Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/36/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213741
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8715213741.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne U. D., bytom F. XXX/X, F., právne zastúpená JUDr.
Mariánom Rušinom, PhD., advokátom, Kmeťova 24, Košice proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie predbežného opatrenia, o
odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 17C/465/2015-15 zo dňa 10.12.2015

takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil spoločnosti K., povinnosť zdržať sa realizácie zrážok
zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného na základe dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo
dňa 20.09.2011 odo dňa doručenia uznesenia o nariadení predbežného opatrenia až do právoplatného

skončenia konania vo veci samej. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 33,-
Eur na účet Okresného súdu Poprad do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 2.12.2015 domáha určenia, že dohoda
o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.9.2011 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je
neplatná z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu, lebo dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitá,

neobsahuje výšku zabezpečenia pohľadávky, ustanovenia o výške dohodnutých splátok sú neurčité,
predstavujújednostrannéneprimeranézvýhodnenieveriteľa,ktorý mábyťbezpodmienečneuspokojený
aj nad dohodnutú výšku, ďalej dohoda predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne
dojednaná. Zároveň žiadala nariadiť predbežné opatrenie, aby súd uložil zamestnávateľovi žalobkyne
zdržať sa realizácie zrážok zo mzdy prospech žalovaného na základe dohody o zrážkach zo mzdy č.
XXXXXXXXXX zo dňa 20.9.2011 odo dňa doručenia uznesenia o nariadení predbežného opatrenia až

do právoplatného skončenia konania vo veci samej z dôvodu neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy v
dôsledku čoho, vykonávaním zrážok zo mzdy dochádza k zásahom do majetkovej sféry žalobkyne a tým
sa udržiava objektívny stav právnej neistoty. Žalobkyňa poukázala na to, že nemá inú možnosť obrany
ako predbežným opatrením docieliť stav zamedzenia neoprávnených zásahov do jej majetkovej sféry.

Následne súd citoval ust. § 102 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. f/, ods. 2. Ods. 4, § 77 ods. 1 písm. b/,

c/, d/ Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že účastníci uzavreli dňa
20.9.2011 zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške
1.320,- Eur. Zároveň účastníci uzavreli dohodu o zrážkach zo mzdy. Súd s poukazom na ust. § 76 ods.
4 Občianskeho súdneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa stotožnil so skutkovými a
právnymi dôvodmi uvedenými žalobkyňou v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a preto ďalšie
dôvody pre jeho nariadenie neuviedol.O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok, súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov z dôvodu, že
žalobkyňa je osobne oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za zákona č. 71/1992

Zb., a preto poplatková povinnosť prešla na žalovaného. Výška súdneho poplatku bola stanovená podľa
položky 1c Sadzobníka súdnych poplatkov, t. j. v sume 33,- Eur.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie žalovaný. Namietal napadnuté uznesenie
v celom rozsahu. Poukázal na to, že súd prvého stupňa rozhodol na základe nedostatočne zisteného

skutkového stavu v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným spôsobom zabezpečenia
pohľadávkyvzmysleust.§551Občianskehozákonníkaaprejejuplatneniesažiadnesúdnerozhodnutie
o pohľadávke nepredpokladá ani nevyžaduje. Poukázal na to, že v čase uzavretia dohody o zrážkach
zo mzdy v čase uplatnenia práva na jej základe ani v súčasnosti neexistuje zákaz použitia dohody o
zrážkach zo mzdy. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 1MObdo V16/52006, publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk R 54/2010, podľa
ktorého platnosť či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré
existovali v čase jeho vzniku. Zdôraznil, že zrážka zo mzdy je právny inštitút, ktoré unijné právo ani
neupravuje ani nezakazuje, pričom podľa čl. 1 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS platí, že zmluvné
podmienky, ktoré odrážajú záväzné, zákonné alebo regulačné ustanovenia a ustanovenia alebo zásady

medzinárodných dohovorov, v ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou najmä
v oblasti dopravy, nepodliehajú ustanoveniam tejto smernice. Z toho vyplýva, že dohoda o zrážkach
zo mzdy, ak je upravená zákonom, nemôže byť neprijateľnou dohodou, či odporovať ustanoveniam
smernice. Ide o zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky, a ako taký, nemôže byť ani neprijateľnou
podmienkou. Namietal nesplnenie zákonných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia. V

tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 257/2010. Ďalej
namietal retroaktívny výklad ust. § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. účinného od 1.5.2014. Zdôraznil,
že podstatou nepravej retroaktivity je to, že sa uznávajú úkony a ich platnosť vykonané pred účinnosťou
novej právnej normy. Požiadavka, na ktorú žalobkyňa ohľadne uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy
s poukazom na ust. § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. poukazuje, preto podľa názoru žalovaného

nie je dôvodná. Zároveň namietal aj nezákonnosť výroku o platení súdneho poplatku z dôvodu, že o
ňom môže súd rozhodnúť na základe rozhodnutia o veci samej. Navrhol zmeniť napadnuté uznesenie
a návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietnuť. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania, ktoré špecifikoval.

Právny zástupca žalobkyne sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania

(§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) v lehote vyplývajúcej z ust. § 217 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj uplatnenými
odvolacími námietkami žalovaným, odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav,
správne posúdil zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia s poukazom na ust. § 102
ods. 1 v spojení s § 76 ods. 1 písm. f/, ods. 2, ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa sa v zmysle ust. § 76 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku
stotožnil so skutkovými, ako aj právnymi dôvodmi pre nariadenie predbežného opatrenia, ďalšie dôvody
vodôvodneníneuviedol,pretoodvolacísúdpristúpilkdoplneniuodôvodnenianapadnutéhorozhodnutia.Podľa ust. § 102 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, ak treba po začatí konania dočasne
upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné
vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo

zabezpečí dôkaz.

Podľa ust. § 74 ods. 1 a ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, pred začatím konania môže
súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo
ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie o veci.

Inštitút predbežného opatrenia v zmysle citovaných zákonných ustanovení má predbežnú povahu a
je možné ho nariadiť vtedy, ak nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Predbežné
opatrenie stráca svoje opodstatnenie vtedy, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam

definitívnu ochranu. Jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie výkonu
súdneho rozhodnutia. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je aspoň osvedčené právo a
aspoň osvedčené ohrozenie tohto práva.

Pod dočasnou úpravou pomerov vzťahov účastníkov sa rozumie taký stav vzťahov účastníkov konania,

ktorý neznesie odklad. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky
procesné formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je,
že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš

vysoko pravdepodobné (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Mcdo 5/2012 zo
dňa 28.11.2012).

V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, a najmä návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, že
žalobkyňa sa domáha právnej ochrany v súvislosti s určením neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy

č. 8300041594, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 20.9.2011 spolu so zmluvou o úvere
dňa 20.9.2011, ktorá zmluva bola formulárovou zmluvou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe
ktorejmalžalovanýposkytnúťžalobkynispotrebiteľskýúvervovýške1.320,-Eur.Vovzťahukdôvodnosti
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia namietala výšku pohľadávky, ktorá nemá oporu v zmluve,
ďalej nedostatok obsahových náležitostí dohody o zrážkach zo mzdy, označenie pohľadávky, výšku

zabezpečenejpohľadávky,ktorévymedzeniezabezpečenejpohľadávkynepovažovalazaurčitéaztohto
dôvodu považovala za neplatné. Ďalej poukázala na to, že v zmysle čl. 2 dohody o zrážkach zo mzdy
je žalovaný oprávnený pristúpiť aj k jednostrannému zvýšeniu mesačnej zrážky nad dohodnutú sumu
70,72 Eur, ktoré dojednanie taktiež považovala za neplatné s poukazom na ust. § 37 ods. 1 a § 39
Občianskeho zákonníka. V celom rozsahu teda namietala neprípustnosť dohody o zrážkach zo mzdy

aj s poukazom na ust. § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení
neskoršíchpredpisovsodôvodnením,žeust.§5bzákonač.250/2007Z.z.nadobudloúčinnosť1.5.2014
a právne predpisy, ktorých sú súčasťou, ktoré nemajú prechodné ustanovenia, t.zn., že od ich účinnosti
sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Podľa názoru právneho zástupcu žalobkyne
to platí aj na daný prípad (§ 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. účinný od 1.5.2014, ktorý sa

vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom). Poukázala na iné rozhodnutia všeobecných
súdov v obdobnej veci. Zároveň zdôraznila naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy v súvislosti s pretrvávajúcim objektívnym stavom právnej neistoty.

Podľa názoru odvolacieho súdu, žalobkyňa dostatočným spôsobom osvedčila dôvodnosť nariadenia

predbežného opatrenia vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobkyne K. z dôvodu, že z obsahu pripojených
listinných dôkazov vyplýva žiadosť žalovaného adresovaná zamestnávateľovi žalobkyne zo dňa
3.1.2012 o vykonávanie zrážok zo mzdy, ako aj prehľad o vykonávaní zrážok (v spise na č. l. 8 až
10). Odvolací súd poukazuje na právny záver vyplývajúci z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 234/2008, z ktorého vyplýva, že požiadavky, ktoré sú z hľadiska ústavných

aspektov kladené na rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia možno sformulovať do dvoch
základných podmienok, a to, musia mať predovšetkým zákonný podklad (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky), musia byť vydané príslušným orgánom a nemôžu byť prejavom svojvôle (čl. 1, čl. 2 ods. 2,
3 Ústavy Slovenskej republiky). Pri nariadení predbežného opatrenia musí byť vzatá na zreteľ fakticitajavu, proporcionalita následku a príčina jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne i negatívne
argumentyvkolíziistojacichzáujmovzasúčasnejminimalizáciezásahovdozákladnýchprávúčastníkov,
lebo nariadením predbežného opatrenia nemôže dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahu účastníkov

alebo tretích osôb (nález Ústavného súdu Českej republiky IV. ÚS 89/2002).

Odvolací súd preto nepovažoval za dôvodne uplatnenú námietku nesprávneho právneho posúdenia,
vrátane nesprávnych skutkových zistení, lebo dôvodnosť pre nariadenie predbežného opatrenia
nepochybne vyplýva z obsahu pripojených listinných dôkazov, najmä dohody o zrážkach zo mzdy č.

8300041594 zo dňa 20.9.2011 (v spise na č. l. 11), ako aj zo žiadosti žalovaného o vykonávanie zrážok
zo mzdy adresovanej zamestnávateľovi žalobkyne (v spise na č. l. 8 až 9) a prehľadu vykonávaných
zrážok (v spise na č. l. 10).

Vo vzťahu k namietanému poskytnutiu ochranu žalobkyne formou nariadeného predbežného opatrenia,
odvolací súd na potvrdenie správnosti ďalej uvádza, že žalobkyni ako spotrebiteľke je potrebné

poskytnúť ochranu, a to najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok
zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných
podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd zreteľ. Inštitút dohody o zrážkach
zo mzdy umožňuje obísť ďalší prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok,
či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. V tejto

súvislosti odvolací súd poukazuje aj na vec vedenú na Súdnom dvore Európskej únie pod sp. zn.
C/30/2012 vo veci Valérie Marcinovej/POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava týkajúcu sa posúdenia dohody o
zrážkach zo mzdy, ktorá bez súdnej kontroly predstavuje nekalosť preskúmania zmluvných podmienok v
zmluveospotrebiteľskomúverebezsúdnejkontrolyavykonávanímzrážokzomzdynazákladeneplatne
dojednanejdohodyozrážkachzomzdybeználežitéhoposúdeniasúdom,spôsobujeneprimeranýzásah

do majetkových práv žalobkyne zaručených Ústavou Slovenskej republiky.

Z týchto dôvodov odvolací súd považoval napadnuté uznesenie vo výroku o uložení povinnosti
zamestnávateľovi žalobkyne zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo
mzdy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 20.9.2011, č. dohody XXXXXXXXXX za správne.

K námietke týkajúcej sa aplikácie ust. § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, odvolací súd nezaujal stanovisko z dôvodu, že posúdenie dohody o zrážkach zo mzdy z
titulu namietanej neplatnosti bude predmetom dokazovania a rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého
stupňa sa bude musieť vysporiadať aj s touto namietanou hmotnoprávnou námietkou v rozhodnutí vo

veci samej.

Nariadené predbežné opatrenie má prechodný charakter, ktorého dočasnosť je splnená preukázaním
zákonných procesných podmienok pre jeho nariadenie bez náležitého zistenia skutkového stavu
nevyhnutného pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby vo veci samej.

Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku vo vzťahu k uloženej povinnosti zaplatiť súdny
poplatok. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nepochybne vyplýva, že súd prvého stupňa
uložiťzaplatiťsúdnypoplatokžalovanémuzanávrhna nariadeniepredbežnéhoopatreniapodľapoložky
1 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov z dôvodu, že žalobkyňa ako spotrebiteľka je od súdneho

poplatku oslobodená s poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. za zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákona o
súdnych poplatkoch). Uplatnená námietka preto nebola dôvodná, lebo uložená povinnosť zaplatiť súdny
poplatok nebola za rozhodnutie vo veci samej, ale za návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré
osobné oslobodenie sa vzťahuje aj na túto poplatkovú povinnosť. V konaní o nariadení predbežného

opatrenia bola žalobkyňa úspešná, a preto poplatková povinnosť podľa výsledku prešla na žalovaného
(§ 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch).

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie v celom rozsahu postupom podľa § 219
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa ust. § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom
prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.Podľa ust. § 145 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania,
prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.

O trovách odvolacieho konania z titulu konania o nariadenie predbežného opatrenia bude rozhodnuté
súdom prvého stupňa v rozhodnutí vo veci samej.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.