Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. august 2015

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3P/107/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415204426
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kubinský
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2015:8415204426.3

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých 1, W. L., narodeného XX.X.XXXX
a X, L. L., narodeného X.X.XXXX, obaja bytom u otca, zastúpených: Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny v Kežmarku, deti rodičov S. L., narodeného X.X.XXXX, bytom Y. XXX, občana SR, zastúpeného:
JUDr. Pavol Zavacký, advokát so sídlom Hradné námestie 29, Kežmarok a Y. L., narodenej X.X.XXXX,
bytom Y. XXX, občianky SR, zastúpenej: JUDr. Miroslava Tencerová, advokátka so sídlom Hurbanovo

nám. 5, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia vo veci zverenia maloletých do
jeho osobnej starostlivosti a určenia výživného takto

r o z h o d o l :

I. Maloletý W. L., narodený XX.X.XXXX a maloletý L. L., narodený X.X.XXXX sa z v e r u j ú do výchovy
a osobnej starostlivosti otca S. L., narodeného X-X-XXXX do času právoplatného rozhodnutia o návrhu
na úpravu rodičovských práv a povinností vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.: 3P/107/2015.

II. Matka Y. L., narodená X.X.XXXX j e p o v i n n á prispievať na výživné na maloletého W. L.
sumou vo výške 27,00 eur mesačne a maloletého L. L. sumou 27,00 eur mesačne vždy do 15-teho dňa
toho ktorého mesiaca počnúc dňom doručenia tohto uznesenia k rukám otca.

III. Súd predbežne upravuje styk matky Y. L. s maloletými deťmi tak, že matka je oprávnená sa stýkať

s maloletými každý párny týždeň od piatka 17,00 hod. do nedele 15,00 hod. Otec je povinný mal. W. H.
a L. Y. pripraviť na styk s matkou a odovzdať matke v mieste jeho trvalého bydliska v určenom čase.
Matka je povinná mal. W. H. a L. Y. odovzdať otcovi v mieste jej trvalého bydliska v určenom čase.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.8.2015 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd predbežným opatrením zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti otca, matku
maloletých by zaviazal prispievať na ich výživu mesačne sumou 27 eur na každé z maloletých detí a

zároveň by dočasne upravil styk matky s maloletými, všetko do času právoplatného rozhodnutia súdu
vo veci samej.

Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že v súčasnej dobe sa na súde vedie konanie o úpravu
rodičovských práv a povinností k maloletým a pojednávanie bolo odročené za účelom nariadenia
znaleckého dokazovania, predmetom ktorého bude vyriešenie otázky, komu majú byť zverené deti do

výchovy. Matka na pojednávaní viackrát uviedla, že sa mieni odsťahovať ku svojej matke do Prešova
a chce tam mať aj maloletých. Nie je možné dospieť k dohode medzi rodičmi. Vzhľadom na to, že sa
končia letné školské prázdniny a začína sa nový školský rok, kedy maloletý W. nastupuje do 4, ročníka
a L. do 1, ročníka ZŠ v Y., vyvstáva problém, kedy by matka vzala obe svoje deti do Prešova. Maloletí
sú naviazaní sa svoje bydlisko, majú tu priateľov, W. navštevuje Tenisový klub U. M., kde má tréningy
3-4x do týždňa. Vzhľadom na uvedené je potrebné rozhodnúť o úprave práv a povinností k maloletým

do času, kým sa ukončí konanie vo veci samej.Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len "O.s.p.") pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby
dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol

ohrozený.

Podľa § 75 ods. 2 prvej vety O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1
obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia,
uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie

nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého
dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
platil výživné v nevyhnutnej miere.

Podľa § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Predbežné opatrenie je prostriedkom procesnej prevencie, ktorým sa predbežne, dočasne a urýchlene
upravujú pomery účastníkov. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná
úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je preto osvedčenie, že bez okamžitej i keď
lendočasnejúpravyprávnychpomerov,byboloprávoúčastníkaohrozené,ztýchtodôvodovzákonvust.

§ 75 ods. 2 O.s.p. vyžaduje, aby návrh obsahoval opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. To znamená, že
musí osvedčiť, že bez nariadenia predbežného opatrenia by mohla vzniknúť ujma značná, závažná a
dokonca neodstrániteľná.

Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť dodržaný
formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti, potrebné pre záver pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná

ochrana.

Podľa § 36 ods. 1 ZR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o
úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej

starostlivosti.

Z vyjadrenia navrhovateľa vyplýva, že má obavu z toho, aby sa dočasne nezhoršilo postavenie
maloletých tým, že by ich matka vzala do Prešova, miesta jej plánovaného bydliska tak ako to uviedla
na pojednávaní konanom 27.8.2015. Vzhľadom na to, že maloletí celý svoj život žili v obci Y., kde majú

vytvorené pevné rodinné prostredie, vybudované priateľstvá, dôverne poznajú prostredie a navštevujú
tu základnú (resp. doposiaľ materskú školu), je vhodnejšie, aby sa do rozhodnutia veci vo veci samej toto
ich familiárne prostredie nemenilo. Súd v súčasnej dobe nemôže predpokladať konečné rozhodnutie,
ktoré bude značne ovplyvnené ďalším dokazovaním (mimo iným aj znaleckým) a prípadné rapídne a
výrazné zmeny východného prostredia a bydliska by mohli mať negatívny vplyv na výchovu a ďalší

rozvoj maloletých. Maloletí v súčasnosti žijú u svojho otca a má sa za to, že ich potreby nie sú žiadnym
spôsobom ohrozené a o vývoj maloletých ako aj ich zdravie je náležite postarané po všetkých stránkach.
Vzáujmezachovaniaistotyapokojnéhovývojabezrapídnychzmiensúdposúdil,žejedanýaosvedčený
naliehavýprávnyzáujemnatom,abybolidočasne,predbežneaurýchleneupravenépomeryúčastníkov,
ktorým by inak bezprostredne hrozila ujma.

Podľa § 65 ZR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti
alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú,
ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu neplní.Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je
povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 prvá veta ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Súd prihliadal na to, že predbežným opatrením možno účastníka zaviazať, aby platil výživné v
nevyhnutnej miere. Súd určil matke maloletých platenie výživného v sume 27,00,- eur, nakoľko z návrhu

nemal dostatočne prešetrené zárobkové a majetkové pomery matky a zároveň suma, ktoré požadoval
priznať otec je zároveň blízka sume tzv. minimálneho výživného.

Podľa § 24 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní
dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a

vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 2 ZR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1,
súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku
žiadajú neupraviť.

Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia.
Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Z dikcie ustanovení § 25 a § 26 ZR, na ktoré odkazuje § 36 ods. 1 vyplýva, že rodič má právo stýkať sa
so svojim dieťaťom a toto právo môže byť obmedzené, len ak by bolo preukázané, že styk otca s mal.

dieťaťom nie je v jeho záujme. Zákon pri úprave styku rodiča s maloletými deťmi dáva prednosť dohode
rodičov. Ak sa však rodičia nedohodnú o úprave styku, upraví ho súd.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že je potrebné dočasne upraviť styk matky s
maloletými, vzhľadom na právo maloletých na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom. Návrh je dôvodný,

preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Súd upravil styk matky s maloletými predbežne, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia. Konečná úprava styku otca s mal. dieťaťom bude upravená v rozhodnutí vo veci samej po
oboznámení sa s vypracovaným znaleckým posudkom a skončení komplexného dokazovania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

Právo podať odvolanie nemá osoba, ktorá sa tohto práva už raz výslovne vzdala.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.