Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. marec 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/516/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215207397
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8215207397.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava 821 08, IČO: 35 831 154, zast. advokátom JUDr. Jánom
Šoltésom, Karadžičova 8, Bratislava 821 08, proti žalovanému W. Č., C.. XX.X.XXXX, S. R. XX, o
zaplatenie 540,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Stranám nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.11.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
540,- eur s prísl. a náhrady trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že na základe zmluvy o

postúpení pohľadávok zo dňa 24.9.2014 postúpil postupca VÚB, a.s. pohľadávku voči žalovanému
na žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom postupcu. Právny predchodca
žalobcu uzavrel so žalovaným Zmluvu o bežnom účte s možnosťou povoleného prečerpania finančných
prostriedkov na účte po splnení podmienok. Ich
splnením poskytol žalovanému povolené prečerpanie na účte v sume 540,- eur na dobu trvania zmluvy
o bežnom účte. V dôsledku porušenia platobných povinností žalovaným, nedodržaním zmluvných
dojednaní predchodca listom zo dňa 14.10.2013 v zmysle čl. čl. 4.14, bod 4.14.1 písm. d) VOP zmluvu

vypovedal, čím sa pohľadávka v sume 540,- eur stala splatnou v celosti podľa bodu 4.14.2 písm. c )
VOP. Výpoveď zmluvy mu bola doručená dňa 17.10.2013, účinky výpovede nastali dňa 31.12.2013, t.j.
ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola doručená výpoveď.

2.Žalovaný k žalobe nevyjadril.

3.Podľa § 219 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), rozsudok

súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s
odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.

4.Podľa § 219 odsek 3 C.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5.Podľa § 219 odsek 4 C.s.p., len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

6.Podľa § 177 ods. 2 C.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, aka )ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,
b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo

c) to ustanovuje tento zákon.

7.Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,

b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

8.Keďže v tomto prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 540,- eur, súd v zmysle § 297 C.s.p.
vo veci nenariadil pojednávanie a v zmysle § 219 ods. 1 C.s.p. rozsudok verejne vyhlásil dňa 22.3.2017.
Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

9.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom a zistil tento skutkový
stav veci :

10. Zmluvou o bežnom účte zo dňa 7.5.2009 vyplýva, že ju účastníci uzavreli podľa §§ 708 a nasl., §

269 ods. 2 Obch. zák..Predmetom zmluvy je o.i. zriadenie účtu a poskytnutie povoleného prečerpania
na účte po splnení podmienok stanovených bankou. Zmluva sa riadi VOP, cenníkom, ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Inak sa zmluva riadi Obchodným

zákonníkom. Z výpisu z bankovej knihy na meno žalovaného vyplýva povolené prečerpanie na účte voči

banke v sume 540 eur ku dňu 27.10.2009, výpoveď dňa 14.10.2013.

11. Podaním zo dňa 14.10.2013 právny predchodca žalobcu ( VÚB, a.s. ) vypovedal zmluvu o bežnom
účte žalovanému z dôvodu neuhradenia záväzku s prísl. s účinnosťou ku koncu druhého kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola doručená výpoveď. Zároveň bol upozornený,

že zrušenie bežného účtu ho nezbavuje povinnosti plniť si prípadné ostatné finančné záväzky voči
spoločnosti . Výpoveď bola doručená žalovanému dňa 17.10.2013.

12. Výzvou zo dňa 22.10.2015 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 729,19 eur. Uvedené
bolo žalovanému doručované podaním na pošte dňa 23.10.2015.

13.Z oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 6.10.2014 vyplýva, že VÚB, a.s. ako postupca postúpila
pohľadávku voči žalovanému, ktorá tvorí predmet tohto konania na žalobcu ako postupníka zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 29.9.2014. Predmetom postúpenia bola pohľadávka voči žalovanému
v sume v sume 1.055,89 eur. Uvedené oznámenie bolo žalovanému doručované podaním na pošte

dňa 8.10.2014.

14. Podaním zo dňa 11.8.2016 žalobca uviedol, že zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v znení platnom a účinnom ku dňu poskytnutia povoleného prečerpania uvádza, že okrem ust. § 1
ods. 3 „sa nevzťahuje na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom

účte poskytnutý iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6." V
zmysle ČI. 2 bod 2.1. Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty, platných
a účinných od dňa 01.07.2009 je povolené prečerpáme definované ako povolený debetný zostatok
na bežnom účte, o výšku ktorého sa zvyšuje použiteľný zostatok na bežnom účte (alebo Nezaručený
kontokorentný úver). V predmetnom prípade bolo žalovanému poskytnuté povolené prečerpáme vo

výške 540,00 EUR, čo sme súdu preukázali predloženou fotokópiou Výpisu z bankovej knihy VÚB, a.s..
Kontokorentný úver, teda povolené prečerpáme, je osobitnou formou úveru, pre ktorý je typické, že
je spojený s bežným účtom. Od bežného úveru sa odlišuje najmä spôsobom čerpania. Pri obvyklom
úvere poskytuje banka klientovi dohodnuté peňažné prostriedky k jeho použitiu, avšak pri povolenom
prečerpaní má klient právo, aby na jeho bežnom účte boli vykonávané debetné transakcie aj v prípade,

ak nie sú kryté jeho vlastnými peňažnými prostriedkami. Čerpanie tejto formy úveru prebieha podľa
toho, aký je stav účtu, a preto, ak je účet v kreditnom stave úver nie je čerpaný, ak je účet v debetnom
stave, klient čerpá poskytnutý úver. Pri tomto type úveru nie je vopred dohodnutý počet, výška a termíny
splátok takéhoto úveru. Pohľadávka z úveru je splácaná formou započítania pohľadávky z úveru bankyvoči klientovej pohľadávke z účtu, a to v momente vzniku pohľadávky z účtu a v rozsahu, v ktorom sa
pohľadávky kryjú, to znamená, že v prípade, ak na účet prichádzajú platby, sú vykonávané kreditné
transakcie, úver je splácaný. Povolené prečerpanie sa povoľuje na určité obdobie, a preto môže nastať

situácia,žeklientkreditnýmitransakciamiúversplatíanáslednéopätovnečerpátenistýposkytnutýúver.
čerpanie úveru neprebieha pripisovaním peňažných zdrojov z prostriedkov banky, ale banka zo svojich
zdrojov hradí debetné platby /rozhodnutí Vrchního soudu v Praze vydané pod sp. zn. 5Cmo/512/99 dňa
08.02.2000). Poukázal na čl. 4 bod 10 VOP ( povolené prečerpanie na účte ), čl. 5, bod 5.1.7., bod 5.1.6.
(úroková sadzba pri povolenom a nepovolenom prečerpaní na účte ).

V zmysle VOP je klient povinný dodržiavať uvedené povinnosti, najmä však je povinný zabezpečiť
prostriedky na úhradu splátok, úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov na bežnom účte, zaplatiť
úroky z uskutočneného Povoleného prečerpania, zabezpečiť pravidelné poukazovanie peňažných
prostriedkov na bežný účet a splniť si ďalšie, informačné povinnosti. V prípade, ak na účte nie je zriadené
povolené prečerpanie alebo už zriadené povolené prečerpanie nestačí na pokrytie debetných transakcií
žalovaného, ide v zmysle ust. ČI. 4.11. všeobecných obchodných o nepovolené prečerpanie na účte.

Z výpisu z bankového účtu je zrejmé, že išlo o postupné čerpanie úveru, a to až nad limit povoleného
prečerpania, žalovaný tak vyčerpal celkovo sumu vo výške 1 084,18 EUR. Čo sa účtovania debetného
úroku týka, debetný úrok je úrokom z poskytnutého úveru formou povoleného prečerpania. Žalovaný
bol oboznámený s úrokovou sadzbou, ktorá v prípade nezaručeného kontokorentu bola stanovená
na výšku 16,90% ročne a v prípade nepovoleného prečerpania zvýšená na výšku 25,00% ročne. Ide

o tzv. zložené úročenie, kedy sa debetný úrok pripisuje na istinu úveru a predstavuje tak záväzok,
ktorý je žalovaný povinný uhradiť v zmysle všeobecných obchodných podmienok. Poukazujeme na
judikatúru krajských súdov. Ako príklad uvádzame Rozsudok vydaný Krajským súdom v Banskej Bystrici
pod sp. zn. 13Co/601/2014 dňa 28.07.2015, podľa ktorého „vykonaným preverením tzv. zloženého
úročenia, teda kapitalizácie úrokov, v zmysle ktorého dohodnuté úroky a poplatky, ktoré neboli úhradami

realizovanými odporcom uhradené včas, boli pripočítané v deň ich splatnosti k istine, čím sa stali jej
súčasťou a v ďalšom období boli úroky následne počítané z tejto tzv. novej istiny, sa súd stotožnil
s názorom uvedeným navrhovateľom ohľadom tzv. zloženého úročenia. Uvedený spôsob úročenia
istiny predstavme najčastejšiu formu úročenia používanú bankovými inštitúciami, ktorá je v súlade
so smernicou Európskeho parlamentu a rady 2008/48 ES zo dňa 23.04.2008, menovite s bodom

19. Čo sa výzvy súdu na preukázanie splnenia podmienky uvedenej v ust. § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súdu predkladáme fotokópiu
výzvy zo dňa 14.04.2014, ktorá bola z dôvodu hospodárnosti konania zaslaná žalovanému obyčajnou
poštovou zásielkou na adresu Frička 56, 086 02 Frička. Výzvu v mene veriteľa, Všeobecnej úverovej
banky, a.s., zaslala spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., konajúca na základe mandátnej zmluvy.

Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie istiny vo výške 922,39 EUR, čo sa zhoduje s výškou istiny uvedenej
vo výpise z bežného účtu ku koncu predmetného kalendárneho mesiaca, teda ku dňu 07.01.2014.
Okrem toho bol vyzvaný aj na úhradu príslušenstva, t. j. úroku z omeškania, ktorý k uvedenému
dňu dosiahol výšku 51,98 EUR. Žalovaný bol tak vyzvaný na úhradu sumy v celkovej výške 974,37
EUR, vzhľadom na hospodárnosť konania bola predmetná výzva zaslaná žalovanému obyčajnou

poštovou zásielkou. Preukázanie jej doručenia preto nie je objektívne možné. Poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Žiline vydané pod sp zn. 8Co/564/2015. Okrem toho poukázal na skutočnosť,
že žalovaný bol na úhradu predmetnej pohľadávky vyzvaný aj vo Výpovedi zmluvy obežnom účte zo
dňa 14.10.2013. ktorá bola žalovanému preukázateľne doručená. Žalovaný hni vyzvaný na zaplatenie
všetkých záväzkov voči nášmu právnemu predchodcovi, a to aj v zmysle ust. ČI. 4. bod 4.14.3.

všeobecných obchodných podmienok; podľa ktorých si veriteľ a dlžník sú povinní navzájom splniť
pohľadávky a záväzky vyplývajúce zo zmluvy o bežnom účte a súvisiacich zmlúv. Ust. § 92 ods. 8 zákona
o bankách uvádza „písomnú výzvu banky“, neukladá však žiadne obmedzenia alebo ďalšie povinnosti
týkajúce sa jej formy alebo obsahu, nevylučuje ani možnosť, aby takáto výzva bola zahrnutá vo výpovedi
samotnej zmluvy. Nie je preto vylúčený ani takýto spôsob výzvy banky adresovanej žalovanému. Navyše

sú splnené všetky podmienky, ktoré citované zákonné ustanovenie banke ukladá. Je toho názoru, že
z citovaného zákonného ustanovenia nemožno dospieť k inému výkladu, ako uviedol. Podporne
poukazuje”
na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sžp/1/2010 zo dňa 01.07.2010, v ktorom
Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že „v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej

republiky pritom nemožno nepripomenúť, že Slovenská republiky je právny štát, čo priamo vyplýva z
čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a je založený na princípoch právnej istoty a predvídateľnosti
právnych noriem, pričom nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu
adresáta právnej normy, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy “. Rovnako tak takýto postup nieje vylúčený ani v ČI. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý uvádza, že „štátne orgány môžu konať
iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“ a v ods. 3
„každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon

neukladá." Je preto toho názoru, že takýto postup je správny, zákonom dovolený a nie je v rozpore
so zákonom, nie je jeho obchádzaním a nie je ani v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň špecifikoval
žalovanú pohľadávku. Na základe sčítania kreditných a debetných transakcii žalovaného na bežnom
účte a v súlade s výpisom z bežného účtu žalovaného, teda jeho z platobnej histórie vplýva, že konečný
stav účtu ku dňu skončenia zmluvného vzťahu bol v debetnom zostatku vo výške - 1.084,18 EUR. Od

dňa, kedy sa účet žalovaného dostal do debetného stavu, t. j. od dňa 28.10.2009, je celkový súčet
kreditných transakcií vo výške 1.511,13 EUR, ktoré boli započítané na istinu pohľadávky a celkový
súčet debetných transakcií je vo výške 2.595,31 EUR, ktoré pozostávajú z istiny vo výške 1.789,58
EUR, debetného úroku vo výške 656,36 EUR a poplatkov vo výške 149,37 EUR. Vzhľadom na to, že
všetky kreditné transakcie vo výške 1.511,13 EUR boli započítané na istinu pohľadávky, uvedená suma
debetného zostatku vo výške 1.084,18 EUR pozostáva z istiny vo výške 278,45 EUR (1.789,58 EUR

-1.511,13 EUR), debetného úroku vo výške 656,36 EUR a poplatkov vo výške 149,37 EUR. V súdnom
konaní si tak z uvedenej sumy uplatňuje iba sumu v rámci nesplateného povoleného prečerpania vo
výške 540,00 EUR pozostávajúcu istiny vo výške 278,45 EUR a časti debetného úroku vo výške 261,55
EUR. Právny predchodca ukončil vzťah so žalovaným na základe jeho omeškania s platením záväzkov.
Zmluvný vzťah bol ukončený výpoveďou zo dňa 14.10.2013, ktorá bola žalovanému doručená dňa

17.10.2013. V Predmetnom podaní bol žalovaný vyzvaný na úhradu pohľadávky veriteľa a v zmysle
ust. Čl. 4 14 písm. b) a d) všeobecných obchodných podmienok v spojení s ust. čl. 4.14 bod 4.14.2.
písm. c) všeobecných obchodných podmienok platných a účinných k dňu ukončenia zmluvného vzťahu
oboznámený s ukončením právneho vzťahu a so splatnosťou pohľadávky. K ukončeniu zmluvného
vzťahu pristúpil náš právny predchodca z dôvodu nesplácania úveru žalovaným v zmysle ČI. 4.14. bod

4.14.8. všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého je banka oprávnená vypovedať Zmluvu
o účte aj bez uvedenia dôvodu, a to s dvojmesačnou výpovednou lehotou, ktorá začína plynúť od
nasledujúceho dňa po doručení výpovede tak, ako to je uvedené aj v predmetnej výpovedi zmluvy. Súdu
predložil výpisy z účtu žalovaného, zmluvu o postúpení pohľadávok a úrokové sadzby.

15. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( v znení terajšom aj v čase
postúpenia pohľadávok ) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách 9).
-------------------------------------------------------------------
9) § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.

16. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka ( účinného v čase vzniku každého zmluvného
vzťahu ) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov
záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy
o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku

(§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase
(§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom
účte (§ 716).

17. V zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že časť obsahu zmluvy možno určiť odkazom

na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené.

18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

20. Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.21.Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán

pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

22.Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať
úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

23.Podľa § 714 ods. 1 Obchodného zákonníka zo zostatku účtu platí banka úrok. Úroky sú splatné, ak
nie je v zmluve určené niečo iné, koncom každého kalendárneho štvrťroka a pripisujú sa v prospech
bežného účtu.

24.Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere, či zmluva o bežnom účte
považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali

špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku
pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

25. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok
( ďalej OZ ) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S

postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

26. Podľa § 526 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie

pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o
postúpení.

27. Podľa ust. § 52 OZ / účinného ku dňu vzniku zmluvného vzťahu / spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

28. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak
boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky

upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

29. Podľa § 54 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

30. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

31. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).32. Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,

C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a
Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak
národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť
neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je

podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný
čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť
zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať
nečestným zmluvným podmienkam.

33. Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá

nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

34. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť

podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

35. Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

36. Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky

alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

37. Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

38. Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.

39. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ( účinného v čase postúpenia pohľadávky aj
v čase uzavretia zmluvy ) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej
klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,

a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“),
aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient
ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta
so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky

presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená
pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu ojednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom
len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

40. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi žalovaným a VÚB, a.s. došlo dňa 7.5.2009 k uzavretiu
zmluvy o bežnom účte podľa §§ 708 a nasl., § 269 ods. 2 Obch. zák..Predmetom zmluvy je
o.i. zriadenie účtu a poskytnutie povoleného prečerpania na účte po splnení podmienok stanovených
bankou. Zmluva sa riadi VOP, cenníkom, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Inak sa zmluva
riadi Obchodným zákonníkom. Prečerpanie na účte bolo povolené do výšky 540,- eur.

40. Podaním zo dňa 14.10.2013 právny predchodca žalobcu ( VÚB, a.s. ) vypovedal zmluvu o bežnom
účte žalovanému z dôvodu neuhradenia záväzku s prísl. s účinnosťou ku koncu druhého kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola doručená výpoveď. Zároveň bol upozornený,
že zrušenie bežného účtu ho nezbavuje povinnosti plniť si prípadné ostatné finančné záväzky voči
spoločnosti . Výpoveď bola doručená žalovanému dňa 17.10.2013.

41. Súd vyhodnotil uzavretú Zmluvu vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia
zmluvy, keď právny predchodca žalobcu ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a
v pevne stanovených obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana -
dlžník - zákazník (žalovaný) nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, ako spotrebiteľskú, na ktorú sa

vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka
zavedenézákonomč.150/2004Z.z.,ktorýzmeniladoplnil Občiankyzákonník súčinnosťouod1.4.2004
a zaviedol do nášho právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až
71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská republika

zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi
Európskej únie. Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu ( spotrebiteľskú ). Táto úprava nášho
právnehoporiadkubolanevyhnutnávsúvislostisovstupomSlovenskadoEÚvmáji2004azosúlaďovala
náš právny poriadok s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ. Momentálne ( aj

v čase vzniku zmluvného vzťahu ) uvedené upravuje zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. a
to konkrétne § 3 ods. 3 ( každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách 9), odkaz na § 52 až 54 Občianskeho zákonníka ). Súd nespochybňuje
aplikáciu Obchodného zákonníka na vznik Zmluvy, avšak pre celkové posúdenie právneho vzťahu majú
prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti

spotrebiteľského práva
vrátane ustanovení § 52 až §54 OZ. Tým pádom súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka na
právne posúdenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ale aj na z toho vyplývajúce účinky
omeškania či premlčania nároku. Pričom ako vyplýva z cit. ust. OZ zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona ( myslí sa Občianskeho zákonníka ) v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by
stavali spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva a to s poukazom na ust. §
54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je podľa názoru súdu plne eurokonformný ( t. j.

výklad v súlade s komunitárnym právom ). Aj preto je súd názoru, že je potrebné považovať záväzkovo
právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi za občianskoprávny vzťah, nie vzťah obchodnoprávny.
Taktiež ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere, považovaná za
tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne
ustanoveniatýkajúcesaochranyspotrebiteľa(OZ,zákonoochranespotrebiteľa,zák.ospotrebiteľských

úveroch ), ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Súd v tomto
názore ( ohľadne spotrebiteľskej zmluvy ) podporuje aj ust. § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z.. o
ochrane spotrebiteľa ). Vzhľadom na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy je potrebné posudzovať
túto zmluvu aj z pohľadu kritérií obsiahnutých v § 52 a nasl. OZ v spojení so zákonom na ochranu
spotrebiteľa. Preto nemožno prisvedčiť, že vzniknutý zmluvný vzťah je vzťahom obchodnoprávnym a

nemožno akceptovať ani dohodu podľa § 262 Obch. zák. ( nekalá podmienka, obsah zmluvy spotrebiteľ
nemohol ovplyvniť ). Súdy už opakované o uvedenom rozhodli vo svojich rozhodnutiach. Uvedené
vyplýva aj zo znenia a zmyslu Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľskýchzmluvách. Na podporu tejto argumentácie súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3M Cdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015.

42. Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmlúv vystupoval ako dodávateľ
s poukazom na predmet podnikania / banka / a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri
uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /§
52 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka/. Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe,
kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany

spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo
fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých
dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť
práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky

zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou
práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K
základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda
také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska

posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si
stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym
zásahom štátu. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý
sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť.

Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník
možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské
neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom
zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník,
ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí

obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej
strany. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na
myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými
vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky
zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzuje zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne

( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ ). Aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je už
súladná s právom EÚ - spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom ( § 52 ods. 1 OZ ). Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa

podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

43. Takéto postavenie dodávateľa má s poukazom na vyššie uvedené aj žalobca.

44. Súd pri posudzovaní dôvodnosti podanej žaloby skúma, či žalobcovi svedčí právo, ktorého sa
domáha, t.j. či je nositeľom hmotného práva, ktoré je predmetom konania ( aktívna vecná legitimácia ) a
či žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá zodpovedá právu, ktorého sa žalobca domáha
( pasívna vecná legitimácia ). Nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu či žalovaného znamená,
že žalobe nemožno vyhovieť. Predpokladom úspešnosti žaloby je, že žalobca preukáže, že je nositeľom

tvrdeného hmotného práva a že žalovaný je nositeľom zodpovedajúcej hmotnoprávnej povinnosti.

45. Podľa § 5b zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1. mája 2014
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Keďže zákonodarca uplatňovanie príslušného ustanovenia neobmedzil na vzťahy vzniknuté až po tomtodátume, je ním súd viazaný ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy a aj bez
námietky musí teda prihliadať na uvedené oslabenie nároku veriteľa.

46. Preto bolo potrebné sa najprv vysporiadať s tým komu právo na zaplatenie patrí, teda komu svedčí
aktívna hmotnoprávna legitimácia.

47. Žalobca dôvodí svoje právo na zaplatenie žalovanej sumy ( samozrejme z predložených zmlúv a
ďalších listinných dôkazov ) titulom uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.9.2014, na

základe ktorej mu mala byť pohľadávka voči žalovanému s prísl. postúpená z postupcu VÚB, a.s..
Uvedené bolo žalovanému oznámené písomne.

48. Za výzvu žalovanému v zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách pred postúpením
pohľadávky súdu nemožno považovať listinu označenú ako výpoveď zo zmluvy, keďže v nej absentuje
uvedenie presnej výšky dlhu a presného času dokedy má žalovaný plniť dlh. Rovnako súd nemal za

preukázané ani splnenie podmienok na vypovedanie zmluvy. Výzva zo dňa 14.04.2014 by podmienky
takejto výzvy mohla spĺňať, avšak bez preukázania jej riadneho doručovania, či doručenia, nemožno
mať za to, že došlo k splneniu cit. ust. zákona o bankách.

49. Teda z uvedeného vyplýva, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že boli splnené podmienky

dané § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách na postúpenie pohľadávky vyplývajúcej z predloženej
zmluvy z veriteľa VÚB, a.s. na jeho účet, teda omeškanie dlžníka - žalovaného so zaplatením aspoň
časti dlhu nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní do dňa postúpenia pohľadávky napriek písomnej
výzve, resp. súhlas klienta na postúpenie pohľadávok. Doručenie, resp. doručovanie výzvy podľa cit.
ust. súdu nebola predložená. Splnenie podmienky uvedenej v § 92 ods. 8 zákona o bankách nenahradí

oznámenie o postúpení pohľadávok.

50. Preto súd dospel k záveru, že žalobca, napriek poučeniu o dôkaznej povinnosti ( terajšia
znalosť procesného predpisu upravujúceho civilný proces sa predpokladá, keďže žalobca je zastúpený
advokátom ) neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu preukázaniu dôvodnosti žalobou uplatneného

nároku, a čo je najdôležitejšie neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu svojej aktívnej
hmotnoprávnej legitimácie. Pre nepreukázanie podmienok uvedených v § 92 ods. 8 zákona o bankách
nemôže byť postúpenie pohľadávky voči žalovanému účinné ( pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ,
pričom došlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách ). Žalobca bol na preukázanie uvedených
skutočností vyzvaný súdom, avšak tieto súdu nepredložil.

51. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Pre uvedené
dôvody sa súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu uvedenou v žalobe a jeho podaniach. Rovnako
sa súd ďalej nezaoberal dôvodnosťou nároku ako takého ( vo vzťahu k náležitostiam zmluvy, resp.
neprijateľnosti podmienok v nej zakotvených ). Naviac nemožno konštatovať, že uvedená právna

problematikajevsúdnejpraxiustálenánatoľko,abyvtomtoprípadebolomožnéuzavrieť,žerozhodnutie
vo veci sa odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe (§ 220 ods. 3 CSP). Súd aj napriek uvedenému
poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.11.2016, č.k. 2Co/28/2016-135, ktorá
sa týkala obdobnej veci ( postupca SLSP, a.s. ), pričom žaloba bola z obdobných dôvodov zamietnutá
súdom prvého stupňa a odvolacím súdom bolo uvedené rozhodnutie potvrdené. Vo vzťahu k

námietke žalobcu, že súd nie je oprávnený skúmať uvedené skutočnosti, keďže ich žalovaný vyslovene
nenamieta, súd poukazuje na ust. § 5b zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ako aj
ust. CSP ( § 290 a nasl. ).

52.O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 C.s.p. tak, že
žalobcovinepriznalich náhraduakoneúspešnémuvspore.Žalovanémužiadnetrovykonanianevznikli.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia.Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

( § 365 ods. 1 C.s.p. ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.