsledkov
vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetný byt žalovaný neužíva (a to vôbec) od tej doby, ako
sa stal spoluvlastníkom bytu, z čoho potom vyplýva, že žalovaný nad rozsah jeho spoluvlastníckeho
podielupredmetnýbytneužíva,pretomunevzniklapovinnosťfinančnúnáhradužalobcoviposkytnúť. Natomto závere nemení nič ani tá skutočnosť, že od 01. 05. 2012 žalobca nemá prístup do sporného bytu
(žalovaný vymenil zámok a žalobcovi kľúč od bytu nedal), pretože výsledkami vykonaného dokazovania
súd mal za preukázané, že predmetný byt už v marci 2012 nebol užívania schopný. Vzhľadom na

tieto skutočnosti by bolo úplne v rozpore s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka, aby žalovaný
plnil finančnú náhradu žalobcovi za to, že ten nemá prístup do bytu, ktorý je v stave nevyhovujúcom
na užívanie. Zdôraznil, že žalobca od nadobudnutia spoluvlastníckeho práva k bytu, neplní si svoju
povinnosť podieľať sa na mesačných výdavkoch spojených s týmto vlastníctvom, nakoľko v konaní
nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by polovicu mesačných výdavkov platil, alebo žalovanému nahradil

čo aj len časť výdavkov, ktoré už žalovaný doteraz mal v súvislosti s týmto bytom.
1.4.O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo
99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“) tak, že úspešnému žalovanému náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca opätovne poukazujúc na skutočnosti, ním

uvádzané už v rámci konania na súde prvej inštancie. Tvrdil, že nehnuteľnosť nebola v neobývateľnom
stave, veď až do marca 2012 v ňom bývala žena s dvomi deťmi. Vytýkal súdu prvej inštancie, že mu
nepredložilzápisnicuzpojednávania,naktorombolavypočutásvedkyňaK.ktorejpísomnežiadalpoložiť
otázky a súd prvej inštancie tak neurobil. Taktiež mu vytkol, že nebral do úvahy písomné vyjadrenie
jeho súčasnej partnerky, I. O., ktorá sa k veci písomne vyjadrila, svoju výpoveď aj notársky overila,

napriek tomu jej súd nevenoval žiadnu pozornosť, pritom aj táto výpoveď má rovnakú hodnotu ako
výpoveď iných svedkov, nakoľko na vlastné oči videla predmetný byt po vysťahovaní sa K., teda po
marci 2012. Ďalej vytýka súdu prvej inštancie, že z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že sa síce dôkladne
venoval výpovedi žalovaného, na druhej strane sa vôbec nevysporiadal s dôkazmi a faktami, ktoré
mu predložil on vo svojich písomných vyjadreniach, a to ani k dôkazom o mailovej komunikácii so

záujemcamioprenájombytu,K.nebolipoloženéjehootázkynapriektomutátopotvrdila,ževbytebývala
až do marca 2012, teda byt musel byť užívania schopný. Táto svedkyňa sa nevyjadrila, že by bol byt v
dezolátnom stave, súd tieto vyjadrenia ignoroval a venoval sa iba vyjadreniam svedkov M. a N., ktoré
prijal a jeho dôkazy a tvrdenia nebral do úvahy. Je toho názoru, že povinnosťou súdu je dôkladne sa
vysporiadať so všetkými dôkazmi a faktami tak, ako boli súdu predložené, čo sa nestalo, pretože súd

len jednostranne vyhlásil, že byt nebol v užívaniaschopnom stave a dokonca nevzal na vedomie ani
žalovaného priamu zodpovednosť za znemožnenie odstránenia týchto drobných nedostatkov. Navyše
súdsvojimrozhodnutímpodporilžalovanéhovprotizákonnomanečestnomsprávaníavýlučnomužívaní
bytu, resp. porušení jeho vlastníckych práv, čo nepokladá za správne a spravodlivé. Tým, že súd prvej
inštancie sa nevenoval množstvu podstatných vecí z jeho strany, bol tento súdny proces nespravodlivý,

jednostranný, s porušením jeho práva na spravodlivý proces, odôvodnenie rozsudku považuje za
nepresvedčivé, preto žiada, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalovaný je povinný do troch dní
od právoplatnosti rozsudku zaplatiť 110 eur žalobcovi za každý začatý mesiac, počnúc marec 2012 až
do právoplatnosti rozhodnutia súdu.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu vyjadril svoj súhlas s napadnutým rozsudkom
súdu prvej inštancie, opakovane uvádzajúc, že tvrdenia žalobcu, že byt dával do prenájmu a tým sa
obohacuje na jeho úkor je irelevantné, nakoľko byt bol v dezolátnom stave, neobývateľný a to práve
pričinením samotného žalobcu. Predmetný byt do prenájmu nedával, čo dokazuje aj tá skutočnosť, že
nie je zaevidovaný na daňovom úrade. Žalobca je nedobromyseľný svojim zámerom neoprávnene sa

obohatiť, získať peňažný prospech a mesačné pravidelné platby vo výške 115 eur na jeho úkor, zámerne
navodzuje dojem, že obmedzuje jeho vlastnícke práva k bytu, pričom neuvádza, že všetky povinnosti
súvisiace so spoluvlastníckym právom k bytu v plnej miere ignoruje a predmetný byt mu slúži iba ako
predmet záložného práva exekučných úradov. Od roku 2012 iba on, ako polovičný majiteľ, hradil všetky
výdavky predmetného bytu. Dňa 22. 12. 2015 sa rozhodol predať jeho podiel k predmetnému bytu a

odovzdal kľúče zástupcovi novej budúcej majiteľky, nakoľko nevedel, čo s bytom podniknúť.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §

380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §
219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené a preto napadnutý rozsudok
vo veci samej ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.5. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol podľa procesných ustanovení zákona číslo 99/1963
Zb., Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 nadobudol

účinnosť zákon číslo 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
V danej veci odvolací súd rozhodoval o odvolaní podanom žalovaným proti rozsudku súdu prvej
inštancie, v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku.

6. Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobcu, ktorou si uplatnil nárok na zaplatenia 110 eur
mesačne od marca 2012 do právoplatnosti rozsudku z titulu ušlého zisku z možného prenájmu bytu O.
nachádzajúceho O., na U., ktorého podielovými spoluvlastníkmi sú obe strany sporu, každý v podiele 1.
6.1.Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol dôvodiac, že žalovaný neužíval byt nad rozsah jeho
spoluvlastníckeho podielu, preto mu nevznikla povinnosť finančnú náhradu žalobcovi poskytnúť.

6.3.Žalobca s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasil a namietal nepreskúmateľnosť rozsudku z
dôvodu nedostatočného odôvodnenia a nevykonanie ním navrhnutých dôkazov.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalobcom, súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
žalobcu, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu
predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné
dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo
veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok aj v
dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením
sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba
poukazuje.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd iba dodáva, že predpokladom
úspešného uplatnenia tohto nároku je užívanie veci druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho
spoluvlastníckeho podielu, pričom neužívanie veci spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania
druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Len v takom prípade sa druhý
spoluvlastník podieľa na prisvojení si úžitkovej hodnoty vo väčšej miere, než patrí jeho podielu. Žiaden

zo spoluvlastníkov pritom nesmie svoje práva na úkor iného spoluvlastníka zneužívať. Ak jeden zo
spoluvlastníkov proti vôli druhého spoluvlastníka sám užíva predmet vlastníctva, obohacuje sa na
úkor druhého spoluvlastníka a musí mu za to poskytnúť finančnú náhradu. Ak teda spoluvlastníkovi
nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo
na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia a tomuto právu potom

korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z
užívania spoločnej veci poskytnúť.
9.1. Ak teda za situácie, že predmetný byt neužíval ani žalovaný, navyše podľa pripojených fotografií a
tvrdení žalovaného bol byt aj v dezolátnom, neužívania schopnom stave, nemohla vzniknúť žalovanému
žiadna povinnosť platiť žalobcovi za predmetný byt. Žalobca si uplatňuje predmet sporu iba z

hypotetickej domnienky, že žalovaný mohol a mal možnosť dať byt do prenájmu. Vzhľadom na podielové
spoluvlastníctvo oboch strán sporu, s poukazom na ustanovenie § 139 a nasl. Občianskeho zákonníka,
mal možnosť aj sám žalobca pristúpiť k prenájmu predmetného bytu s tým, že sa na tomto spôsobe buď
dohodne so žalovaným, alebo mu následne vyplatí jeho podiel na výnose z nájmu bytu. V prípade, že kprenájmu bytu vôbec nedošlo, nemôže si ani jedna zo strán uplatňovať nárok na hypotetický a domnelý
výnos z nájmu, nakoľko sa žiadny zo spoluvlastníkov na úkor druhého spoluvlastníka, neobohatil.

10. Jediným odvolacím dôvodom, ktorý žalobca v podanom odvolaní uvádza je, že rozsudok súdu
prvej inštancie je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a nevykonanie ním navrhnutých dôkazov.
Pokiaľ žalobca namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie (nepreskúmateľnosť), je potrebné uviesť, že nie každá procesná nesprávnosť, ku ktorej
dôjde v priebehu občianskeho súdneho konania, je relevantná. Na rokovaní občianskoprávneho kolégia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnilo dňa 3. decembra 2015, bolo prijaté
zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu
konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné
vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu,
môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho
súdneho poriadku“. Analogicky je možné aplikovať toto stanovisko i na rozhodnutia súdov nižšieho

stupňa. Odvolací súd, stotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva predmetné
stanovisko, skúmal, či v danej veci ide o taký výnimočný prípad, kedy by nepreskúmateľnosť rozhodnutia
zakladala vadu konania. Odvolací súd však nezistil, že by o takýto prípad v prejednávanej veci išlo;
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých
súd založil svoje rozhodnutie. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku riadne zistil skutkový stav,

vyhodnotil ho, aplikujúc správne právne normy, následne aj po právnej stránke svoje rozhodnutie
odôvodnil, správne aplikujúc právne normy na prejednávaný spor. Nie je preto pravdou tvrdenie žalobcu,
že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neodôvodnenie tvrdení súdu. Z tohto dôvodu preto odvolací súd
námietku žalobcu vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú. Taktiež nevykonanie všetkých dôkazov,
navrhnutých žalobcom, nemôže mať za následok porušenie práva na spravodlivý proces tak, ako to

namietal žalobca v podanom odvolaní. Je vecou súdu a na jeho posúdení, ktoré z navrhnutých dôkazov
vykoná a vykonanie ktorých nie je dôležité pre rozhodnutie v danej veci.

11. Odvolateľ v podanom odvolaní žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré nesúhlasí s napadnutým
rozhodnutím, okrem nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre absenciu dôvodov neuviedol. Odvolací súd

preto s poukazom na vyššie uvedené dôvody a s poukazom na správnosť napadnutého rozsudku, ako
aj jeho dostatočné a správne odôvodnenie v zmysle ustanovenia § 157 OSP, resp. 220 CSP, napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. V predmetnej veci podal žalobca odvolanie i proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 08. 03. 2016

č.k. 6C/184/2012-273, ktorým mu vyrubil súdny poplatok za odvolanie vo výške 297 eur podľa položky
1a sadzobníka súdnych poplatkov zákona číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) s tým, aby ho
zaplatil v lehote troch dní.
12.1. V podanom odvolaní namieta, že súdny poplatok súvisiaci s týmto konaním uhradil pred začiatkom

konania v sume 48 eur. Namieta, že podal odvolanie i proti prvému rozsudku súdu prvej inštancie, v
ktorom prípade mu nebol stanovený súdny poplatok za odvolanie a preto nerozumie, z akého dôvodu
mu zrazu pri ďalšom odvolaní je stanovený poplatok za odvolanie. Má za to, že ako občan Slovenskej
republiky má právo podať vo veci odvolanie, ktoré nie je spoplatnené, nakoľko nie je spravodlivé, aby
vo veci rozhodol len jeden sudca a vyrúbi poplatok tak, aby nemal možnosť zaplatiť ho a tým pádom

aby mu bolo znemožnené, aby vec mohol posúdiť nadriadený orgán, teda krajský súd. Domnieva sa,
že má právo na bezplatné posúdenie veci odvolacím súdom, je veľmi vážne chorý, každomesačne
hospitalizovaný v nemocnici s priamym ohrozením života a nemá žiadnu možnosť zaplatiť stanovený
súdny poplatok. Žiada napadnuté uznesenie zrušiť.
12.2. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj odvolania žalobcu dospel k záveru

o jeho nedôvodnosti a neopodstatnenosti.
12.3. Poplatkovú povinnosť v súvislosti so súdnym konaním upravuje zákon číslo 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o súdnych poplatkoch). Ustanovenie § 5 ods. 1 písm. a/ tohto zákona upravuje vznik poplatkovej
povinnosti a to podaním návrhu, odvolania a dovolania. Sadzba poplatku je upravená v § 6 zákona o

súdnychpoplatkochavsadzobníkusúdnychpoplatkov,ktorýtvoríprílohuktomutozákonu.Vustanovení
§ 2 tohto zákona je upravené, že poplatníkom (okrem iného) je navrhovateľ poplatkového úkonu, pričom
poplatkovým úkonom je okrem iného aj podanie odvolania (§ 5 ods. 1 písm. a/ zákona o súdnych
poplatkoch). V danej veci je nesporné, že súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom už vporadí druhým, keď prvý rozsudok zo dňa 25. 04. 2014 bol odvolacím súdom, v dôsledku odvolania
podaného žalobcom, zrušený a vec bola súdu prvej inštancie vrátená na ďalšie konanie. Súd prvej
inštancie bol preto povinný už pri tomto prvom odvolaní žalobcu vyrubiť žalobcovi súdny poplatok za

podané odvolanie. Zo spisového materiálu, ako aj z tvrdenia samotného žalobcu, však nevyplýva, že
súd prvej inštancie tento súdny poplatok vyrubil. Ak teda po podaní druhého odvolania žalobcom proti
druhému rozsudku súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie vyrubil žalobcovi súdny poplatok za podané
odvolanie a uložil mu povinnosť zaplatiť ho v ním určenej lehote, konal v zmysle zákona o súdnych
poplatkochatokonkrétnepodľaustanovenia§2ods.1,§5ods.1písm.a/,§6a§8,akoajpodľapoložky

1a sadzobníka súdnych poplatkov, nakoľko žalobca nebol oslobodený od platenia súdnych poplatkov
a ani o toto oslobodenie nepožiadal. Z uvedeného dôvodu je preto napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie správne a zákonné.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 a § 262
ods. 1 CSP, úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške

trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).